Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/36/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu, sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., právne zastúpenému: WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO: 50 680 552, o zaplatenie 9.535,76 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -111 zo dňa 15.02.2022, takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: ,,I. Žaloba žalobcu sa zamieta. II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.“

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca (pôvodne Všeobecná úverová banka, a.s.) sa žalobou podanou dňa 28.01.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 9.535,76 eura s príslušenstvom. Ďalej uviedol, že právny predchodca žalobcu v pozícii veriteľa uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 13.12.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 10.000,- eur s úrokom 15,90 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená vo výške 15,90 %, celková čiastka, ktorú mal žalovaný za poskytnutý úver zaplatiť, bola vo výške 19.248,- eur. Žalovaný mal poskytnutý úver splácať v mesačných splátkach po 160,40 eura, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.01.2017, termín konečnej splatnosti bol dňa 20.12.2026. V čase uzatvárania zmluvy bol žalovaný zamestnaný v zahraničí, mal ukončené stredoškolské vzdelanie, bol ženatý a mal vlastný byt. Jeho čistý mesačný príjem bol 1.200,- eur, jeho mesačné výdavky boli vo výške 400,- eur, neboli mu vykonávané žiadne zrážky zo mzdy. Poukázal na to, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátky č. 13, splatnej dňa 20.01.2018. Listom zo dňa 26.04.2018 veriteľ upozornil žalovaného na omeškanie s úhradou jednotlivých splátok v celkovej výške 421,14 eura s tým, že ak nedôjde k úhrade splátky do 05.06.2018, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný si zásielku neprevzal v úložnej lehote. Dňa 22.06.2018 veriteľ oznámil žalovanému, že jeho dlh z predmetnej úverovej zmluvy sa stal splatným v celom rozsahu. Na základe projektu rozdelenia spoločnosti zo dňa 11.12.2017, resp. zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 11.08.2021 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu. Uzavrel, že k vyhláseniu okamžitej splatnosti došlo pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.01.2018, odo dňa 21.01.2018 začala veriteľovi plynúť premlčacia doba v súvislosti s nezaplatením dlžnej sumy žalovaným. Nakoľko k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru poskytnutého žalovanému došlo,

vychádzajúc z obsahu predložených listinných dôkazov (prehľad úhrad), pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.01.2018 a žaloba bola podaná dňa 28.01.2021, žalobu žalobcu z dôvodu premlčania jeho nároku zamietol. Pri právnom posúdení odkázal na ustanovenia - , , a na ustanovenie o spotrebiteľských úveroch. O trovách konania rozhodol podľa .

