Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_8C-34-2015.pdf
PDF · 87.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-8C/34/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňa JUDr. Anna Kutišová v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO a.s. so sídlom Panenská 7, Bratislava 1, IČO: 35 787 783, právne zastúpený JUDr. Helenou Strachotovou, usadeným euroadvokátom, Advokátska kancelária Martin, Hviezdoslavova 7, proti odporcovi B. W., I.. XX. X. XXXX, Z. O. XX, Z., o zaplatenie 463,46 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 397,76 Eur s 5,25 %-ným úrokom z omeškania ročne od 16. 1. 2014 do zaplatenia, úrok vo výške 23,56 % ročne zo sumy 353,06 Eur od 4. 2. 2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 26,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 95,83 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 436,46 € s úrokom vo výške 23,56 % ročne zo sumy 353,06 € od 4.02.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 436,46 € od 16.01.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe písomnej žiadosti - návrhu na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol odporcovi úver vo výške 433,08 €. Odporca sa zaviazal zaplatiť poskytnutý úver v 10 mesačných splátkach po 49,72 € splatných vždy k 15. dňu v mesiaci. Odporca si svoj záväzok nesplnil. Navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu zmluvnej pokuty formou automatizovaných písomných upomienok, naposledy dňa 10.02.2014. Dňa 15.01.2014 sa stal splatným celý dlh odporcu vo výške 436,46 €. V úverovej zmluve bola dojednaná úroková sadzba 23,56 % ročne, navrhovateľ sa teda domáha zaplatenia úroku 23,56 % ročne zo sumy 353,06 € od 4.02.2014 do zaplatenia. Navrhovateľ si nakoniec uplatňuje aj úrok z omeškania.
Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec na pojednávaní dňa 15.07.2015 v neprítomnosti oboch účastníkov konania, pričom odporca svoju neúčasť na pojednávaní na rozdiel od navrhovateľa vôbec neospravedlnil. Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu na začatie konania, zmluvy o spotrebiteľskom úvere, Prehľadu úhrad odporcu, predžalobnej upomienky, vyjadrenia navrhovateľa z 19.03.2015, potvrdenia o odfinancovaní finančných prostriedkov odporcovi, potvrdenia prijatia splátok, prehľadu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, výziev na zaplatenie dlžnej čiastky úveru, sadzobníka poplatkov navrhovateľa, vyjadrenia navrhovateľa z 15.05.2015, ako aj ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav.
Dňa 15.03.2013 uzavreli účastníci konania zmluvu o úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru odporcovi vo výške 433,08 €, ktorý mal byť splatený 10 splátkami po 49,72 €, pričom prvá mala byť splatná 15.04.2013 a posledná 15.01.2014. Taktiež bolo dohodnuté poistné 3,33 %. Účelom úveru bolo financovanie kúpy notebooku.
Podľa časti 3 bod 1.2 odporca vzal na vedomie, že poplatok za poistenie uvedený v základných podmienkach zmluvy o úvere je vyjadrený percentom z mesačnej splátky a je zahrnutý do ceny splátky.
Z prehľadu úhrad odporcu na č.l. 6 spisu vyplýva, že ten zaplatil len 2 splátky úveru po 49,72 €, a síce 17.04.2013 a 17.05.2015. Z uvedeného prehľadu ďalej vyplýva, že si navrhovateľ proti neuhradených splátok úveru proti odporcovi uplatňuje aj právo na zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré mu mali vzniknúť, a síce dňa 1.07.2013 vo výške 6,90 €, 15.07.2013 vo výške 11,90 € a dňa 1.08.2013 o výške 19,90 €.
Podľa prehľadu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky na č.l. 23 spisu je priemerný počet vstupov do vymáhania za mesiac 3286 a počet mesiacov vymáhania je 5. V priemere sú náklady na 1 klienta 81,56 € a pozostávajú z poštových nákladov 5,50 €, telekomunikačných nákladov 7,46 €, mzdových nákladov 46,51 € a ostatných nákladov 22,09 €.
Navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy dňa 01.07.2013, 15.07.2013, 01.08.2013, 15.08.2013, 2.09.2013, 13.09.2013, 1.10.2013, 10.02.2014.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 prvej vety Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy /ďalej len „Občianskeho zákonníka.“/, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol právny vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto zmluvy bol navrhovateľ povinný poskytnúť odporcovi celkom 433,08 € za účelom kúpy notebooku, odporca sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 497,20 €, a to 10 splátkami po 49,72 €. Z každej splátky sa započítalo 1,60 € na poistenie. Tiež boli dohodnuté úroky vo výške 23,56 % ročne. K výške poistného súd podotýka, že výška splátky by bez započítania splátky bola 48,12 € (cena tovaru 481,20 € / 10 splátok) a 3,33 % z tejto sumy je 1,60 €.
Ďalej má súd za preukázané, že odporca si svoje zmluvné povinnosti riadne neplnil a navrhovateľovi zaplatil len 2 splátky, teda sumu 99,44 €, z čoho si započítal navrhovateľ na istinu 80,02 €, na úroky 16,22 € a na poistenie 3,20 €. Nesplatená istina je tak vo výške 353,06 € (vyplatená istina 433,08 - zaplatené na istinu 80,02 €). Navrhovateľ má podľa § 502 Obch. zák. taktiež právo na úroky z nezaplatenej istiny v dohodnutej výške (23,56 % ročne), a to až do zaplatenia.
