Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_16Er-4415-2014.pdf
PDF · 78.79 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/4415/2014
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, pobočka Prievidza, so sídlom Včelárska 1, Prievidza, proti povinnému: Ing. Eduard Hagara - HEVITAL, IČO: 37 507 851, s miestom podnikania Pribinova 135/26, Nováky, o vymoženie istiny vo výške 776,97 eur s príslušenstvom, o námietkach povinného proti exekúcii, o návrhu povinného na zastavene exekúcie a o návrhu povinného na odklad exekúcie, takto
rozhodol:
I.
Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
II.
Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
III.
Návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 28.11.2014 domáha proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 776,97 eur s príslušenstvom, na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov, ktorými sú: výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočka Prievidza č. 1328738217 zo dňa 10.7.2013, výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočka Prievidza č. 1428169313 zo dňa 6.5.2014, výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočka Prievidza č. 1428276113 zo dňa 12.9.2014, platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín č. PV 301/00679/2013 zo dňa 12.11.2013 a platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín č. PV 301/00503/2014 zo dňa 7.5.2014. Na vykonanie exekúcie bol tunajším súdom poverený súdny exekútor Mgr. Petr Krušina dňa 14.1.2015.
Dňa 28.1.2015 vydal poverený súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 20.2.2015. Povinný dňa 5.3.2015 v zákonnej lehote prostredníctvom poštového doručovateľa vzniesol námietky proti exekúcii. Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii uvádza, že sa písomne vzdal všetkých služieb poskytovaných obchodnou spoločnosťou VšZP a.s., ich služby odmietol, odovzdal aj preukaz poistenca a odmieta akúkoľvek poskytovanú zdravotnú starostlivosť bez rozdielu zdravotnej poisťovne. Povinný ďalej namieta celý systém poskytovania zdravotnej starostlivosti v SR a s tým súvisiacu povinnosť odvádzať zdravotné poistenie. Nútenie do povinných platieb odvodov zo strany oprávneného považuje za porušenie práva garantovaného Listinou základných práv a slobôd - Ústavný zákon č. 23/1991 (odvoláva sa na článok 9 a článok 26 ods. 3). Povinný zároveň opisuje svoju nepriaznivú finančnú a rodinnú situáciu.
K podaným námietkam sa vyjadril oprávnený listom zo dňa 5.5.2015, v ktorých poukazuje na ustanovenie článku 4 Listiny základných práv a slobôd a na článok 13 a 51 Ústavy Slovenskej republiky. Uviedol, že problematiku zdravotného poistenia upravuje zákon NR SR č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.) v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon č. 580/2004 Z.z."), poukázal na ustanovenia § 2, § 3, § 4, § 5 tohto zákona. Vzhľadom k tomu, že povinný nepredložil doklady preukazujúce skutočnosti, na základe ktorých by: nemal byť povinne verejne zdravotne poistený na území Slovenskej republiky, takéto verejné zdravotné poistenie zaniklo, mal na požadované obdobia iného platiteľa preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, je naďalej považovaný za osobu podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z.z. s povinnosťou platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie bez ohľadu na odmietanie všetkých "zdravotných služieb". Nakoľko povinný nepodal včas opravný prostriedok voči exekučným titulom a nedošlo ani k zrušeniu exekučných titulov, nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť a oprávnený pristúpil k nútenej forme vymáhania svojich pohľadávok. V závere oprávnený navrhol námietky povinného zamietnuť v plnom rozsahu.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (Exekučný poriadok), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 50 ods. 2 Exekučného poriadku, o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd.
Dôvody, pre ktoré môže súd považovať námietky za dôvodné, sú taxatívne uvedené v citovanom ustanovení zákona. Vychádzajúc z obsahu námietok povinného proti exekúcii je súd toho názoru, že námietky povinného proti exekúcii je potrebné zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodné. Z podaných námietok povinného nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, pre ktoré by im mal súd vyhovieť ako dôvodným.
Exekučný poriadok presne ustanovuje, akými skutočnosťami môže povinný námietky proti exekúcii odôvodniť. Jedná sa o skutočnosti, ktoré nastali až po vydaní exekučného titulu a spočívajú - v zániku nároku; bránia vymáhateľnosti; v dôsledku iných skutočností, pre ktoré je exekúcia neprípustná; v tom, že oprávnený nie je právnym nástupcom osoby označenej v exekučnom titule. Súd na iné dôvody nemôže prihliadať. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť odôvodnené vyššie uvedenými dôvodmi, pričom na dodatočné dôvody sa neprihliada.
