Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25Co-332-2015.pdf
PDF · 83.09 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/332/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci navrhovateľky: L.. Q. U., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko U., X. mája XX, zastúpenej: JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, advokátske združenie, so sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany, proti odporkyniam: 1/ G. O., nar. XX. XX. XXXX, 2/ W. O., nar. XX. XX. XXXX, obe bydlisko: C. XXX, zastúpené: JUDr. Július Šuchter, advokát so sídlom v Topoľčanoch, Škultétyho 1597/7, o zaplatenie 17.740 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súde Topoľčany zo dňa 9. marca 2015 pod č.k. 5C/241/2013-241 a uzneseniu zo dňa 7. apríla 2015 pod č.k. 5C/241/2013-261, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
II. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 7. apríla 2015 pod č.k. 5C/241/2013-261 z r u š u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala od každej z odporkýň vyplatenia sumy 8.870 eur s 5,25% úrokom z omeškania titulom pôžičky poskytnutej právnemu predchodcovi odporkýň - ich otcovi, ktorú sú povinné zaplatiť ako dedičky titulom zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa. V dôvodoch písomného rozhodnutia poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého zistil, že navrhovateľka a nebohý L. dňa 20.10. 2010 podpísali zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mala navrhovateľka poskytnúť dlžníkovi sumu 10.500 eur na dobu 3 rokov a uvedenú sumu peňazí mu mala odovzdať pri podpise zmluvy. Navrhovateľka prihlásila do dedičstva sumu 18.227,56 eura a dedičky pohľadávku neuznali. Ďalej poukázal na platobné doklady SIPO, poštové peňažné poukážky, platobné príkazy, bankové zloženky, na základe ktorých sa navrhovateľka domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, pretože uvedené sumy platila za nebohého. Citoval ustanovenia § 460, § 470 ods. 1, 2, § 657, § 451 ods. 1, 2 OZ a zistený skutkový stav posúdil podľa citovaných zákonných ustanovení. V časti vrátenia poskytnutej pôžičky návrh zamietol pre neunesenie dôkazného bremena navrhovateľkou v tom, že dňa 20. 10. 2010 osobne odovzdala zomrelému predmet pôžičky - sumu 10.500 eur. Uviedol, že navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že k odovzdaniu peňazí malo dôjsť v auguste v sume 5.000 eur a v októbri v sume 5.000 eur. Svojím vyjadrením sama spochybnila písomnú zmluvu o pôžičke v spôsobe odovzdania peňazí. Požičanie peňazí preukazovala výpisom z bankového účtu o vybratí peňazí v sume 257.000,-Sk v roku 2008. Tento dôkaz nepreukázal, že peniaze boli poskytnuté dlžníkovi dňa 20. 12. 2010, najmä keď z obsahu zmluvy vyplýva odovzdanie peňazí pri podpise zmluvy a v eurách. Nepreukázalo sa ani jej tvrdenie o výbere peňazí, pretože tie z účtu vyberala matka. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pôžička sa nerealizovala, preto z nej navrhovateľka nemôže uplatňovať žiaden nárok. V závere v tejto poukázal na životný status nebohého, nezamestnaného, bez príjmu a financií, z ktorých nie je pravdepodobné, aby navrhovateľka poskytla finančnú pôžičku a ďalšie nároky domáhajúcich sa v tomto konaní. V ďalšej časti uplatňujúcej vydanie bezdôvodného obohatenia prvostupňový súd zdôvodnil rozhodnutie neunesením dôkazného bremena navrhovateľkou. Uviedol, že nepreukázala, na ktorú úhradu peniaze poskytla, kedy boli tieto finančné prostriedky poskytnuté, v akej konkrétnej sume, na aký účel a kedy mali byť vrátené, resp. kedy sa poručiteľ na jej úkor obohatil. Z uvedených dôvodov aj v tejto časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie. Odvolanie zdôvodnila ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/, f/ OSP, pretože prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že skutkový stav je jednoduchý. K 1. zamietajúcej časti rozhodnutia uviedla, že matka odporkýň v dohode o odovzdaní kľúčov podpísala, že dlžná suma predstavuje 11.445 eur. Obe tým boli uzrozumené, že táto suma bude predmetom dedenia. Nesúhlasila s postupom súdu pri posudzovaní jej ekonomických možností, ktoré vyhodnotil v jej neprospech. K spôsobu odovzdávania pôžičky potvrdila, že suma 5.000 eur bola poskytnutá bez písomného potvrdenia, v čase ich poskytnutia nik netušil, že nebohý zomrie v krátkej dobe na rakovinu. Až po vyplatení peňazí na investície do domu usúdili spísanie písomného dokladu. Nik v konaní nerieši platnosť alebo neplatnosť písomnej zmluvy o pôžičke a jedna vec je reálne odovzdanie peňazí a druhá vec, ako sú písomne zabezpečené. Počas celého konania nebola identifikovaná osoba realizujúca platby. Súd zhodnotil poručiteľa ako nezamestnaného, bez príjmu. Predložila ústrižky, ktoré bola schopná zadovážiť a domáha sa vrátenia platieb, ktoré v skutočnosti realizovala. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, žalobe vyhovel a priznal jej náhradu trov konania.
