Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_21CoE-6-2015.pdf
PDF · 85.38 KB
Case nature
Subarea
21CoE/6/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu T. C. XXX, O. D., korešp. adresa: P. O. BOX XXX, XXX XX J., vo veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Y. XXX, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6Er/1506/2014-15 zo dňa 21.10.2014, takto jednomyseľne
rozhodol:
uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom okresný súd zamietol podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že oprávneným predloženým exekučným titulom bol rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 256/03/14 zo dňa 30.04.2014. Právnym dôvodom konania pred rozhodcovským súdom bolo domáhanie sa plnenia zo Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 03.07.2012. Z predmetnej zmluvy mal súd prvého stupňa preukázané, že sa s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy a obsah zmluvy jedná o spotrebiteľský právny vzťah. Veriteľ (právny predchodca oprávneného) v rámci svojej podnikateľskej činnosti dočasne poskytol dlžníkovi (povinný v exekúcii) peňažné prostriedky vo forme úveru. Povinný mal postavenie spotrebiteľa, keďže šlo o poskytnutie finančných prostriedkov fyzickej osobe - nepodnikateľovi. Na posúdenie právneho vzťahu medzi účastníkmi je nutné okrem zmluvných dojednaní aplikovať aj ustanovenie Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán a bez ohľadu na o, či zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú neplatné. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy aj vo forme osobitnej zmluvy obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Okresný súd zistil, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 600 Eur, pričom dlžník sa zaviazal splácať úver v 42 mesačných splátkach po 32,15 Eur a vrátiť tak poskytnutú sumu úveru zvýšenú o odplatu za poskytnutie úveru vo výške 70,02 % z poskytnutej sumy úveru. Okresný súd odplatu za poskytnutie úveru vo výške 70,02 % považoval za plnenie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“). S účinnosťou od 01.01.2008 sú vo výpočte ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka výslovne uvedené aj neprijateľné podmienky - požadovanie od spotrebiteľa, ktorý neplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku a
požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd opomenul aplikáciu európskych a vnútroštátnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa a neskúmal neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve, ale priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore so dobrými mravmi, a to odplatu za poskytnutie úveru vo výške 70,02 % z poskytnutej sumy úveru a k tomu ešte sankciu za neslnenie zmluvných povinnosti vo výške 0,04 % denne zmluvná pokuta. Okresný súd mal za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je sankciovaný absolútnou neplatnosťou, na čo súd prihliada ex offo, a preto žiadosť súdneho exekútora zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V prvom rade namietal postup súdu, ktorý viedol k posúdeniu rozhodcovskej zmluvy ako neplatného úkonu. Okresný súd sa nedôsledne zaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy v tom smere, či ide o individuálne dohodnutú zmluvu alebo nie. Poukázal na znenie ust. § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých v prípade individuálnych dojednaní je posudzovanie „neprijateľnosti“ zo zákona vylúčené. Rozhodcovská zmluva je samostatným úkonom, ktorého existencia nie je ani podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej (bod 2/ rozhodcovskej zmluvy). V zmysle bodu 7/ zmluvy mohol dlžník odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, a to bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody po obdržaní peňažných prostriedkov vo forme úveru. Dlžníkovi by boli poskytnuté peňažné prostriedky aj v prípade, že odmietne uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Rozhodcovská zmluva spĺňa teda charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Okresný súd ponechal stranou význam a právne dôsledky odstúpenia. Oprávnený poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 22.11.2012, sp. zn. 3M Cdo 14/2011, v ktorom NS SR dojednanie odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy pripustil v rámci všeobecných podmienok. Rozhodcovská zmluva popri tom, že je individuálnym dojednaním, by nespĺňala ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1, resp. ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Neprijateľným môže byť len také dojednanie, ktoré by spotrebiteľovi nedávalo možnosť na výber pri podaní jeho žaloby. V prípade rozhodcovskej zmluvy je vzhľadom na ust. bodu 3 a 5 vylúčené splnenie podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Predmetné ustanovenie nemá riešiť a ani nerieši situáciu, kedy žalobu podáva dodávateľ. Okresný súd výkladom presahuje rozsah predmetného ustanovenia, ktoré vykladá tak, že rozhodcovské konanie v spotrebiteľských veciach je vylúčené. Na podporu svojej argumentácie poukázal oprávnený na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43 CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013, ktorý posudzoval rozhodcovskú zmluvu totožného znenia ako je rozhodcovská zmluva v tejto veci, a ktorý konštatoval, že skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o revolvingovom úvere bola vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť ovplyvniť, ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy. Tá bola uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom liste, a teda individuálne...Dlžník mal možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Takto uzavretá rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom...Rozhodcovskú zmluvu považoval odvolací súd za individuálne dohodnutú, preto na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s posúdením platnosti rozhodcovskej zmluvy v skutkovo a právne rovnakej veci citoval oprávnený pasáže z rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1 CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8 CoE/4/2014 zo dňa 31.01.2014. Oprávnený v prospech prípustnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy poukázal aj na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval oprávnený právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci za danú. Oprávnený ďalej uviedol, že odplata za poskytnutie úveru ako aj sankcie za neplnenie zmluvných povinností boli v súlade s ust. Občianskeho zákonníka a právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Záver súdu je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Za obvyklú odplatu na finančnom trhu možno považovať v období, kedy došlo k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere, priemernú odplatu na úrovni 45,60 %. Pri porovnávaní miery obvyklej odplaty sa má vziať do úvahy nielen hodnota odplaty, ale aj spôsob aj miera zabezpečenia záväzku. Namiesto toho, aby súd aplikoval ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, posudzoval vec podľa neurčitého právneho pojmu, akým súd dobré mravy, pričom uvedené ust. Občianskeho zákonníka je pritom lex specialis vo vzťahu k ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Oprávnený si uplatnil sankcie za omeškanie vo výške, ktorá zodpovedá právnym predpisom
platným v čase vzniku omeškania, t.j. podľa § 3a ods. 1 a 3 nariadenia vlády č. 87/19995 Z.z., vo výške 15,75 % ročne, pričom právna norma pripúšťala maximálnu výšku sankcií 24,75 % ročne. Pokiaľ exekučný súd tvrdí rozpor uplatnených nárokov s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, mal uviesť na základe aplikácie akých právnych noriem k danému záveru dospel. Opomenutie exekučného súdu rozhodnutie odôvodniť je v zmysle judikatúry Ústavného sud SR porušením čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel, a preto vec podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Uviedol pritom, že rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, je typickou formulárovou zmluvou uzavretou súčasne so zmluvou o úvere. Veriteľ podmienil uzavretie zmluvy o úvere rozhodcovskou zmluvou, potom sa podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka jedná o neprijateľnú podmienku. Skutočnosť, že v zmluve bola uvedená možnosť odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy neznamená, že táto bola platne dojednaná, s čím sa exekučný súd vysporiadal v dôvodoch napadnutého uznesenia. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve sa nestáva individuálne dohodnutou podmienkou len tým, že od nej spotrebiteľ neodstúpi. Ďalším dôvodom na zamietnutie žiadosti bola skutočnosť, že exekučný titul nespĺňa podmienky formálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný bez toho, aby rozhodca umožnil žalovanej strane vyjadriť sa k žalobe, čím porušil zásahu kontradiktórnosti rozhodcovského konania. Uvedené pochybenie rozhodca mienil odstrániť poučením o práve podať opravný prostriedok (žalobnú odpoveď), čo zákona o rozhodcovskom konaní nepozná.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd bol toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, a preto vyzval účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu ustanovení § 17, § 18 ods. 4, § 33 až § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu vyjadrili.
Oprávnený na výzvu súdu v podaní zo dňa 05.06.2015 uviedol, že predpokladom rozhodcovského konania je v zmysle ust. § 12 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z.z. uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Priebeh rozhodcovského konania dohodnutý v rozhodcovskej zmluve v článku 5 neodporuje ani ustanoveniam zákona o rozhodcovskom konaní a ani ustanoveniam O.s.p. Zákon o rozhodcovskom konaní nemá žiadne ustanovenie, ktoré by obmedzovalo stály rozhodcovský súd upraviť postup a priebeh rozhodcovského konania tak, ako je uvedený v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu, t.j. aj postup v „skrátenom konaní“. Strany sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu, dokonca sa môžu od nich odchýliť v otázke „úpravy postupu“ rozhodcovského konania. Postup v rámci rozhodcovského konania vyplývajúci z rokovacieho poriadku neberie žalovanému možnosť uplatniť svoje práva v rozhodcovskom konaní. Obdobný postup obsahuje aj O.s.p. pri vydávaní platobného rozkazu či zmenkového platobného rozkazu. Preto nemožno považovať postup, ktorý je dohodnutý v rozhodcovskom konaní, ktorý je obdobný ako postup v súdnom konaní, a to aj v prípadoch, v ktorých je účastníkom konania spotrebiteľ, za porušenie zásady rovnosti účastníkov konania. Oprávnený poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu v obdobnej veci sp. zn. 1CoE/25/2014 zo dňa 25.03.2014. Ust. § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. nebráni postupu rozhodcovského konania dohodnutého v rokovacom poriadku, aj čo sa týka rozhodcovského rozsudku.
