Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/208/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,LL.M., v právnej veci žalobcu: Mesto Kežmarok, Hlavné námestie 1, 060 01 Kežmarok, IČO: 00 326 283, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12895-9000/2017 zo dňa 11.08.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Žalobca doručil Úradu pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava (ďalej aj ako „úrad“ alebo aj ako „žalovaný“) dňa 04.11.2016 oznámenie o použití priameho rokovacieho konania pri postupe zadávania na predmet zákazky „Aktualizovanie, zmena a dopracovanie projektovej dokumentácie stavby: „Rekonštrukcia zimného štadiónu v Kežmarku - Dostavba a prestavba pre účely nízkoenergetickej viacúčelovej haly“.

2. Dňa 23.11.2016 bolo žalovaným začaté konanie o preskúmanie úkonov žalobcu pred uzatvorením zmluvy č. 21671-6000/2016-ODI/l.

3. Rozhodnutím Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 6482-9000/2017 zo dňa 06.04.2017 bolo predmetné konanie podľa § 174 ods. 1 písm. p) zákona o verejnom obstarávaní zastavené z dôvodu uzavretia zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou O. M. T..Q.., čím nastala neodstrániteľná prekážka brániaca žalovanému meritórne rozhodnúť v konaní o preskúmanie úkonov žalobcu pred uzatvorením zmluvy č. 21671-6000/2016-ODI/l.

4. Dňa 04.05.2017 žalovaný začal z vlastného podnetu v súlade s § 171 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní konanie o preskúmanie úkonov žalobcu po uzatvorení zmluvy. Predmetom kontroly žalovaného bolo overenie splnenia zákonnej podmienky pre použitie postupu priameho rokovacieho konania pri zadávaní predmetnej zákazky podľa zákona o verejnom obstarávaní.

5. Dňa 15.05.2017 doručil žalobca žalovanému kompletnú dokumentáciu pre účely konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy.

6. Listom zo dňa 22.05.2017 vyzval žalovaný žalobcu na vyjadrenie ku skutočnostiam, ktoré zistil v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia výzvy.

7. Žalobca ako kontrolovaný subjekt doručil žalovanému dňa 08.06.2017 vyjadrenie ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmaní úkonov po uzatvorení zmluvy.

8. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) vydal dňa 29.06.2017 rozhodnutie č. 8587-6000/2017-ODI (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobca porušil v nadväznosti na o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu nepreukázania splnenia podmienky na oprávnené použitie postupu priameho rokovacieho poriadku podľa , čím žalobca postupoval aj v rozpore s zákona o verejnom obstarávaní, pričom toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.

Úrad v odôvodnení rozhodnutia podrobne opísal skutkový stav a uviedol, že žalobca je verejným obstarávateľom podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, pričom predpokladaná hodnota zákazky na poskytnutie predmetných služieb, predmetom ktorej bola „Aktualizácia, zmena a dopracovanie projektovej dokumentácie, vypracovanej na základe Zmluvy o dielo č. XXXX/XXXX“, bola XX XXX EUR bez DPH, t.j. v zmysle § 5 ods. 3 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní išlo o podlimitnú zákazku na poskytnutie služieb, zadávanú postupom priameho rokovacieho konania podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní v nadväznosti na § 81 písm. b) bod 3 zákona o verejnom obstarávaní. Po preskúmaní postupu žalobcu v predmetnom priamom rokovacom konaní a po zhodnotení všetkých podkladov, najmä dokumentácie predloženej žalobcom a vyjadreniam žalobcu ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov žalobcu po uzavretí zmluvy dospel k záveru o porušení zákona o verejnom obstarávaní žalobcom, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Úrad uviedol, že postup zadávania podlimitnej zákazky podľa § 116 zákona o verejnom obstarávaní predstavuje jeden z postupov vo verejnom obstarávaní, pričom možnosť použitia tohto postupu pri zadávaní podlimitnej zákazky verejným obstarávateľom je viazaná na splnenie aspoň jednej z podmienok uvedených v tomto ustanovení zákona o verejnom obstarávaní.

Ďalej poukázal na to, že verejný obstarávateľ by mal postup zadávania zákazky podľa § 116 zákona o verejnom obstarávaní využívať len vo veľmi výnimočných prípadoch, keďže použitím tohto postupu dochádza k obmedzeniu hospodárskej súťaže. S poukazom na konštantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudky vo veci C-57/94, C-385/02, C-20/01, C- 394/02) úrad uviedol, že je potrebné interpretovať ustanovenia upravujúce podmienky pre použitie priameho rokovacieho konania reštriktívne, tzn. zužujúco a teda verejný obstarávateľ nie je oprávnený zákonom uzavretý výpočet podmienok na použitie priameho rokovacieho konania žiadnym spôsobom rozširovať.

S poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ Úrad uviedol, že v prípade, ak sa verejný obstarávateľ rozhodne určitú zákazku zadať dodávateľovi nesúťažným postupom zadávania zákazky, riziko porušenia princípu nediskriminácie je pomerne vysoké, preto pri použití priameho rokovacieho konania dôvod, ktorý verejného obstarávateľa oprávňuje na tento postup (v tomto prípade žalobcom deklarovaná existencia výhradných práv) nesmie zakladať rozpor so základnými zásadami Európskej únie, a teda ani so zásadou zákazu diskriminácie. Splnenie podmienky/podmienok pre použitie priameho rokovacieho konania musí byť predloženými dôkazmi náležíte preukázané (rozsudok vo veci C-20/01 a C-28/01). Úrad dodal, že postupom priameho rokovacieho konania dochádza v porovnaní s ostatnými postupmi zadávania zákaziek nie len k zvýšeniu rizika diskriminácie záujemcov, ale aj k obmedzeniu hospodárskej súťaže, keďže verejný obstarávateľ sám rozhoduje, ktorý subjekt/subjekty vyzve na rokovanie, ktoré bude viesť k uzavretiu zmluvy. Z uvedených dôvodov je preto potrebné aby kontrolovaný subjekt náležíte preukázal existenciu dôvodov na použitie postupu priameho rokovacieho konania v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.

