Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/273/2013

Potvrdené rozhodnutím 7Sžo/261/2015
„Identifikačné číslo spisu: 7013201559 Dátum vydania rozhodnutia: 25.05.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7013201559.2 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: SEPStav, s.r.o., so sídlom Železiarenská 49, Košice, IČO: 43 851 321, zastúpený Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou, so sídlom Štúrová 20, Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S/2013/02827 O-181/2013, KO-43/2013 zo dňa 3. okóbra 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/273/2013-73 zo dňa 15. júla 2015, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/273/2013-73 zo dňa 15. júla 2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členiek senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Judity Jurákovej v právnej veci žalobcu: SEPStav, s.r.o. so sídlom Železiarenská 49, 040 15 Košice, IČO: 43 851 321, právne zastúpeného Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. S/2013/02827 O-181/2013, KO-43/2013 z 03.10.2013, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

1. Žalobca sa včas podanou žalobou (§ 250b ods. 1 O. s. p.) domáhal prostredníctvom právnej zástupkyne preskúmania rozhodnutia žalovaného - Národného inšpektorátu práce Košice hore uvedeného čísla konania z 03.10.2013, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. 245/12-1.0/ pok/r./I. z 30.07.2013 a potvrdil predmetné rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi vo výške 2.000 Eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to za nasledovné porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania:

- § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/22005 Z.z. o nelegálnej práce a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, spočívajúce v tom, že účastník konania nelegálne zamestnával v čase výkonu inšpekcie práce dňa 13.10.2011 o 8.20 hod. na pracovisku Administratívna budova na Kapitulskej 12 v Banskej Bystrici fyzickú osobu I. N., L.. XX.XX.XXXX, J. XXX XX E. L. P., Ž. XXX, ktorý vykonával pomocné stavebné práce - strhávanie tapiet, nakoľko účastník konania využíval závislú prácu I. N. a nemal s ním založený žiadny pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce.

Príslušníci Oddelenia cudzineckej polície PZ Banská Bystrica určili miesto kontroly vykonanej dňa 13.10.2011 o 8.20 hod. - objekt administratívnej budovy na Kapitulskej 12 v Banskej Bystrici, miestnosť na 4. poschodí. Výkonom inšpekcie práce bolo zistené, že v uvedenej miestnosti, ktorá bola uzamknutá a otvorená na výzvu príslušníkov cudzineckej police, vykonávali realizáciu diela na základe Zmluvy o dielo č. 11072011 s objednávateľom prác FRANCIS, s.r.o., Zvolen, zamestnanci účastníka konania. V čase výkonu inšpekcie práce pracovali v miestnosti na 4. poschodí tri osoby - p.

M. G., G.. J. T. S. G.. N. I., ktoré sú zapísané a podpísané v internom tlačive inšpektorátu práce, a ktorí spoločne odstraňovali - strhávali tapety v uvedenej miestnosti.

2. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie z 03.10.2013 odôvodnil nasledovne:

„V dňoch 13.10.2011 (na parkovisku Administratívna budova na Kapitulskej ulici v Banskej Bystrici) a v dňoch 14.10., 29.11.,30.11., a 12.12.2011 (na Inšpektoráte práce v Banskej Bystrici) sa uskutočnil výkon inšpekcie práce u kontrolovaného subjektu SEPStav, s.r.o. Železiarenská 49, 040 15 Košice, IČO: 43 851 321 so zameraním na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania osôb (ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a, b, c zákona č. 82/2005 Z.z.) a na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov týkajúcich sa uzatvárania dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Pri predmetnom šetrení boli zistené 2 nedostatky spočívajúce v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania a porušení ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, ktoré boli správnym orgánom zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce č. IBB-56-02-2.3/P- B24,25-11 zo dňa 12.12.2011 (ďalej len „protokol“).

Dňa 12.12.2011 pri prerokovaní protokolu doručil štatutárny zástupca účastníka konania p. W.. G. D. na inšpektorát práce svoje čestné vyhlásenie (vyjadrenie) k predmetnému protokolu o zmluvu o dielo zo dňa 10.10.2011 uzavretú medzi objednávateľom SEPStav, s.r.o. a zhotoviteľom p. I. N..

Inšpektorát práce zaujal k tomuto čestnému vyhláseniu stanovisko dňa 13.1.2012 v Dodatku k protokolu, pričom trval na všetkých zistených skutočnostiach uvedených v protokole.

Vychádzajúc z poznatkov získaných počas inšpekcie práce, Inšpektorát práce Banská Bystrica ako prvostupňový správny orgán začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a porušení ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov vo výške 2400,-Eur.

K oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 07.11.2012, s obsahom ktorého sa účastník konania oboznámil dňa 13.11.2012, doručil tento na príslušný prvostupňový orgán vyjadrenie obsahujúce nesúhlas s rozhodnutím inšpektorátu práce o začatí konania o uložení pokuty.

Rozhodnutím č.k.: 245/12-1.0/pok/r. zo dňa 08.01.2013, ktoré bolo účastníkovi konania preukázateľne doručené dňa 14.01.2013, bola zamestnávateľovi SEPStav, s.r.o., Železiarenská 49, 040 15 Košice, IČO: 43 851 321, uložená pokuta vo výške 2400, - Eur. Sankcia bola uložená za porušenie povinnosti zo strany účastníka konania, tak ako je to uvedené vo výroku predmetného rozhodnutia a to konkrétne za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

Správny orgán pri rozhodovaní vychádzal zo stavu zisteného inšpektorátom práce v čase vykonávania šetrenia a predmetné nedostatky odôvodnil porušením príslušných ustanovení právneho predpisu.

Účastník konania sa v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu o uložení pokuty odvolal. V odvolaní, ktoré bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 28.01.2013, účastník konania vyjadril nesúhlas s uložením pokuty za vyššie zmieňované porušenia právnych predpisov. Účastník konania namietal v prípade porušenia ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce nejednoznačnosťou ustanovení Zákonníka práce. V prípade porušenia ust. o zákaze nelegálneho zamestnávania argumentuje najmä uzatvorením občianskoprávneho vzťahu (zmluvy o vykonaní diela) so zamestnancom I. N., nar. XX.XX.XXXX pred výkonom inšpekcie práce, nedorozumeniami vzniknutými medzi konateľom, mandatárom a ekonómkou účastníka konania, taktiež tým, že predmetná dohoda o vykonaní práce bola zamestnancom I. N. podpísaná až 14.10.2011 a to na výkon iných prác ako tento zamestnanec vykonával v čase výkonu inšpekcie práce.

Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán po prevzatí odvolacieho spisu napadnutý správny akt preskúmal a rozhodnutie zrušil a vrátil najmä pre rozpor s ustálenou súdnou praxou Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k všeobecnej aplikácii trestnoprávnych zásad na správne konania a to zásadu absorpcie sadzieb (absorpčnej zásady). Odvolací správny orgán taktiež odporúčal zvážiť právne posúdenie veci vo vzťahu k ust. § 1 ods. 2 a 3 Zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení účinnom do 30.11.2011 (ďalej len „“), avšak jasne deklaroval správnosť skutkových zistení ako aj právneho posúdenia veci (porušenia zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Inšpektorát práce po prijatí právoplatného rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu, č. , O-43/2013 zo dňa 28.03.2013 a po oboznámení sa s dôvodmi zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie zaslal účastníkovi konania oznámenie o pokračovaní v správnom konaní zo dňa 11.06.2013 a následne vo veci opätovne rozhodol.

Rozhodnutím č.k.: 245/12-1.0/pok/r./I. zo dňa 30.07.2013, ktoré bolo účastníkovi konania preukázateľne doručené dňa 07.08.2013 bola zamestnávateľovi - SEPStav, s.r.o., Železiarenská 49, 040 15 Košice, IČO: 43 851 321 uložená pokuta vo výške 2000, - Eur. Sankcia bola uložená za porušenie povinnosti zo strany účastníka konania, tak ako je to uvedené vo výroku predmetného rozhodnutia a to konkrétne za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Účastník konania sa v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu o uložení pokuty opätovne odvolal. V odvolaní zo dňa 18.08.2013, doručenom inšpektorátu práce dňa 22.08.2013, opätovne poukázal na obdobné skutočnosti ako v prvom odvolaní zo dňa 26.01.2013, pričom rozporoval najmä prítomnosť znakov závislej práce, taktiež argumentoval uzatvorením zmluvy o dielo zo dňa 10.10.2011.

Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a po zhodnotení právneho a skutkového stavu dospel k nasledovným záverom:

Po preskúmaní predmetného individuálneho správneho aktu a predloženého spisového materiálu má Národný inšpektorát práce s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav za to, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že účastník konania ako zamestnávateľ porušil povinnosti vyplývajúce mu z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V zmysle ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

„Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu“

„Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2, 4 a 5. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 os. 5.“

Pri výkone inšpekcie práce bolo zistené, že účastník konania využíval závislú prácu fyzickej osoby p. I. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorý dňa 13.10.2011 v čase o 08.20 hod. vykonával pre neho pomocné stavebné práce v objekte administratívnej budovy na Kapitulskej 12 v Banskej Bystrici na 4. poschodí.

Vyššie uvedený záver vyplýva najmä zo zápisnice o podaní informácie fyzickou osobou p. I. N. nar. XX.XX.XXXX, z ktorej možno vyvodiť záver o naplnení najdôležitejších znakov závislej práce a to najmä znakov:

- nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, inými slovami oprávnenie zamestnávateľa dávať pokyny k výkonu práce a kontrolovať výkon práce, prípadne ukladať sankcie pri nedodržaní týchto pokynov (naplnenie uvedeného znaku potvrdzuje aj vyjadrenie p. I. N., ktorý v

zápisnici o podaní informácie zo dňa 13.10.2011 uvádza, že p. Ľ. Y., majster „chodí nás na prevádzku kontrolovať“)

- osobný výkon práce, resp. situáciu, keď je pracovný pomer viazaný výlučne na osobu zamestnanca, ktorý je nezastupiteľný v právnej pozícii účastníka právneho vzťahu závislej práce (uvedená práca bola vykonávaná osobne p. I. N.)

- práca v pracovnom čase (na základe predloženého záznamu v knihe príchodov a odchodov vyplýva, že p. I. N. vykonával prácu spolu s ostatnými zamestnancami v pracovnom čase, pričom dňa 13.10.2011 to bolo v čase od 6.00 do 19.00)

- práca vykonávaná za mzdu alebo odmenu (podľa vyjadrenia p. I. N. v zápisnici o podaní informácie zo dňa 13.10.2011 sa jednalo o hodinovú odmenu/mzdu vo výške 2€/hod.

Uzatvorenú zmluvu o dielo zo dňa 10.10.2011 medzi účastníkom konania a p. I. N. považuje odvolací správny orgán za simulovaný právny úkon, ktorým sa účastníci tohto právneho vzťahu snažili vyhnúť uzatvoreniu pracovnoprávneho vzťahu. Ďalej na margo uzatvorenej zmluvy o dielo uvádza odvolací správny orgán nasledovné:

V zmysle ust. § 1 ods. 3 Zákonníka práce: „Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.“

V zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník: „Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.“

Vyššie uvedené ustanovenia právnych predpisov predstavujú vyjadrenie právnej zásady „lex specialis derogat legi generali“, inými slovami, všeobecný občianskoprávny predpis, ktorým je Občiansky zákonník sa použije len vtedy, pokiaľ z osobitného právneho predpisu (lex specialis) nevyplýva odlišná právna úprava.

Odlišnou právnou úpravou v tomto prípade je , ktorý výslovne upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. V danom prípade sa jednalo o výkon závislej práce, preto uzatvorenie zmluvy o dielo zo dňa 10.10.2011 na výkon tejto závislej práce, má odvolací správny orgán za účelové.

Odvolací správny orgán taktiež poukazuje na nezrovnalosti vyplývajúce z preskúmavaného dôkazového materiálu vzbudzujúce pochybnosti o skutočných úmysloch účastníka konania. Nezrovnalosti sa týkajú najmä určenia odmeny za vykonanie práce, keďže zmluva o dielo zo dňa 10.10.2011 obsahuje odmenu vo výške 100 Eur (záloha 20 Eur), avšak p. I. N. v zápisnici vypracovanej v deň výkonu inšpekcie práce uvádza odmenu vo výške 2 Eur/hod.

Ďalšou nezrovnalosťou je umiestnenie pracoviska zamestnanca p. I. N., keďže tento mal v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 10.10.2011 vykonávať práce na 2. a 3. poschodí administratívnej budovy na Kapitulskej 12 v Banskej Bystrici, avšak pri výkone inšpekcie práce vykonával práce na 4. poschodí spolu so zamestnancami p. G. M. a p. T. J..