Navrhovateľ požaduje zmluvný úrok od 04.02.2014. Ako vyplýva z rozpisu splátok na č.l. 6 spisu, do 16.01.2014 sa stali splatnými úroky vo výške 48,12 € a poistenie vo výške 16,- €. Neuhradené vyčíslené úroky sú tak vo výške 31,90 € a neuhradené poistné je vo výške 12,80 €. Neuhradená istina, úroky a poistné sú tak vo výške celkom 397,76 €. Celá táto suma bola splatnou dňa 15.01.2015 (deň konečnej splatnosti úveru), od nasledujúceho dňa bol odporca v omeškaní. K 16.01.2014 (prvému dňu omeškania) bola základná úroková sadzba ECB 0,25 %, výška úroku z omeškania sa určí tak, že sa k základnej úrokovej sadzbe ECB pripočíta 5 percentuálnych bodov, výška úrokov z omeškania tak je 5,25 %.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhovel návrhu čo do zaplatenia 397,76 € (neuhradená istina a poistné ku dňu vyhlásenia rozsudku a neuhradené úroky ku dňu 04.02.2014), spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne z nezaplatenej sumy od 16.01.2014 a úrokom 23,56 % ročne zo sumy 353,06 € (neuhradená istina) od 04.02.2014 (dátum určený navrhovateľom) do zaplatenia.
Vo zvyšku, teda čo do sumy 38,70 € (436,46 €-397,76 €) súd návrh zamietol. Sumu 38,70 € si navrhovateľ uplatňuje titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Tieto náklady by mali pozostávať zo sumy 6,90 € vynaloženej dňa 01.07.2013, sumy 11,90 € vynaloženej 15.07.2013 a 19,90 € vynaloženej dňa 01.08.2013. Súd sa nemôže stotožniť so spôsobom, akým si navrhovateľ náklady na uplatnenie pohľadávky vypočítal a následne i uplatnil. Je neprípustné, aby navrhovateľ vyčíslil paušálne náklady spojené s uplatnením pohľadávky pomernou sumou pripadajúcou na každého jedného klienta, ktorý je v omeškaní. Žiaden zákon síce takýto postup vyslovene nezakazuje, ale pokiaľ by súd pripustil takýto postup pri určovaní príslušenstva, spotrebitelia, ktorí sa dostali do omeškania so zaplatením jednej splátky a po doručení upomienky ju okamžite dodatočne uhradili, by doplácali na spotrebiteľov, ktorí nič neplatia a upomienky sa im doručujú opakovane, prípadne sú dokonca i osobne navštevovaní zamestnancami veriteľa za účelom ich presvedčenia, aby začali platiť. Podľa názoru súdu,
navrhovateľom požadované náklady sú nepreukazné, navrhovateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, pretože navrhovateľ náklady na uplatnenie pohľadávky, ktoré mu vznikli voči odporcovi vôbec nešpecifikoval, súdu predložil len ich všeobecný výpočet, preto súd v tejto časti jeho návrh zamietol.
Súd sa nestotožnil s postupom navrhovateľa, ktorý za súčasť príslušenstva považuje režijné náklady ako mzdové náklady (46,51 € mesačne na 1 klienta) a ostatné režijné náklady (21,11 €). Jednak sú tieto náklady absolútne nepreskúmateľné, pretože súd by musel poznať mesačnú výšku týchto nákladov a počet klientov v omeškaní, pričom ani jedno mu nie je známe, a jednak spotrebiteľ - odporca vôbec nie je povinný znášať tieto náklady. Možnosť, že spotrebiteľ nezaplatí včas a riadne svoje splátky, je súčasťou podnikateľského rizika, ktoré znáša veriteľ - navrhovateľ a toto riziko premieta do výšky úroku. Práve v prípadoch nebankových spoločností, kde je toto riziko vyššie v porovnaní s bankami, sú vyššie v porovnaní s bankami i úroky. Navyše tieto režijné výdavky mohla pokryť i zmluvná pokuta, pokiaľ by si ju navrhovateľ dojednal v súlade so zákonom a následne by ju i v konaní uplatnil, čo však tiež neurobil.
Podľa § 142 ods. 3 Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Navrhovateľ si uplatnil sumu 436,46 € s príslušenstvom, súd mu priznal 397,76 Eur s príslušenstvom. Navrhovateľ mal úspech v časti konania týkajúcej sa 91 % konania, súd považoval neúspech v konaní v časti neprevyšujúcej 10 % z predmetu konania, za nepatrný neúspech a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v plnej výške.
Súd priznal navrhovateľovi odmenu za 2 úkony právnej služby, a síce písomné podanie na súd vo veci samej (návrh na začatie konania a príprava a prevzatie právneho zastúpenia), á 31,54 € a 2 x RP á 8,39 €, čo je spolu 79,86 € bez DPH a 95,83 € s DPH. Súd nepriznal náhradu trov konania za tretí uplatnený úkon, a síce podanie na súd vo veci samej, ktorý považoval za neúčelný. Neúčelnosť daného úkonu súd vidí predovšetkým v tom, že daným úkonom navrhovateľ len špecifikoval pohľadávku, hoci to správne mal urobiť už v žalobnom návrhu. Pokiaľ by navrhovateľ špecifikoval podrobne svoju pohľadávku už v návrhu na začatie konania, nebolo by nutné, aby predkladal súdu aj dodatočnú špecifikáciu. Ďalej súd poukazuje na to, že vyjadreniu predchádzala výzva súdu, aby sa navrhovateľ vyjadril, či trvá na podanom návrhu v časti uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Tieto náklady súd aj tak nepriznal, preto bolo vyjadrenie preukazujúce ich opodstatnenosť neúčelné. Súd tiež priznal navrhovateľovi aj náhradu zaplateného súdneho poplatku vo výške 26,- €.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť uvedené proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno zdôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, za b/ konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.