K požiadavke uvedenej podľa § 81 písm. b) bod 3 zákona o verejnom obstarávaní, podľa ktorej služby môže poskytnúť len určitý hospodársky subjekt úrad uviedol, že daná výnimka zo súťažných postupov verejného obstarávania by sa mala obmedziť len na špecifické prípady, keď z objektívneho hľadiska existuje výlučne len jeden konkrétny hospodársky subjekt, ktorý môže túto zákazku realizovať. Verejný obstarávateľ by mal v rámci odôvodnenia preukázať, že na trhu existuje len jeden hospodársky

subjekt, ktorý je schopný dodať predmet zákazky. Možnosť poskytnutia predmetu zákazky jediným hospodárskym subjektom je teda conditio sine qua non pre uplatnenie výnimky podľa § 81 písm. b) bod 3 zákona o verejnom obstarávaní. V danom prípade žalobca argumentoval, že jediným subjektom, ktorý môže danú zákazku plniť je spoločnosť O. M., T..Q.., ktorú vyzval na rokovanie a následne s ňou podpísal aj zmluvu o dielo č. XXX/XXXX. Skutočnosť, že tento subjekt je jediným možným zmluvným partnerom pre danú zákazku žalobca odôvodnil predovšetkým existenciou výhradných práv k projektovej dokumentácii, ktorú má kontrolovaný záujem predmetnou zákazkou aktualizovať.

K žalobcom uvedenému dôvodu použitia priameho rokovacieho konania stanovenému v § 116 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 písm. b) bod 3 zákona o verejnom obstarávaní, ktorý predpokladá naplnenie podmienky, že služby môže poskytnúť len určitý hospodársky subjekt, úrad uviedol, že žalobca zároveň pripustil potencionálnu možnosť, že zabezpečenie projektovej dokumentácie podľa aktuálnych potrieb žalobcu by mohol zrealizovať aj iný dodávateľ, aj keď pritom dodal, že tento postup by bol pre neho nehospodárny, neúčelný a neefektívny. Úrad k uvedenému dodal, že žalobca sa nikde podrobnejšie nezaoberal nehospodárnosťou takéhoto postupu a iba skonštatoval nehospodárnosť obstarania novej dokumentácie. Úrad na základe uvedeného uviedol, že žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal, či by sa tieto náklady skutočne zvýšili, resp. o akú sumu by sa tieto náklady zvýšili. Žalobca objektívne nepreukázal podľa úradu potrebu vyšších nákladov na obstaranie novej projektovej dokumentácie, nakoľko z dokumentácie nebolo možné zistiť, či žalobca oslovil aj iných poskytovateľov, ktorí by mu predložili určitú cenovú ponuku, z ktorej by žalobca dôveryhodne zistil, že finančné prostriedky vynaložené na obstaranie novej projektovej dokumentácie od iných poskytovateľov by boli vyššie oproti aktualizácii pôvodnej projektovej dokumentácie. Úrad dospel k záveru, že postupom žalobcu došlo k porušeniu § 81 písm. b) bod 3 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko nebola splnená podmienka pre použitie priameho rokovacieho konania, konkrétne, že služby, ktoré sú predmetom zákazky, môžu byť poskytnuté len určitým hospodárskym subjektom. Rovnako mal úrad za to, že ani podmienka neexistencie primeranej alternatívy alebo náhrady nebola žalobcom preukázaná, nakoľko ju označil za možnú, hoci nehospodárnu.

Úrad sa nestotožnil s názorom kontrolovaného, podľa ktorého z dôvodu výhradnosti autorských práv autora diela neexistuje zároveň ani primeraná náhrada alebo alternatíva. Úrad uviedol, že v predmetnom prípade je alternatívou, ktorá by bola jednak v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a zároveň by „otvárala“ súťaž, napr. vypracovanie novej projektovej dokumentácie, bez zásahu do práv autora pôvodnej projektovej dokumentácie vyplývajúcich mu z autorského zákona. Úrad v tejto súvislosti uviedol, že jedným z riešení danej situácie by bolo udelenie súhlasu autorom pôvodného diela, t.j. pôvodnej projektovej dokumentácie na spracovanie diela podľa o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon). Touto možnosťou sa však kontrolovaný vôbec nezaoberal. Úrad uviedol, že v takomto prípade je zároveň nevyhnutné dodržiavať princíp hospodárnosti, ktorý je však, podľa názoru úradu, možné skúmať až v prípade, že má kontrolovaný možnosť porovnať konkrétne sumy za jednotlivé možnosti plnenia.

K ďalšej podmienke pre použitie priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 3 zákona o verejnom obstarávaní, ktorou je skutočnosť, že neexistencia hospodárskej súťaže nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania úrad uviedol, že v danom prípade uzavrel dňa 26.11.2008 kontrolovaný Zmluvu o dielo č. XXXX/XXXX zo spoločnosťou O. M., T..Q.. Úrad uviedol, že v čl. 5., bode 5.4 tejto zmluvy neboli ustanovenia, ktorými by bol zabezpečený súhlas na použitie diela formou licenčnej zmluvy, príp. licenčnej doložky pre kontrolovaného. Úrad uviedol, že zo zmluvy je zrejmé, že jej znenie bolo vypracované spoločnosťou O. M. a kontrolovaný s jej obsahom súhlasil svojím podpisom tejto zmluvy.

