Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_10C-315-2014.pdf
PDF · 89.45 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/315/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu T. N., O.. I.. I. I. C. D., I. Z. X, IČO: 35 717 769 právne zastúpeného JUDr. Vrastislavom Šteffekom, advokátom so sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 6 proti žalovanej E. U., W.. N. R.. XX. XX. XXXX, D. N. Č.. XXX v konaní o zaplatenie 882,55,- € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť sumu 578,55 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 04. 07. 2013 do zaplatenia, všetko do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14. 08. 2014 a upravenou podaním žalobcu zo dňa 27. 10. 2014 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 882,55,- eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy za obdobie od 07. 04. 2013 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.
Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 27. 08. 2014 so žalovanou ako dlžníkom uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na sumu 800,- eur za odplatu 304 €. Touto zmluvou sa žalovaná zaviazala žalobcovi zaplatiť celkovú čiastku 1 104 €,- v trinástich mesačných splátkach, a to v prvých troch mesačných splátkach vo výške 4 € a ďalej v pravidelných 10-tich mesačných splátkach po 109,20 €. Prvá splátka bola splatná 10-ty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Žalovaná však ku dňu spísania žaloby žalobcovi zaplatila len 221,45 €, pričom naposledy mu zaplatila 10 € dňa 17. 07. 2014.
V predžalobnej upomienke zo dňa 17. 04. 2013 žalobca upozornil žalovanú na uplatnenie práva podľa § 53 ods. 8 Obč. zák., teda práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 08. 04. 2013 žalobca žalovanej oznámil, že celý dlh, ktorý zahrňoval nesplatenú časť úveru a odplaty, sa stal splatným k dňu 06. 04. 2013. Po zosplatnení záväzku žalovaná ešte uhradila sumu 99,45 € a ku dňu vypracovania žaloby predstavuje dlžná suma 882,55 €, čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 1 104 € a sumou 221,45 €, ktorá žalovaná uhradila.
V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval a súd vo veci rozhodol najskôr vydaním platobného rozkazu, proti ktorému žalovaná včas podala odpor, ktorým namietala, že by so žalobcom uzavrela zmluvu dňa 27. 08. 2014 a tvrdila, že uhradila viac ako len sumu 221,45 €.
Na odpor žalovanej reagoval žalobca podaním zo dňa 19. 01. 2015, ktorým namietal, že odpor žalovanej nie je odôvodnený vo veci samej. Uviedol, že pokiaľ ide o námietku žalovanej, že neuzavrela so žalobcom zmluvu zo dňa 27. 08. 2014, tak pri spisovaní žaloby došlo k chybe v písaní a správny dátum uzavretia predmetnej zmluvy je 27. 08. 2012. Navyše ak žalovaná rozporovala, že uhradila len 221,45 € tak na druhej strane neuviedla v čom sa ňou zaplatená suma líši od tvrdení žalobcu. Na základe týchto skutočností žiadal, aby súd predmetný odpor odmietol v zmysle § 174 ods. 3 O. s. p..
V zmysle § 174 ods. 3 písm. b/ O. s. p. súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze.
Podľa názoru súdu odôvodnením odporu vo veci samej je tvrdenie účastníka konania, ktorým spochybňuje dôvod alebo výšku uplatnenej pohľadávky. V tomto prípade podľa názoru súdu takéto náležitosti odpor žalovanej spĺňal, pretože spochybnila výšku žalobcom uplatnenej pohľadávky tvrdiac, že zaplatila viac a dôkazy o tom predloží a spochybnila aj dôvod uplatnenia pohľadávky, keď namietala skutkové tvrdenia žalobcu, na základe ktorých mu mal vzniknúť nárok voči žalovanej.
Preto súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie dňa 15. 07. 2015, a to výsluchom žalovanej a čítaním listín žalobcom pripojených do súdneho spisu.
Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že so žalobcom uzavrela úverovú zmluvu, ktorú žalobca pripojil do súdneho spisu, avšak mala s ním uzavretých viacero zmlúv, rešpektuje však, že sa žalobca pomýlil v dátume uzavretia zmluvy, v tom období mala voči nemu viacej dlhov. Boli si istá, že zaplatila viac, ako konštatuje žalobca ale nevie túto skutočnosť preukázať, pretože stratila kartu, na ktorú pre ňu vyznačovali splátky dlhu a od rozporovania tvrdení žalobcu ohľadne skutočností, že zaplatila len 221,45 € ustúpila. Poukázala na skutočnosť, že je v zlej finančnej situácii, nezamestnaná s podporou 200 € mesačne. Je vdovou bez vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, finančne jej vypomáhajú jej synovia. Intenzívne si hľadá zamestnanie, avšak v evidencii uchádzačov o zamestnanie sa bude môcť zaevidovať až po polroku. Je však možné, že sa jej podarí opäť zamestnať v Rakúsku ako opatrovateľka.
Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 320122004 súd zistil, že túto podpísal žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka dňa 27. 08. 2012. Na základe tejto zmluvy žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 800 € za celkový úrok vo výške 20 % a za odmenu vo výške 18 % z istiny. Žalovaná sa tak žalobcovi zaviazala zaplatiť istinu vo výške 800 €, odplatu vo výške 304 € a teda zaplatiť mu celkovo sumu 1 104 €, a to v 13 mesačných splátkach, ktoré mali byť splácané nasledovne prvé tri mesačné splátky mali byť vo výške 4 € a ďalších 10 mesačných splátok bolo dohodnutých v sume 109,20 €, pričom prvá splátka je splatná 10-ty deň po uzatvorení tejto zmluvy, a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Doporučený termín úhrady je 20-ty deň v mesiaci, priemerná RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. y/ zákona č. 129/2010 Z. z. bola 45,60 € a RPMN predmetného úveru predstavovala 67,70 €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj obchodné podmienky veriteľa, podľa ktorých konečnou splatnosťou úveru v zmysle zmluvy sa rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľom, pričom doba trvania úveru je od uzavretia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru. Záväzok vzniknutý zo zmluvy o úvere zaniká splatením celej dlžnej sumy, odstúpením od zmluvy za podmienok upravených v bode 6 týchto obchodných podmienok, prípadne dohodou zmluvných strán.
Listom zo 17. 04. 2013 nazvaným ako predžalobná upomienka žalobca vyzval žalovanú k zaplateniu dlžnej sumy 892,55 € ku dňu spísania tejto upomienky. Upozornil ju, že v prípade, ak bezodkladne nevykonáva úhradu svojho dlhu, uplatní si právo a po uplynutí 15 dňovej lehoty podľa § 53 ods. 8 Obč.
zák. bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a uplatní voči žalovanej celé zmluvné sankcie. Táto výzva bola doručovaná ako doporučená zásielka.
Listom zo dňa 08. 04. 2014 žalobca oznámil žalovanej, že úver, ktorý jej bol poskytnutý zosplatnil ku dňu 06. 04. 2013 z dôvodu jej omeškania so splácaním. Požadoval teda priznať sumu 892,55 € so zmluvnou pokutou 3,3 % z istiny za každý začatý mesiac omeškania na účet uvedený vo výzve, a to bezodkladne. Aj toto oznámenie bolo zaslané žalovanej ako doporučená zásielka.
Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu je dôvodná len čiastočne.
V čase uzavretia úverovej zmluvy bol účinný zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch, a o pôžičkách, ktorý v ust. § 9 upravovalo náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musela obsahovať v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ aj dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín končenej splatnosti spotrebiteľského úveru, podľa § 9 ods. 2 písm. k/ musela obsahovať aj výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, prípadné poradne, v ktorom sa budú splátky priraďovať k nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/, a náležitosti podľa § 10 ods. 1.
