Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-164-2014.pdf
PDF · 126.97 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/164/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudcom JUDr. Milanom Antalom v právnej veci navrhovateľa: Poľnohospodárske družstvo LČV so sídlom v Čimhovej, 027 12 Čimhová, IČO: 00 001 805, právne zast. JUDr. Ondrejom Kellerom, advokátom so sídlom Námestie slobody 2, 066 01 Humenné, proti odporcovi: O. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. č. XX, právne zastúpená HADBÁBNA & spol. advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 01 Žilina, IČO: 47 249 722, v konaní o zaplatenie 6.157,06 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
II. O trovách konania r o z h o d n e súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom na začatie konania zo dňa 18.08.2014, doručeným súdu dňa 20.08.2014 žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 6.157,06 Eur spolu s príslušenstvom a trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ podal dňa 14.05.2013 ako žiadateľ na regionálnom pracovisku platobnej agentúry v Dolnom Kubíne, jednotnú žiadosť na rok 2013 registrovanú v Integrovanom administratívnom a kontrolnom systéme (ďalej len "IACS") pod číslom 6260014355 (ďalej len "jednotná žiadosť"), ktorou požiadal o poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu užívanú vo výmere 1.702,22 ha a vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach. Navrhovateľ dňa 18.06.2012 taktiež podal na PPA v Dolnom Kubíne žiadosť o prechodné vnútroštátne platby na plochu na rok 2013, ktorou požiadal o poskytnutie doplnkovej na plochu užívanú vo výmere 191,24 ha. Dňom podanej jednotnej žiadosti 14.05.2013 platobná agentúra začala správne konanie vo veci poskytnutia podpory navrhovateľovi. V rámci predmetného konania však platobná agentúra zistila, že na diely pôdneho bloku (ďalej len "DPB") C. XXXX/X, D. XXXX/X, D. 93XX/X, D. XXXX/X, D. XXXX/X, D. XXXX/X, D. XXXX/ X, D. XXXX/X, D. XXXX/X, D. XXXX/X, D. XXXX/X, D. XXXX/X, D. XXXX/X, D. XXXX/X, D. XXXX/X, D. XXXX/X deklarované navrhovateľom v jeho žiadosti sú rovnako predmetom žiadosti na rok 2013 na jednotnú platbu odporcom.
Na základe hore uvedeného PPA zistené nezrovnalosti oznámila navrhovateľovi podaním zo dňa 15.08.2013 a vyzvala ho o potvrdenie skutočných údajov o výmerách doručením upravenej špecifikácie nezrovnalostí, ktorá tvorila prílohu výzvy. Dňa 27.08.2013 zaslal navrhovateľ podanie, ktorým potvrdil výmeru tak ako ju deklaroval v podanej jednotnej žiadosti. Pracovníci PPA vykonali na mieste samom kontrolu a to dňa 24.-26.09.2013 za prítomnosti navrhovateľa resp. žiadateľa. Na základe vykonaných kontrol PPA konštatovala, že užívacie právo k hore špecifikovaným kultúrnym dielom a konkrétne k časti výmer medzi navrhovateľom a odporcom je sporné a preto PPA stanovila na sporných DPB pre
navrhovateľa 0,00 ha čo znamená, že navrhovateľovi znížila užívanú výmeru o spornú výmeru, na ktorú mal dostať v zmysle podanej žiadosti jednotnú platbu.
Následne odporca resp. spolužiadateľ o jednotnú platbu na tie isté kultúrne diely ako navrhovateľ doručil na PPA dňa 07.04.2014 podanie označené ako Prehlásenie, v ktorom uviedol, že sporné kultúrne podiely v roku 2013 obhospodaroval navrhovateľ. Následne na základe tejto rozhodnej právnej skutočnosti Pôdohospodárska platobná agentúra rozhodnutím č. 500/1387/17847/2013 zo dňa 07.05.2014 navrhovateľovi v zmysle jeho žiadosti zo dňa 14.05.2013 schválila poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu vo výške 282.855,89 Eur a vyrovnávací príspevok v znevýhodnených oblastiach vo výške 185.594,39 Eur. Navrhovateľ podaním zo dňa 12.05.2014 sa vzdal práva na opravný prostriedok, voči predmetnému rozhodnutiu, na základe čoho došlo dňa 20.05.2014 k pripísaniu jednotnej platby na účet navrhovateľa t.j. viac ako po roku od podania žiadosti o jednotnú platbu.
Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu súdu preukazuje, že finančné prostriedky na rok 2013, na ktoré mal zákonný nárok mu neboli z dôvodu protiprávneho konania odporcu, keď porušil svoju povinnosť uvedenú v ust. § 2 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z.z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb, vyplatené najneskôr do konca mesiaca 12/2013, ale až v 5/2014. Navrhovateľ je preto toho názoru, že protiprávnym konaním odporcu mu vznikla škoda vo výške 6.157,06 Eur, ktorej vznik zavinil tým, že podal neoprávnene jednotnú žiadosť ako navrhovateľ, ktorý z dôvodu, že mu nebola poskytnutá jednotná platba riadne a včas musel do splatenia poskytnutého úveru banke zaplatiť úrok v celkovej výške 6.157,06 Eur, ktorý by inak nevznikol.