Úrad ďalej uviedol, že v prípade ak si verejný obstarávateľ nezabezpečí súhlas na použitie diela, nemôže sa na dôsledky tohto svojho konania neskôr dovolávať ako na dôvod pre využitie priameho rokovacieho konania. Dodal, že dôvody, pre ktoré je možné postupovať priamym rokovacím konaním musia byť objektívne, t.j. nespôsobené konaním kontrolovaného. Úrad uvádza, že postupom kontrolovaného došlo k porušeniu § 81 písm. b) bod 3 zákona o verejnom obstarávaní, keďže kontrolovaný nepreukázal splnenie podmienky pre použitie priameho rokovacieho konania týkajúcej sa neexistencie hospodárskej súťaže, keďže neexistencia hospodárskej súťaže bola spôsobená samotným kontrolovaným ako výsledok umelého zúženia parametrov verejného obstarávania. V tejto súvislosti sa úrad nestotožnil s názorom kontrolovaného podľa ktorého sa umelé zúženie parametrov verejného obstarávania, ktoré je

dôsledkom chýbajúcej hospodárskej súťaže, skúma výlučne v postupe, v ktorom sa naň odvoláva. Úrad uviedol, že z logiky zmyslu tejto podmienky (t. j. umelé zúženie parametrov) nemožno v žiadnom prípade akceptovať názor kontrolovaného, a to z toho dôvodu, že zmyslom tejto „obmedzujúcej“ podmienky pre použitie priameho rokovacieho konania je zamedziť opakovanému resp. nekonečnému opätovnému zazmluvňovaniu konkrétneho dodávateľa využívaním postupu priameho rokovacieho konania, napr. z dôvodu nezabezpečenia si súhlasu na použitie diela už v čase zadávania „pôvodnej“ zákazky, t. j. zákazky, na ktorú kontrolovaný nadväzuje ďalšie zákazky, resp. opätovne, v určitých časových intervaloch, opakuje postupy s totožným predmetom zákazky.

S poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-394/02 úrad uviedol , že v danom prípade existujú pochybnosti, že spoločnosť O. M., T..Q.. je jediným možným poskytovateľom kontrolovaným obstarávaných služieb, keďže kontrolovaný nepreukázal splnenie všetkých podmienok podľa § 81 písm. b) bod 3 zákona o verejnom obstarávaní, pričom na použitie priameho rokovacieho konania podľa tohto ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní musia byť splnené všetky podmienky kumulatívne. Pre možnosť uplatnenia priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 3 zákona o verejnom obstarávaní musí byť totiž okrem toho, že službu vie poskytnúť len jeden hospodársky subjekt preukázaná aj existencia výhradných práv tohto subjektu, skutočnosť, že pre poskytnutie danej služby neexistuje iná primeraná alternatíva a tiež skutočnosť, že chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania.

S poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-57/94, z obsahu ktorého vyplýva, že ustanovenia umožňujúce zadať zákazku postupom priameho rokovacieho konania je potrebné vykladať reštriktívne, a recitál č. /EÚ úrad zdôraznil, že zodpovednosť za použitie priameho rokovacieho konania je na verejnom obstarávateľovi, ktorý má zároveň aj povinnosť odôvodniť a preukázať splnenie podmienky pre aplikáciu tohto postupu verejného obstarávania. Ďalej uviedol, že v zmysle rozsudkov Súdneho dvora EÚ dôkazné bremeno toho, že podmienky uplatnenia priameho rokovacieho konania sú splnené, prináleží subjektu, ktorý ho chce použiť, t.j. v danom prípade kontrolovanému. Skonštatoval, že predmetné porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, keďže v prípade nepreukázania splnenia podmienok na použitie priameho rokovacieho konania by sa mal použiť otvorený súťažný postup verejného obstarávania, ktorého by sa mohlo potenciálne zúčastniť viacero subjektov schopných dodať službu, ktorá je predmetom zákazky.

Úrad k vyjadreniu kontrolovaného uviedol, že zmyslom konania, resp. dôvodom konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy podľa § 169 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní bolo overenie splnenia zákonnej podmienky pre použitie postupu priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní ešte pred samotným uzavretím zmluvy, teda v čase keď bola možná náprava v danom konaní, resp. postupe. Radu úradu rozhodnutím č. podľa § 174 ods. 1 písm. p) zákona o verejnom obstarávaní zastavila konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy. Úrad v tejto súvislosti uviedol, že Rada úradu správne zastavila predmetné konanie o preskúmanie úkonov pred uzavretím zmluvy, nakoľko došlo dňa 21.11. 2016 k podpisu zmluvy o dielo č. XXX/XXXX, čím odpadol dôvod na konanie v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy, avšak v žiadnom prípadne nemožno uvedený dôvod zastavenia konania automaticky premietnuť aj do konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, t.j. tohto konania, nakoľko zmyslom konania o preskúmanie úkonov nie je už nezákonný stav zvrátiť, resp. odstrániť ale dodatočne konštatovať jeho súlad, resp. nesúlad so zákonom o verejnom obstarávaní, a prípadne vyvodiť z takého stavu, zapríčineného v predmetnom prípade nesplnením podmienok na použitie postupu priameho rokovacieho konania, dôsledky v podobne správneho deliktu.

