Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/290/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca E.. K. L., v právnej veci E. J., X.. XX.X.XXXX, L. P. Č.. XXX C. Y. J. Y. H.. R. J., X.. XX.X.XXXX, H.. J. J., X.. XX.X.XXXX C. H.. E. J., X.. X.XX.XXXX, mal. deti bytom u matky a zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica, deti rodičov, matky E. D., X.. X.X.XXXX, L. P. Č.. XXX C. S. E. J., X.. XX.X.XXXX, L. P. Č.. XXX, V..Č.. Ú. X. Y. Y. C. Ú. X. Y. V. S. R. O. XX, F., v konaní o úpravu práv a povinností takto

rozhodol:

Súd konanie o návrhu na úpravu rodičovských práv a povinností k E. J. X.. XX.X.XXXX zastavuje.

Zverujú sa mal. R. J. X.. XX.X.XXXX, H.. J. J. X.. XX.X.XXXX C. H.. E. J. X.. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná tieto mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a otec je povinný prispievať na výživu každého z týchto mal. detí mesačne minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, ktoré výživné je otec povinný u každého z týchto mal. detí uhrádzať k rukám matky počnúc od 1.10.2014, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Zaostalé výživné zo strany otca za obdobie od 1.10.2014 do 30.6.2015 na mal. R. vo výške 244,17 Eur, na mal. J. vo výške 244,17 Eur a na mal. E. vo výške 244,17 Eur súd povoľuje otcovi splácať k rukám matky u každého z týchto mal. detí mesačnými splátkami po 15 Eur mesačne na každé z týchto detí spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa svojím návrhom zo dňa 1.10.2014 doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.10.2014 domáhala, aby súd zveril mal. deti J. C. V. E., X.. XX.X.XXXX, R. , X.. XX.X.XXXX, J., X.. XX.X.XXXX C. E., X.. X.XX.XXXX, do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal povinnosťou prispievať na ich výživu vo výške po 30% zo sumy životného minima na každé nezaopatrené dieťa, ktoré by otec bol povinný zasielať vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 1.10.2014.

Tento svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom detí žili v družobnom pomere. Ich spolužitie je po celý čas problematické . Aj z toho dôvodu mali rozsudkom tunajšieho súdu č. -48 zo dňa 16.1.2007 upravené práva a povinnosti k deťom. Následne však spolužitie obnovili. Otec detí požíva alkoholické nápoje a následne je agresívny. Opakovanie zasahovala v ich domácnosti polícia. Aj v súčasnej dobe je z toho dôvodu vo väzbe, kedy ju v podmienke napadol. Ona s deťmi nemá kam ísť, nakoľko nemá žiadnu rodinu. Syn Jozef je v súčasnej dobe evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na UPSVaR, pracovisko Gelnica. Mal. R. je žiakom 1. ročníka na OU v Prakovciach. J. je žiakom 9. ročníka a E. 6. ročníka

základnej školy v mieste bydliska. Najmladšie deti sa stravujú v školskej jedálni z dôvodu, že sú ako rodina v hmotnej núdzi. Deti sú zdravé, prosperujú. Nemajú vážnejšie zdravotné problémy, ktoré by súviseli so zvýšenými výdavkami spojenými so zakupovaním liekov. Prekonali bežné detské ochorenia . Všetci sa venujú futbalu a floorbalu. Deti rastú, potrebujú oblečenie ako aj obuv.

Prípisom zo dňa 6.3.2015 dospelý syn E. J. , X.. XX.X.XXXX uviedol, že na návrhu ohľadom jeho výživného netrvá. Súd toto podanie uvedeného syna vyhodnotil ako späťvzatie návrhu v predmetnej veci vo vzťahu k jeho osobe.