Závažnou nezrovnalosťou je taktiež ustálenie predmetu právneho vzťahu medzi účastníkom konania a p. I. N., keďže zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 13.10.2011 vyplýva, že p. I. N. mal vykonávať pomocné práce, avšak predmetom zmluvy o dielo zo dňa 10.10.2011 je konkrétne odstránenie zvyškov tapiet zo stien na 2. a 3. poschodí administratívnej budovy na Kapitulskej 12 v Banskej Bystrici.

S ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav odvolací orgán má za to, že porušenie povinnosti uvedené v rozhodnutí Inšpektorátu práce je posúdené správne a je zdôvodnené porušením platného právneho predpisu. Odôvodnenie rozhodnutia zároveň poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Inšpektorát práce v napadnutom rozhodnutí dospel k správnym zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci.

Inšpektorát práce uložením pokuty vo výške 2000 Eur sledoval predovšetkým jej preventívny význam, ktorý však v zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. : „musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku.“

Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osoba za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur.

Odvolací orgán má za to, že pri ukladaní pokuty a pri určovaní jej výšky inšpektorát práce zohľadnil jej preventívne pôsobenie a zároveň prihliadol na všetky skutočnosti v zmysle ustanovenia § 19 ods. 6 citovaného právneho predpisu v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku.

Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán sa stotožnil s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených nedostatkov rozhodol o uložení pokuty tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a v jeho odôvodnení.“

II.

1. V žalobe z 05.12.2013 žalobca poukazujúc na obsah a závery administratívneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu preskúmavaného rozhodnutia, dotknuté ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov a na právnu úpravu obsiahnutú v zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, poukazujúc zároveň na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k danej právnej problematike uviedol nasledovné žalobné námietky:

- Žalobca tvrdil, že správne orgány v rámci správneho trestania porušili ustálenú súdnu prax vzťahujúcu sa na výrok administratívneho rozhodnutia, podľa ktorej výrok musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania. V napadnutom prvostupňovom rozhodnutí z 30.07.2013 Inšpektorát práce Banská Bystrica podľa žalobcu meritórne vo výrokovej časti rozhodnutia nerozhodol o celom predmete konania, ale len o časti, a to nerozhodol o skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že v pozícii zamestnávateľa uzatvoril na plnenie svojich úloh pomocné stavebné práce - dohody o vykonaní práce s fyzickým osobami T. J., C. J., C. O. S. I. N., ale rozhodol len o skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že nelegálne zamestnával v čase výkonu inšpekcie dňa 13.10.2011 o 8.20 hod. na pracovisku Administratívna budova na Kapitulskej 12 v Banskej Bystrici fyzickú osobu I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. L. P., Ž. XXX, ktorý vykonával pomocné stavebné práce - strhávanie tapiet, nakoľko účastník konania využíval závislú prácu I. N. a nemal s ním založený žiadny pracovnoprávny vzťah. Keďže ani z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z 30.07.2013 nevyplýva, z akých právnych dôvodov správny orgán prvého stupňa nerozhodol o skutku vzťahujúcom sa na hore uvedené dohody o vykonaní práce, žalobca považoval dané rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vydané v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 správneho poriadku. V tejto súvislosti žalobca v žalobe konštatoval, že na strane 4, predposledný odstavec rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z 30.07.2013 je síce uvedené, že „upúšťa od samotného uloženia pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 233 ods. 1 Zákonníka práce uvedených v bode 1 rozhodnutia Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici č.k. 245/12-1.0/ pok/r. zo dňa 08.01.2013 a pokutu ukladá len za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania“, avšak podľa žalobcu z uvedeného rozhodnutia nie je možné zistiť z akého dôvodu vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia nerozhodol o skutku, ktorým mal žalobca porušiť povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 233 ods. 1 Zákonníka práce. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov preto žalobca označil za „nezrozumiteľné, zmätočné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov“.

- V rozhodnutiach správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe, podľa žalobcu absentujú kritériá, ktoré je potrebné rešpektovať pri ukladaní sankcií za správne delikty, a preto je rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu, ako aj napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Ďalej žalobca namietal, že žalovaný ako odvolací správny orgán a tiež správny orgán prvého stupňa nevykonali žalobcom navrhované dôkazy za účelom „preukázania neviny žalobcu v otázke posúdenia charakteru činnosti I. N. vykonávanej dňa 13.10.2011, t.j. či išlo o závislú prácu alebo nie, čím došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu vo veci správneho deliktu, ktorý má charakter konania o trestnom obvinení.“

- Správne orgány podľa žalobcu v danej veci nesprávne aplikovali na preskúmavanú právnu vec ustanovenia Zákonníka práce, ktorý je špeciálnym právnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorý je všeobecným právnym predpisom.

- Žalovaný podľa názoru žalobcu nesprávne právne posúdil aj predbežnú otázku platnosti Zmluvy o dielo z 10.10.2011, keď na strane 5. napadnutého rozhodnutia z 03.10.2013 vyslovil právny názor, že uzatvorenú zmluvu o dielo zo dňa 10.10.2011 považuje za simulovaný právny úkon. Bolo podľa názoru žalobcu povinnosťou žalovaného správneho orgánu skúmať vôľu zmluvných strán pri uzatváraní predmetnej zmluvy. Správny orgán zaujali nesprávny právny názor k právnej otázke, čo nie je nelegálnym zamestnávaním, k otázke právneho postavenia fyzickej osoby, ktorej práca sa má využívať, k otázke platnosti uzatvorenej Zmluvy o dielo z 10.10.2011, k otázke simulovaného právneho úkonu a nevykonali dôkazy za účelom odstránenia vzniknutých rozporov týkajúcich sa platnosti uzatvorenej zmluvy o dielo. Nevykonaním dôkazov v naznačenom smere došlo podľa žalobcu k porušeniu jeho práva na obhajobu ako subjektu obvineného zo správneho deliktu.

Z uvedených dôvodov žalobca navrhol zrušiť rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, pričom zároveň sa domáhal odloženia vykonateľnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z 03.10.2013.

