Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-6P/124/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. XX, XXX XX L. a otec Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. XXX, XXX XX L. o zmenu výšky výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd konanie o zvýšenie výživného z a s t a v u j e.

Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka podala dňa 04.06.2014 na Okresný súd Skalica návrh na zvýšenie výživného na mal. F. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že výdaje na maloletého sa zvýšili, otec je vodičom MKD a má možnosť vysokého zárobku, matka je nezamestnaná, poberá dávku v nezamestnanosti.

Otec sa dňa 27.10.2014 k návrhu písomne vyjadril s tým, že je nezamestnaný, privyrába si brigádami. Otec zároveň podal návrh na zníženie výživného na mal. F. na sumu 30,- eur.

Matka svojím podaním zo dňa 13.07.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 15.07.2015, vzala svoj návrh na zvýšenie výživného späť. Ako dôvod uviedla dohodu medzi účastníkmi.

Kolízny opatrovník so späťvzatím návrhu matky na zvýšenie výživného súhlasil. S návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasil.

Matka ani otec sa na pojednávanie nedostavili. Predvolaní boli riadne a včas. Svoju neúčasť neospravedlnili, o odročenie pojednávania nepožiadali. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal bez ich účasti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom otca, matky, zástupcu kolízneho opatrovníka, potvrdeniami o príjmoch, správou z ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne, správou bývalého zamestnávateľa otca, správami ÚVTOS, správou z prešetrenia pomerov a zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu matky súd zistil, že otec na mal. neprispieva, výdaje na mal. F. sa zvýšili. Matka býva v rodinnom dome, ktorý je v jej vlastníctve. V spoločnej domácnosti býva len s mal. F.. Do 8.9.2014 bola nezamestnaná, poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 173,60 eur mesačne. Od 9.9.2014 je zamestnaná v K. S., B.. T.. Y.., kde dosahuje príjem cca 350,- eur mesačne. Príjem mala za každý mesiac iný z toho dôvodu, že musela byť doma s mal., ktorý bol chorý. Matka poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 eur mesačne. Nakoľko otec vôbec neplatí výživné poberá náhradné výživné vo výške 50,- eur mesačne. Iné príjmy nemá. Mal. F. navštevuje 2. ročník ZŠ. Navštevuje školskú družinu, za ktorú platí 5,- eur mesačne, plavecký výcvik 445,- eur. Stravuje sa v škole, za obedy platí 23-28,- eur. Mal. navštevuje počítačový krúžok v rámci školy, tento nie je platený. Na mal. má bežné výdaje ako oblečenie, stravovanie, hygiena, školské potreby podobne. Otec sa nepodieľa na výdajoch mal. F., neplatí ani súdom stanovené výživné 50,- eur. Neplatenie výživného zo strany otca rieši exekučne aj podávaním trestného oznámenia. Otec je schopný práce, ale nechce sa mu pracovať. Otec nemá záujem ani sa zaevidovať. Otec od podania návrhu teda od 4.6.2014 nezaplatil žiadne výživné.

Z výsluchu otca súd zistil, že trvá na znížení výživného. Otec je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce, nedal sa zaradiť do evidencie. Otec bol Okresným súdom Skalica odsúdený za neplatenie výživného na 4 mesiace nepodmienečne pre neplatenie výživného. Otec si občas zoženie nejakú brigádu pre V. C. - S., kde si zarobí približne 100,- eur mesačne. Otec býva v garzónke v podnájme, kde býva so svojou matkou, táto poberá starobný dôchodok vo výške 320,- eur mesačne. Otec naposledy pracoval pre spoločnosť Q. R. B..T..Y.. ako vodič MKD. Pracovný pomer mu bol ukončený, nakoľko mu zobrali vodičské oprávnenie. Otec iné vyživovacie povinnosti nemá, výživné neplatí.

Zo správ ÚVTOS súd zistil, že otec nastúpil do výkonu trestu dňa 14.02.2015. Trest ukončil dňa 14.06.2015. Otec bol pracovne zaradený v období od 25.03.2015 do 09.06.2015 na vonkajšom pracovisku Elektro, kde za uvedené obdobie dosiahol príjem vo výške 140,63 eur netto. Pracovná morálka bola na požadovanej úrovni, neboli zistené nedostatky.

Z potvrdenia zamestnávateľa matky K. S., B..T..Y.., mal súd preukázané, že matka dosahuje priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 336,64 eur.

Z potvrdenia bývalého zamestnávateľa otca Q. R., B..T..Y.., B. mal súd preukázané, že otec pracoval v spoločnosti od 05.03.2010 do 18.02.2011, pracovný pomer bol skončený dohodou, nakoľko otec sa dopustil krádeže nafty, za čo bol aj podmienečne odsúdený. Jeho priemerný čistý mesačný príjem bol vo výške 271,26 eur bez zarátania cestovných náhrad. Cestovné náhrady poberal vo výške priemerne 760,- eur mesačne.