Odporkyne sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, pretože odvolací súd nezistil výnimky ustanovenia § 213 ods. 2, 7 (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 214 ods. 2 OSP, § 156 ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správny právny záver. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2, ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR.
Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 OSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.
V posudzovanej veci prvostupňový súd žalobu o vrátenie pôžičky zamietol pre neunesenie dôkazného bremena navrhovateľkou, odovzdanie peňazí poručiteľovi. Tento prijatý skutkový záver, podľa ktorého v danom prípade nedošlo podľa zmlúv o pôžičke k reálnemu prenechaniu predmetu pôžičky dlžníkovi (poručiteľovi), výsledky vykonaného dokazovania umožňujú. Nejde o skutkový záver, ktorý by zjavne odporoval vykonanému dokazovaniu. Okolnosti, ktoré súd pri tomto skutkovom závere vzal do úvahy (v dôvodoch rozhodnutia ich aj náležite uviedol), mali podklad vo vykonanom dokazovaní, resp. vyšli v konaní najavo. Prvostupňový súd vysvetlil celkové pomery vzniknuté medzi navrhovateľkou a dlžníkom, odovzdanie peňazí potvrdených dlžníkom v uvedenej písomnej zmluve. Vyhodnotil dôkazy v súlade s ustanovením § 132 OSP v spojení s ustanovením § 120 ods. 3 OSP. Jeho úvahy pri hodnotení dôkazov sú v súlade so zásadami formálnej logiky, pričom výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené. Navrhovateľka svoje odvolanie proti rozsudku založila na písomnom potvrdení pri odovzdaní kľúčov od domu z 29. 03. 2013, v ktorom podľa nej mala matka odporkýň ako ich zástupkyňa uznať dlh. V tom období bola odporkyňa 1/ plnoletá, odporkyňa 2/ mala 16 rokov, v súčasnej dobe je plnoletá, preto uvedená námietka navrhovateľky je irelevantná. Nesprávne je jej tvrdenie, že nikto neskúmal platnosť písomnej zmluvy o pôžičke.
Prvostupňový súd vychádzal zo správnej interpretácie zmluvy o pôžičke upravenej v ustanovení § 657 OZ, podľa ktorej táto zmluva má reálnu povahu (radí sa k tzv. reálnym kontraktom), čo znamená, že vznik pôžičky predpokladá, okrem samotného uzavretia zmluvy, aj ďalší úkon, a to prenechanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Keďže v posudzovanej veci za základ rozhodnutia vzal skutkové zistenie, podľa ktorého nedošlo v zmysle zmluvy o pôžičke k reálnemu prenechaniu predmetu pôžičky dlžníkovi (poručiteľovi), dospel k správnemu právnemu názoru, že chýba jeden z predpokladov vzniku pôžičky vyplývajúci z ustanovenia § 657 OZ a teda, že k vzniku tohto zmluvného vzťahu medzi účastníkmi nedošlo. Preto vykonanie znaleckého dokazovania bolo nad rámec dokazovania a pre posúdenie nároku irelevantné.
Odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením aj v druhej zamietajúcej časti, týkajúcej sa bezdôvodného obohatenia.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.
Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie. O obohatenie ide len vtedy, ak takýmto plnením dostal majetkovú hodnotu ten, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktivít alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolností stalo.
Navrhovateľka v odvolaní tvrdila, že svoj nárok preukázala, uniesla dôkazné bremeno predložením listín preukazujúcich, že platby vykonávala skutočne ona. Ich predloženie nie je dôkazom vykonanej platby. Navrhovateľka mala kľúče od domu, ktoré odovzdala po smrti nebohého matke odporkýň. Odvolací súd sa preto aj v tejto časti stotožnil s dôvodmi rozsudku, ako vecne správny ho aj v tejto časti potvrdil.
Prvostupňový súd zaviazal navrhovateľku zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 33 eur podľa položky 1c/ sadzobníka súdnych poplatkov.
Navrhovateľka napadla uznesenie v zákonnej lehote odvolaním zdôvodňujúcim jej nepriaznivú finančnú situáciu a zároveň požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov. Prvostupňový súd uznesením zo dňa 24. 04. 2015 pod č.k. 5C/241/2013-288 priznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov za podané odvolanie v časti 80 %. Proti tomuto uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie a prvostupňový súd predložil spis na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku a uzneseniu o oslobodení od súdnych poplatkov. Nerozhodol o odvolaní proti uzneseniu o zaplatení súdneho poplatku podľa § 210a OSP, preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. i/ OSP zrušil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.