Matka na pojednávaní konanom dňa 16.3.2015 ako aj kolízny opatrovník so späťvzatím návrhu uskutočneným E. J. , nar. 29.1.1997 vyslovili súhlas, ktorý bol spísaný do zápisnice. Rovnako tak otec maloletých detí s uvedeným späťvzatím návrhu vyslovil súhlas a to dňa 29.4.2015 pri jeho účastníckom výsluchu cestou dožiadaného súdu, ktorý súhlas bol spísaný do súdnej zápisnice z tohto výsluchu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca cestou dožiadaného súdu, ako aj poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka a tiež oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že býva v rodinnom dome, ktorý momentálne nie je vysporiadaný. Býva tam s dospelým synom E. C. H.. G.H. R., J., E., P. C. V.. Jednu z miestností uvedeného domu obýva jej dospelá dcéra. Jej príjem tvorí dávka v hmotnej núdzi cca. 267 Eur mesačne, ktorú poberá, a tiež prídavky na deti v sume 115 Eur mesačne. Iný príjem nemá a nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Vykonáva aktivačné práce pre obec. Dom, ktorý obývajú nie je vysporiadaný. Ide o dom po rodičoch otca maloletých detí, ktorý bol stavaný bez kolaudačného rozhodnutia, a preto nie je ani zapísaný na liste vlastníctva. Otec maloletých detí je vo výkone trestu v Košiciach. Výživné na deti jej neposiela. Podľa jej vedomostí otec maloletých detí nemá žiaden majetok a tiež nemá už žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Syn E. už ukončil povinnú školskú dochádzku a na základe prac. pohovoru by mal nastúpiť na výkon práce do lesa. V čase, kedy podala návrh bol tento syn už evidovaný na úrade práce. V rámci doplňujúcej výpovede uviedla, že uvedený syn ukončil povinnú školskú dochádzku, keď mal 16 rokov, teda pred 2 rokmi. Odvtedy bol vedený na úrade práce, odkiaľ bol neskôr vyradený, a nanovo bude zaevidovaný v máji 2014. Syn si privyrába brigádami.

Otec vo svojej výpovedi uviedol, že súhlasí so zverením detí do osobnej starostlivosti matky a tiež s určením výživného na každé z detí vo výške 30% zo sumy životného minima . Toho času je vo výkone trestu pracovne zaradený. Je nemajetný a má dlh z titulu trov trestného konania vo výške približne 1.700,--Eur. Vyživovacie povinnosti nevie uviesť a ani doložiť. Zo zárobku v UVTOS sa mu strháva 60% na uhrádzanie pobytu. Na deti neprispieva, lebo nemá rodné listy a bez nich UVTOS nevie komu a kam má posielať výživné. Papiere dodnes nemá aj keď o ne matku maloletých detí žiadal. K mal. V. C. P. nemá určené otcovstvo a ďalšie povinnosti nemá.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica z prešetrenia pomerov u maloletých detí vyplynulo, že matka s maloletými deťmi býva v rodinnom dome. V spoločnej domácnosti s nimi bývajú ešte dve mal. deti a to P. D., X.. XX.XX.XXXX C. V. D., X.. X.X.XXXX, u ktorých sa vedie konanie o určenie otcovstva. Dom, v ktorom rodina býva pozostáva z kuchyne a dvoch izieb. Matka spolu s deťmi má k dispozícii jednu izbu. Táto miestnosť slúži hlavne na spanie. Nachádzajú sa tam štyri postele a skrine. V kuchyni sa nachádza posteľ, lavica, stôl, stoličky, staršia kuchynská linka a pec na tuhé palivo. Druhú izbu využíva staršia dcéra R. s mal. dieťaťom. V domácnosti nie je vodovod. Sociálne zariadenie je vonku. Vykurovanie je na tuhé palivo. Domácnosť, ktorá je skromne zariadená, je udržiavaná v poriadku. Hygiena domácnosti je na nižšej úrovni. Syn E. ukončil povinnú školskú dochádzku a v čase podávania správy zo dňa 2.12.2014 bol už vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nemal žiaden príjem. Mal. Silvester v čase podávania správ bol žiakom 1. ročníka OÚ v Prakovciach, kde denne dochádzal. Mal. J. bol žiakom 9. ročníka a mal. E. bol žiakom 6. ročníka základnej školy v mieste bydliska. Najmladšie školopovinné deti sa stravovali v školskej jedálni z dôvodu,

že sú ako rodina v hmotnej núdzi. Deti sú zdravé, prosperujú. Mal. P. navštevuje predškolské zariadenie a mal. V. je v celodennej starostlivosti matky.