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozsudku odvolanie žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie mu znemožnil uskutočnenie jeho procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že sa nestotožňuje s právnym posúdením veci súdom, v zmysle ktorého v prípade, ak dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa ust. (ďalej aj „“), tak ako v súdenom prípade podaním zo dňa 22.06.2018, potom v zmysle ust. začína plynúť premlčacia doba pre všetky splátky úveru splatné do budúcna odo dňa zročnosti tej splátky úveru, ktorá nebola dlžníkom ako prvá uhradená riadne a včas (v posudzovanom prípade podľa súdu splátka splatná dňa 20.01.2018), a teda splátka, s ktorou sa dlžník podľa názoru súdu dostal v zmysle prehľadu úhrad prvýkrát do omeškania. Súd tak na podklade uvedenej úvahy dospel k právnemu záveru, že všeobecná premlčacia doba začala plynúť deň nasledujúci odo dňa zročnosti nesplnenej splátky splatnej dňa 20.01.2018, t.j. odo dňa 21.01.2018, pričom sa však konkrétne nevyjadril, ktorým dňom napokon uplynula, ale iba stroho skonštatoval, že nakoľko bola žaloba podaná na súde dňa 28.01.2021, tak bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Poukázal na to, že pri dohode o plnení dlhu v splátkach môže veriteľ od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou). Každá zo splátok tak predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa ust. samostatne. ďalej v ust. umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, môže veriteľ uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu, avšak toto svoje právo môže uplatniť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, v opačnom prípade toto právo zaniká. Ak toto právo veriteľ uplatní, trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu splatnosti celého dlhu. Ak však veriteľ toto právo nevyužije a ďalšia splátka sa stane splatnou, potom toto právo zaniká a vzniká mu až v prípade, ak dlžník nezaplatí ani túto, ďalšiu splátku dlhu. Zdôraznil, že neuplatnenie práva podľa ust. do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva veriteľa. V posudzovanom prípade bolo preukázané, že žalovaný bol v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (podaním zo dňa 22.06.2018) v omeškaní s plnením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, a súčasne bol pôvodným veriteľom (postupcom, resp. právnym predchodcom žalobcu) upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možné uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti všetkých splátok jednorazovo (ako to vyžaduje ust. ). Keďže však právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru zaniká splatnosťou najbližšie nasledujúcej splátky, potom mimoriadna splatnosť úveru nemohla byť v posudzovanom prípade vyhlásená pre nesplnenie inej splátky, než splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti bezprostredne predchádzala, t.j. v danom prípade splátky splatnej dňa 20.06.2018. Pre všetky splátky, ktoré vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predchádzali, tak v súlade s ust. plynie samostatná trojročná premlčacia doba (napr. splátka splatná dňa 20.04.2018 by sa tak premlčala až dňa 20.04.2021, splátka splatná dňa 20.05.2018 by sa tak premlčala až dňa 20.05.2018 a splátka splatná dňa 20.06.2018 by sa tak premlčala až dňa 20.06.2021 etc.). Pre všetky splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti plynie premlčacia doba od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru (t. j. od splátky splatnej dňa 20.06.2018). Z uvedeného dôvodu žalobca považuje za nesprávny súdny výklad druhej vety ust. tak, ako ho uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie, a v zmysle ktorého za „nesplnenú splátku“ je potrebné považovať prvú nezaplatenú splátku dlžníkom (t.j. v posudzovanom prípade splátku splatnú dňa 20.01.2018), nakoľko takýto výklad je v priamom rozpore s ust. . Takýto výklad uvedeného ustanovenia by v praxi znamenal, že niektoré splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti by nemuseli byť premlčané (v prejednávanom prípade napr. splátky splatné dňa 20.02.2018, 20.03.2018, 20.04.2018, 20.05.2018 a 20.06.2018), avšak zostatok dlhu (splátky úveru splatné od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti) by už v ten istý moment bol premlčaný, nakoľko by plynutie premlčacej doby splátok splatných od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bolo posunuté o viac ako 3 mesiace pozadu, t.j. splátka úveru splatná napr. 2 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti

by sa premlčala neskôr ako splátky úveru splatné od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, čo považuje žalobca za absurdné. Poukázal na to, že uplatnený výklad druhej vety ust. zo strany súdu predstavuje nezákonné skrátenie premlčacej doby o 3 a viac mesiacov a zároveň je v priamom rozpore s ust. , keďže právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pre nezaplatenie splátky so splatnosťou 20.01.2018 zaniklo splatnosťou nasledujúcej splátky dňa 20.02.2018. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. v zmysle ustanovenia ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň vyčíslil trovy odvolacieho konania do výšky 890,69 eura.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na rozhodovaciu prax krajských súdov Slovenskej republiky v obdobných prípadoch a navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného okrem iného uviedol, že v plnom rozsahu trvá na svojich doterajších vyjadreniach a podanom odvolaní.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v a nasl. (ďalej len ), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o existencii dôvodov, pre ktoré bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Z listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil súdu prvej inštancie spolu so žalobou vyplýva, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 22.06.2018 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru z úverovej zmluvy č. XXXXXXX z dôvodu, že dlžné splátky žalovaný neuhradil v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke; z predžalobnej upomienky z 26.04.2018, ktorú k žalobe pripojil vyplýva oznámenie o evidovaní nedoplatku na splátkach spolu v sume 421,14 eura s tým, že ak do 05.06.2018 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 02/2018, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Podľa skutkových tvrdení uvedených v žalobe k zosplatneniu úveru došlo vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením.

7. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z dôvodov, ktoré v rozsudku uviedol, mal za to, že k vyhláseniu okamžitej splatnosti došlo pre nezaplatenie splátky splatnej 20.01.2018. Nie je zrejmé ako k predmetnému záveru pri rozpore medzi skutkovým tvrdením v žalobe (že k zosplatneniu došlo vo vzťahu k splátke splatnej pred zosplatnením čo by bola splátka splatná, vychádzajúc zo zvolenej formulácie, 20.06.2018 – viď splátkový kalendár na č.l. 16) a listinným dôkazom z 26.04.2018, z obsahu ktorého vyplýva možnosť zosplatnenia ak nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 2/2018, t.j. k 20.02.2018.

8. Podľa ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

9. Z ustanovenia veta prvá vyplýva oprávnenie veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, čo korešponduje s podstatou záväzkového vzťahu, obsah ktorého je daný vzájomnými právami a povinnosťami. Oprávnením veriteľa zo záväzkového vzťahu vzniknutého medzi veriteľom a dlžníkom zo zmluvy o úvere je požadovať vrátenie poskytnutého plnenia a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka toto plnenie veriteľovi vrátiť. Ak je oprávnením, nie povinnosťou veriteľa, úver zosplatniť a ak zákonnej formulácii zodpovedá oprávnenie ku ktorejkoľvek z nezaplatených splátok o čom svedčí znenie prvej vety , nie je zrozumiteľné akou úvahou bol vedený súd prvej inštancie ak usúdil, že k vyhláseniu okamžitej splatnosti došlo pre nezaplatenie splátky splatnej už 20.01.2018. Táto úvaha by neznamenala

iné ako to, že ak sa veriteľ rozhodne úver zosplatniť, má tak urobiť z dôvodu najskôr nezaplatenej splátky, čo však nielenže nezodpovedá podstate oprávnenia veriteľa zo záväzkového vzťahu k požiadavke na plnenie, ale ani zákonnej úprave danej . Vyhlásiť splatnosť úveru je oprávnením, nie povinnosťou veriteľa. Ak tento úkon zrealizuje a ak z jeho obsahu, resp. obsahu úkonov s ním súvisiacich vyplynie to, pre meškanie ktorej splátky k zosplatneniu došlo, vtedy nastane rozhodná skutočnosť od ktorej začína plynúť premlčacia doba podľa veta druhá .

10. Pokiaľ žalovaný v odvolaní argumentoval ust. , veta druhá , zjavne opomenul, že v čase realizácie úkonov veriteľa z daného záväzkového vzťahu smerujúcich k zosplatneniu, bolo súčasťou aj ustanovenie , podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Predmetným ustanovením došlo k modifikácii , jeho druhej vety vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám v zmysle jeho vylúčenia. Z tohto ustanovenia vyplýva, že dodávateľ môže žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie tej splátky, ktorú sám zvolí, len ak sú splnené podmienky v , z čoho vyplýva, že odvolací argument žalovaného neprihliadajúci na zákonnú úpravu bol bez relevancie.

11. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, nezostávalo odvolaciemu súdu iné ako podľa zrušiť napadnutý rozsudok a podľa vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a to pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť skutkového záveru, ktorý by mal vyplynúť z posúdenia prostriedkov procesného útoku a obrany, ktorými sú nielen dôkazy, ale aj skutkové tvrdenia ( ).

12. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby a včasnosť jej podania v zmysle eliminácie správnosti vyhodnotenia dôsledkov, ktoré môžu vyplynúť z ustanovenia a to v intenciách naznačených odvolacím súdom. Jednoznačne uvedie, pre ktorú splátku, k zaplateniu ktorej sa žalovaný zmluvou zaviazal, došlo k zosplatneniu úveru a prečo práve pre danú splátku. Ak zotrvá na úvahe, že k tomu došlo pre nezaplatenie splátky splatnej 20.01.2018, uvedie z akého prostriedku procesného útoku uvedené vyplýva, resp. z ktorého ustanovenia aplikovateľného právneho predpisu. Svoje rozhodnutie, závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné.

13. V novom rozhodnutí rozhodne taktiež o nároku na náhradu trov konania, vrátane nároku na náhradu trov odvolacieho konania ( ).

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.