Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cbi-6-2012.pdf
PDF · 150.42 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cbi/6/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Vierou Markovou v právnej veci navrhovateľa: Slovenská konsolidačná a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35776005, proti odporcovi: JUDr. Barbora Hudeková, Páričkova 18, 821 08 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: Karrer Industrie s.r.o. v konkurze, Svetlá 7, 811 02 Bratislava, IČO: 35 818 417, o určení pravosti pohľadávok proti podstaty, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že pohľadávka navrhovateľa vo výške 11.174,40 € uplatnená prihláškou zo dňa 5.1.2011 je v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4 R/3/2010 voči úpadcovi Karrer Industrie s.r.o., v konkurze, Svetlá č. 7, Bratislava, IČO: 35818417 pohľadávkou proti podstate.
II. Súd určuje, že pohľadávka navrhovateľa vo výške 753,69 € uplatnená prihláškou zo dňa 5.1.2011 je v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4 R/3/2010 voči úpadcovi Karrer Industrie s.r.o., v konkurze, Svetlá č. 7, Bratislava, IČO: 35818417 pohľadávkou proti podstate.
III. Súd určuje, že pohľadávka navrhovateľa vo výške 95.768,76 € uplatnená prihláškou zo dňa 17.5.2011 je v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4 R/3/2010 voči úpadcovi Karrer Industrie s.r.o., v konkurze, Svetlá č. 7, Bratislava, IČO: 35818417 pohľadávkou proti podstate
IV. Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 2.3.2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu Karrer Industrie s.r.o., Bratislava určenia, že jeho pohľadávka vo výške 11.174,40 € pozostávajúca z neuhradeného poistného na sociálne poistenie za obdobie 9/2010 a pohľadávka vo výške 753,69 € predstavujúca alikvótnu časť z poistného na sociálne poistenie za obdobie 10/2010, uplatnené prihláškou zo dňa 5.1.2011 vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 4R/3/2010, sú pohľadávkami proti podstate. Zároveň sa navrhovateľ domáhal určenia, že pohľadávka vo výške 95.768,76 € predstavujúca vyplatené dávky garančného poistenia zamestnancom úpadcu po vyhlásení konkurzu, uplatnená prihláškou zo dňa 17.5.2011 je taktiež pohľadávkou proti podstate. Ako dôvod uviedol, že uznesením zo dňa 28.9.2010, sp.zn. 4R/3/2010 Okresný súd Bratislava I vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Karrer Industrie s.r.o., Bratislava. Uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku dňa 5.10.2010. Prihláškou pohľadávky zo dňa 5.1.2011 uplatnil právny predchodca navrhovateľa - Sociálna poisťovňa pohľadávku proti podstate vo výške 25.533,30 €, ktorá pozostávala z neuhradeného poistného za obdobie 9/2010 v sume 11.174,40 €, za obdobie 10/2010 v sume 8.646,80
€, za obdobie 11/2010 v sume 5.712,10 €. Prihláškou pohľadávky zo dňa 17.5.2011 si uplatnil právny predchodca navrhovateľa - Sociálna poisťovňa pohľadávku proti podstate vo výške 95.768,76 €, ktorá predstavovala vyplatené dávky garančného poistenia zamestnancom úpadcu po vyhlásení konkurzu. Uvedené pohľadávky nadobudol navrhovateľ ako postupník od postupcu Sociálnej poisťovne na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. BA-94222/2011 zo dňa 22.6.2011. Správkyňa konkurznej podstaty (SKP) pohľadávky prihlásené prihláškou zo dňa 5.1.2011 poprela nasledovne:
1. neuhradené poistné za obdobie 9/2010 v sume 11.174,40 € v celej výške z dôvodu, že sa nejedná o pohľadávku proti podstate,
2. neuhradené poistné za obdobie 10/2010 v sume 8.646,80 € poprela čiastočne z dôvodu, že konkurz bol vyhlásený dňa 5.1.2010 a preto pohľadávkou proti podstate nie je časť poistného za obdobie od 1.10.2010 - 5.10.2010 vo výške 753,69 €,
3. neuhradené poistné za obdobie 11/2010 v sume 5.712,10 € uznala v celej výške.
Navrhovateľ poukázal na ustanovenia § 87 ods. 2 zákona č. 5/2007 Z.z. v znení platnom do 31.12.2011 (ďalej len „ZKR“), § 142 ods. 1, § 143 ods. 2 a § 231 ods. 1 písm. f) zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a uviedol, že zákon o sociálnom poistení nestanovuje okamih vzniku pohľadávky, upravuje len splatnosť poistného. Splatnosť nastáva márnym uplynutím lehoty na dobrovoľné plnenie a do tej doby nevzniká Sociálnej poisťovni možnosť pohľadávku ako právo na plnenie uplatniť. Sporná pohľadávka teda vznikla okamihom, keď úpadca svoj záväzok nesplnil v lehote splatnosti poistného na sociálne poistenie, t.j. po vyhlásení konkurzu. Až márnym uplynutím lehoty splatnosti vzniká právo Sociálnej poisťovne žiadať od dlžníka zaplatenie poistného. Sporná pohľadávka sa teda nestala splatnou v dôsledku vyhlásenia konkurzu, pretože v tom čase neexistovala. Úpadca Karrer Industrie, s.r.o., má stanovený deň na výplatu príjmov zamestnancov ako „neurčený“, teda v zmysle § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení je poistné splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý platí poistné. V tomto prípade poistné za obdobie 9/2010 sa stalo splatným až 30.10.2010 a poistné za obdobie 10/2010 dňa 30.11.2010. Sociálna poisťovňa vedie účtovníctvo v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, v súlade s ktorým ako i v súlade s usmernením Ministerstva financií SR zo dňa 16.12.2009 pohľadávku na poistnom a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie sa účtuje podľa výkazu poistného a príspevkov. Mesačný výkaz poistného za obdobie 9/2010 predložil úpadca Soc. poisťovni až 9.11.2010 a za obdobie 10/2010 až 25.11.2010. Až po predložení mesačných výkazov mohla Soc. poisťovňa pohľadávky zaúčtovať do účtovníctva. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že podstatnou náležitosťou prihlášky do konkurzu je aj vyhlásenie veriteľa, že pohľadávku eviduje v účtovníctve, pričom Soc. poisťovňa do predloženia mesačných výkazov poistného a príspevkov nemá možnosť určiť výšku pohľadávky, ani ju účtovne preukázať. Uvedené by mohlo byť dôvodom na popretie pohľadávky.