Povinný na výzvu súdu nereagoval.
Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. (rovnosť účastníkov rozhodcovského konania) účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Ohľadom námietky oprávneného o neexistencii právnej normy, ktorá by obmedzovala rozhodcovský súd upraviť postup a priebeh rozhodcovského konania v tzv. skrátenom konaní, krajský súd uvádza, že
zákon č. 244/2002 Z.z. v § 14 síce oprávňuje stály rozhodcovský súd vydať rokovací poriadok, ktorý podrobnejšie upraví konanie pred rozhodcovským súdom a ktorý môže určité otázky upraviť odchylne od ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z., avšak rokovací poriadok sa môže odchýliť len od tých ustanovení, ktoré majú dispozitívnu povahu. Rokovací poriadok slúži k tomu, aby si rozhodcovský súd upravil konanie v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní. Rokovací poriadok ako interný akt, ktorý nie je nadriadený zákonu, nemôže upraviť spôsob rozhodovania nad rámec zákona. Ustanovenia o procesnom postupe rozhodcovského súdu po doručení žaloby, ako aj ustanovenia o formách rozhodnutí, sú kogentnými ustanoveniami, preto je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovský súd posúva svojim rokovacím poriadkom rozhodcovský rozsudok do pozície obdobnej platobnému rozkazu a žalobnú odpoveď do pozície opravného prostriedku. Zmyslom žalobnej odpovede je umožniť žalovanému vyjadriť sa ku skutočnostiam uvedeným v žalobe, pričom skutočnosti uvedené v žalobnej odpovedi spolu s prípadnými listinnými dôkazmi patria k dôkazným prostriedkom, ktoré rozhodcovský súd v duchu zásady rovnosti účastníkov nestranne a spravodlivo hodnotí. Rokovací poriadok však žalobnú odpoveď postavil do pozície mimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodcovskému rozsudku. V danom prípade došlo k porušeniu zákona, nakoľko rozhodcovský súd konal v rozpore s ustanovením § 17 zákona č. 244/2002 Z.z., keď nedoručil žalobný návrh povinnému tak, aby sa k nemu mohol vyjadriť ešte pred vydaním rozhodcovského rozsudku, ale tento mu doručil až so samotným rozhodcovským rozsudkom. V zmysle ust. § 33 cit. zákona rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským rozsudkom. Doručený rozhodcovský rozsudok možno zrušiť len postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. Keďže zákon o rozhodcovskom konaní nepozná pojem skrátený rozhodcovský rozsudok, nemôže si ho rozhodcovský súd, resp. rozhodca upraviť v rokovacom poriadku. Pokiaľ zákon jednoznačne upravuje, že účinky rozhodcovského rozsudku nastávajú okamihom doručenia rozhodcovského rozsudku, nemožno výkladom zmeniť toto kogentné ustanovenie, a preto nie je možné považovať doručenú žalobnú odpoveď za opravný prostriedok proti vydanému rozhodcovskému rozsudku. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodcovský súd nemá právo rozhodovať skráteným rozhodcovským rozsudkom.
Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že ak súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Krajský súd dospel k záveru, že oprávneným predložený exekučný titul nespĺňa podmienky formálnej vykonateľnosti, keďže bol vydaný v rozpore so zákonom č. 244/2002 Z.z. - bol vydaný vo forme, ktorú tento zákon nepripúšťa, žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť, a preto napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne vo výroku potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie, ale je len podkladom pre následné zastavenie exekúcie s povinnosťou vyporiadania sa s otázkou trov až v takomto rozhodnutí (§ 57 ods. 2 a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku). Práve absencia rozhodnutia o trovách konania v rozhodnutí súdu prvého stupňa je potom dôvodom, pre ktoré je súd prvého stupňa povolaný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania skončeného týmto uznesením (§ 224 ods. 4 O.s.p. per analogiam).
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.