Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/82/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o., Kuzmányho 71, Bratislava, zast. JUDr. Luciou Jurgovou, advokátkou, Slnečná 33, Poproč, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

Žaloba s a v celom rozsahu z a m i e t a. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou domáhal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 46.742,87 eur (1.408.176,- Sk) s úrokom z omeškania a na náhradu trov konania titulom náhrady škody podľa zák. 514/2013 Z.z. Žalobu odôvodnil tým, že žiadosťou zo dňa 22.10.2007 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 46.742,87 eur (1.408.176,-Sk) podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, doručenej žalovanému dňa 15.11.2007 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody v celkovej výške uplatnenej v tomto konaní spočívajúcu z

- čiastkového nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 33.193,91 eur (1.000 000,-Sk), spôsobenej nečinnosťou Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR ako ústredného orgánu štátnej správy vo veterinárnej oblasti zodpovedného za výrobu, distribúciu, vydávanie a evidenciu pasov spoločenských zvierat na území Slovenskej republiky pri výkone verejnej moci tým, že žalobca mal v zmysle zmluvy uzavretej medzi ním a ŠVPS SR na zabezpečenie prevádzky systému CEPSZ právo účtovať si sumu 3,31 eur (100,-Sk) bez DPH, za každý predaný pas spoločenského zvieraťa, pričom v období od r. 2004 do 31.1.2007 došlo k uvedeniu pasov série SK 000000001 - SK 009999999 na trh ich predajom v počte 10.000 kusov pasov spoločenských zvierat série 000000001 -SK 009999999 iným spôsobom než ich predajom prostredníctvom žalobcu ako povereného distribútora, a zaregistrovaním na kontách zriadených v CEPSZ - centrálnom registri pasov spoločenských zvierat, zriadeným Hlavným veterinárnym lekárom SR na základe splnomocnenia Ministerstva pôdohospodárstva SR, sprostredkovaným pre ŠVPS SR žalobcom prostredníctvom webrozhrania prístupného cez www.cepsz.sk <http://www.cepsz.sk> a ŠVPS SR nevykonala žiadne účinné kroky na odstránenie tohto protiprávneho stavu,

- čiastkového nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 12.802,89 eur (385.700,-Sk) spôsobenej nečinnosťou Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR ako ústredného orgánu štátnej správy vo veterinárnej oblasti zodpovedného za výrobu, distribúciu, vydávanie a evidenciu pasov spoločenských zvierat na území Slovenskej republiky pri výkone verejnej moci tým, že v období od 28.5.2004 do 10.12.2004, kedy nebol žiaden iný subjekt ako žalobca poverený ŠVPS SR výrobou pasov spoločenských zvierat neučinila žiadne právne kroky smerujúce k odstráneniu protiprávneho stavu konania tretieho subjektu Komory veterinárnych lekárov SR, ktorý v uvedenom období bez uzavretia Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR požadovanej zmluvy o výrobe pasov spoločenských

zvierat na trh bez pridelenia sériových čísiel pasov spoločenských zvierat a bez schválenia súladu vzoru pasu spoločenského zvieraťa podľa Rozhodnutia Komisie 2003/803/ES z 26.22.2003, celkom 3.360 kusov pasov v celkovej hodnote 12.802,89 eur (385.700,-Sk),

