Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-809-2014.pdf
PDF · 77.75 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/809/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci navrhovateľky: J. D., bytom D., H. XX, zastúpená JUDr. Tiborom Sojkom, advokátom, so sídlom Levice, A. Sládkoviča 1, proti odporcovi: Q. D., bytom D., H. XX, zastúpený JUDr. Ildikó Osvaldovou, advokátkou so sídlom Levice, Ľ. Štúra 19, o rozvod manželstva, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 15. mája 2014 č. k. 13C/233/2013-54, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo J. D., rod. K., nar. 5. XX. XXXX a Q. D., nar. 8. 1. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX vo D. D. nad V., zapísané vo zväzku 4, ročník 1984, strana 140, poradové číslo 26. Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním mal za preukázaný skutkový stav, podľa ktorého účastníci konania uzavreli dňa 31. 12. 1984 manželstvo, ich posledné spoločné bydlisko bolo v D., H. XX. Po právnej stránke odôvodnil napadnutý rozsudok ustanoveniami § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine) a konštatovaním, že v manželstve účastníkov konania nastal vážny a trvalý rozvrat, odporca podľa vyjadrenia navrhovateľky nadväzoval mimomanželské známosti, naposledy s M., ktorej platil prenájom bytu. Navrhovateľka uviedla, že ju psychicky týra, napadol ju aj fyzicky, v dôsledku čoho navrhovateľka v decembri 2013 opustila spoločnú domácnosť. Navrhovateľka vylučuje obnovenie spolužitia, vzájomné citové vzťahy medzi účastníkmi konania sú narušené a nie je možné predpokladať, že by obnovili manželské spolužitie. Príčinu rozvratu súd prvého stupňa zistil predovšetkým na strane odporcu, ktorý rozvrat zapríčinil tým, že väčšinu času, vrátane nocí, za posledné roky trávil vo firme a udržiaval mimomanželské vzťahy. Konštatoval, že manželstvo účastníkov konania nespĺňa žiadne predpoklady uvedené v ustanovení § 18 Zákona o rodine, účastníci spolu nežijú, nie sú si verní, nepomáhajú si a nevytvárajú zdravé rodinné prostredie. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca dôvodiac, že má záujem na spolužití s manželkou, nakoľko ide o dlhoročné, 29 ročné manželstvo, vychovali spolu dve deti, ktoré sú t.č. dospelé a má veľký záujem na tom, aby sa rodina nerozpadla. Netají sa tým, že niekoľko mesiacov nebýva s manželkou, ktorá sa od neho odsťahovala a čím ďalej tým viac si uvedomuje, že mu veľmi chýba. Potvrdil, že v manželstve boli vážne nezhody ako aj nevery, ktoré však ospravedlňuje tým, že v každom dlhšie trvajúcom manželstve sú aj krízy, ktoré je potrebné prekonať a manželstvo udržať. Žiada
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odvolací súd návrh navrhovateľky na rozvod manželstva zamietne. K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka domáhajúc sa potvrdenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Dôvodila tým, že je presvedčená, že ich manželstvo je trvale a vážne rozvrátené a preto trvá na podanom návrhu, keďže nemá záujem na ďalšom spolužití s odporcom. Manželstvo neplní ani jednu zo základných funkcií, s odporcom nežije v jednej domácnosti, odporca sústavne nadväzuje mimomanželské známosti s inými ženami, nie sú schopní vytvárať zdravé a harmonické rodinné prostredie. Nikdy svoje sľuby o tom, že už manželskú vernosť neporuší, nedodržal. Nie je ochotná znášať takýto stav, ktorý ju psychicky ničí a ponižuje. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania odporcu podľa § 205 ods. 1, ods. 2 OSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa podľa § 213 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 156 ods. 3 OSP, dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. V danej veci súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie predmetnej veci, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 219 ods. 2 OSP, iba poukazuje. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, veta prvá, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Pri posudzovaní podmienok pre prípadný rozvod manželstva podľa Zákona o rodine, súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi a doterajšie spolužitie, jeho dĺžku, ako aj mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytnúť si osobnú, mravnú a materiálnu pomoc. Intenzitu narušenia a rozvratu treba skúmať aj z hľadiska, či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Tým sa zdôrazňuje objektivita hodnotenia dôsledkov narušenia vzťahov medzi manželmi a vážneho rozvratu manželstva. V každom prípade je potrebné skúmať, aký vplyv majú tieto okolnosti na možnosť plnenia spoločenského účelu manželstva, ako aj na obnovenie manželského spolužitia. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia rozvratu vzťahov medzi manželmi (vážne narušenie a trvalé rozvrátenie vzťahov medzi manželmi). Rozvrat vzťahov medzi manželmi nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia (prípadne sa nemôžu riadiť) vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z ustanovení §§ 18 - 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva však neodôvodňuje akýkoľvek rozvrat vzťahov medzi manželmi, musí ísť o kvalifikovaný rozvrat, pričom záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je odôvodnený vtedy, ak sa javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný vzťah vzhľadom na hĺbku a trvalosť rozvratu. Kvalifikácia tohto rozvratu sa ďalej posudzuje podľa toho, ako sa vážny rozvrat prejavuje v plnení spoločenského účelu manželstva. V predmetnej veci súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a následne vec aj správne právne posúdil. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 31. 12. 1984, ide teda o dlhotrvajúce manželstvo, z ktorého pochádzajú dve, t.č. plnoleté deti. Odchod navrhovateľky zo spoločnej domácnosti s odporcom v decembri 2013, t.j. po takmer 29 rokoch manželstva zrejme nebol neuváženým krokom, ale pravdepodobne v dôsledku správania odporcu, ktorý sám potvrdil svoje mimomanželské známosti. Tvrdenie odporcu, ktoré uviedol v odvolaní, že má záujem na zachovaní a udržaní manželstva, zrejme nezodpovedá skutočnosti a jeho úprimnej snahe o obnovenie manželského spolužitia, keďže stále, a to aj po uplynutí dlhšej doby, nežijú v spoločnej domácnosti. Jeho vyjadrenia v podanom odvolaní je preto potrebné považovať za účelové. Príčinami
rozvratu manželstva bolo jednoznačne nevhodné správanie sa odporcu voči navrhovateľke, avšak predovšetkým jeho nevera. Manželstvo plní tri základné spoločenské funkcie, ekonomickú, výchovnú a biologickú. Manželstvo účastníkov konania už dlhodobo neplní ani jednu z týchto funkcií, posledné obdobie je len formálnym zväzkom a od decembra 2013, odkedy sa navrhovateľka odsťahovala, je absolútne nefunkčné. Príčinu tohto stavu je potrebné vidieť v absolútnom odcudzení účastníkov konania a citovom nesúlade a v správaní sa odporcu. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy a nikoho z tohto zväzku, ak sú splnené podmienky pre rozvod manželstva podľa Zákona o rodine, nemožno nútiť aby v ňom zotrval proti svojej vôli. Keďže navrhovateľka nemá v žiadnom prípade záujem na obnovení ich vzájomných vzťahov a aj z tvrdení odporcu pred súdom prvého stupňa a v písomnom odvolaní vyplýva, že vzťahy sú vážne narušené, odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že vzťahy medzi manželmi sú hlboko a vážne rozvrátené a niet nádeje na reparáciu týchto vzťahov do budúcnosti a konštatuje, že bola tým splnená podmienka pre rozvod manželstva účastníkov konania. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v zmysle § 219 ods. 2 OSP len konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na toto odôvodnenie ďalej iba poukazuje. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP a § 144 veta druhá OSP tak, že navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnila a ani jej nevznikli. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.