Podľa správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica matka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 15.4.2014 a táto evidencia u nej trvá. Je poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi vo forme dávky vo výške 205,60 Eur za mesiac október 2014 a vo výške 268,70 Eur od mesiaca november 2014, čo potvrdzuje aj správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica z prešetrenia pomerov v rodine maloletých detí. Okrem toho sú do rodiny vyplácané prídavky na deti vo výške 117,60 Eur mesačne. Podľa správ Sociálnej poisťovne nie je vedená ako poberateľ dôchodkových dávok, nemocenských dávok a dávok v nezamestnanosti.

Otec podľa správ Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Floriánska 18, Košice spočiatku nebol pracovne zaradený z dôvodu nedostatku vhodných voľných pracovných pozícií. Následne bol zaradený na pracovnú pozíciu , kedy za mesiac jún 2015 dosiahol hrubú pracovnú odmenu vo výške 80,19 Eur. Zároveň podľa uvedených správ na výkon trestu odňatia slobody nastúpil dňa 6.8.2014 a plánovaný koniec výkonu uvedeného trestu má dňa 2.5.2017. Podľa správ Sociálnej poisťovne nie je vedený ako poberateľ dôchodkových dávok, nemocenských dávok a dávok v nezamestnanosti.

Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. mal súd preukázané, že rozsudkom sp.zn. -48 zo dňa 16.1.2007 boli okrem iného syn E., X.. XX.X.XXXX, C. C. H.. R., X.. XX.X.XXXX, H.. J., X.. XX.X.XXXX C. H.. E., X.. X.XX.XXXX, zverení do osobnej starostlivosti matky a otca bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou po 645,-Sk mesačne na každé dieťa za obdobie od 1.3.2006 do 30.6.2006 a po 681,-Sk mesačne na každé dieťa počnúc od 1.7.2006 do budúcna, pričom výživné bol otec povinný platiť vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, k rukám matky.

Z obsahu podania matky vyplynulo, že následne po tejto súdnej úprave pomerov k týmto deťom rodičia spolužitie obnovili.

Podľa § 96 ods. l O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 96 ods.2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. , nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Vzhľadom k tomu, že E. J., nar. 29.1.1997 sa medzi časom stal dospelým a v rámci tohto konania vzal návrh na úpravu práv a povinnosti týkajúcich sa jeho osoby späť, pričom s týmto späťvzatím vyslovili súhlas aj jeho matka a otec, súd konanie o návrhu týkajúcom sa úpravy rodičovských práv a povinností k osobe tohto syna zastavil.

Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa §-u 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)

Podľa §-u 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa §-u 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa ustálenej judikatúry najvyššie súdu ( Rozsudok Nejvyššího soudu ČSR ze 14. 12. 1979, , príp. Ze zhodnocení rozhodování soudů a státních notářství při výkonu rozhodnutí, Cpj 159/79 Nejvyššího soudu České socialistické republiky z 18.2.1981 ) rozhodnutie súdu o výchove a výžive maloletého dieťaťa podľa ustanovení Zákona o rodine ( pôvodne § 50 odst. 1 zák. o rod., v súčasnosti tomu korešponduje § 36 ods. 1 Zákona o rodine ) sa stane neúčinným v dôsledku obnovenia spolužitia rodičov maloletého v prípade obnovenia všetkých funkcii tohto spolužitia. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. -48 zo dňa 16.1.2007 síce boli pôvodne upravené rodičovské práva a povinnosti k mal. R., X.. XX.X.XXXX, H.. J., X.. XX.X.XXXX C. H.. E., X.. X.XX.XXXX, keďže však medzitým následne po tejto súdnej úprave rodičia maloletých detí spolužitie obnovili, v zmysle ustálenej judikatúry toto rozhodnutie stratilo v dôsledku plnohodnotného obnovenia spolužitia medzi rodičmi detí svoju účinnosť priamo zo zákona a na takéto rozhodnutie sa v zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu už neberie ani ohľad v prípade vedenia exekučného konania , a teda by ani nebolo exekučným titulom pre vedenie takéhoto exekučného konania. Preto bolo potrebné na základe návrhu matky nanovo upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom tak, ako to navrhla.