Zároveň správkyňa poprela pohľadávku vo výške 95.768,76 € z dôvodu, že sa nejedná o pohľadávku proti podstate. Navrhovateľ poukázal na ustanovenia § 2 písm. d), § 12, § 18 ods. 3 a § 148 ods. 3 zákona o sociálnom poistení a uviedol, že dávky garančného poistenia boli vyplatené zamestnancom úpadcu v období od 20.12.2010 do 19.4.2011, kedy vznikla aj pohľadávka navrhovateľa voči úpadcovi a to po vyhlásení konkurzu. Ide teda v zmysle § 87 ods. 2 ZKR o pohľadávku proti podstate.
Odporca žiadal návrh zamietnuť, pretože sa v prípade prvých dvoch sporných pohľadávok nestotožnil s okamihom ich vzniku. Totožne s navrhovateľom uviedol, že zákon o sociálnom poistení neupravuje okamih vzniku pohľadávky - poistného, upravuje iba jeho splatnosť. Pohľadávka je nárok veriteľa na peňažné alebo vecné plnenie zo strany dlžníka. Žiaden predpis sa pojmu pohľadávka nevenuje. Z Obchodného zákonníka vyplýva, že vznikom záväzku u dlžníka zároveň vzniká pohľadávka u veriteľa. Z tejto definície je zrejmé, že pohľadávka navrhovateľa titulom nedoplatku za obdobie 9/2010 vznikla dňa 30.9.2010 a titulom nedoplatku za obdobie 10/2010 vznikla dňa 5.10.2010, kedy úpadcovi vznikol záväzok z pracovnoprávnych vzťahov vrátane sociálneho a zdravotného poistenia voči zamestnancom. Zároveň je potrebné zohľadniť systém a princíp účtovania záväzkov (pohľadávok) úpadcu ako zamestnávateľa, kedy úpadca nemôže viesť vo svojom účtovníctve pohľadávku, ktorá nevznikla, resp. neexistuje. Ide o verné a pravdivé zobrazenie existencie záväzkov úpadcu ako zamestnávateľa. Vyúčtovanie miezd zamestnancov sa uskutočňuje vo výplatnej listine, ktorá je zároveň
dokladom pre účtovanie, pričom súčasťou vyúčtovania je aj zdravotné a sociálne poistenie platené zamestnancami. Zdravotné a sociálne poistenie za obdobie 9/2010 a za obdobie 10/2010 platené zamestnancami podľa Opatrenia zo 16.12.2002 č. 23054/2002-92 sa účtuje dňa 30.9.2010 a dňa 5.10.2010. Okrem zákonného poistenia plateného zamestnancami, platí poistenie (zdravotné a sociálne) za zamestnancov aj zamestnávateľ v zákonom určenej výške, ktoré sa podľa postupov účtovania pre podnikateľov účtuje za obdobie 9/2010 dňa 30.9.2010 na ťarchu nákladov účtovnej jednotky a v prospech účtu záväzkov voči orgánom sociálneho a zdravotného poistenia, a za obdobie 1.10.2010 - 5.10.2010 dňa 5.10.2010, kedy vznikol zamestnancom úpadcu nárok na úhradu záväzku. A to i za predpokladu, že výplatný termín za 10/2010 mal úpadca dňa 30.11.2010, keďže v čase stanovenia výplatných termínov úpadca nepredpokladal, že bude na jeho majetok vyhlásený konkurz. Odporca mal za to, že sociálne poistenie platené zamestnancami ako aj sociálne poistenie platené zamestnávateľom, boli záväzkom odporcu za obdobie 9/2010 dňa 30.9.2010, kedy vznikol zamestnancom nárok na mzdu. Výplatný termín mal síce úpadca dňa 30.9.2010, avšak jedná sa len o úhradu záväzku, na ktorý vznikol zamestnancom nárok už 30.9.2010. Aj keď Sociálna poisťovňa zaúčtovala pohľadávky podľa Opatrenia Ministerstva financií SR z 30.11.2005 v deň, keď obdržala mesačný výkaz poistného na sociálne poistenie (za obdobie 9/2010), nepredstavuje tento moment aj moment vzniku pohľadávky. Pohľadávky za obdobie 9/2010 a 10/2010 (v časti) teda vznikli pred vyhlásením konkurzu. Úpadca zároveň pohľadávky eviduje vo svojom účtovníctve ku dňu vyhlásenia konkurzu. Odporca na podporu svojich tvrdení poukázal i na § 71 zákona o dani z pridanej hodnoty, kedy je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti, z čoho je zrejmé, že rozhodujúcim je moment vzniku pohľadávky a nie jej účtovné zobrazenie. Odporca poukázal na skutočnosť, že v čase do 20.11.2010, kedy uplynula lehota na prihlasovanie pohľadávok, Sociálna poisťovňa mala možnosť prihlásiť svoju pohľadávku za obdobie 9/2010, nakoľko dňa 9.11.2010 obdržala výkaz poistného.
Odporca v prípade 3. spornej pohľadávky prihlásenej titulom vyplatených dávok garančného poistenia zamestnancom úpadcu uviedol, že táto suma nie je skutočne pohľadávkou, ktorú si môže Sociálna poisťovňa prihlásiť v rámci konkurzného konania z dôvodu, že mala byť uhradená z naakumulovaných prostriedkov Sociálnej poisťovne od povinne garančne poisteného zamestnávateľa. Zamestnávatelia, ktorí sú garančne poistení, vytvárajú z poistného balík finančných prostriedkov, ktoré Sociálna poisťovňa v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa použije na výplatu dávok garančného poistenia. Základnou úlohou poistenia je nahrádzať škody a kryť zvýšené potreby, sprostredkovane sa zúčastňovať na odstránení škôd, ktoré boli spôsobené náhodnými udalosťami. Primárnou funkciou je prenos rizika na poisťovňu, pričom i pod pojmom poisťovacia činnosť sa v zmysle § 8 ods. 12 zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve rozumie (okrem iného) prijímanie poistných rizík poisťovňou. Podľa slovníka slovenského práva je poistenie (asekurácia) zabezpečenie finančných prostriedkov na úhradu potrieb vznikajúcich z náhodných udalostí dohodnutých v poistnej zmluve alebo stanovených poistných podmienkach z prostriedkov subjektov ohrozených rovnakým nebezpečenstvom alebo subjektov, ktorým vznikne poistná udalosť. Je to efektívna forma tvorby a prerozdeľovania peňažných zdrojov. Odporca poukázal na význam slov poistná udalosť, poistné plnenie, poistné riziko, risk, z čoho vyvodil záver, že Sociálna poisťovňa v prípade platobnej neschopnosti berie na seba riziko výplaty dávok garančného poistenia zamestnancom zamestnávateľa, ktorý sa stal platobne neschopným. Odporca sa stotožnil s vyjadrením JUDr. Ivana Ikrényiho publikovaným v Justičnej revue 64, 2012, č. 1, str. 40, že prijímanie poistných rizík poisťovňou je dôsledkom poisťovacej činnosti poisťovne a uspokojovanie pohľadávok Sociálnej poisťovne z titulu výplaty dávok garančného poistenia, ako pohľadávok proti podstate, riziko poisťovne výrazne eliminuje a túto bezdôvodne zvýhodňuje, pretože Sociálna poisťovňa je príjemcom poistného na garančné poistenie od zamestnávateľov. Môže nastať situácia, že Sociálna poisťovňa bude uspokojená v celom rozsahu a teda nenesie žiadne poistné riziko, pretože dávky vyplatené bývalým zamestnancom úpadcu si môže uplatniť ako pohľadávky proti podstate, pričom platenie poistného na garančné poistenie sa javí ako nepochopiteľné, pretože takto zvýhodnené uspokojovanie vedie na úkor všetkých veriteľov, ktorí si riadne prihlásili pohľadávky do konkurzu. Z uvedeného je zrejmé, že napriek predplácaniu poistného zamestnávateľom, sa Sociálna poisťovňa duplicitne a opakovane snaží uspokojiť z majetku zamestnávateľa/úpadcu, ktorý má slúžiť na úhradu pohľadávok iných veriteľov. Ďalším argumentom odporcu v písomnom vyjadrení bolo, že pohľadávka navrhovateľa neexistuje, nakoľko ani ZKR takúto pohľadávku v ustanovení § 87 neprehlasuje za pohľadávku proti podstate. Nejde ani o ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv, ale o osobitnú pohľadávku, ktorá by vznikla veriteľovi na základe plnenia dávok z garančného poistenia podľa zákona. Takúto pohľadávku titulom dávky garančného poistenia ale ZKR neprehlasuje a to ani
v ostatných ustanoveniach ZKR (na rozdiel od predchádzajúcej úpravy v zákone č. 328/1991 Zb.). V prípade výplaty dávok nejde o plnenie záväzkov namiesto úpadcu. Odporca uviedol, že žiadne z navrhovateľom spomenutých rozhodnutí sa nezaoberá globálnym úmyslom zákonodarcu. Odporca poukázal na znenie ustanovenia § 31 ods. 6 písm. i) zákona č. 328/1991 Zb. v porovnaní s ustanovením § 87 ods. 1,2 zákona č. 7/2005 Z.z. účinného do 31.12.2011 a úmysel zákonodarcu neposkytovať takýmto možným pohľadávkam zvýhodňujúce postavenie pohľadávok proti podstate. Ak by zákonodarca mal záujem zvýhodniť takéto pohľadávky, neponechával by túto problematiku neupravenú. Navrhovateľ nebude poškodený týmto úmyslom zákonodarcu, pretože jeho domnelá pohľadávka je už dávno uhradená z naakumulovaného poistného. Taktiež novelizované ustanovenie § 87 ods. 2 písm. l) ZKR značne obmedzuje uspokojovanie pohľadávok Sociálnej poisťovne, pričom všetky ostatné nároky Sociálnej poisťovne (v prípade nemocenského, úrazového, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti) sú uhrádzané, resp. kryté nakumulovaným poistným.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2012 na margo vyjadrenia odporcu uviedol, že predmetné konkurzné konanie sa spravuje ustanoveniami ZKR účinného do 31.12.2011 a v zmysle § 87 ods. 2 ZKR sú prvé dve popreté pohľadávky navrhovateľa pohľadávkami proti podstate. Zároveň v prípade tretej spornej pohľadávky poukázal na znenie § 148 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, kedy sa Sociálna poisťovňa po vyplatení dávok garančného poistenia stáva veriteľom dlžníka, ktorým je zamestnávateľ. Dňom vyplatenia dávok ( v čase od 20.12.2010 do 19.4.2011) zamestnancom úpadcu, vznikla aj pohľadávka Sociálnej poisťovne a to po vyhlásení konkurzu. Navrhovateľ spochybnil prirovnávanie sociálneho poistenia ku komerčnému poisteniu, kedy sociálne poistenie je zaradené do sféry verejného práva a je založené na rozdielnom prístupe, s rozdielnou podstatou a funkciami.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov účastníkov konania, oboznámením sa s návrhom, uzneseniami Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.9.2010, sp.zn. 4R/3/2010, prihláškou pohľadávky proti podstate z 5.1.2011 a 17.5.2011, mesačnými výkazmi za 9/2010, 10/2010, 11/2010, rekapituláciou vyplatených pohľadávok k dátumu splatnosti 22.12.2010, 19.4.2011, 21.3.2011, 2.3.2011, 4.2.2011, 3.2.2011, 24.1.2011, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. BA-94222/2011 zo dňa 22.6.2011 spolu s výpisom z prílohy č. 1, Dodatkom č. 1 k zmluve, popretím pohľadávok zo strany odporcu dňa 12.1.2012, stanoviskom Ministerstva financií SR zo dňa 16.12.2009 k vzniku pohľadávky, ako i ostaným obsahom spisu a zistil nasledovné:
Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 4R/3/2010 zo dňa 28.9.2010, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV191B/2010 dňa 5.10.2010, bolo zastavené reštrukturalizačné konanie na majetok dlžníka Karrer Industrie s.r.o., Bratislava, IČO: 35818417 a bol vyhlásený konkurz na majetok uvedeného dlžníka. Za správcu súd ustanovil odporkyňu.
Prihláškou pohľadávky zo dňa 5.1.2011 si právny predchodca navrhovateľa - Sociálna poisťovňa uplatnila u správcu (dňa 13.1.2010 - vyplýva z doručenky) ako i na súde (dňa 13.1.2010 vyplýva z doručenky) pohľadávku proti podstate vo výške 25.533,30 € titulom neuhradeného poistného na sociálne poistenie po vyhlásení konkurzu za mesiac 9/2010 vo výške 11.174,40 €, za mesiac 10/2010 vo výške 8.646,80 € a za mesiac 11/2010 vo výške 5.712,10 €, na základe mesačných výkazov poistného a príspevkov predložených úpadcom.
Prihláškou pohľadávky zo dňa 17.5.2011 si právny predchodca navrhovateľa - Sociálna poisťovňa uplatnila u správcu (dňa 27.5.2011 - vyplýva z emailu odporcu zo dňa 23.6.2011) pohľadávku proti podstate vo výške 95.768,76 € titulom vyplatených dávok garančného poistenia po vyhlásení konkurzu.
Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. BA-94222/2011 je zrejmé, že dňa 23.8.2011 bola medzi Sociálnou poisťovňou, Bratislava, IČO: 30807484 ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok voči dlžníkom, na ktorých majetok bol vyhlásený konkurz alebo, ktoré sú v likvidácií, pričom zoznam pohľadávok na ktoré sa zmluva vzťahuje je uvedený v prílohe č. 1 tejto zmluvy. Z výpisu Prílohy č. 1 je zrejmé, že bola na navrhovateľa ako postupníka postúpená i pohľadávka
Sociálnej poisťovne voči dlžníkovi Karrer Industrie, s.r.o., Bratislava, IČO: 35818417 v celkovej výške 232.773,55 €, prihlásenej do konkurzu vo výške 103,770,20 €.
Emailom zo dňa 12.1.2012 odporca poprel pohľadávku navrhovateľa prihlásenú dňa 5.1.2011 1/ titulom neuhradeného poistného za obdobie 9/2010 v celej výške 11.174,40 € z dôvodu, že nejde o pohľadávku proti podstate, pretože nevznikla po vyhlásení konkurzu (konkurz bol vyhlásený 5.10.2010), 2/ titulom neuhradeného poistného za obdobie 10/2010 iba v časti 753,69 € (uplatnená bola vo výške 8.646,80 € a správkyňa uznala vo výške 7.893,11 €), pretože táto časť za obdobie od 1.10.2010 - 5.10.2010 nepredstavuje pohľadávku proti podstate, keď účinky vyhláseného konkurzu nastali dňom 6.10.2010. Odporca zároveň poprel pohľadávku uplatnenú navrhovateľom dňa 17.5.2011 titulom vyplatených dávok garančného poistenia v celej výške 95.768,76 € z dôvodu, že sa nejedná o pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 1,2, ZKR - nejedná sa o pohľadávku, ktorá vznikla v súvislosti so správou a speňažovaním majetku a ani o pohľadávku určenú druhovo.
V mesačnom výkaze poistného a príspevkov za obdobie 9/2010 je uvedený dátum vyplnenia 9.11.2010 a dátum splatnosti 2.11.2010. Zároveň súčet súm za zamestnanca a zamestnávateľa za jednotlivé fondy (NP, SPaSDS, IP, PvN, UP, GP, PRFS) predstavuje sumu 11.174,40 €. V mesačnom výkaze poistného a príspevkov za obdobie 10/2010 je uvedený dátum vyplnenia 25.11.2010 a dátum splatnosti 30.11.2010. Zároveň súčet súm za zamestnanca a zamestnávateľa za jednotlivé fondy (NP, SPaSDS, IP, PvN, UP, GP, PRFS) predstavuje sumu 9.137 €.
Z rekapitulácie vyplatených dávok je zrejmé, že boli vyplatené za zamestnancov úpadcu v období od 22.12.2010 do 19.4.2011 spolu vo výške 95.768,76 €.
Z písomného stanoviska Ministerstva financií SR zo dňa 16.12.2009 k vzniku pohľadávky
je zrejmé:
„Sociálna poisťovňa je povinná pri účtovaní pohľadávok postupovať v súlade so zákonom
č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a opatrením Ministerstva financií SR z 30.11.2005 č. MF/24035/2005-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovnej osnove pre Sociálnu poisťovňu v znení neskorších predpisov. V súlade s § 34 ods. 5 opatrenia sa účtujú v Sociálnej poisťovni pohľadávky voči platiteľom poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitných predpisov, ktorými sú zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zákon č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov. Pohľadávka na poistnom a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie sa účtuje podľa výkazu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie alebo iného účtovného dokladu, ak je známa jej suma.“
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 29.6.2011 (ďalej len „ZKR“): Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
Podľa § 199 ods. 9 ZKR: Ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
Podľa § 87 ods. 1, 2,3 ZKR Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, výživné pre maloleté deti,
odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon; pohľadávkami proti podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.
(2) Pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ak správca prevádzkuje podnik úpadcu alebo jeho časť, tieto pohľadávky sa považujú za pohľadávky z prevádzkovania podniku.
(3) Pohľadávky proti podstate uspokojuje správca z výťažku zo speňaženia majetku dotknutej podstaty podľa poradia ich splatnosti; ak sú v rovnaký deň splatné viaceré pohľadávky proti dotknutej podstate, ktoré nie je možné uspokojiť v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne. Správca zodpovedá veriteľovi pohľadávky proti podstate za škodu, ktorá mu vznikne tým, že jeho pohľadávka proti podstate nebola riadne a včas uspokojená v súlade s týmto ustanovením, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.
Podľa § 231 ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.10.2010 (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) zamestnávateľ je povinný predkladať pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie) za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie1) v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, 1) invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie.
Podľa § 20 ods. 1 písm. a) Zákona o sociálnom poistení: Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca fyzickej osobe v pracovnom pomere odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká dňom skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 24 Zákona o sociálnom poistení: Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a zaniká dňom, v ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca.
Podľa § 25 Zákona o sociálnom poistení: Garančné poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 písm. a) a d) a v § 4 ods. 2, a zaniká dňom, v ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 písm. a) a d) a v § 4 ods. 2.
Podľa § 139 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení: Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Podľa § 139 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení: Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné.
Podľa § 141 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení: Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 141 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení: Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.
Podľa § 142 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení: Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 143 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení: Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 143 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení: Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 144 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení: Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3, 32 eura, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.
Podľa § 144 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení: Ak zamestnávateľ na výzvu Sociálnej poisťovne nepredloží podklady potrebné na zistenie správnej sumy poistného, Sociálna poisťovňa môže predpísať poistné na základe dokladov zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe podkladov iného zamestnávateľa s činnosťou obdobného charakteru. Druhá veta odseku 1 platí rovnako.
Podľa § 102 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení: 1) Zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 písm. a) a d) a v § 4 ods. 2 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú
a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,
b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,
c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,
e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,
f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,
g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,
h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,
i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,
j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu,
l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.
Podľa § 148 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení: Po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Odseky 1 a 2 platia rovnako.
V konaní medzi účastníkmi nebola sporná otázka výšky uplatnených pohľadávok proti podstate, ani dátum uplatnenia pohľadávok proti podstate. V predmetnom konaní boli sporné dve otázky - dôvody popretia pohľadávky, a to okamih vzniku pohľadávky titulom neuhradeného poistného za obdobie 9/2010 v celom rozsahu a za obdobie 10/2010, t.j. od 1.10.2010 - 5.10.2010, ako i či pohľadávka titulom vyplatenia dávok garančného poistenia je pohľadávkou proti podstate v zmysle § 87 ods. 1,2 ZKR.
Z vyššie označených mesačných výkazov, ako i z vyjadrení zástupcov účastníkov vyplýva, že úpadca neuhradil (okrem iného) poistné za 9/2010 a 10/2010 Sociálnej poisťovni. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že zamestnávateľ, ktorý bol povinný uhradiť poistné na sociálne poistenie za dané mesiace, si stanovil deň na výplatu príjmov zamestnancov ako „neurčený“, preto v zmysle § 143 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení bolo poistné splatné a úpadca bol povinný zaplatiť poistné - v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Za mesiac september 2010 bol preto povinný úpadca poistné uhradiť do 30.10.2010, ale keďže tento deň pripadol na sobotu, sa splatnosť posunula na prvý pracovný deň 1.11.2010. Poistné za mesiac október 2010 bol povinný uhradiť do 30.11.2010. Až nehradením poistného v týchto lehotách bol žalovaný oprávnený žiadať od dlžníka zaplatenie poistného, resp. predpísať úpadcovi ako zamestnávateľovi poistné (skôr tak urobiť nemohol). Odporca namietal, že pohľadávka na poistnom vznikla už okamihom kedy vznikol zamestnancom úpadcu nárok na mzdu - v prípade obdobia 9/2009 dňa 30.9.2010 a v prípade obdobia od 1.10.2010 - 5.10.2010 dňa 5.10.2010. Súd má za to, že je potrebné rozlišovať medzi právnym vzťahom, ktorý vznikol medzi zamestnávateľom a jeho zamestnancami a právnym vzťahom vzniknutým medzi zamestnávateľom a Sociálnou poisťovňou. V obidvoch prípadoch vznikajú zamestnávateľovi povinnosti, avšak v prípade zamestnávateľa voči zamestnancom odlišné od povinností voči Sociálnej poisťovni. Skutočnosť, že na základe účtovnej evidencie ku dňu 30.9.2010 existoval záväzok zamestnancov voči úpadcovi ako zamestnávateľovi, ešte nepreukazuje vznik pohľadávky Sociálnej poisťovne voči zamestnávateľovi. A to ani napriek skutočnosti, že bola zaevidovaná zamestnávateľom v prospech účtu záväzkov orgánov sociálneho a zdravotného poistenia. Platiteľom poistného je jednak zamestnávateľ zamestnanca a jednak i samotný zamestnanec (okrem poistného na úrazové poistenie). Podľa § 141 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení za zamestnanca však odvádza poistné zamestnávateľ, ktorý aj vykonáva zo mzdy zamestnanca zákonom predpísané zrážky na jednotlivé zákonom stanovené druhy poistenia, ak je ich zamestnanec povinný platiť. Z uvedeného je zrejmé, že povinnosť zamestnávateľa platiť poistné a stanoviť jeho výšku a odviesť poistné za zamestnanca je povinnosťou (záväzkom), ktorá sa viaže nielen na existenciu vzniku a zániku samostatného pracovného pomeru, ale i na okolnosti podmieňujúce vznik nároku na mzdu, jej výšku a osobný status zamestnanca ako platiteľa poistného. Podmienkou vzniku záväzku zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni nie je účtovné zaevidovanie záväzku voči poisťovni.
Poistné je zamestnávateľ povinný odviesť v sume uvedenej v mesačnom výkaze poistného, ktorý je súhrnom všetkých odvodov poistného zaťažujúcich mzdy všetkých zamestnancov za príslušné mesačné obdobie v lehotách stanovených zákonom. Podľa § 142 ods. 1 zákona poistné sa platí na účet SP v štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.
Zamestnávateľ sa teda nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr, než sa na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazov poistného nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného. Súd podotýka, že aj výkazy boli vyplnené zamestnávateľom dňa 9.11.2010 a 25.11.2010 (po vyhlásení konkurzu). Naviac túto výšku je oprávnená stanoviť aj poisťovňa predpísaním dlžného poistného (§ 178 ods. 1 písm. a) bod 8 zák. č. 461/2003 Z. z.).
Súd poukazuje na skutočnosť, že vo vzťahu poisťovňa - zamestnávateľ nie je záväzkový vzťah dlžníka a veriteľa, ale ide o vzťah verejnoprávny, založený na zákonnom oprávnení sociálnej poisťovne na poistné a zákonnej povinnosti zamestnávateľa poistné zaplatiť a odviesť. Ak je pohľadávka charakterizovaná ako právo veriteľa požadovať od dlžníka určitú majetkovú hodnotu, vznik a zánik pohľadávky poisťovne voči zamestnávateľovi je preto možné posudzovať len na základe ustanovení zák. č. 461/2003 Z.z., t.j.
na základe tých ustanovení zákona, ktoré zamestnávateľovi ukladajú povinnosť platiť(zaplatiť) a odviesť poistné v zákonom stanovenom čase a výške. V danom prípade odporca vychádzal z nesprávneho právneho názoru pokiaľ ide o vznik pohľadávky poisťovne voči platiteľovi poistného. Oprávnenie poisťovne požadovať poistné (uplatniť pohľadávku), ako určitú konkrétnu majetkovú hodnotu za mesiac september, nemohlo vzniknúť v septembri 2010 za september 2010, ak výplata miezd za september sa viaže k 30.novembru daného roku. Obdobne výplata za október 2010 sa viaže k 30.11.2010, naviac, zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva oprávnenie poisťovne vyžadovať výkazy k vyčísleniu poistného mimo dátumu určenému na výplatu mesačnej mzdy (toto oprávnenie nevzniká ani vyhlásením konkurzu). Z uvedeného je zrejmé, že popri dátume splatnosti poistného je súčasne dátum splatnosti aj dátumom vzniku pohľadávky. Z uvedeného mal súd za preukázané, že v obidvoch prípadoch pohľadávok titulom nezaplateného poistného pohľadávka navrhovateľa vznikla po dátume 6.10.2010.
S poukazom na uvedené sa javí ako právne irelevantné tvrdenie odporcu, že navrhovateľ si mal pohľadávku možnosť vyčísliť ešte pred uplynutím lehoty na riadne prihlásenie pohľadávok prihláškou. V prípade pohľadávky navrhovateľa za obdobie 10/2010 sám odporca uviedol, že vyčíslenie nedoplatkov bolo Sociálnej poisťovni doručené až 25.11.2010 (t.j. po uplynutí lehoty na prihlasovanie pohľadávok), preto táto pohľadávka nemohla byť v súlade s ustanoveniami §28 ZKR prihlásená, nakoľko by v súlade s § 29 ods. 1 ZKR nemohla byť uvedená suma pohľadávky, čo by malo pre veriteľa za následok, že by sa na jeho prihlášku v konkurze neprihliadalo.
Ohľadom popretej pohľadávky vo výške 95.768,76 € titulom vyplatených dávok garančného poistenia zamestnancom úpadcu dospel súd k záveru, že nie je možné sa stotožniť s tvrdením odporcu, že ustanovenie § 87 ods. 1,2 ZKR obsahuje taxatívny výpočet pohľadávok proti podstate. V ustanovení § 87 ods. 2 ZKR po texte „pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu“ nasleduje spojka „ako“ a táto v konkrétnom prípade vyjadruje vzťah medzi vetnými členmi, konkrétne vzťah medzi „pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá atď., teda príkladmo uvádza, ktoré pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate, ktoré môžu vzniknúť po vyhlásení konkurzu. Pohľadávky, ktoré sú v § 87 ods. 2 ZKR uvedené za spojkou „ako“ sú len demonštratívne vymedzené a ZKR použitím slovného spojenia „ako“ nevylúčil možnosť považovať aj iné pohľadávky za pohľadávky proti podstate v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2. Keďže pohľadávka pôvodného veriteľa vznikla z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia po vyhlásení konkurzu, možno ju považovať za pohľadávku proti podstate. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 4Obdo 3/2010, pričom za základ zobral nielen gramatický výklad ustanovenia 87 ZKR, ale aj výklad logický a historický (v predchádzajúcom zákone o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. - v § 31 ods. 4 (pracovné nároky zamestnancov) a v § 31 ods. 6 písm. i) (peňažné náhrady vyplatené zamestnancom z garančného fondu). Podľa predchádzajúcej právnej úpravy obidva tieto nároky boli pohľadávkami proti podstate). Zo všetkých metód použitého výkladu (napriek absencii výslovnej úpravy v ZKR - ako namieta odporca) vyplýva, že predmetná pohľadávka je pohľadávkou proti podstate. Súd má za to, že úmyslom zákonodarcu bola možnosť, pre prípad neucelenej úpravy, subsumovať pohľadávky veriteľa, ktorý v konečnom dôsledku predstavuje verejnoprávnu inštitúciu a jeho pohľadávky vznikli na základe verejnoprávnych vzťahov (DPH,clá, poistné...) pod pohľadávky proti podstate. Súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia NS SR, že pokiaľ by nešlo o pohľadávku proti podstate a ani o budúcu pohľadávku, znamenalo by to prakticky, že veriteľovi by sa odmietla možnosť uplatniť pohľadávku na súde, čo by znamenalo denegatioinsitiae. V tomto konaní neboli zistené také skutkové závery, ktoré by záverom uvedeným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR odporovali.
Pokiaľ v právnej úprave účinnej v čase vyhlásenia konkurzu na úpadcu medzi pohľadávky proti podstate bolo zaradené poistné na sociálne poistenie, do ktorého spadá i garančné poistenie, potom nie je možné výpočet stanovený v § 87 ods. 2 ZoKR vyhodnocovať so záverom jeho taxatívnosti, ale len demonštratívnosti, teda i v zmysle úpravy účinnej v čase vyhlásenia konkurzu boli a sú dávky garančného poistenia pohľadávkou proti podstate podľa ust. § 87 ZKR.
Odporca poukazoval nielen na úmysel zákonodarcu vyjadrený v zákone č. 328/1991 Zb - s ktorým sa vysporiadal už NS SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. 5Obdo 2/2010, úmysel zákonodarcu vyjadrený v ZKR účinnom do 31.12.2011, s ktorým sa súd v tomto konaní vysporiadal, ale i na úmysel zákonodarcu
prejavený v zákonnej úprave § 87 ods. 2 písm. l) ZKR účinnej po 1.1.2012. Súd má za to, že s poukazom na dané ustanovenie, v ktorom je uvedené: „Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate“ je jednoznačne prejavený úmysel zákonodarcu považovať vyplatené dávky garančného poistenia za pohľadávku proti podstate. Pričom nie je podstatné pod akým číselným poradím zákonodarca zaradil uspokojenie tejto pohľadávky Sociálnej poisťovne, ale je podstatným skutočnosť, že ju považuje za pohľadávku proti podstate.