Súd poukazuje na to, že exekúcia sa vedie na základe spôsobilých exekučných titulov, ktorými sú: výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočka Prievidza č. 1328738217 zo dňa 10.7.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.6.2013 a vykonateľnosť dňa 7.10.2013, výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočka Prievidza č. 1428169313 zo dňa 6.5.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.6.2014, výkaz nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočka Prievidza č. 1428276113 zo dňa 12.9.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.10.2014, platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín č. PV 301/00679/2013 zo dňa 12.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.12.2013 a vykonateľnosť dňa 21.12.2013 a platobný výmer Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín č. PV 301/00503/2014 zo dňa 7.5.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.6.2014 a vykonateľnosť dňa 1.7.2014. Exekučný súd už v žiadnom prípade nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučných tituloch, ani posudzovať hmotno-právny vzťah medzi účastníkmi konania, ktoré predchádzalo vydaniu exekučných titulov, resp. revidovať a prihliadať na skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučných titulov. V prípade, že povinný bol zaviazaný na plnenie neoprávnene, mal možnosť podať v zákonnej lehote opravný prostriedok (v prípade výkazu nedoplatkov -námietky, v prípade platobného výmeru - odvolanie), tak ako bol v jednotlivých exekučných tituloch (výkazoch nedoplatkov a platobných výmeroch) náležite poučený. Túto možnosť však povinný nevyužil, preto sa stali rozhodnutia spôsobilými exekučnými titulmi. Oprávnený bol podľa
§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie, nakoľko povinný dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladajú vykonateľné rozhodnutia.
Z uvedeného vyplýva, že povinný vo svojich námietkach nenamietal okolnosti, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, resp. by bránili vymáhateľnosti nároku alebo, že by vymáhaná pohľadávka zanikla.
Vzhľadom na vyššie uvedené bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozhodnutia a námietky povinného boli v celom rozsahu zamietnuté.
Povinný zároveň žiadal o zastavenie exekúcie z tých istých dôvodov, ako odôvodnil námietky proti exekúcii.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
V zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh. l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.
V zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Vychádzajúc z obsahu návrhu na začatie exekúcie, návrhu na zastavenie exekúcie a citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd posúdil návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný. Súd nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by bola predmetná exekúcia neprípustná, resp. pre ktoré by bolo potrebné exekúciu zastaviť a ani povinný nijakým spôsobom nepreukázal existenciu takýchto skutočností. Exekučný poriadok taxatívne upravuje, kedy a z akých dôvodov je možné exekúciu zastaviť.
Oprávnený zároveň požiadal o odklad exekúcie s odkazom na § 56 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že prebieha konanie o žalobe o porušovaní jeho ľudských práv oprávneným, pričom žiada o rozhodnutie aj Európsky súd pre ľudské práva.
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Základným účelom odkladu exekúcie v exekučnom konaní podľa § 56 Exekučného poriadku je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom však musia byť rešpektované aj základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje, tzn. zabrániť nepriaznivým následkom neodkladnej exekúcie, ktoré by uplynutím času mohli spôsobiť ich nezvrátiteľnosť. Keďže podstatným spôsobom zasahuje do subjektívnych práv a povinností účastníkov exekučného konania, rozhodovanie o tejto veci je zverené do právomoci súdov. Exekučný poriadok umožňuje povoliť odklad exekúcie len z taxatívne vymenovaných dôvodov. Odklad exekúcie sa v zásade netýka samotného exekučného titulu. Tento inštitút umožňuje za
splnenia zákonom ustanovených dôvodov a na prechodnú dobu preferovať iný záujem, ako je nútený výkon rozhodnutia alebo iného exekučného titulu.
Rozhodujúc o odklade exekúcie súd konštatuje, že povinný neodôvodnil podaný návrh žiadnou zo zákona ustanovených skutočností, pre ktoré by mohol súd jeho návrhu vyhovieť. Súd podľa celého stavu veci zvážil pomer rizika nepriaznivých následkov spôsobených prípadným neodložením exekúcie povinnému a rizika vážneho ohrozenia oprávneného vyvolaného eventuálnym odkladom.
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená jedným zo spôsobov uvedených v § 57 Exekučného poriadku. Zákon bližšie nerozvádza slovné spojenie "ak možno očakávať", že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Pre povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku možno vo všeobecnosti povedať, že pred povolením odkladu podľa tohto ustanovenia by malo byť aspoň osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie, čo povinný nijakým spôsobom súdu nepreukázal.
Povinný vo svojom návrhu na odklad exekúcie neuviedol skutočnosti odôvodňujúce právny záver o možnom zániku vymáhaného nároku, o existencii skutočností brániacich vymáhateľnosti vymáhaného nároku alebo o existencii dôvodov, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, a to vrátane dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku.
Vzhľadom k tomu, že nebol preukázaný žiadny dôvod na povolenie odkladu exekúcie, súd návrh povinného na odklad exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti I. výroku odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).
Proti II. výroku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku). V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Proti III. výroku odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).