2. V obsahovej a právnej nadväznosti na žalobné námietky žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne ďalším písomným podaním zo 06.12.2013, označeným ako „doplnenie dôvodov podaného žalobného návrhu z 05.12.2013“ konkretizoval vznesené žalobné námietky podrobným poukázaním na dotknuté ustanovenia zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov (§ 2 ods. 3,4 uvedeného zákona), pričom tvrdil, že nelegálnym zamestnávaním nie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva prácu fyzickej osoby a má s ňou založený právny vzťah podľa osobitného predpisu. Zmluva o dielo je pomenovaným zmluvným typom upraveným v Občianskom zákonníku a preto postup žalobcu a I. N. nebol podľa názoru žalobcu nelegálnym zamestnávaním a ani nelegálnou prácou v zmysle § 2 ods. 3, 4 zákona č. 82/2005 Z. z. Žalobca ďalej citoval judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok NS SR č.k. z 30.03.2011) vzťahujúcu sa na posúdenie otázky simulovaných právnych úkonov a v nadväznosti na predmet administratívneho konania tvrdil, že žalobca, ani správny orgán prvého stupňa nevykonali dokazovanie výsluchom fyzickej osoby I. N. k otázke uzavretia predmetnej Zmluvy o dielo z 10.10.2011 a zistenia vôle strán pri uzatváraní predmetnej zmluvy o dielo.

III.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo 14.02.2014 argumentoval k obsahu podanej žaloby nasledovne:

„K porušeniu zákonných ustanovení, ktoré sú obsahom výrokovej časti rozhodnutia, žalovaný (prihliadnuc na argumenty právneho zástupcu žalobcu, uvedené v žalobnom návrhu) podáva nasledovné vyjadrenie:

Vychádzajúc z ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2, 4 a 5. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 5.

„Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu“

Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne zistené, že žalobca dňa 13.10.2011 o 08.20 hod. využíval na pracovisku, Administratívna budova na Kapitulskej 12 v Banskej Bystrici, závislú prácu fyzickej osoby p. I. N., nar. XX.X.XXXX, bez toho, aby s uvedenou osobou uzavrel pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, čím sa dopustil porušenia vyššie uvedených ustanovení právnych predpisov.

Argument žalobcu o tom, že rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č.k.: 245/12-1.0/pok./r./I zo dňa 30.07.2013 je nezákonné, nakoľko vo výrokovej časti nebolo rozhodnuté o celom predmete konania, ale len o jeho časti, resp. že žalovaný nerozhodol o skutku, ktorým mal žalobca porušiť povinnosti vyplývajúce z ust. § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ale rozhodol len o skutku, ktorým mal žalobca porušiť ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) je neopodstatnený.

Inšpektorát práce Banská Bystrica ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.k.: 245/12-1.0/pok/r. zo dňa 08.01.2013, pôvodne uložil žalobcovi pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce.

Voči tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal, pričom následne Národný inšpektorát práce ako odvolací správny orgán po prevzatí odvolacieho spisu napadnutý správny akt preskúmal a rozhodnutie zrušil a vrátil najmä pre rozpor s ustálenou súdnou praxou Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k všeobecnej aplikácii trestnoprávnych zásad na správne konania a to zásadu absorpcie sadzieb (absorpčnej zásady). Odvolací správny orgán taktiež odporúčal zvážiť právne posúdenie veci vo vzťahu k ust. § 1 ods. 2 a 3 Zákonníka práce, avšak jasne deklaroval správnosť skutkových zistení ako aj právneho posúdenia veci (porušenia zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Inšpektorát práce Banská Bystrica po prijatí právoplatného rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu č. , O-43/2013 zo dňa 28.03.2013 a po oboznámení sa s dôvodmi zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na nové prejednanie a rozhodnutie vydal a doručil účastníkovi konania oznámenie o pokračovaní v správnom konaní zo dňa 11..06.2013, v ktorom obmedzil predmet správneho konania len na porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Účastník konania sa mal možnosť k oboznámeniu o pokračovaní v konaní vyjadriť v lehote 8 dní od doručenia, pričom tak aj urobil.

Rozhodnutím č.k.: 245/12-1.0/pok/r./I. zo dňa 30.07.2013, ktoré bolo žalobcovi preukázateľne doručené dňa 07.08.2013, bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2000,- Eur, za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní.

Vzhľadom na absorpčnú zásadu vyplývajúcu z rozsudkov Najvyššieho súdu SR v správnom konaní, spočívajúcu v tom, že pokutu je možné uložiť len za najzávažnejší nedostatok, v ktorom však správny orgán zohľadní aj ostatné porušenia povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov, avšak bez samostatného určenia sankcie za každý skutok, resp. konanie, ktoré je administratívnym deliktom, prvostupňový správny orgán napriek skutočnosti, že aj odvolací správny orgán potvrdil správne zistenie skutkového stavu, aj jeho právne posúdenie, upustil v napadnutom rozhodnutí od samostatného uloženia pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich z ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce uvedených v bode 1

rozhodnutia Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici č.k.: 245/12-1.0/pok/r. zo dňa 8.1.2013 a pokutu uložil len za najzávažnejší nedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania.

Účastník konania sa v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu o uložení pokuty opätovne odvolal, pričom následne Národný inšpektorát toto odvolanie zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica č.k. : 245/12-1.0/pok/r./I zo dňa 30.07.2013, potvrdil.

V zmysle ust. § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o nelegálnom práci a nelegálnom zamestnávaní“): „Inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.“

V zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní: „Inšpektorát práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie“

V zmysle ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní: „Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur.

Povinnosť uložiť pokutu za porušenie nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur vyplýva inšpektorátu práce, ako štátnemu orgánu priamo z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, zatiaľ čo v prípade porušenia ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce, zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v ust. § 19 ods. 1 písm. a) dáva tomuto štátnemu orgánu dispozičné oprávnenie rozhodnúť či pokutu uloží alebo nie.

Ďalej je potrebné dodať, že správny delikt vymedzený vo výroku rozhodnutia č.k.: 245/12-1.0/pok/r./I. zo dňa 30.07.2013 priamo nadväzuje na pokračovanie v správnom konaní zo dňa 11.6.2013 a podľa názoru žalovaného je v súlade s § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb., teda neobstojí argument žalobcu, že nebolo rozhodnuté o celom predmete konania, nakoľko bolo rozhodnuté o predmete konania v zmysle oznámenia o pokračovaní v správnom konaní zo dňa 11.06.2013.