Následne preto súd po vykonanom dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, a to v plnom rozsahu .

Pokiaľ šlo o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletých detí toho času nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť. Z týchto dôkazov tiež vyplynulo, že maloleté deti v súčasnej dobe žijú s matkou, tá sa o nich riadne stará, vo výkone tejto jej starostlivosti neboli zistené doteraz žiadne nedostatky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd maloleté deti , prihliadajúc aj na vyjadrenie otca maloletých detí, zveril do osobnej starostlivosti matky.

Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti , súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom

ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Matka maloletých detí je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi toho času vo výške 268,70 Eur mesačne, a tiež prídavkov na deti v sume 117,60 Eur mesačne. Iný príjem nemá a nevlastní ani žiaden hodnotnejší majetok. Otec maloletých detí je toho času vo výkone trestu odňatia slobody a to od 6.8.2014, pričom plánovaný koniec výkonu uvedeného trestu má dňa 2.5.2017. Počas tohto výkonu trestu je síce pracovne zaradený, avšak jeho príjem je nízky a za mesiac jún 2015 dosiahol hrubú pracovnú odmenu vo výške 80,19 Eur. Vzhľadom na výkon uvedeného trestu nie je v súčasnej dobe v jeho schopnostiach a možnostiach si zabezpečiť iný príjem.

Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, berúc do úvahy odôvodnené potreby maloletých detí , ako aj potencionálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca a prihliadajúc na skutočnosť, že maloleté deti sú toho času v osobnej starostlivosti matky, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti a teda táto osobná starostlivosť, ktorá sa maloletým nedostáva zo strany otca, musí byť príslušným spôsobom finančne kompenzovaná, a tiež berúc do úvahy, že otec už nemá žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ustálil súd výšku súčasného výživného zo strany otca na každé z týchto maloletých detí na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine, čo v čase vyhlásenia uvedeného rozsudku predstavuje sumu 27,13Eur mesačne na každé z detí.

Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 1.10.2014, teda tak ako to matka požadovala, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade však súd takéto dôvody nezistil. V danom prípade matka podala návrh dňa 6.10.2014 , pričom splatnosť dosiaľ určeného výživného za ten-ktorý mesiac mal otec stanovenú na 15-tý deň toho-ktorého mesiaca. Teda súd bol toho názoru , že určenie výživného za celý mesiac október 2014 bolo možné, keďže matka návrh na jeho určenie podala ešte pred tým, ako nastala splatnosť ňou požadovaného výživného z uvedený mesiac, a zistila, že otec jej za uvedený mesiac neuhradil príslušné výživné.

Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloleté deti za obdobie od 1.10.2014 vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.10.2014 do 30.6.2015 a to na každé z maloletých detí v sume 244,17 Eur, na úhradu ktorého súd otca zaviazal v mesačných splátkach po 15,- Eur na každé z týchto detí, spolu s bežným výživným, berúc do úvahy celkovú sumu úhrad za ten-ktorý mesiac, ktoré ma otec takto na výživu detí poskytovať.

Tento nedoplatok bol vyčíslený u každého z detí ako súčet sumy určeného výživného za mesiace október 2014 až jún 2015 vrátane v určenej výške 27,13 Eur mesačne, čo predstavovalo čiastku 244,17 Eur ( 27,13 Eur x 9 mesiacov). Keďže otec na maloleté deti za obdobie mesiacov október 2014 až jún 2015 vrátane neuhradil žiadnu sumu od takto určenej sumy zaostalého výživného na každé dieťa súd neodčítaval žiadnu čiastku a teda takto ustálená výške zaostalého výživného predstavuje skutočnú sumu, ktorú má otec na každé z detí za uplynulé obdobie doplatiť.

Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 30.6.2015, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac júl 2015 v čase rozhodovania súdu o tomto nároku ešte nenastala.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov).