Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10C-254-2014.pdf
PDF · 88.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-10C/254/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Veľký Krtíš, samosudcom JUDr. Jánom Šulganom, v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zastúpený Advokátskou kanceláriou Korytár s.r.o., IČO: 47 243 279, so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, proti odporkyni H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX Ž., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpenom opatrovníčkou Martinou Balážovou, súdnou tajomníčku Okresného súdu Veľký Krtíš, o zaplatenie 939,52 s prísl., takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 351,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,24 % denne z dlžnej sumy od 07.03.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. .
odôvodnenie:
Podaným návrhom doručeným Okresnému súdu dňa 10.03.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu k úhrade sumy 939,52 Eur spolu s s úrokom z omeškania vo výške 0,24 % denne z dlžnej sumy od 07.03.2014 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že dňa 12.11.2010 uzatvoril navrhovateľ s odporkyňou úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie o úveru vo výške 790,- Eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu zo strany navrhovateľa. Zmluvné strany sa dohodli na splátkach vo výške 22,33 Eur. Odporkyňa sa dostala s úhradou svojho záväzku do omeškania a listom zo dňa 25.09.2012 navrhovateľ vyzval odporkyňu k úhrade celého dlhu v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Navrhovateľ si v konaní uplatnil istinu vo výške 55,26 Eur, úrok vo výške 83,63 Eur, zosplatnenú istinu vo výške 609,54 Eur, poplatok za vedenie účtu vo výške 11,94 Eur, pokutu (ušlý úrok) vo výške 76,04 Eur, sankčný úrok 101,53 Eur a dopočítaný úrok 1,58 Eur.
Okresný súd Veľký Krtíš vydal dňa 05.06.2014 vo veci platobný rozkaz č. k. 8Ro/87/2014-25. Z dôvodu nemožnosti doručenia platobného rozkazu do vlastných rúk odporkyne, súd platobný rozkaz zrušil. Uznesením č.k. 10C/254/2014-55 zo dňa 12.05.2015 ustanovil súd odporkyni opatrovníka v osobe Martiny Balážovej, súdnej tajomníčky Informačného centra Okresného súdu Veľký Krtíš, s ktorým súd ďalej pokračoval v konaní.
Súd prejednal vec v zmysle § 115a ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania nakoľko ide o drobný spor. Postupoval pri tom podľa ustanovenia § 156 ods. 3 O. s. p. a oznámil miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Na termín verejného vyhlásenia rozsudku sa nedostavili účastníci, právny zástupca navrhovateľa ani ustanovený opatrovník.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to návrhom na vydanie platobného rozkazu, splátkovým kalendárom, úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX Q. dňa 12.11.2010 spolu s úverovými podmienkami, výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 25.09.2012 s podacím hárkom
Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav. Navrhovateľ Home Credit Slovakia a.s., ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 12.11.2010 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 790,- Eur. Úver mal byť splatený v 60 pravidelných mesačných splátkach po 25,68 Eur, splatných 15.deň v mesiaci. V zmluve je uvedená aj ročná úroková sadzba vo výške 25,71%, RPMN v rozmedzí 34% do 35,7%, priemerná RPMN 24,66%. Odporkyňa sa postupne dostala do omeškania so splácaním splátok a právny predchodca navrhovateľa v zmysle zákona úver zosplatnil a požiadal o splatenie celej dlžnej sumy.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 z.č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi
Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať o. i. tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva..
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Z dôkazov predložených navrhovateľom vyplýva, že sa jedná o úverovú zmluvu, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Spotrebiteľská zmluva, teda zmluva medzi podnikateľmi a spotrebiteľmi spadá pod ochranu upravenú § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto navrhovateľ bol odo dňa uzavretia zmluvy s odporcom v postavení dodávateľa a odporca v postavení spotrebiteľa. Súd považuje za preukázané, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú pretlač, teda spotrebiteľ buď príjme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Za takého stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Zákonom č. 150/2004, ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník bola prebratá aj smernica Rady č. 93/13/ EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. V zmysle čl. 3 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Súd poukazuje na to, že posudzovaná úverová zmluva svojim rozsahom, štruktúrou je štandardnou adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický neprehľadný text napísaný miniatúrnym ťažko čitateľným písmom s odkazom na úverové zmluvné podmienky tvoriacu neoddeliteľnú súčasť zmluvy obdobne napísané nečitateľným písmom. Podľa názoru súdu zmluva uzatvorená medzi účastníkmi obsahuje viaceré zmluvné podmienky, ktoré sú neprimerané. Je tu zrejmá existencia nekalej obchodnej praktiky navrhovateľa vrátane praktiky s používaním takmer nečitateľného textu v časti zmluvy ako aj v úverových podmienkach. Z hľadiska menšej informovanosti je odporkyňa v znevýhodnenom postavení oproti navrhovateľovi a používanie tejto podmienky umožňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na strane odporkyne. Za nekalú praktiku považuje súd aj ustanovenie o revolvingu, ktoré tak isto nie je považované za individuálne dohodnuté, pretože je súčasťou už natlačených formulárov a odporkyňa
nemá možnosť nijakým spôsobom tieto ustanovenia zmeniť aj napriek tomu, že si revolving čerpať nemusí, tak ako bolo i v našom prípade. Odporkyňa síce časť zmluvy upravujúcu revolving podpísala, ale podľa názoru súdu k tomu došlo omylom, pretože zmluva o revolvingu je súčasťou úverovej zmluvy, pôsobí skryto a odporkyňa žiaden revolving nechcela, žiaden si ani nečerpala. Podľa názoru súdu, všetky podstatné náležitosti, ktoré vyžaduje zákon pre spotrebiteľskú zmluvu musia byť uvedené priamo v zmluve. Neobstojí odkaz na všeobecné úverové podmienky, ktoré navyše nie sú podpísané a súdu nie je zrejmé, či sa odporkyňa s nimi oboznámila. Odporca iba podpísal zmluvu, kde je drobným písmom pod čiarou uvedené, že Úverové podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a potvrdzuje, že ich prevzal a oboznámil sa s nimi. Navrhovateľ však žiadnym spôsobom nepreukázal, že odporkyňa sa s nimi skutočne oboznámila, nehľadiac na to, že všetky podstatné náležitosti majú byť súčasťou zmluvy. Navyše skutočnosť, že táto informácia je napísaná menším typom písma môže viesť spotrebiteľa k domnienke, že ide o nepodstatné náležitosti.