Pri právnom posúdení nároku žalobcu súd vychádzal zo skutočností, že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala platnú dohodu o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a ani zrozumiteľným a teda platným spôsobom nevymedzovala termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, a to z týchto dôvodov: konečná splatnosť úveru nie je vymedzená termínom, teda časovým údajom s prihliadnutím na pravidelné splácanie úveru a k zisteniu, kedy by mal byť úver splatený je možné dôjsť len zložitým napočítaním dní s prihliadnutím na deň uzavretia úverovej zmluvy, splatnosť prvej splátky, pripočítanie 30 dní s prihliadnutím na pohyblivý počet dní v tom, ktorom kalendárnom mesiaci, takto dochádza k tomu, že termín splatnosti jednotlivých splátok sa pohybuje, nie je pre bežného spotrebiteľa zrozumiteľne a nespochybniteľným spôsobom vymedzený, pričom bežného spotrebiteľa navyše metie aj doporučený termín úhrady k 20-temu dňu v mesiaci. Súd sa podľa ustanovení zmluvy pokúsil napočítať termíny splatnosti jednotlivých splátok podľa zásad vyjadrených veriteľom v zmluve, pričom podľa výpočtov súdu prvá splátka bola zročná k 06. 09. 2012 a posledná k 03. 07. 2013. Zročnosť z jednotlivých splátok sa potom pohybovala medzi 3. až 6. dňom príslušného kalendárneho mesiaca. Takéto vymedzenie termínu jednotlivých splátok istiny, ale aj termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je podľa presvedčenia súdu nezrozumiteľné a táto nezrozumiteľnosť, podľa názoru súdu spôsobuje neplatnosť tohto dojednania v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák..
Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. totiž právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Neplatné dojednanie týchto náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorými sú termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a termínu splátok istiny, potom podľa presvedčenia súdu spôsobuje, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle vyššie citovaného ust. § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách č. 129/2010 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za takýchto okolností potom žalovaná nemá inú povinnosť, než vrátiť žalobcovi sumu, ktorá sa rovná rozdielu medzi istinou poskytnutého úveru vo výške 800 € a sumou, ktorú mu doposiaľ zaplatila vo výške 221,45 € čiže sumu 578,55 €, keďže žalobca nemá, vzhľadom na vyššie uvedené, nárok na úroky a odplatu.
Podľa presvedčenia súdu, ak žalobca zosplatňoval úver listom zo dňa 08. 04. 2014 ku dňu 06. 04. 2013, neurobil tak platne, nakoľko podľa presvedčenia súdu uplatnenie práva podľa § 565 Obč. zák. logicky predpokladá právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky, teda ešte aj tej jej časti, ktorá sa nestala zročná pre nesplnenie niektorej splátky za podmienok uvedených v § 565 Obč. zák., avšak nie spätne, čím by došlo k tomu, že by sa žalovaná po doručení listu z 08. 04. 2014 dozvedela, že je viac ako rok v omeškaní aj s platením dlhu, ktorý mala splácať až k 03. 07. 2013. Keďže dlh mala žalovaná podľa pravidiel vymedzených vo formulárovej zmluvy predloženej žalobcom splácať pri dodržaní pravidiel splácania do 03. 07. 2013, je zrejmé, že v čase keď žalobca vyhotovoval list z 08. 04. 2014 bola pohľadávka žalobcu voči žalovanej na zaplatenie úveru splatná.
Súd takto dospel k presvedčeniu, že žalovaná sa mohla dostať do omeškania s úhradou celého zvyšku nezaplatenej istiny najskôr od 04. 07. 2013, čo je deň nasledujúci po dni, ktorý by mal byť podľa pravidiel splácania úveru uvedených v zmluve, vymedzených žalobcom (podľa názoru súdu neplatne) splatený.
Súd preto žalobe vyhovel len čiastočne tak, ako to vzhľadom na argumentáciu súdu, vyplýva z výrokovej časti rozsudku, tak pokiaľ ide o uplatňovanú istinu, ako aj pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol.
Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ustanovení § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Výška úroku z omeškania je o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v júli 2013 bola 0,5 % ročne.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.. Ani jeden z účastníkov v konaní nebol plne úspešný a preto súd rozhodol o trovách konania tak, že ani jeden z nich proti tomu druhému nemá právo na náhradu trov konania.
Pokiaľ ide o sumy, ktoré súd žalobcovi priznal, súd s prihliadnutím na zlú sociálnu a finančnú situáciu žalovanej určil jej dlhšiu lehotu na zaplatenie dlhu v zmysle ust. § 160 ods. 1 O. s. p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.