Súd na základe tvrdení navrhovateľa vydal dňa 31.10.2014 platobný rozkaz č.k. 1Ro/264/2014-93, proti ktorému podala odporkyňa v zákonnej lehote odpor, kde uviedla, že s platobným rozkazom nesúhlasí , nakoľko za škodu, ktorá mala podľa navrhovateľa v zmysle ním podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu vzniknúť vo forme úrokov za obdobie január - máj 2014 podľa zmluvy o úvere medzi bankou a navrhovateľom nezodpovedá, nakoľko podľa jej vyjadrenia jej konanie v danej veci nebolo protiprávne. Uviedla tiež, že nie je možné pripočítať uplatňovanie jej oprávnených záujmov k vzniku škody u navrhovateľa, nakoľko neexistuje súvislosť medzi jej konaním a vznikom úrokov na strane navrhovateľa.
Na pojednávaní dňa 28.04.2015 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že trvajú na podanej žalobe v celom rozsahu. Sú toho názoru, že zo strany odporkyne došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z § 2 ods. 2 Nariadenia vlády č. 488/2010 na základe čoho došlo k spôsobeniu škody na strane navrhovateľa, ktorá spočíva v úroku, ktorý navrhovateľ bol povinný zaplatiť banke, a to z dôvodu, že jednotná platba na plochu, ktorú deklaroval navrhovateľ, ako aj vyrovnávací príspevok v zmysle podanej žiadosti zo dňa 14.5.2013 neboli zo strany PPA vyplatené riadne a včas, a to z dôvodu, že odporkyňa podala rovnako žiadosť o jednotnú platbu na rovnaké kultúrne diely, ako navrhovateľ bez toho, aby predmetné kultúrne diely užívala a obhospodarovala. Predmetnú rozhodnú právnu skutočnosť odporkyňa sama potvrdila v písomnom podaní označenom ako prehlásenie zo dňa 4.4.2014, na základe toho máme za to, že je plne preukázané porušenie právnej povinnosti na strane odporkyne, vznik škody. Ak by odporkyňa neporušila predmetnú právnej povinnosť, ktorú právny zástupca navrhovateľa citoval škoda by nevznikla. Preto žiada, aby súd podanej žalobe vyhovel, v prípade úspechu priznal navrhovateľovi náhradu trov konania. Súdu tiež uviedol, že odporkyňa bola vylúčená z možnosti žiadať PPA o jednotnú platbu na obdobie 3 rokov, no napriek tomu odporkyňa opätovne podala jednotnú žiadosť o platbu, resp. podporu vo forme jednotnej platby, čo malo opätovne za právny následok, že PPA, ako orgán, ktorý rozhoduje o zákonnosti a správnosti o žiadosti zo strany deklarujúceho subjektu pozastavila konanie o priznanie platby do času, kým sa zistí na základe vykonanej kontroly kto je so subjektom oprávnený žiadať o podporu na kultúrne diely, ktoré sú zhodne uvedené tak na strane navrhovateľa, tak na strane odporcu. Súdu rovnako uviedol, že na tunajšom súde bolo vedené konanie pod sp. zn. 5Cb/18/2013, kde na strane žalobcu vystupoval manžel odporkyne, ktorý žaloval odporcu na zaplatenie ceny diela, v zmysle uzatvorenej samostatnej písomnej zmluvy o dielo. Túto skutočnosť uviedol súdu z dôvodu, aby ozrejmil, aké kroky sú vyvíjané zo strany odporkyne, jej manžela v snahe zabrániť riadnemu výkonu jeho podnikateľskej činnosti v rámci ktorej má riadne uzatvorené nájomne zmluvy, riadne si plní svoje povinnosti vyplývajúce z nájomných zmlúv vzťahujúcich sa na predmetné sporené kultúrne diely a naproti tomu odporkyňa, ako aj jej manžel nemajú uzatvorené žiadne nájomné zmluvy, neplnia si povinnosti vyplývajúce si z týchto nájomných zmlúv vo vzťahu k vlastníkom, tak ako navrhovateľ.
Člen predstavenstva navrhovateľa pani M. R. na tomto pojednávaní zo dňa 28.04.2015 uviedla, že spor medzi odporkyňou a navrhovateľom trvá už viac ako 5 rokov. V roku 2010 si manžel odporkyne bez akéhokoľvek právneho nároku podal jednotnú žiadosť na plochu na PPA a vstúpil do týchto predmetných kultúrnych dielov bez toho, aby na to mal nejaký právny nárok, teda v prvom rade písomné nájomné zmluvy. Nájomné zmluvy s vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy mal uzavreté výlučne navrhovateľ a všetky záväzky vyplývajúce zo zmlúv si riadne a včas plnil. To znamená vyplatenie nájomného vlastníkom a dane z nehnuteľností obecnému úradu. Časť výmery pôdy na sporných kult. Dieloch je v správe SPF s ktorým taktiež má navrhovateľ uzatvorenú riadnu nájomnú zmluvu, a z ktorej taktiež jednotlivé nároky platí riadne a včas.