Vyššie uvedené pohľadávky, ktoré sú predmetom tohto sporu nie sú ani podmienenými pohľadávkami v zmysle § 28 ods. 3 ZKR, ktoré by bolo možno prihlásiť bez určenia výšky pohľadávky, pretože vznik uplatnených pohľadávok nie je viazaný na odkladaciu podmienku, ktorá by bola dohodnutá v právnom úkone, z ktorého pohľadávka vzniká (v hmotnoprávnom úkone). Nemožno tvrdiť, že ide o nejasnú skutočnosť, ktorú nemožno predpokladať, keď pri dávkach z garančného poistenia nevládne právna neistota, či budú alebo nebudú vyplatené. Práve právna úprava verejného práva garantuje, že ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopným, vyhlási sa konkurz a nárok na dávku garančného poistenia vzniká priamo zo zákona. Nejedná sa ani o podmienenú - budúcu pohľadávku v zmysle § 28 ods. 4 ZKR, keď vznik dávok garančného poistenia je daný zákonom o sociálnom poistení, ktorý patrí do verejného práva, nejedná sa o inštitút záväzkového (súkromného) práva. Je zrejmé, že nárok na dávku garančného poistenia vzniká až insolventnosťou zamestnávateľa a vyhlásením konkurzu, a teda v konkurze sa uspokojujú nielen predkonkurzné nároky, ale aj tie, ktoré síce vznikli počas konkurzu, ale právny dôvod ich vzniku bol založený ešte pred vyhlásením konkurzu. Súd má za to, že žiadny právny dôvod založený pred vyhlásením konkurzu neexistoval, hoci zamestnávateľ pre tento prípad platil garančné poistenie. Nárok na dávku garančného poistenia je daný priamo zo zákona.
Podľa § 109 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na dávku garančného poistenia vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplatenie dávky. Podľa § 116 ods. 3 zákona o sociálnom poistení dávka garančného poistenia sa vyplatí najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti o priznanie tejto dávky. Podľa § 148 ods. 3 zákona o sociálnom poistení po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. V konaní nebolo sporné, že pôvodný navrhovateľ vyplatil dávky garančného poistenia až po vyhlásení konkurzu a teda sa v zmysle § 148 ods. 3 zákona o sociálnom poistení vyplatením dávky stal veriteľom úpadcu (dlžníka). Táto pohľadávka nesporne vznikla veriteľovi až po vyhlásení konkurzu.
Garančné poistenie nie je možné prirovnávať ku komerčnému poisteniu ako uvádza odporca. I v prípade keby to možné bolo, i v komerčnom poistení vzniká poisťovni regresný nárok voči osobám zodpovedným za škodu, čo v tomto prípade predstavuje spoločnosť úpadcu. Odporca na pojednávaní sám uviedol, že úpadca ako zamestnávateľ si nesplnil povinnosť ukončiť pracovné pomery pred vyhlásením konkurzu. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že by Sociálna poisťovňa neniesla žiadne poistné riziko. Sociálna poisťovňa i ako veriteľ prednostnej pohľadávky nemá garantované, že jej pohľadávka bude 100%-tne uspokojená v konkurznom konaní. Znáša tým riziko neuspokojenia svojej pohľadávky v celom rozsahu. I samotné ustanovenie § 148 ods. 3 zákona o sociálnom poistení o vyplatení dávok je formulované tak, že jeho uplatnenie prichádza do úvahy za podmienky platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Už daný dôvod evokuje v sebe predpoklad, že zamestnávateľ ako dlžník nebude schopný pohľadávku Sociálnej poisťovne zaplatiť, pričom pohľadávka nemusí byť uhradená ani z majetku dlžníka.
K popretiu pohľadávky odporcom z dôvodu, že táto nevznikla v súvislosti so správou a speňažovaním majetku, súd poukazuje na právny názor súdu uvedený vyššie, pričom má za to, že podľa úpravy ZKR účinnej do 31.12.2011 v prípade verejnoprávnych nárokov je rozhodujúcim pre posúdenie, či ide o pohľadávku proti podstate, iba moment vzniku verejnoprávneho nároku bez ohľadu na skutočnosť, ku ktorému obdobiu sa viazal, resp. či súvisel alebo nesúvisel so správou, speňažovaním alebo prevádzkou
podniku počas konkurzu. Súd mal s poukazom na vyššie uvedené za preukázané, že pohľadávka navrhovateľa vo výške 95.768,76 € titulom vyplatených dávok garančného poistenia, vznikla Sociálnej poisťovni dňom vyplatenia jednotlivých dávok zamestnancom úpadcu v zmysle § 148 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení. Táto skutočnosť nastala v každom jednom prípade vyplatenia dávky po dátume 6.10.2010, t.j po vyhlásení konkurzu a je v zmysle § 87 ods. 2 ZKR pohľadávkou proti podstate. Nárok na jej vrátenie vyplýva už zo samotného postavenia zamestnávateľa, ktorý sa v zmysle § 148 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, stal dlžníkom a bol právnemu predchodcovi dlžný (povinný zaplatiť) sumu vyplatených dávok na garančné poistenie. Sociálnej poisťovni z postavenia veriteľa vzniká možnosť uplatniť si svoju pohľadávku voči dlžníkovi a následne pri splnení zákonných povinností i vymáhať.
Taktiež podľa názoru súdu ustanovenie § 148 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení nie je v rozpore so Smernicou Rady 80/987/EHS z 20.10.1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, keďže táto nerieši (nevylučuje) uplatňovanie regresného nároku za vyplatené garančné dávky. To znamená, že možnosť úpravy regresného nároku Sociálnej poisťovne v zákone nie je v rozpore so Smernicou, nakoľko garančné poistenie v súlade so Smernicou naďalej slúži na ochranu zamestnancov a uspokojenie ich mzdových nárokov.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil, ani mu žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu právo na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I a to písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Bratislave dňa 15.7.2015