Na záver úrad uviedol, že aby kontrolovaný v budúcnosti predišiel týmto porušeniam zákona o verejnom obstarávaní, úrad v súvislosti s ustanovením § 175 ods. 8 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní odporúčal kontrolovanému, aby použil postup priameho rokovacieho konania len v tom prípade, ak budú naplnené všetky podmienky ustanovené zákonom o verejnom obstarávaní na jeho použitie, pričom zároveň splnenie týchto podmienok musí kontrolovaný preukázať. V prípade, ak sa ako výnimku zo súťažného postupu verejného obstarávania rozhodne kontrolovaný použiť priame rokovacie konanie podľa § 116 ods. 1 písm. a) v spojitosti s § 81 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, musí jednoznačne preukázať, že daný predmet zákazky môže realizovať iba výlučne ním uvedený hospodársky subjekt a zároveň je povinný odôvodniť a preukázať aj splnenie ostatných podmienok nevyhnutných pre možnosť aplikácie tohto postupu verejného obstarávania.

Účastník konania podal proti prvostupňovému rozhodnutiu č. Úradu pre verejné obstarávanie č. 8587-6000/2017-ODI zo dňa 29.06.2017 odvolanie dňa 10.07.2017. V odvolaní namietal, že zákonné podmienky pre použitie priameho rokovacieho konania považuje v celom rozsahu za splnené. Podľa kontrolovaného z objektívneho hľadiska, t.j. posudzovania obstarávania dopracovania projektovej dokumentácie rekonštrukcie Zimného štadióna Kežmarok, teda v danom čase a za daných podmienok existoval a existuje len jeden konkrétny hospodársky subjekt, ktorý môže zákazku realizovať (O. M., T..Q..), ktorý má výhradné autorské práva a neexistuje k tomu žiadna alternatíva, či náhrada. Kontrolovaný má tiež za to, že sa nedopustil žiadneho zúženia podmienok súťaže, nakoľko súťaž ani objektívne nemohla byť vykonaná vzhľadom na autorské práva a ich obsah [ Autorský zákon]. Kontrolovaný poukázal na skutočnosť, že úrad založil svoje rozhodnutie len na tom, že kontrolovaný v odôvodnení použitia priameho rokovacieho konania „pripustil“ aj inú alternatívu, t.j. že projektovú dokumentáciu by mohol zabezpečiť aj iný dodávateľ, čo by však nebolo efektívne. Podľa kontrolovaného žiadnym spôsobom nevyplýva, že by predmet zákazky (úprava a zmena existujúcej projektovej dokumentácie) mohol aj reálne dodať iný subjekt. Kontrolovaný má za to, že vo vyjadrení uviedol, že obstaranie novej dokumentácie, čo je však predmet zákazky odlišný od predmetu zákazky v tomto verejnom obstarávaní, by bolo nehospodárne a neefektívne. Uvedená argumentácia kontrolovaného je teda len hypotetická a pre posúdenie veci zo strany úradu irelevantná. Jej reálnou aplikáciou v praxi by totiž bol porušený zákon a úrad by v prípade takéhoto postupu musel obstarávanie ako nezákonné zrušiť. Podľa kontrolovaného teda za alternatívu nemožno považovať ani vypracovanie úplne novej projektovej dokumentácie, pretože jej realizácia v praxi by nevyhnutne viedla k porušeniu autorských práv a z toho vyplývajúcich zodpovednostných následkov.

K argumentácii úradu, že riešením danej situácie, ktorým by mohlo byť udelenie súhlasu autorom pôvodného diela, t.j. pôvodnej projektovej dokumentácie na spracovanie diela, ktorou možnosťou sa však kontrolovaný podľa úradu vôbec nezaoberal, uviedol, že udelenie súhlasu autora pôvodnej dokumentácie by nepochybne mohlo ovplyvniť riešenie danej situácie, zároveň však uviedol, že tvrdenie úradu o tom, že kontrolovaný sa touto možnosťou nezaoberal, je len ničím nepodložené tvrdenie. Kontrolovaný túto otázku v priebehu rokovaní nastolil, ale bezúspešne, čoho výsledkom a dôkazom je uzatvorená zmluva v platnom znení.

Kontrolovaný v odvolaní sa na jednej strane stotožnil s názorom úradu, že účelom predmetnej zákonnej podmienky (neexistencia umelého zúženia parametrov súťaže) je zamedzenie nekontrolovanému, a teda špekulatívnemu opakovaniu zazmluvňovania jedného subjektu, na druhej strane uviedol, že sa umelé zúženie podmienok, tak ako na to poukazuje úrad, vyžaduje, aby kontrolovaný konal v priamom úmysle (dolus directus). V danom prípade však úmysel kontrolovaného nielenže nie je možné podľa názoru kontrolovaného z predložených dôkazov vyvodiť.

Kontrolovaný zdôraznil, že v čase podpisu pôvodnej zmluvy, vzhľadom na charakter akcie Deaflympiády na Slovensku, podporovanej a zaštítenej vrcholnými orgánmi Slovenskej republiky a medzinárodnými organizáciami, kontrolovaný nemohol a ani nepredpokladal, že k realizácii Deaflympiády nedôjde, čo napokon spôsobilo medzinárodnú blamáž Slovenskej republiky a dokonca vyvrcholilo trestnoprávnou zodpovednosťou jej organizátorov. Za tohto stavu považoval za absolútne vylúčené, aby kontrolovaný čo i len mohol tušiť, že dôjde k (podvodnému) zmareniu jeho zámeru (Zimný štadión v Kežmarku) naviazaného na realizáciu Deaflympiády, resp. aby kontrolovaný v danom čase čo i len uvažoval o reťazení zmlúv v prospech nejakého subjektu. Na základe uvedeného kontrolovaný navrhol, aby druhostupňový správny orgán napadnuté rozhodnutie úradu zrušil.