Aj na základe vyššie uvedeného je žalovaný toho názoru, že neuvedenie správneho deliktu, ktorým bolo porušené ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce v žiadnom prípade nezakladá nezákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí, resp. postup žalovaného správneho orgánu ani postup Inšpektorátu práce Banská Bystrica nebol v rozpore so žiadnym ustanovením právneho predpisu.

Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcich sa:

- nesprávnej aplikácie Zákonníka práce, ktorý je špeciálnym právnym predpisom (lex specialis) vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorý je všeobecným právnym predpisom (lex generalis)

- nesprávneho právneho posúdenia predbežnej otázky platnosti Zmluvy o dielo zo dňa 10.10.2011

- tvrdenia, že tá istá pracovná činnosť môže niesť súbežne znaky závislej práce a znaky samostatnej nezávislej práce na realizácii diela. Stavebné práce môžu byť vykonávané na základe pracovnoprávneho vzťahu, vzniknutého na základe zmluvy o dielo, v závislosti od toho, či je zmluva o dielo ako zmluvný typ uzavretá podľa ustanovení Občianskeho zákonníka alebo podľa ustanovení Obchodného zákonníka.

- a tvrdenia, že v uvedenom prípade vykonaným dokazovaním v správnom konaní podľa tvrdenia žalobcu nebolo preukázané, že podstatné znaky závislej práce dané zákonom boli naplnené tak, že by zo strany fyzickej osoby I. N. išlo o závislú prácu.

konštatuje žalovaný nasledovné:

V zmysle ust. § 1 ods. 2 „Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností.“

V zmysle ust. § 1 ods. 3 Zákonníka práce: „Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.“

V posudzovanom prípade možno vyvodiť jednoznačný záver o naplnení najdôležitejších znakov závislej práce a to najmä znakov:

- nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, inými slovami oprávnenie zamestnávateľa dávať pokyny k výkonu práce a kontrolovať výkon práce, prípadne ukladať sankcie pri nedodržaní týchto pokynov (naplnenie uvedeného znaku potvrdzuje aj vyjadrenie p. I. N., ktorý v zápisnici o podaní informácie zo dňa 13.10.2011 uvádza, že p. Ľ. Y., majster „chodí nás na prevádzku kontrolovať“)

- osobný výkon práce, resp. situáciu, keď je pracovný pomer viazaný výlučne na osobu zamestnanca, ktorý je nezastupiteľný v právnej pozícii účastníka právneho vzťahu závislej práce (uvedená práca bola vykonávaná osobne p. I. N.Ľ.)

- práce v pracovnom čase (na základe predloženého záznamu v knihe príchodov a odchodov, t.j. evidencie typickej pre pracovnoprávny vzťah, vyplýva, že p. I. N. vykonával prácu spolu s ostatnými zamestnancami v pracovnom čase, pričom dňa 13.10.2011 to bolo v čase od 6:00 do 19:00)

- práce vykonávanej za mzdu alebo odmenu (podľa vyjadrenia p. I. N. v zápisnici o podaní informácie zo dňa 13.10.2011 sa jednalo o hodinovú odmenu/mzdu vo výške 2€/hod).

P. I. N. po zákonnom poučení do Zápisnice o podaní informácie, ktorú s ním spísali inšpektori práce počas výkonu kontroly dňa 13.10.2011 okrem iného uviedol, že dňa 13.10.2011 vykonával pomocné práce na vyššie uvedenom pracovisku - strhával tapety na základe uzatvorenej písomnej dohody na výkon pomocných prác. Súčasne uviedol, že na prevádzku ich chodí kontrolovať p. Y., pracuje tam od pondelka 10.10.2011, odrobené hodiny im zapisuje p. M. (bol zamestnancom žalobcu) a v dohode má dohodnutú odmenu 2€/hod.

Žalovaný ďalej považuje za potrebné zdôrazniť podstatnú skutočnosť a tou je, že žalobca žiadnym spôsobom nerozporoval vyššie uvedené skutočnosti, len stroho konštatuje, že nedošlo k naplneniu znakov závislej práce, pričom však neuvádza žiadne konkrétne argumenty, ktoré by vyššie uvedený záver akokoľvek spochybnili. Preukázanie prítomnosti znakov závislej práce je v tomto prípade rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie toho, či v konkrétnom prípade došlo alebo nedošlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania.

Žalobca v žalobnom návrhu taktiež mal za to, že v uvedenom prípade správny orgán nevykonal dôkazy potrebné na zistenie vôle zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy o dielo zo dňa 10.10.2011 a nevykonal žalobcom navrhované dôkazy za účelom preskúmania faktickej situácie v konkrétnom prípade, a preto riadne nezistil skutkový stav nevyhnutný pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. V tejto súvislosti namietal, že správny orgán nevykonal dokazovanie výsluchom fyzickej osoby I. N. k otázke uzavretia predmetnej zmluvy o dielo zo dňa 10.10.2011 a zistenia vôle strán pri uzatváraní zmluvy o dielo zo dňa 10.10.2011.

Žalovaný vo vzťahu k vyššie uvedeným námietkam uvádza, že tieto nemožno taktiež akceptovať.

V zmysle ust. § 32 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. : „Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.“

Vzhľadom k tomu, že žalovaný vychádzal pri vydaní rozhodnutia najmä z listinných dôkazov predložených v čase výkonu inšpekcie a to Zmluvy o dielo zo dňa 10.10.2011, evidencie dochádzky kontrolovaných osôb na pracovisku Administratívna budova na Kapitulskej 12 v Banskej Bystrici a ďalších listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť spisového materiálu z výkonu inšpekcie práce, z podania informácie fyzickou osobou I. N. po zákonnom poučení do Zápisnice o podaní informácie zo dňa 13.10.2011 a skutočnosti zistených inšpekciou práce, žalovaný na základe uvedeného, nepovažoval za potrebné opätovne vypočúvať zamestnancov, resp. zmluvných partnerov účastníka konania, pretože mal k dispozícii dostatok dôkazov.

Žalobca taktiež považoval odôvodnenie rozhodnutia Inšpektorátu práce Banská Bystrica za zmätočné najmä z dôvodu uvedenia formulácie: „Správny orgán v plnom rozsahu akceptoval vyjadrenie účastníka konania, že v čase výkonu inšpekcie práce dňa 13.10.2011 nelegálne zamestnávaná osoba I. N. vykonával prácu na základe Zmluvy o dielo zo dňa 10.10.2011 uzatvorenej podľa ustanovení Občianskeho zákonníka“.

Z vyššie uvedeného však nevyplýva, že pokiaľ žalovaný mal uzatvorenú s fyzickou osobou I. N., Zmluvu o dielo zo dňa 10.10.2011, nedopustil sa správneho deliktu nelegálneho zamestnávania uvedenej fyzickej osoby.

Žalovaný vo vzťahu k uzatvorenej zmluve o dielo zo dňa 10.10.2011 konštatuje, že už v žalobou napadnutom rozhodnutí poukázal na nezrovnalosti vyplývajúce z preskúmavaného dôkazového materiálu vzbudzujúce pochybnosti o skutočných úmysloch žalobcu. Nezrovnalosti sa týkali najmä určenia odmeny za vykonanie práce, keďže zmluva o dielo zo dňa 10.10.2011 obsahuje odmenu vo výške 100 EUR (záloha 20 EUR), avšak p. I. N. v zápisnici vypracovanej v deň výkonu inšpekcie práce uvádza odmenu vo výške 2 EUR/hod.

Ďalšou nezrovnalosťou je umiestnenie pracoviska zamestnanca p. I. N., keďže tento mal v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 10.10.2011 vykonávať práce na 2: a 3. poschodí administratívnej budovy na Kapitulskej 12 v Banskej Bystrici, avšak pri výkone inšpekcie práce vykonával práce na 4. poschodí spolu so zamestnancami p. G. M. a p. Kolomanom Balogom.

Závažnou nezrovnalosťou je taktiež ustálenie predmetu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a p. I. N., keďže zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 13.10.2011 vyplýva, že p. I. N. mal vykonávať pomocné práce, avšak predmetom zmluvy o dielo zo dňa 10.10.2011 je konkrétne odstránenie zvyškov tapiet zo stien na 2. a 3. poschodí administratívnej budovy na Kapitulskej 12 v Banskej Bystrici.

Žalovaný v žiadnom prípade nespochybňuje zmluvnú voľnosť, resp. oprávnenie uzatvoriť akúkoľvek zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, avšak z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že zamestnanec p. I. N. vykonával dňa 13.10.2011 o 08:20 na pracovisku Administratívna budova na Kapitulskej 12 v Banskej Bystrici závislú prácu a to za úplne odlišných podmienok než aké vyplývajú zo žalobcom predloženej zmluvy o dielo zo dňa 10.10.2011.

Nakoľko sa žalobca svojimi tvrdeniami snažil vytvoriť dojem, že p. I. N. vykonával prácu v inkriminovanom čase na základe zmluvy o dielo zo dňa 10.10.2011, zotrváva žalovaný aj naďalej na stanovisku, že uzatvorenie zmluvy o dielo na výkon tejto závislej práce, resp. pokrývanie závislej práce touto zmluvou o dielo bolo účelové, v rozpore so zákonom (najmä rozpor s ust. § 1 ods. 3 Zákonníka práce a § 1 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník) a strany tohto právneho vzťahu sa takýmto konaním snažili vyhnúť uzatvoreniu pracovnoprávneho vzťahu.

Žalovaný v súvislosti s posudzovaným prípadom má za to, že ako zo strany prvostupňového správneho orgánu tak aj zo strany žalovaného bolo jednoznačne preukázané, že žalobca porušil povinnosti zakotvené v ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorého sa žalobca dopustil tým, že nelegálne zamestnával v čase výkonu inšpekcie práce dňa 13.10.2011 o 8:20 hod. na pracovisku: Administratívna budova na Kapitulskej 12 v Banskej Bystrici, fyzickú osobou p. I. N., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX E. L. P., Ž. XXX, ktorý vykonával pomocné stavebné práce - strhávanie tapiet, nakoľko žalobca využíval závislú prácu I. N. a nemal s ním založený žiadny pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce.

Žalovaný zastáva názor, že porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo jednoznačne odôvodnené a dôkazovo podložené.“

Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

IV.

Súd v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 247 a nasl. O. s. p.) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu preskúmavaného rozhodnutia v právnych medziach žaloby (§ 249 ods. 2 O. s. p.), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Pri splnení právnych podmienok podľa § 250f ods. 2 O. s. p. súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

Predseda senátu nevyhovel žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti preskúmavaného rozhodnutia procesným postupom podľa § 250c O. s. p.

Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. (druhá hlava - rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov) podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Dispozičná právna zásada, ktorou je ovládané správne súdnictvom v Slovenskej republike (popri zásade oficiality zakotvenej v ustanovení § 250j ods. 3 O. s. p.) sa opiera predovšetkým o ustanovenie § 249 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu a aký konečný návrh robí. V širšom právnom kontexte rozsah súdneho preskúmavacieho konania naplnený dispozičnou právnou zásadou v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O. s. p. vychádza z princípu trojdelenia štátnej moci zakotveného v Ústave Slovenskej republiky a v nej zakotvenej požiadavke zákonnosti postupu štátnych orgánov (článok 2 ods. 2 Ústavy).

Povinnosťou súdu v preskúmavanej právnej veci preto bolo vysporiadať sa so žalobnými námietkami uvedenými v žalobe z 05.12.2013 a jej doplnení zo 06.12.2013, s prihliadnutím aj na obsah ďalšieho podania žalobcu z 30.09.2014 (č.l.67-69 spisu) a v právnom zábere vznesených žalobných námietok posúdiť správnosť a zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia a administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu.

Vo vzťahu k žalobnej námietke poukazujúcej na právne nedostatky výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia z 30.07.2013 a v tejto súvislosti aj na žalobcom uvádzanú absenciu výroku administratívneho rozhodnutia o celom predmete správneho konania súd považuje za potrebné uviesť nasledovné:

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní () v znení neskorších predpisov, ktorý sa procesne vzťahuje na preskúmavanú právnu vec, konanie sa začína na návrh účastníka alebo na podnet správneho orgánu.

Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 18 ods. 2 druhá veta uvedeného zákona).

síce neupravuje výslovne obsahove náležitosti upovedomenia o začatí konania ako procesného úkonu správneho orgánu, avšak ako to vyplýva z právnej teórie, ako aj ustálenej súdnej praxe, treba vzhľadom na základné pravidlá správneho konania vychádzať z toho, že upovedomenie o začatí konania musí byť formulované tak, aby bolo zrejmé, v akej veci koná správny orgán a aký je právny dôvod, pre ktorý sa začína konanie z úradnej povinnosti. Ide o odkaz na konkrétne ustanovenia zákona, ktoré boli podľa názoru správneho orgánu porušené, a ktoré zakladajú kompetenciu správneho orgánu vo veci rozhodovať, vec v ktorej sa koná a popis skutku, ktorý je dôvodom pre začatie správneho konania.

Ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, vydaniu rozhodnutí správnych orgánov z 30.07.2013 a 03.10.2013, ktoré sú predmetom súdneho preskúmavacieho konania v danej právnej veci, predchádzalo oznámenie Inšpektorátu práce Banská Bystrica z 11.06.2013 označené ako Pokračovanie v správnom konaní - oznámenie, ktorým uvedený prvostupňový správny orgán konal z vlastného podnetu na základe predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia Národného inšpektorátu práce Košice č. , O-43/2013 z 28.03.2013 o zrušení pôvodného rozhodnutia Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. 245/12-1.0/pok/r./ z 08.01.2013 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 2 400 Eur. V predmetnom oznámení Inšpektorátu práce Banská Bystrica z 11.06.2013, ktoré je po obsahovej právnej stránke procesným úkonom správneho orgánu prvého stupňa právne korešpondujúcim s inštitútom upovedomenia o začatí konania vyplýva, že predmetom ďalšieho administratívneho konania po zrušení pôvodného rozhodnutia Inšpektorátu práce Banská Bystrica z 08.01.2013 je iba skutok konkretizovaný v predmetnom oznámení z 11.06.2013 (nelegálne zamestnávanie fyzickej osoby I. N. v čase výkonu inšpekcie práce dňa 13.10.2011 o 8:02 hod. na pracovisku Administratívna budova na Kapitulskej 12 v Banskej Bystrici). Po vydaní právoplatného rozhodnutia žalovaného Národného inšpektorátu práce Košice z 28.03.2013, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Banská Bystrica z 08.01.2013 teda nebol predmetom ďalšieho administratívneho konania skutok uvedený v predmetných rozhodnutiach pod bodom 1 (porušenie ustanovenia § 223 ods. 1 Zákonníka práce uzatvorením dohôd o vykonaní práce medzi žalobcom a fyzickými osobami). Dané skutkové vymedzenie pôvodného predmetu správneho konania preto nemohlo byť ani súčasťou ďalších preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov. Žalobca takýmto procesným postupom správnych orgánov teda nemohol byť ukrátený na svojich subjektívnych právach, keďže preskúmavané rozhodnutie žalovaného z 03.10.2013 je rozhodnutím o celom predmete správneho konania.

Navyše Inšpektorát práce Banská Bystrica ako správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí z 30.07.2013 reagujúc na zrušujúce rozhodnutie Národného inšpektorátu práce Košice z 28.03.2013 opakovane, v právnej nadväznosti na oznámenie z 11.06.2013, doručené žalobcovi a označené ako Pokračovanie v správnom konaní - oznámenie, právne vymedzil predmet administratívneho konania, ako aj východiskové právne dôvody pre stanovenie rozsahu sankčného postihu žalobcu, keď v súlade s aktuálnou judikatúrou NS SR k preskúmavanej právnej problematike konštatoval:

„Vzhľadom na absorpčnú zásadu vyplývajúcu z rozsudkov Najvyššieho súdu SR v správnom konaní, spočívajúcu v tom, že pokutu je možné uložiť len za najzávažnejší nedostatok, v ktorom však správny orgán zohľadní aj ostatné porušenia povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov, avšak bez samostatného určenia sankcie za každý skutok, resp. konanie, ktoré je administratívnym deliktom, prvostupňový správny orgán napriek skutočnosti, že aj odvolací správny orgán potvrdil správne zistenie skutkového stavu, aj jeho právne posúdenie, upúšťa od samostatného uloženia pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich z ust. § 223 ods. 1 Zákonníka práce uvedených v bode 1 rozhodnutia Inšpektorátu práce v Banskej Bystrici č.k.: 245/12-1.0/pok/r. zo dňa 8.1.2013 a pokutu ukladá len za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.“

V súvislosti so zákonnými požiadavkami na kvalitu výrokovej časti administratívneho rozhodnutia súd uvádza, že právna požiadavka na vecné, časové a miestne vymedzenie skutku, ktorý je predmetom administratívneho trestania vychádzajúca z dikcie § 47 ods. 2 správneho poriadku a ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola v preskúmavanej právnej veci podľa názoru súdu zreteľne, vyčerpávajúcim právnym spôsobom naplnená. Správny orgán prvého stupňa - Inšpektorát práce Banská Bystrica v prvostupňovom rozhodnutí z 30.07.2013 totiž vo výrokovej časti svojho rozhodnutia jasne vymedzil predmet správneho deliktu v právnej nadväznosti na zákonné ustanovenia zákona č.

82/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, pričom zjavne ide o skutkové vymedzenie nezameniteľné s prípadným iným správnym deliktom.

Na základe hore uvedených právnych záverov preto súd neuznal ako dôvodnú predmetnú žalobnú námietku vzťahujúcu sa na výrokovú časť administratívnych rozhodnutí oboch stupňov, ktorú ako to vyplýva z obsahu žaloby a jej doplnenia žalobca považoval za zásadnú, a to ani v časti poukazujúcej na údajnú nekompletnosť, neúplnosť výroku, ani čo do jeho konkrétnosti a obsažnosti.