V uzatvorenej úverovej zmluve absentujú podľa názoru súdu podstatné náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. V zmluve je síce uvedená výška splátok, ale absentuje údaj o výške istiny a úroku v jednotlivých splátkach (§ 9 ods. 2 písm. l) z.č.129/2010 Z. z.). V zmysle platnej legislatívy a ustálenej praxe súdov je v úverovej zmluve potrebné uviesť RPMN spôsobom jasným, zrozumiteľným a jednoznačným. Rozpätie medzi dvomi hodnotami za takéto vyjadrenie hodnoty RPMN súd nepovažuje. Súd preto zmluvu posúdil ako zmluvu, kde RPMN uvedená nie je ( § 9 ods. 2 písm. k) z. č. 129/2010 Z. z.). V zmluve nie je uvedený ani termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) z. č. 129/2010). V zmluve je síce uvedený počet splátok 60 mesiacov po poskytnutí úveru, ale zákon vyžaduje jednoznačné určenie konečného termínu splatnosti. Nepostačuje vymedzenie uvedené v zmluve, kde by síce bolo možné termín konečnej splatnosti vypočítať, ale podľa názoru súdu a platnej legislatívy súd zmluvu vyhodnotil ako zmluvu, kde termín konečnej splatnosti uvedený nie je. Podľa názoru súdu je ustanovenie zmluvy v časti upravujúcej výšku úrokovej sadzby v rozpore s dobrými mravmi. Dohodnutá výška úrokov nesmie odporovať ustanoveniam § 3 ods. 1 O. z., čiže nesmie v rozpore s dobrými mravmi, čo v tomto prípade neplatí. Súd rešpektuje vyššiu úrokovú sadzbu u nebankových subjektov, ktorá zohľadňuje zvýšenú mieru rizika u klientov nepriechodných u bánk, ale len do takej výšky sadby, ktorá nie je v rozpore s dobrými mravmi. Z prehľadu NBS o úrokových sadbách obchodných bánk pre spotrebiteľské úvery splatné od 1 do 5 rokov poskytnutých domácnostiam súd zistil, že v čase uzavretia úverovej zmluvy priemerná výška u tohto typu úveru predstavovala 9,92% ročne. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 25,71% je viac ako dvojnásobok priemernej sadzby, čo súd považuje za rozpor s dobrými mravmi a preto podľa § 39 O.z. je v tejto časti zmluva neplatná. Keďže ide o absolútnu neplatnosť, tak súd nemôže z vlastnej iniciatívy dohodnutú a neplatnú úrokovú sadzbu v zmluve nahradiť inou úrokovou sadzbou, platnou pre obdobné úvery. Súd tak zmluvu posúdil ako zmluvu neobsahujúcu úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i) z. č. 129/2010 Z. z.)
Na základe uvedeného súd považuje za preukázané, že v zmluve chýbajú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), i), k) a l) z. č. 129/2010 Z. z. Súd považuje za preukázané, že uzatvorená zmluva medzi navrhovateľom a odporkyňou je platná, ale v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 z. č. 129/2010 Z. z. písm. b) je uzatvorená zmluva považovaná za zmluvu bezúročnú a bez poplatkov.
Súd považuje za preukázané, že odporkyni bol poskytnutý úver vo výške 790,- Eur, z ktorého uhradila 438,13 Eur, čo znamená, že navrhovateľ má nárok na vyplatenie rozdielu vo výške 351,87 Eur. V tejto časti považuje súd návrh navrhovateľa za dôvodný, preto zaviazal odporkyňu k úhrade tejto sumy.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Súd považuje za preukázané, že odporkyňa je s plnením peňažného dlhu v omeškaní. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po vypracovaní žalobného návrhu aj keď odporkyňa bola v omeškaní už dlhšiu dobu vo výške 0,024% denne. Súd zistil, že zákonný úrok z omeškania platný k prvému dňu omeškania je 9,25% ročne, čo je viac ako žiadaný úrok po prepočte ( 8,76% ročne ), preto súd priznal úrok z omeškania v súlade s návrhom.
Pri určení trov konania súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Rozdiel medzi úspechom odporkyne a navrhovateľa je v prospech odporkyne, tá si však náhradu trov neuplatnila, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uznesením ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené. f) Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vo veci (§205 ods. 2 O.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môžu odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.)
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)