9. Rada Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len ako „druhostupňový orgán“) ako orgán príslušný na konanie podľa ust. § 61 Správneho poriadku vo veci podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu č. 8587-6000/2017-ODI zo dňa 29.06.2017 rozhodol rozhodnutím č. 12895-9000/2017 zo dňa 11.08.2017 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), tak, že odvolanie kontrolovaného zamietol a rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 8587-6000/2017-ODI zo dňa 29.06.2017 potvrdil podľa § 177 ods. 12 zákona o verejnom obstarávaní.

K záveru prvostupňového orgánu o tom, že kontrolovaný nepreukázal existenciu výhradných práv, druhostupňový orgán uviedol, že táto nemala byť posudzovaná len izolovane, ale aj v kontexte všetkých ostatných skutočností, ktoré kontrolovaný uviedol, či už v oznámení o použití priameho

rokovacieho konania, alebo v dokumente „Odôvodnenie použitého postupu“. Druhostupňový orgán uviedol, že z predloženej dokumentácie nevyplýva zámer kontrolovaného obstarať aktualizáciu, zmenu a dopracovanie akejkoľvek inej projektovej dokumentácie a ani zámer obstarať akúkoľvek inú projektovú dokumentáciu. V súvislosti so skúmaním splnenia podmienky existencie výhradných práv k predmetnej projektovej dokumentácii spracovanej na základe zmluvy č. XXXX/XXXX druhostupňový orgán uviedol, že spoločnosť O. M., T..Q.. na základe zmluvy č. XXXX/XXXX zhotovila pre kontrolovaného projektovú dokumentáciu stavby „Rekonštrukcia a prístavba zimného štadióna,“ pričom v tejto zmluve neudelila kontrolovanému súhlas na spracovanie diela. Na základe uvedeného kontrolovaný preukázal existenciu výhradných práv spoločnosti O. M. k projektovej dokumentácii zhotovenej touto spoločnosťou na základe zmluvy č. XXXX/XXXX. Súčasne však druhostupňový orgán zdôraznil, že jej práve uvedené konštatovanie nevyhnutne nemusí znamenať, že predmetná veta, ktorú kontrolovaný uviedol v oznámení o použití priameho rokovacieho konania a na ktorej úrad založil svoj záver o nepreukázaní existencie výhradných práv kontrolovaným, je bez akéhokoľvek právneho významu. Podľa druhostupňového orgánu totiž posúdenie tejto vety kontrolovaného môže mať relevanciu v rámci posúdenia ďalšej čiastkovej podmienky na použitie priameho rokovacieho konania, ktorou je neexistencia primeranej alternatívy alebo náhrady.

Vo vzťahu k posudzovaniu podmienky neexistencie primeranej alternatívy alebo náhrady vo vzťahu k výlučnosti hospodárskeho subjektu, ktorá nebola spôsobená umelým zúžením parametrov verejného obstarávania má druhostupňový orgán za to, že vyhodnotenie uvedenej podmienky prichádza do úvahy až vtedy, keď je preukázané, že chýbajúca hospodárska súťaž z dôvodu výhradných práv nie je výsledkom predchádzajúceho konania, resp. opomenutia verejného obstarávateľa a umelého zúženia parametrov verejného obstarávania, t.j. keď je preukázané, že situáciu výlučnosti jediného hospodárskeho subjektu schopného poskytnúť plnenie predmetu zákazky nespôsobil verejný obstarávateľ.

K podmienke chýbajúcej hospodárskej súťaže , ktorá nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania druhostupňový orgán uviedol, že kontrolovaný v danom prípade nepreukázal, že chýbajúca hospodárska súťaž vyplývajúca z výhradných práv spoločnosti O. M., T..Q.. k predmetnej projektovej dokumentácii nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania, a preto sa nemôže dovolávať použitia priameho rokovacieho konania na základe existencie výhradných práv tejto spoločnosti. Na základe uvedeného mal druhostupňový orgán za to, že kontrolovaný nepreukázal kumulatívne splnenie zákonných podmienok na použitie priameho rokovacieho konania.

II.

Žaloba

10. Včas podanou žalobou zo dňa 07.09.2017, doručenou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd alebo aj ako „správny súd“) dňa 11.09.2017, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12895-9000/2017 zo dňa 11.08.2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 8587-6000/2017-ODI zo dňa 29.06.2017.

11. Žalobca v žalobe namietal splnenie podmienok na použitie priameho rokovacieho konania, a z uvedeného dôvodu sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Zastával názor, že v danom prípade boli naplnené podmienky podľa ust. . o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) pri zadávaní zákazky priamym rokovacím konaním, nakoľko objektívne nemohla existovať žiadna alternatíva alebo náhrada bez porušenia autorských práv. Podľa názoru žalobcu vznikla táto situácia z objektívnych dôvodov, bez zavinenia žalobcu, a to porušením povinností pri organizovaní Deaflympiády vo Vysokých Tatrách, v rámci ktorej malo byť miestom organizovania aj mesto Kežmarok, ktoré malo trestnoprávne následky.

12. Žalobca ďalej namietal, že tvrdenia žalovaného v napadnutom rozhodnutí a prvostupňovom rozhodnutí by potom podľa jeho názoru nesprávne znamenali, že ktorýkoľvek verejný obstarávateľ/ obstarávateľ je za každých okolností povinný „ošetriť“ otázku exkluzivity, inak porušuje zákon o verejnom obstarávaní, avšak podľa názoru žalobcu takéto ustanovenie nevyplýva ani zo zákona o verejnom obstarávaní a ani z bodu 50 preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (ďalej len „smernica č.