Vo vzťahu k ďalším žalobným námietkam súd poukazuje na obsiahle a právne vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov z 30.07.2013 a 03.10.2013, pričom v právnej konfrontácii so žalobnými dôvodmi považuje za nevyhnutné uviesť nasledovné:

Protokol č. IBB-56-02-2.3/P-B24,25-11 z 12.12.2011 vypracovanej správnym orgánom prvého stupňa, ktorý je súčasťou administratívneho spisu obsahuje podľa názoru súdu jednoznačné zistenia o charaktere práce vykonávanej fyzickou osobou I. N. v prospech žalobcu v čase výkonu inšpekcie práce dňa 13.10.2011 na pracovisku Administratívna budova na Kapitulskej 12 v Banskej Bystrici - pomocné stavebné práce - strhávanie tapiet, a to bez založenia pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce. Následne pri prerokovaní protokolu z 12.12.2011 vzťahujúceho sa na dané inšpekčné zistenia prvostupňového správneho orgánu doručil štatutárny zástupca žalobcu Inšpektorátu práce vlastné čestné vyhlásenie a zmluvu o dielo z 10.10.2011, uzatvorenú medzi objednávateľom SEPStav, s.r.o. a zhotoviteľom I. N.. Súčasťou administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa je okrem predmetnej zmluvy o dielo z 10.10.2011 aj dohoda o vykonaní práce uzatvorená medzi žalobcom a uvedenou fyzickou osobou (I. N.) z 13.10.2011 (tri dni po uzatvorení zmluvy o dielo z 10.10.2011), obsahom ktorej sú ako dojednaná pracovná úloha uvedené pomocné stavebné práce. Predmet zmluvy o dielo z 10.10.2011 je označený ako „vykonanie diela odstraňovanie zvyškov tapiet zo stien na 2. a 3. poschodí Administratívnej budovy na Kapitulskej 12 v Banskej Bystrici“.

Súd vzhľadom na výsledky dokazovania vykonané Inšpektorátom práce Banská Bystrica obsiahnuté v protokole z 12.12.2011 nemal pochybnosti o správnosti záverov inšpekčných orgánov v preskúmavanej právnej veci o tom, že predmetný právny úkon (zmluva o dielo) nezodpovedal charakteru práce vykonávanej uvedenou fyzickou osobou v prospech žalobcu, ktorá evidentne vykazovala znaky závislej práce spadajúcej pod právny režim § 1 ods. 3 Zákonníka práce. Špeciálny právny režim Zákonníka práce pri úprave pracovnoprávnych vzťahov má pritom, vychádzajúc predovšetkým z ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (Občiansky zákonník) prioritu ako právna norma lex specialis voči predpisom občianskeho práva. Je daný okrem iného aj potrebou ochrany pracovnoprávnych vzťahov v širšom právnom kontexte, vrátane odvodových povinností zamestnávateľa vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu.

Zákon č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 82/2005 Z. z.) v ustanovení § 1 vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolných orgánov a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/1995 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2, 4 a 5. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 5. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 311/2011 Z. z. () závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnou obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Poukazujúc na hore uvedené skutkové a právne dôvody súd nepovažoval za dôvodnú argumentáciu žalobcu široko koncipovanú právnou zástupkyňou žalobcu v žalobe a jej doplnení ohľadom právnej možnosti subsumovať daný právny vzťah medzi žalobcom a fyzickou osobou I. N. pod právny režim Občianskeho zákonníka.

Ako nedôvodnú preto súd vyhodnotil aj žalobnú námietku vytýkajúcu správnemu orgánu prvého stupňa, že „nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, za účelom preukázania neviny žalobcu v otázke posúdenia charakteru činnosti I. N. vykonávanej dňa 13.10.2011, t.j. či išlo o závislú prácu alebo nie, čím došlo k

porušeniu jeho práva na obhajobu vo veci správneho deliktu, ktorý má charakter konania o trestnom obvinení“. Pre inšpekčné zistenia správnych orgánov oboch stupňov mal totiž zásadný právny význam skutočný obsah právneho vzťahu medzi žalobcom a označenou fyzickou osobou, majúci evidentne znaky závislej práce (§ 1 ods. 3 Zákonníka práce). Závery správnych orgánov oboch stupňov o posúdení Zmluvy o dielo z 10.10.2011 ako simulovaného právneho úkonu majú svoj reálny dôkazný základ v obsahu administratívneho spisu, predovšetkým v obsahu protokolu z 12.12.2011. Súčasťou administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu je aj zápisnica o podaní informácie I. N. z 13.10.2011, kedy bola u žalobcu vykonaná inšpekcia na jeho pracovisku. Jej obsahom je tvrdenie uvedenej osoby, že 13.10.2011 vykonával pomocné práce na vyššie uvedenom pracovisku - strhávanie tapiet. Z obsahu predmetnej zápisnice, ani z iných relevantných inšpekčných zistení Inšpektorátu Banská Bystrica nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by navodzovali potrebu zaoberať sa podrobne námietkami žalobcu poukazujúcimi na právny režim zmluvy o dielo podľa Občianskeho zákonníka ako aplikovateľnej právnej úpravy pre daný právny vzťah označený v skutkovom vymedzení správneho deliktu.

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2000 Eur do 200 000 Eur.

Ako to vyplýva z obsahu rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 2000 Eur podľa citovaného zákonného ustanovenia zákona č. 125/2006 Z. z. v platnom znení, t.j. na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, pričom jej výšku predovšetkým správny orgán prvého stupňa v odôvodnení náležite odôvodnil, a to závažnosťou zisteného nedostatku a jeho dôsledkov a tým, že nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie je stále závažným pracovnoprávnym problémom spoločnosti, ktorý je potrebné eliminovať. Zohľadnená bola pritom aj „veľkosť zamestnávateľa“ ako aj skutočnosť, že išlo o jednu nelegálne zamestnávanú fyzickú osobu a u zamestnávateľa bol tento nedostatok zistený prvý krát. Ako nedôvodnú preto súd vyhodnotil aj žalobnú námietku, podľa ktorej v oboch napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov vydaných v inštančnom postupe absentujú kritériá, ktoré je potrebné rešpektovať pri ukladaní sankcií za správne delikty, čo podľa žalobcu vytvára stav nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

Správne orgány oboch stupňov postupovali v preskúmavanej právnej veci v právnom režime zákona č. 125/2006 Z.z. v platnom znení, aplikujúc zároveň predpisy o správnom konaní (vzhľadom na spoločné a prechodné ustanovenia uvedeného zákona dané v jeho ustanovení § 21 ods. 3) a preto súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa tvrdeniami žalobcu poukazujúcimi na právny stav podľa zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Vo všeobecnosti k obsahu žaloby a jej doplnenia súd záverom uvádza, vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva povinnosťou správneho súdu je vysporiadať sa so zásadnými žalobnými námietkami, pričom nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď (Napr. vec Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok z 21.1.1999 č. 30544/96 a iné, tiež judikatúra ÚS SR - I.ÚS 226/03, , a ďalšie).

Vychádzajúc zo zisteného skutkového a právneho stavu veci súd žalobu zamietol podľa § 250j ods. 1 O. s. p .

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9, posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie

musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.