Zo správy z prešetrenia pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 19.02.2015 mal súd preukázané, že matka býva s mal. F. v rodinnom dom, ktorý je v jej vlastníctve. Maloletý má svoju detskú izbu, ktorá je primerane zariadená. Má dostatok šatstva a iných vecí pre jeho potreby. Maloletý je žiakom 2. ročníka ZŠ L., stravuje sa v škole, navštevuje školský klub, kde si píše domáce úlohy. V poslednom období býva často chorý. Matka je zamestnaná vo firme K. S., ako kontrolór. Poberá rodinné prídavky a náhradné výživné na dieťa.

Z potvrdenia ÚPSVaR Senica mal súd preukázané, že matka poberá náhradné výživné na mal. F. vo výške 50,- eur mesačne, ďalej je poberateľkou štátnej sociálnej dávky a to prídavku na dieťa v sume 23,52 € mesačne. Matka ani otec nie sú v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Z potvrdení Sociálnej poisťovne, pobočka Senica mal súd preukázané, že matka ani otec za posledných 12 mesiacov nepoberali žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.

Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o

rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Keďže matka ako navrhovateľka využila svoje dispozičné právo a vzala svoj návrh na zvýšenie výživného v celom rozsahu späť, súd konanie v tejto časti zastavil. Matka pri späťvzatí návrhu uviedla, že prišlo k dohode rodičov, súdu však zo strany otca neprišlo aj späťvzatie jeho návrhu na zníženie výživného, preto súd tento návrh otca prejednal a rozhodol.

V danom konaní sa jedná o úpravu výšky výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane

oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh otca na zníženie výživného nebol dôvodný. Súd má za to, že nenastala zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom na mal. dieťa v podobe jeho zníženia tak, ako to navrhoval otec mal. dieťaťa. O výživnom pre mal. F. bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. -31 zo dňa 21.09.2010. Na strane maloletého dieťaťa prišlo k zmene pomerov a to v súvislosti s jeho prechodom na vyšší stupeň školského systému, keďže v súčasnosti maloletý navštevuje 2. ročník ZŠ, čím nepochybne vzrástli náklady na jeho výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby, rozvoj nadania maloletého atď. Pri poslednej úprave výživného bol maloletý v celodennej starostlivosti matky. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Súd sa ďalej zaoberal, či k zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo na strane rodičov. Na strane matky nastala zmena pomerov v jej príjmoch, kým pri poslednej úprave bola nezamestnaná, poberala sociálne dávky spolu s rodinnými prídavkami spolu o výške 220,- eur, momentálne je matka riadne zamestnaná, má stály príjem priemerne mesačne vo výške 336,64 € netto, čo je nárast v jej príjmoch. Matka poberá náhradné výživné, nakoľko otec si dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o pomery na strane otca mal. dieťaťa, tento je nezamestnaný, pričom pri poslednej úprave výživného súd vychádzal zo skutočností, že otec pracoval a dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 271,- eur a cestovné náhrady. Otec nie je evidovaný na úrade práce. Súd skúmal príčiny nezamestnanosti na strane otca a zistil, že je síce nezamestnaný, ale otec ukončil posledný pracovný pomer dohodou. Od bývalého zamestnávateľa otca Q. R., B..T..Y.., B. súd zistil, že pracovný pomer bol ukončený dohodu, z iniciatívy zamestnávateľa, nakoľko otec sa mal dopustiť krádeže nafty. S poukazom na zistené, musel súd v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadnuť na dôvody pre ktoré sa otec vzdal zamestnania. Súd preto stratu zamestnania u otca nevyhodnotil ako podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom v podobe zníženia výživného, nakoľko súd má za to, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal zamestnania. Zároveň treba poukázať na skutočnosť, že otec nie je ani evidovaný na úrade práce. U otca treba zároveň uviesť, že je zdravý a nemá žiadne pracovné obmedzenia, pričom je jeho povinnosťou venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa a podieľať sa tak na všestrannom vývoji maloletého, ktorý nie je schopný ešte sám sa živiť a ktorý je z tohto dôvodu odkázaný v plnej miere na svojich rodičov. Súd taktiež pri zamietnutí návrhu na zníženie výživného nemohol zobrať na zreteľ skutočnosť, že otec bol 4 mesiace v období od 14.02.2015 do 14.06.2015 vo výkone trestu odňatia slobody, nakoľko bol odsúdený práve pre neplatenie výživného na maloletého. Uvedené si zapríčinil otec sám a v žiadnom prípade nemôže ísť takáto skutočnosť na vrub maloletého dieťaťa v podobe zníženia výživného. Čo sa týka výdavkov rodičov, výživné má prednosť pred ostatnými výdajmi rodičov a preto pri rozhodovaní súdu neboli rozhodujúcimi. Iné vyživovacie povinnosti rodičia nemajú. Súd má vzhľadom na uvedené skutočnosti za to, že v súčasnej dobe neprišlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre maloleté dieťa a takéto zníženie výživného nie je ani v záujme maloletého dieťaťa. Vyššie popísaná zmena pomerov pri hodnotení všetkých zákonom stanovených kritérií neodôvodňuje zníženie výživného a preto súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len matka a otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo. Kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku vzdal práva podať odvolanie.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).