EÚ“), ktorá kladie iba podmienku, aby takúto podmienku nevytvoril samotný obstarávateľ, a teda podľa názoru žalobcu vyžaduje zavinenie verejného obstarávateľa (t. j. žalobcu) aspoň z nedbanlivosti.

13. Žalobca tiež zdôraznil, že výlučnosť a ani chýbajúca hospodárska súťaž nebola výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania, a teda podľa názoru žalobcu bolo zadanie predmetnej zákazky postupom priameho rokovacieho konania v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.

14. Navrhoval, aby správny súd napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím podľa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, a aby žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

III.

Vyjadrenie žalovaného

15. Vo vyjadrení zo dňa 11.12.2017 k žalobe, doručenom súdu dňa 12.12.2017, žalovaný zotrval na svojom závere uvedenom v napadnutom rozhodnutí a uviedol že s názorom žalobcu sa nestotožňuje a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú v zmysle zamietol.

IV.

Replika

16. Žalobca v replike zo dňa 21.12.2017, doručenej správnemu súdu dňa 27.12.2017 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 11.12.2017, zotrval na všetkých argumentoch uvedených v žalobe a nesúhlasil v celom rozsahu s jeho tvrdeniami.

V.

Právne posúdenie

17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, (ďalej len ako „SSP“), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech.

18. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 12895-9000/2017 zo dňa 11. 8. 2017, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 8587-6000/2017- ODI zo dňa 29. 6. 2017, ktorým žalobca svojim konaním porušil v nadväznosti na o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu nepreukázania splnenia podmienky na oprávnené použitie postupu priameho rokovacieho poriadku podľa , čím žalobca postupoval aj v rozpore s zákona o verejnom obstarávaní, pričom toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.

19. Kto tvrdí, že bol na svojich právach vrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd ( ).

20. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti o správnych žalobách.

21. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

24. Podľa § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona.

25. Podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

26. Podľa § 81 písm. b) bod 3 zákona o verejnom obstarávaní, priame rokovacie konanie môže verejný obstarávateľ použiť len vtedy, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok: tovar, stavebné práce alebo služby môže poskytnúť len určitý hospodársky subjekt, ak ide o výhradné práva a za predpokladu, že neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania.

27. Podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ vyzve na rokovanie jedného vybraného záujemcu alebo viacerých vybraných záujemcov, s ktorými rokuje o podmienkach zmluvy, ak spĺňa aspoň jednu z podmienok uvedených v § 81 písm. b), d) až h).

28. Podľa § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, v rozhodnutí uvedie taxatívny výpočet ustanovení tohto zákona, ku ktorých porušeniu došlo a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.

29. Podľa bodu 50 Preambuly Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/24/E z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice č. 2004/18/ES, vzhľadom na škodlivý vplyv na hospodársku súťaž by sa rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania malo využívať len vo veľmi výnimočných prípadoch. Táto výnimka by sa mala obmedziť na prípady, keď uverejnenie nie je možné z dôvodov mimoriadnej naliehavosti v dôsledku udalostí, ktoré verejný obstarávateľ nemohol predvídať a za ktoré ani nenesie zodpovednosť, alebo keď je od začiatku jasné, že toto uverejnenie by nepodnietilo väčšiu hospodársku súťaž alebo neprinieslo lepšie výsledky obstarávania, v neposlednom rade preto, že z objektívneho hľadiska existuje len jeden hospodársky subjekt, ktorý môže túto zákazku realizovať. To je prípad umeleckých diel, keď osoba umelca štandardne určuje jedinečný charakter a hodnotu samotného umeleckého predmetu. Výlučnosť môže vyplývať aj z iných dôvodov, ale využitie rokovacieho konania bez zverejnenia, keď situáciu výlučnosti nevytvoril samotný verejný obstarávateľ so zreteľom na budúci postup obstarávania, môžu odôvodniť len situácie objektívnej výlučnosti.

Verejní obstarávatelia, ktorí vychádzajú z tejto výlučnosti, by mali uviesť dôvody, prečo neexistujú žiadne primerané alternatívy alebo náhradné riešenia, ako napríklad využitie alternatívnych distribučných kanálov, a to aj mimo členského štátu verejného obstarávateľa, alebo zváženie funkčne porovnateľných stavebných prác, tovaru alebo služieb. Ak situácia výlučnosti vyplýva z technických dôvodov, tieto by sa mali v jednotlivých prípadoch prísne vymedziť a odôvodniť. Tieto dôvody by mohli zahŕňať napríklad prípad, keď pre iný hospodársky subjekt je takmer technicky nemožné dosiahnuť požadované ciele alebo keď existuje potreba používať osobitné know-how, nástroje alebo prostriedky, ktoré má k dispozícii len jeden hospodársky subjekt. Technické dôvody môžu takisto vyplývať z osobitných požiadaviek na interoperabilitu, ktoré sa musia splniť, aby sa zabezpečilo fungovanie stavebných prác, tovaru alebo služieb, ktoré sa majú obstarať.

Napokon, postup obstarávania nie je užitočný, ak sa tovar kupuje priamo na komoditnom trhu vrátane obchodných platforiem pre komodity, ako sú burzy poľnohospodárskych výrobkov, surovín a energie, v prípade ktorých je prirodzenou zárukou trhových cien regulovaná mnohostranná obchodná štruktúra, nad ktorou sa vykonáva dohľad.