V roku 2010, keď bol navrhovateľ v prekrížení s manželom odporkyne, tzn. že si na tú istú plochu žiadajú dva alebo viac subjektov, bola vykonaná kontrola z PPA Bratislava, ktorá rozhodla, že právo užívať a obhospodarovať patrí navrhovateľovi a manžel odporkyne dostal nulové rozhodnutie, tzn. že bol na tri roky z podpôr všetkých vylúčený.
V roku 2011 začal ďalší problém, nakoľko v tom čase platil zákon ktorý hovoril, že ako náhle na tú istú plochu požiadajú dvaja a viacerí žiadatelia a PPA nerozhodne jednoznačne o práve užívania a obhospodarovania, ani nedôjde k dohode medzi subjektmi budú pozastavené všetky dotácie pre zúčastnené subjekty. Toto využil manžel odporkyne aj odporkyňa v tom zmysle, že navrhovateľovi mali oznámiť, že aj tak si predmetné kultúrne diely budú deklarovať a tým bude navrhovateľ zablokovaný a nedostal by žiadne finančné prostriedky, čo by bolo úplne likvidačné. Vzhľadom k týmto skutočnostiam a vtedy platnej legislatíve mali takto donútiť navrhovateľa k tomu, aby s manželom odporkyne, ktorý bol v tom čase v trojročnej sankcii (nemohol žiadať financie), uzatvoriť zmluvy o dielo. Na základe tejto zmluvy o dielo navrhovateľ vyplatili manželovi odporkyne finančnú čiastku. Zmluva bola uzatvorená v r. 2011 na dva roky, platila aj v roku 2012 ale vzhľadom k tomu, že zo strany manžela odporkyne neboli dodržané pravidlá a termíny, ktoré určuje platobná agentúra, resp. nariadenie vlády navrhovateľ písomne od zmluvy odstúpili. Manžel odporkyne vtedy podal žalobný návrh na súde a toto konanie bolo vedené pod sp. zn. 5Cb/18/2013.
V roku 2013 si opätovne tieto kultúrne diely zadeklarovala odporkyňa, pretože jej manžel bol stále v sankcii (3 roky). Navrhovateľ to považuje za absolútne účelové konanie zlikvidovať navrhovateľa, čo sa pokúšajú od roku 2010. Navrhovateľa upozornil na to PPA, že ide o špekulatívne konanie, lebo jeden rok si uplatňuje manžel, druhý rok manželka. Svoj nárok si uplatňujú na PPA bez nejakých nájomných zmlúv, platne uzavretých. Tým že za rok 2013 opätovne došlo k prekríženiu, t.j. že na predmetné KD si deklarovala nárok aj odporkyňa aj my platobná agentúra zastavila konanie s tým, že odporkyňa dostala nulové rozhodnutie od PPA a navrhovateľ rozhodnutie a taktiež finančné prostriedky dostal až v máji, tým za tých 5 mesiacov navrhovateľovi vznikali úroky, ktoré by za iných okolností nebol platili, pretože by obdržali finančné prostriedky v 12/2013 a svoje podlžnosti voči banke by vysporiadali.
Člen predstavenstva ďalej na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ má uzavretý s bankou OTP agroúver, ktorý funguje takým spôsobom, že žiadateľ ručí na základe žiadosti, ktorú podávame PPA, tzn. je tam ručenie dotáciami, ktoré v priebehu 5-6 mesiacov prídu. Funguje to tak, že navrhovateľ má s bankou uzatvorený špeciálny účet, ktorý uvádza aj na žiadosť o jednotnú platbu, tzn. že dotačné prostriedky, ktoré má vyplatené prídu priamo na účet banke. Banka si automaticky vysporiada svoju pohľadávku. Dotáciami sa platí istina a úroky platíme mesačne. Vzhľadom k tomu, že dotácie sme nedostali v riadnom termíne navrhovateľ bol nútení banke platiť úroky za tých 5 mesiacov do vysporiadania istiny. Keby dotačné prostriedky by dostal v decembri ako po iné roky, úver by navrhovateľ začal čerpať až v máji a dovtedy by využíval vlastné finančné prostriedky, resp. tie dotačné prostriedky, ktoré by ešte zostali po vysporiadaní istiny.
Právny zástupca odporkyne na pojednávaní dňa 28.04.2015 uviedol, že odporkyňa naďalej zotrváva na svojich vyjadreniach, ktoré boli obsiahnuté jednak v odpore proti platobnému rozkazu, ale predovšetkým vo vyjadrení zo dňa 20.03.2015. Navrhovateľ sa domáha od odporkyne náhrady škody, pričom za právny základ svojho nároku ustálil § 420 ods. 1 OZ. Pokiaľ si akýkoľvek subjekt v pozícii poškodeného uplatňuje nárok na náhradu škody je povinný preukázať predpoklady zodpovednosti. Má za to, že navrhovateľ tieto predpoklady nepreukázal, a dôkazné bremeno neuniesol. V prvom rade nie je splnený predpoklad protiprávnosti konania na strane odporkyne. Aj z písomných podaní, ale predovšetkým z dnešných ústnych prejavov za stranu navrhovateľa, je odporkyňa postavená do role niekoho, kto len niečo
tvrdí a trvá na tom, aby bez akéhokoľvek pričinenia poberal fin. prostriedky. Situácia je podľa názoru právneho zástupcu odporkyne taká, že navrhovateľ v minulosti pouzatváral množstvo nájomných zmlúv s vlastníkmi pôdy a nepripustí, aby ktorýkoľvek iný podnikateľ sa dostal do pozície podnikania s touto pôdou. Nie je pravdivé tvrdenie, že odporkyňa nemá uzatvorené nájomné zmluvy s občanmi, ktorých pôdu obhospodaruje a nemôže byť preto ani pravdivé tvrdenie, že nemá nárok na poskytnutie príspevku vo forme jednotnej platby. Bolo a je právom navrhovateľa aj v minulosti domáhať sa toho, aby sa preukázalo, kto na akú pôdu má riadne uzatvorenú nájomnú zmluvu, v akom rozsahu ju obhospodaruje, a teda na nej vykonáva reálne úkony, a takéto rozhodnutie by potom mohlo byť základom pre poriadok vo veciach, pokiaľ ide o uplatňovanie jednotných platieb na konkrétne diely. Poukázal na to, že na základe dvoch podaných žiadostí, teda aj so strany navrhovateľa aj zo strany odporkyne, sa v 9/2013 uskutočnilo prejednanie veci, obsahom ktorého bolo zisťovanie konkrétne reality, čo malo viesť k tomu, že platobná agentúra rozhodne alebo nerozhodne o poskytnutí príspevku. Už sama skutočnosť, že napriek vykonanému šetreniu platobná agentúra nedospela k záveru, že je na sto percent pravdivá žiadosť zo strany navrhovateľa svedčí o tom, že dôkazy ktoré predložila odporkyňa boli pre vec podstatné, a preto aj platobná agentúra vo veci ďalej nekonala. Napriek tomu, to nie je obsahom tohto sporu, ale do určitej miery to vrhá svetlo na konanie a charakter odporkyne, tak sa vyjadril, že pokiaľ ide o manžela odporkyne, tento od navrhovateľa prijal finančné prostriedky na základe toho, že reálne vykonával prácu na príslušných pôdnych dieloch, teda pôdu obhospodaroval a neboli to prijaté finančné prostriedky len z dôvodu nejakého vydieračského zámeru, že len že tým, že si podá žiadosť znepríjemní situáciu navrhovateľovi a takto ho donúti, aby mal finančné prostriedky pre seba, bez akéhokoľvek pričinenia. Nie je ani pravdivé tvrdenie, že navrhovateľ bol v spomínanom spore č.k. 5Cb/18/2013úspešný. Úspešný v tomto spore bol manžel odporkyne, aj keď je pravda, že nie v tom rozsahu, ako bolo žalované.
Vychádzajúc z toho, keďže odporkyňa má nájomné zmluvy na pôdne diely, ktoré si prihlásila na poskytnutie príspevku, tieto reálne obhospodaruje nemôže byť jej konanie definované, ako protiprávne konanie. Je pravda, že dvojitá žiadosť skomplikovala situáciu navrhovateľovi ale túto situáciu mala skomplikovanú aj odporkyňa. Aj odporkyňa hľadala riešenie, pretože aj ona podniká v poľnohospodárskej výrobe a je v značnej miere závislá na poskytnutých dotáciách. Len táto úvaha ju mala viesť k tomu, že podpísala prehlásenie zo dňa 04.04.2014, ktoré sa stalo základom pre rozhodnutie PPA o priznaní jednotnej platby navrhovateľovi. Toto prehlásenie však bolo podpísané zároveň s iným prehlásením, ktoré navrhovateľ zámerne zamlčal. Bolo to prehlásenie predsedu predstavenstva datovaného dňa 04.04.2014, z ktorého obsahu vyplýva, že s odporkyňou budú vysporiadané vzťahy po obdŕžaní finančných prostriedkov z PPA. Pretože pár dní na to, pri ústnom jednaní navrhovateľ poprel svoj záväzok prevzatý týmto prehlásením, odporkyňa urobila podanie zo dňa 17.4.2014 adresované PPA v zmysle ktorého odvoláva prehlásenie zo dňa 04.04.2014. Aj skutočnosť, že predseda predstavenstva podpísal prehlásenie dňa 04.04.2014 svedčí o tom, že sám navrhovateľ vedel, že pôdne diely, ktoré si prihlásil sú čiastočne obhospodarované odporkyňou a v úmysle vymámiť prehlásenie od odporkyne sa zaviazal, že vzťahy s ňou vysporiada. Práve naopak odporkyňa tvrdí, že konanie navrhovateľa je rozporné so zákonom a preto podala na navrhovateľa trestné oznámenie, o ktorom sa momentálne vedie trestné konanie. V tomto smere zdôrazňujem, že pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že manžel odporkyne alebo odporkyňa ho vydierali, takéto oznámenie neurobili, pretože si boli pravdepodobne vedomí toho, že tvrdenia nevedia preukázať.
Pokiaľ ide o predpoklad preukázania výšky spôsobenej škody odporkyňa sa pridržiava v plnom rozsahu písomného vyjadrenia a tvrdí, že výška spôsobenej škody nebola preukázaná. Navrhovateľ len hypoteticky uvádza, že keby toto bolo inak, tak by dostal finančné prostriedky v decembri, to však nevyplýva zo žiadneho dôkazu zo spisu. Poukazuje na to, že dôvodov problémov pri priznávaní nárokov podľa jednotnej žiadosti nebolo len konanie odporkyne, ale sám navrhovateľ v niektorých častiach žiadosť nespracoval presne a úplne, čo vyplýva aj s rozhodnutia PPA, podľa ktorého boli nároky krátené, pretože pôdu neobhospodaroval v deklarovanej výmere. Aj uvedené má vplyv na rozhodnutie PPA, resp. dĺžku trvania tohto konania a teda v neposlednej miere ovplyvnilo aj možnosť, alebo nemožnosť navrhovateľa splácať úver. Za zásadne pre posúdenie sporu z hľadiska právneho odporkyňa považuje nejestvovanie predpokladu príčinnej súvislosti medzi podaním žiadosti odporkyňou na PPA a úrokmi, ktoré musel navrhovateľ platiť peňažnému ústavu. Uzatvorenie zmluvy o úvere bolo slobodným rozhodnutím navrhovateľa, bez akejkoľvek ingerencie odporkyne, ktorá nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť ani výšku požičanej sumy, lehotu splatnosti a podmienky poskytnutia úveru. V tomto smere poukazuje na ustálenú súdnu prax a judikatúru v zmysle ktorej je príčinná súvislosti priame
pôsobenie príčiny na následok, a teda nejde o závislosť na neobmedzenej kauzalite na neobmedzenom počte príčin a následkov, ktoré by v končenom dôsledku boli tým následkom, ktorý si žiadateľ, resp. navrhovateľ ako poškodený uplatnil.
Odporkyňa na tomto pojednávaní konanom dňa 28.04.2015 uviedla, že vlastníci, ktorí mali uzavretú nájomnú zmluvu s navrhovateľom si žiadali o vyčlenenie svojej pôdy. Uvedené uplatňovali písomne u navrhovateľa. Ona si dotácie v roku 2009 nežiadala. V roku 2010 si dávali ľudia vlastníci pôdy výpovede na Poľnohospodárskom družstve. V tomto roku jej manžel žiadal taktiež na Poľnohospodárskom družstve, aby mu navrhovateľ pôdu náhradne vyčlenil. Keďže tam nie je komasácia, takže vlastníci pôdy majú všade podiely v spoluvlastníctve. V tom roku si jej manžel požiadal o dotácie od PPA a boli stopnuté. Na základe toho dostal aj tú sankciu ako tvrdí zástupkyňa navrhovateľka v trvaní troch rokov, aj keď tú pôdu obhospodaroval. V tom istom roku 2010 podal navrhovateľ na jej manžela predbežné opatrenie, aby nemohol vstupovať na kultúrne diely, ktoré sú vypísané v prehlásení, ktoré si uplatnil na PPA. Na základe toho, že odporkyňa chcela napadnúť nájomné zmluvy medzi navrhovateľom a vlastníkmi pôdy sa s ňou potom chcel navrhovateľ dohodnúť. Na základe čoho vznikla zmluva o dielo na rok 2011-2012. V roku 2011 navrhovateľ vyplatil manžela, na základe toho, že pôda bola obhospodarovaná pasením oviec s kosením. Prišiel rok 2012, kedy v 12/2012 pred vystavením faktúry oznámil navrhovateľ, že nevyplatia nič zo zmluvy o dielo, pretože mali byť porušené podmienky GAEC (podmienky dobrého obhospodarovania) aj keď ako odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla tieto boli dodržané. Súd následne priznal len čiastočnú cenu obhospodarovania v konaní 5Cb/18/2013 vedenom na tunajšom súde.
Tento rozsudok manžel odporkyne zaslal na PPA BA, pretože tým pádom uvádzali nepravdivé informácie pri podávaní žiadosti. V roku 2013 odporkyňa telefonický kontaktovala p. R. (členka predstavenstva navrhovateľa), či sa idú dohodnúť na ďalšie roky alebo nie, povedala že o tom uvažovala. V tom roku navrhovateľ bez problémov vyčlenili pôdu o výmere 117 hektárov (iná pôda ako tá, ktorú odporkyňa žiadala) inému subjektu. Dňa 4.4.2014 p. R. mala kontaktovať odporkyňu s tým, že ak sa máme dohodnúť má podpísať prehlásenie, že pôdu neobhospodarovala, že ju obhospodaruje družstvo s tým, že peniaze jej vyplatia a vznikne medzi nimi dohoda na ďalšie roky. Odporkyňa jej mala oznámiť, že prehlásenie nepodpíše, že dohodu nemáme medzi sebou na ďalšie roky. P. R. ju uistila, že ona keď niečo povie tak to platí a z toho dôvodu sa odporkyňa dohodla s manželom, že pôjdu do Žiliny za p. R. a p. Ing. U. podpísať pred notárom prehlásenie. Povedali jej, že prehlásenia musia ešte dnes (bol piatok) zaniesť do BA, takže ju súrili.
Odporkyňa podpisovala prehlásenie, ktoré napísala p. R. s tým, že prehlásila, že kultúrne diely v roku 2013 užívalo a obhospodaroval navrhovateľ a p. predseda podpísal prehlásenie v ktorom sa píše, že prehlásenie p. X. bude vysporiadané po obdŕžaní fin. prostriedkov z PPA formou zmluvy o vykonaní diela. Až neskôr sa ukázalo, že už v čase podpísania prehlásenia vedeli, že peniaze nevyplatia. Takže prehlásenie, ktoré odporkyňa podpísala okamžite odvolala, napriek tomu že pôdu obhospodarovala na základe uzatvorených platných nájomných zmlúv. Odvolanie prehlásenia odporkyňa poslala na PPA aj navrhovateľovi. Ďalej podala trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru Námestovo zo dňa 30.7.2014, a to formou zápisnice o trestnom oznámení.
Odporkyňa tiež uviedla, že keby nebola podpísala prehlásenie, ktoré napísala p. R., tak navrhovateľ by nedostal žiadne dotácie. Takže tým, že mala záujem o dohodu som dopadla tak, že jej navrhovateľ nič nevyplatil. Chcela sa dohodnúť v deň podania žiadosti o dotácie na rok 2014 s tým, že p. R. tvrdila, že dohoda je výhodná len pre ňu, že si nemá uvedené kultúrne diely deklarovať, p. R. chcela, aby si odporkyňa nepodala žiadosť, že to bude znak toho, že má záujem o dohodu a po 10 dňoch kedy by sa jej neoplatilo podať žiadosť sa s ňou mnou dohodnú, s čím nesúhlasila. Neskôr sa dozvedela v špecifikácii nezrovnalosti za rok 2014, že na sporné kultúrne diely si žiada manžel p. R., ktorému ustúpili a navrhovateľ mu dal pôdu do užívania, len preto, aby jej boli zablokované dotácie.
Odporkyňa na záver svojej výpovede uviedla, že nikdy nemala v úmysle poškodiť navrhovateľa. Navrhovateľ vedel na aké pozemky si uplatňuje dotácie od PPA. Stále sa chcela dohodnúť a ako uvádza keby sa s navrhovateľom nechcela dohodnúť tak to prehlásenie nepodpíše pred notárom v Žiline. Nájomné zmluvy vlastníci podielov v pozemkoch podpísali s navrhovateľom niekedy od roku 2005 a jej nájomné zmluvy s vlastníkmi podielov sú podpisované od 2013. Nájomné zmluvy boli vypovedané v r. 2010, a to nie všetky. Nie všetci mali zmluvný vzťah s navrhovateľom. Odporkyňa pri uzavretí
nájomnej zmluvy s jednotlivými vlastníkmi nevedela, či ich pôvodná nájomná zmluva s navrhovateľom bola vypovedaná alebo nie.
Na pojednávaní dňa 23.06.2015 sa predseda predstavenstva navrhovateľa vyjadril, že 18 rokov vykonáva predsedu Poľnohospodárskeho družstva v Čimhovej. Za posledných 5 rokov majú problémy s násilným vstupovaním na ich pozemky, na ktoré majú riadne uzavreté zmluvy. S odporkyňou začali mať problémy v roku 2010, kedy neoprávnene vstúpili na ich pozemky. Dovtedy tieto pozemky riadne obhospodarovali a brali na ne aj príslušné dotácie, ktoré im patrili. V roku 2010 bolo kontrolou z PPA posúdené, že navrhovateľ naďalej obhospodaruje v zmysle platných predpisov tieto pozemky a bolo im priznané právo dostať na tieto plochy dotácie a manžel odporkyne bol vylúčený z podpory v tomto roku. Následne v budúcnosti si začala uplatňovať na tieto plochy odporkyňa, čo bolo účelové a podľa vtedy platnej legislatívy hrozilo, že v prípade prekríženia s cudzím subjektom budú celé dotácie pre poľnohospodársky podnik zablokované. Preto, aby sa vyhli takémuto konaniu sa uzavrela po konzultácii s advokátskou kanceláriou dohoda o spoločnom obhospodarovaní vyčlenených plôch, aby tieto dotačné prostriedky neboli pre družstvo zablokované. Toto fungovalo určitú dobu, až prišiel rok 2013 a zo strany navrhovateľa neboli spokojní s obhospodarovaním týchto vyčlenených plôch. Odporkyňa figurovala ako žiadateľ pred PPA a navrhovateľ bol nútený zmluvu o dielo vypovedať.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s návrhom z čl. 1-3, jednotnou žiadosťou navrhovateľa na rok 2013 z čl. 8-10, špecifikáciou nezrovnalostí z čl. 11-20, špecifikáciou platieb z čl. 21-25, zápisnicou č. 033/320/2013 o vykonaní dôkazov počas kontroly na mieste zo dňa 24., 25., 26.09.2013 vykonanej Pôdohospodárskou platobnou agentúrou z čl. 26-40, zápisnicou č. 034/320/2013 o vykonaní dôkazov počas kontroly na mieste zo dňa 24., 25., 26.09.2013 vykonanej Pôdohospodárskou platobnou agentúrou z čl. 41-55, prehlásením odporkyne pred notárom o tom, že kultúrne diely obhospodaroval navrhovateľ z čl. 56-58, rozhodnutím č. 500/1387/17847/2013 zo dňa 07.05.2014 vydaným Pôdohospodárskou platobnou agentúrou o schválení poskytnutia podpory z čl. 59-62, rozhodnutím č. 500/1950/15492/2012 zo dňa 10.12.2012 vydaným Pôdohospodárskou platobnou agentúrou o schválení poskytnutia podpory z čl. 63-64, špecifikáciou platieb z čl. 65-66, zmluvou o splátkovom úvere EU AGROúver uzatvorenou medzi OTP Bankou Slovensko, a.s. a navrhovateľom zo dňa 12.03.2013, výpismi z účtu navrhovateľa v OTP Banke za obdobie 01.01.2014 do 31.05.2014 preukazujúci platenie úrokov navrhovateľom vyplývajúcich zo zmluvy o splátkovom úvere EU AGROúver z čl. 76-85, platobným rozkazom č.k. 1Ro/264/2014-93 z čl. 93, odporom odporkyne zo dňa 26.11.2014 z čl. 94-95, prehlásenie predsedu predstavenstva navrhovateľa zo dňa 04.04.2014 o vysporiadaní z čl. 113, zmluvou o dielo zo dňa 16.05.2011 medzi navrhovateľom a manželom odporkyne z čl. 114, odvolaním prehlásenia odporkyne zo dňa 17.04.2014 spolu s doručenkami z čl. 116-117, zápisnicou o trestnom oznámení z čl. 118, audítorskou správou PPA č. 09/2014 z čl. 143-184 ako aj ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ protiprávne konanie odporkyne vidí v tom, že podala žiadosť o priznanie podpory napriek tomu, že dotknuté pozemky neužívala, ani neobhospodarovala. Argumentuje jednak tzv. nulovým rozhodnutím PPA z februára 2014 a tiež prehlásením odporkyne zo dňa 04.04.2014. Odporkyňa dňa 23.06.2015 predložila súdu listinné dôkazy, a to prílohu správy z kontroly na mieste vykonanej v dňoch 24.09. - 26.09.2013 a tiež audítorskú správu odboru vnútorného auditu PPA č. 09/2014. Z prílohy správy z kontroly je zrejmé, že predmetom kontroly bolo zistiť, ktorý zo zúčastnených žiadateľov podpory pre rok 2013 je oprávnený na poberanie podpory na sporné pozemky, na ktorých vznikla duplicitná deklarácia. V zmysle bodu 1. správy sú duplicitnými žiadateľmi navrhovateľ a odporkyňa. V bode 6. správy (záver) sa konštatuje, že "na všetkých sporných dieloch, deklarovaných žiadateľom PD LČV so sídlom v Čimhovej, kontrolná skupina stanovila výmeru 0,00 ha z dôvodu sporného užívacieho práva, nakoľko obe strany predložili doklady o práve užívania sporných pozemkov. Ďalej z audítorskej správy je zrejmé, že kontrolovaným obdobím bolo obdobie, za ktoré si sporové strany požiadali o podporu (strana 1), že predmetom kontroly boli platby, o ktoré žiadali sporové strany (strana 7) a tiež, že kontrolovaným subjektom bol navrhovateľ (strana 7). Zo zistení a odporúčaní auditu vyplýva, že PPA závažne porušila interné predpisy (strana 12, 13), keď u odporkyne stanovila na sporných 16 kultúrnych dielov výmeru 0,00 ha z dôvodu, že jej užívanie je sporné, avšak obaja žiadatelia predložili "konkrétne doklady preukazujúce hospodárenie. Nevyvrátiteľne hospodárili obaja žiadatelia. Obidvaja tiež predložili viaceré podklady preukazujúce právo užívania k pôde, napr. zaplatenú daň, nájomné zmluvy a pod". Za
nesúladný s internými predpismi audit kvalifikoval postup PPA, keď tzv. nulové rozhodnutie z dôvodu sporného užívania vydal len odporkyňu.
Keďže zo záverov kontroly a auditu vyplynulo, že obaja žiadatelia predložili relevantné doklady o užívaní sporných kultúrnych plôch, je tvrdenie zástupcov navrhovateľa na pojednávaniach o tom, že nájomné zmluvy s vlastníkmi poľnohospodárskej pôdy mal uzatvorené výlučne navrhovateľ a odporkyňa si svoj nárok uplatňujú na PPA bez nejakých nájomných zmlúv, platne uzavretých, rovnako tak aj tvrdenie, že pôdu v predmetnej lokalite užíval len navrhovateľ a odporkyňa tam vstupovala neoprávnene sa nezakladá na pravde. Predseda navrhovateľa zároveň na pojednávaní prehlásil, že s výsledkami kontroly bol oboznámený. Dôvod vydania prehlásenia odporkyňou, ktoré používa navrhovateľ ako argument na preukázanie svojho tvrdenia, že odporkyňa sporné kultúrne diely neužívala bolo urobené v spojení s prehlásením navrhovateľa zo dňa 04.04.2014, pretože obe tieto listiny mali odporkyni zaručiť, že dostane zaplatené za skutočne odvedenú prácu na základe zmluvy o dielo. Keďže k tomu nedošlo a navrhovateľ odmietol splniť svoje záväzky, podaním zo dňa 17.04.2014 odporkyňa svoje prehlásenie odvolala. Navrhovateľ túto skutočnosť súdu tak v podanom návrhu ale aj vo svojich ďalších vyjadreniach zamlčal. V konaní bolo súdom ďalej zistené, že žiadosť navrhovateľa na podporu mala aj iné nedostatky než duplicitu odporkyňou prihlásených nárokov. Vyplynulo to zo špecifikácie nezrovnalostí zo dňa 05.08.2013 a to, že nezrovnalosti boli aj u iných osôb. Z toho vyplýva, že vzťahy v užívaní kultúrnych dielov neboli vždy vyjasnené a evidencia navrhovateľa, pokiaľ ide o obhospodarovanú pôdu nezodpovedala vždy reálnym skutočnostiam.
Podľa § 415 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník"), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Právna úprava zodpovednosti za škodu vychádza zo všeobecnej zásady občianskoprávneho deliktu. Podľa nej každý, kto privodí vznik škody svojím protiprávnym a spravidla i zavineným konaním, je povinný spôsobenú škodu nahradiť. Občianskoprávna úprava vychádza z toho, že spôsobenie škody je povinný spôsobenú škodu nahradiť. Občianskoprávna úprava vychádza z toho, že spôsobenie škody je nežiaducim spoločenským javom, pretože žiadna náhrada za škodu nemôže privodiť stav, ktorý tu bol pred vznikom škody. Ide o zákonné vyjadrenie princípu generálnej prevencie, ktoré každému subjektu súkromného práva ukladá povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku fyzických a právnických osôb a ujme na zdraví fyzických osôb.
V ust. § 415 Občianskeho zákonníka je vyjadrená povinnosť každého účastníka občianskoprávnych vzťahov predchádzať škodám. Ide nielen o povinnosť dodržiavať to, čo je ustanovené zákonom alebo zmluvou, ale aj o povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku škodám /tzv. priorita prevencie/.
Z ust. § 415 treba, so zreteľom na naliehavý spoločenský záujem predchádzať škodám, vyvodiť povinnosť počínať si podľa konkrétnych okolností natoľko obozretne, aby sa nespôsobila škoda. Všeobecná prevenčná povinnosť je záväznou právnou povinnosťou. Jej nedodržanie má pri splnení potrebných predpokladov (nedodržanie prevenčnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nedodržaním prevenčnej povinnosti a zavinenie povinného subjektu) za následok vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Mimo porušenia zákonnej alebo zmluvnej povinnosti zákon zakladá všeobecnú prevenčnú povinnosť každého počínať si tak, aby svojím konaním nespôsobil škodu na zdraví, na majetku a iných hodnotách (§ 415 Občianskeho zákonníka) a to bez ohľadu na to, či medzi poškodeným a škodcom existuje právny vzťah, alebo nie. Porušením tejto povinnosti je zároveň porušením právnej povinnosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj v tomto prípade musí byť protiprávne konanie preukázané poškodeným rovnako, ako vznik škody a príčinná súvislosť (tzv. kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom, ako následkom týchto príčin.
Dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu spočíva na poškodenom. Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním odporcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že do celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najskôr treba zistiť, či škoda bola spôsobená v zmysle občianskeho práva, potom treba zisťovať existenciu príčin vzniku škody. Súd konkrétne zisťuje - so zreteľom na konkrétnu škodu - či niektorá z týchto skutočností bola príčinou vzniku škody a či skutočnú škodu spôsobila. Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku všeobecnej právnej zodpovednosti za škodu je zavinenie. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané /prezumované/ nedbanlivostné zavinenie. Dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla zavineným konaním spočíva na škodcovi, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť /exkulpovať/ preukázaním toho, že škodu nezavinil.
Súd na základe vykonaného dokazovania a v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal zodpovednosť za škodu, spočívajúci v protiprávnosti konania zo strany odporkyne, ktorá svojím konaním pri podaní žiadosti na podporu neporušila žiadnu svoju právnu povinnosť. Týmto samotným konaním nevznikla navrhovateľovi škoda. Rovnako tiež nebol preukázaný ďalší predpoklad zodpovednosti spočívajúci v zavinení odporkyne. Navrhovateľ v konaní nepreukázal predpoklad príčinnej súvislosti medzi konaním odporkyne a vznikom údajnej škody. Medzi vznikom škody a konaním, ktoré ju spôsobilo, musí byť priama príčinná súvislosť a v prejednávanej veci je vznik škody (úrok z poskytnutej pôžičky od OTP Banky Slovensko, a.s.) v priamej súvislosti s nezaplatením úveru. Navrhovateľ v zmysle úverovej zmluvy sa zaviazal zaplatiť dlh spolu s úrokmi aj z vlastných zdrojov, z čoho sa dá ustáliť, že pri konaní v dobrej viere mal mať vytvorené možnosti, že dlh uhradí, ak podpora z PPA nebude poskytnutá alebo bude poskytnutá oneskorene, alebo v inej výške.
Podľa ust. § 151 ods. 3 prvá veta Zákona NR SR č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok (ďalej len "O.s.p."), v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ust. § 151 ods. 3 prvá veta O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).