30. Podľa čl. 32 ods. 2 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2014/24/E z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice č. 2004/18/ES, rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia sa pri verejných zákazkách na uskutočnenie stavebných prác, verejných zákazkách na dodanie tovaru a verejných zákazkách na poskytnutie služieb môže použiť v týchto prípadoch:

ak práce, tovar alebo služby dokáže dodať iba jeden konkrétny hospodársky subjekt, a to z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:

i) cieľom obstarávania je vytvorenie alebo nadobudnutie jedinečného umeleckého diela alebo umeleckého výkonu;

ii) z technických dôvodov neexistuje hospodárska súťaž;

iii) ochrana výlučných práv vrátane práv duševného vlastníctva.

Výnimky stanovené v bodoch ii) a iii) sa uplatňujú len v prípadoch, keď neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov obstarávania.

31. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

32. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

33. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

34. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

35. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

36. Podľa § 61 ods. 2 Správneho poriadku, o rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

37. Podľa § 61 ods. 3 Správneho poriadku, ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade.

38. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

39. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

40. V danom prípade bolo primárnou úlohou súdu posúdiť či orgány verejnej správy správne posúdili, či žalobca v konaní preukázal splnenie podmienky na oprávnené použitie postupu priameho rokovacieho poriadku podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ak nepreukázal, či porušil v nadväznosti na citované ustanovenie tohto zákona a či postupoval v rozpore s citovaného zákona.

41. Súd mal zistené z administratívneho spisu, že dňa 04.11.2016 bolo žalobcom doručené žalovanému oznámenie o použití priameho rokovacieho konania pri postupe zadávania na predmet zákazky „Aktualizovanie, zmena a dopracovanie projektovej dokumentácie stavby: „Rekonštrukcia zimného štadiónu v Kežmarku - Dostavba a prestavba pre účely nízkoenergetickej viacúčelovej haly“. Dňa 23.11.2016 bolo žalovaným začaté konanie o preskúmanie úkonov žalobcu pred uzatvorením zmluvy č. 21671-6000/2016-ODI/l. Rozhodnutím Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 6482-9000/2017 zo dňa 06.04.2017 bolo predmetné konanie podľa § 174 ods. 1 písm. p) zákona o verejnom obstarávaní zastavené z dôvodu uzavretia zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou O. M. T.. Q.., čim nastala neodstrániteľná prekážka brániaca žalovanému meritórne rozhodnúť v konaní o preskúmanie úkonov žalobcu pred uzatvorením zmluvy č. 21671-6000/2016-ODI/l. Dňa 04.05.2017 žalovaný začal z vlastného podnetu v súlade s § 171 ods. 9 zákona o verejnom obstarávaní konanie o preskúmanie úkonov žalobcu po uzatvorení zmluvy. Predmetom kontroly žalovaného bolo overenie splnenia zákonnej podmienky pre použitie postupu priameho rokovacieho konania pri zadávaní predmetnej zákazky podľa zákona o verejnom obstarávaní. Dňa 15.05.2017 doručil žalobca žalovanému kompletnú dokumentáciu pre účely konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy. Listom zo dňa 22.05.2017 vyzval žalovaný žalobcu na vyjadrenie ku skutočnostiam, ktoré zistil v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Žalobca ako kontrolovaný subjekt doručil žalovanému dňa 08.06.2017 vyjadrenie ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmaní úkonov po uzatvorení zmluvy.

42. K námietke žalobcu, že v danom prípade boli splnené podmienky na použitie priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 3. zákona o verejnom obstarávaní, a to aj napriek skutočnosti, že žalobca oprávnenosť použitia priameho rokovacieho konania podrobne odôvodnil vo svojom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu, správny súd uvádza, že v konaní mal preukázané, že žalobca sa svojim konaním v súvislosti s predmetnou zákazkou dopustil konania v rozpore s ust. § 116 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na ust. § 81 písm. b) bod 3. zákona o verejnom obstarávaní, keď pri zadávaní predmetnej zákazky nepreukázal splnenie podmienky na oprávnené použitie postupu priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 3. zákona o verejnom obstarávaní, čím taktiež postupoval v rozpore s § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, pričom toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko bol oprávnený použiť postup zadávania zákazky postupom priameho rokovacieho konania len v taxatívne uvedených prípadoch, konkrétne v prípade § 81 písm. b) bod 3. zákona o verejnom obstarávaní, ak tovar, práce alebo služby môže poskytnúť len určitý hospodársky subjekt, ak: 1. ide o výhradné práva, 2. neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a 3. chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania.

43. Z formulácie predmetného ustanovenia je zrejmé, že použitie priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 3. zákona o verejnom obstarávaní je podmienené kumulatívnym naplnením všetkých troch vyššie uvedených podmienok, a teda pokiaľ verejný obstarávateľ nepreukáže splnenie čo i len jednej z nich, uvedený postup zadávania zákazky nemožno použiť.

44. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že priame rokovacie konanie má mať povahu výnimočného postupu, ktorý je možné použiť len za špecifických okolností, pričom tieto musia reálne nastať a za účelom dodržania princípu transparentnosti podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní musia byť

verejným obstarávateľom nespochybniteľné odôvodnené a preukázané v zmysle naplnenia všetkých zákonom kumulatívne vyžadovaných podmienok.

45. Správny súd konštatuje, že pri použití priameho rokovacieho konania dôvod, ktorý verejného obstarávateľa oprávňuje na tento postup (v tomto prípade žalobcom deklarovaná existencia výhradných práv) nesmie zakladať rozpor so základnými zásadami práva Európskej únie, a teda ani so zásadou zákazu diskriminácie.

46. Správny súd zdôrazňuje, že z ust. § 81 písm. b) bod 3. zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že primárnou podmienkou na použitie priameho rokovacieho konania z dôvodu existencie výhradných práv k predmetu zákazky je samotná skutočnosť, že ide o výhradné práva.

47. V súvislosti s posúdením, či bola splnená podmienka výhradných práv správny súd uvádza, že predmetom daného verejného obstarávania, resp. zadania zákazky prostredníctvom priameho rokovacieho konania bola aktualizácia, zmena, resp. dopracovanie pôvodnej projektovej dokumentácie, a teda nie vypracovanie akejkoľvej inej, novej projektovej dokumentácie, z ktorej vyplýva, že dňa 26.11.2008 bola na pôvodnú projektovú dokumentáciu medzi žalobcom a spoločnosťou O. M. T..Q.. uzatvorená Zmluva o dielo č. XXXX/XXXX. Uvedená projektová dokumentácia stavby „Rekonštrukcia a prístavba zimného štadióna“, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie a podľa ktorej sa práce realizujú, bola spracovaná pre potreby Deaflympiády. Správny súd mal zistené, že z predmetnej Zmluvy o dielo vyplýva, že spoločnosť O. M. T..Q.. neudelila žalobcovi súhlas na spracovanie diela. Na základe uvedeného bola teda preukázaná existencia výhradných práv spoločnosti O. M. T..Q.. vo vzťahu k projektovej dokumentácii vypracovanej na základe Zmluvy o dielo č. XXXX/XXXX. Aj napriek uvedenému však na to, aby bolo použitie priameho rokovacieho konania zo strany žalobcu považované za súladné so zákonom o verejnom obstarávaní, bolo ešte potrebné skúmať, či došlo k naplneniu aj ďalších kumulatívne vyžadovaných podmienok podľa § 81 písm. b) bod 3. zákona o verejnom obstarávaní.

48. Druhou z kumulatívne vyžadovaných podmienok na použitie priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 3. zákona o verejnom obstarávaní je neexistencia žiadnej primeranej alternatívy alebo náhrady. V súvislosti s touto podmienkou správny súd uvádza, že jej splnenie, resp. nesplnenie je úzko previazané s treťou podmienkou, a je ju možné posudzovať až v prípade, pokiaľ verejný obstarávateľ, t. j. v tomto prípade žalobca, preukáže, že použitie priameho rokovacieho konania je oprávnené z dôvodu tzv. „objektívnej výlučnosti“. Uvedené vyplýva aj z bodu 50 preambuly smernice č. 2014/24/EÚ, v ktorom je uvedené, cit.: „(...) Výlučnosť môže vyplývať aj z iných dôvodov, ale využitie rokovacieho konania bez zverejnenia, keď situáciu výlučnosti nevytvoril samotný verejný obstarávateľ so zreteľom na budúci postup obstarávania, môžu odôvodniť len situácie objektívnej výlučnosti. ...“. Správny súd zhodne s názorom uvedeným v napadnutom rozhodnutí žalovaného poukazuje na skutočnosť, že uvedená výlučnosť nemohla byť spôsobená verejným obstarávateľom so zreteľom na budúci postup obstarávania.

49. K naplneniu tretej podmienky v zmysle § 81 písm. b) bod 3 zákona o verejnom obstarávaní správny súd uvádza, že je potrebné primárne preukázať, že chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania. Správny súd mal z obsahu spisového materiálu zistené, že zo Zmluvy o dielo č. XXXX/XXXX vyplýva, že žalobca si pri jej uzavretí nezabezpečil právo vykonať úpravu projektovej dokumentácie bez súhlasu autora, a preto sa nemohol dovolávať použitia priameho rokovacieho konania podľa ust. § 81 písm. b) bod 3. zákona o verejnom obstarávaní ako dôvodu pre jeho využitie a argumentovať existenciou výhradných práv určitého hospodárskeho subjektu, t.j. určitým stavom exkluzivity konkrétneho hospodárskeho subjektu, ktorý sám vytvoril.

50. Na základe uvedeného možno konštatovať, že žalobca svojím konaním v roku 2008 umelo zúžil podmienky/parametre verejného obstarávania, nakoľko akceptovaním podmienok uvedených v Zmluve o dielo č. XXXX/XXXX a sám spôsobil výhradnosť práv spoločnosti O. M. T..Q.. k danej projektovej dokumentácii. (viď bod 50 preambuly smernice č. 2014/24/EÚ), ktorý pojednáva o problematike objektívnej výlučnosti, ktorú nevytvoril verejný obstarávateľ so zreteľom na budúci postup obstarávania. Neobstojí preto argumentácia žalobcu, že výlučnosť a ani chýbajúca hospodárska súťaž nebola výsledkom umelého zúženia parametrov verejného obstarávania.

51. Správny súd má za to, že v danom prípade teda nebola naplnená tretia podmienka, vyplývajúca z ustanovenia § 81 písm. b) bod 3. zákona o verejnom obstarávaní, a preto nie je potrebné a relevantné vyhodnocovať ani splnenie druhej podmienky, t. j. či existuje primeraná alternatíva alebo náhrada.

52. Správny súd zdôrazňuje, že nakoľko sa na oprávnené použitie priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 3. zákona o verejnom obstarávaní vyžaduje kumulatívne naplnenie všetkých troch vyššie uvedených podmienok, nesplnenie tretej z podmienok postačuje na to, aby použitie priameho rokovacieho konania bolo v takomto prípade v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní.

53. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu s poukazom na ustanovenie zamietol.

54. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia , avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

55. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.