- čiastkového nároku žalobcu na náhradu škody vo výške 746,06 eur (22.476,-Sk) titulom nároku na náhradu vynaložených trov právneho zastúpenia s poukazom na § 18 zákona č. 514/2003. Potrebné dôvody a opis nečinnosti orgánu štátnej správy, ako aj zdôvodnenie vzniku nároku na náhradu škody a jej vyčíslenie sú obsiahnuté v žiadosti poškodeného zo dňa 22.10.2007, ktorá spolu s prílohami tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto žalobného návrhu. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že v liste zo dňa 14.1.2008 žalovaný potvrdil, že bol príslušný na zriadenie počítačovej databázy pre centrálny register zvierat zabezpečenie jej prevádzky, rovnako potvrdil tú skutočnosť, že pokiaľ ide o sériové čísla pasov spoločenských zvierat, tieto boli pridelené len jednému subjektu, a to žalobcovi a žiaden iný zmluvný vzťah medzi ŠVPS SR a iným subjektom týkajúci sa výroby a dodávania pasov spoločenských zvierat nebol uzavretý. Tiež žalovaný potvrdil, že v spornom období existovali na relevantnom trhu v obehu pasy spoločenských zvierat, konkrétne pasy vyrábané a distribuované Komorou veterinárnych lekárov SR, ktoré neboli zavedené do systému CEPSZ prevádzkovaného žalobcom a za ktoré, z tohto dôvodu ušiel žalobcovi poplatok 3,31 eur (100,-Sk) pri predaji za každý pas povereným veterinárnym lekárom, a to tým, že ....,, ŠVPS SR vykonala opatrenia na vyriešenie uvedenej situácie, ale napriek jej úsiliu a za vtedy existujúcich legislatívnych možností sa uvedený problém s vnesením pasov spoločenských zvierat KVL SR do CEPSZ nepodarilo vyriešiť“, a rovnako uviedol, že ....,, KVL SR však aj napriek tomu odmietla zaviesť svoje pasy do tohto registra a zaplatiť registračný poplatok za ňou vyrobené pasy spoločenských zvierat“, ako aj, že ......,, V tom čase sa nenašlo riešenie v rámci existujúceho systému, ako legálne vniesť tieto pasy do registra...atď“. Žalobca v žalobe uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že ....,,ŠVPS SR nemala za danej situácie možnosť tieto pasy do registra CEPSZ vniesť, resp. donútiť KVL SR, aby ňou vyrobené pasy do registra dostala“, žalobca poukazuje na čl. 46 Ústavy SR, v zmysle ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky a na § 80 písm. b) O.s.p., v zmysle ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, a rovnako na § 3 zákona č. 71/1967 Zb., v zmysle ktorého správne orgány postupujú v konaní b súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Žalobca zároveň poukazoval na § 3 ods. 3 zákona č. 71/1976 Zb., ako aj na § 37 zákona č. 545/2007 Z.z., v zmysle ktorého ústredné orgány štátnej správy dbajú na dodržiavanie zákonnosti v oblasti svojej pôsobnosti a rovnako na ustanovenia príslušných právnych predpisov vnútroštátneho práva a komunitárneho práva upravujúceho pôsobnosť ŠVPS SR. K tvrdeniam žalovaného, ktorými ospravedlňuje nečinnosť ŠVPS SR neexistenciou explicitnej právnej úpravy obsahujúcej skutkovú podstatu priestupku alebo iného správneho deliktu, na základe ktorej by protiprávne konanie mohla postihnúť, žalobca poukazoval na znenie § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. v zmysle ktorého nesprávnym úradným postupom nie je výlučne len absencia vydania rozhodnutia, ako judikoval aj Najvyšší súd SR v publikovanom rozhodnutí sp. zn. , v zmysle ktorého nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami. Zároveň poukazoval na rozhodnutia Ústavného súdu SR v zmysle ktorých nedostatok zákonom upraveného postupu orgánu verejnej moci, marginálnosti a medzerovitosti právnej úpravy na jednej strane (rámcová ústavná úprava a absencia zákonnej úpravy) je naopak, vytvorenie priestoru voľnosti orgánu verejnej moci pri úprave jej postupu v rámci rešpektovania ústavných limitov. Platobným rozkazom zo dňa 3.3.2009 č.k. súd žalobe vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom poukazoval na základné predpoklady pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody. Akcentoval, že žalobca nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom v čom, a kedy sa mal žalovaný dopustiť nesprávneho úradného postupu. Zo žaloby nie je zrejmé, ako žalobca vypočítal sumu 12.779,65 eur (385.000,-Sk). Keďže zo strany ŠVPS nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu žalobca nemá nárok ani na náhradu uplatnených trov konania. Žalovaný uviedol, že žiadne ustanovenie právneho predpisu neukladalo ŠVPS SR povinnosť konať určitým spôsobom vo vzťahu k výrobe, distribúcii a evidencii pasov spoločenských zvierat. ŠVPS SR sa nedopustila nesprávneho úradného postupu, ktorým by vznikla škoda, resp. ušlý zisk žalobcovi, preto nie je možné domáhať sa práva na jeho náhradu. Zmluva od ktorej si žalobca odvodzuje svoje právo nezakladá nárok na vytvorenie zisku, ale len na pokrytie nákladov za špecifikované činnosti,

ktoré súviseli s evidenciou pasov spoločenských zvierat. Akékoľvek vyberanie finančných prostriedkov navyše, je nad rámec zmluvy. Žalobu navrhoval zamietnuť. V dôsledku podaného odporu sa platobný rozkaz zrušil a súd vo veci nariadil pojednávanie. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, žiadosťou žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 22.10.2007, odpoveďou žalovaného na žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 14.1.2008, Zmluvou o spolupráci pri distribúcii a evidencii pasov spoločenských zvierat zo dňa 20.8.2004, Poverením žalovaného zo dňa 18.11.2004 č. -100, Poverením Hlavného veterinárneho lekára SR zo dňa 1.12.2004 č. -100, listom žalovaného zo dňa 28.3.2007, Zápisnicou z rokovania konaného na ŠVPS dňa 21.12.2004, listami žalobcu zo dňa 29.11.2004, 13.11.2005, listom KVL SR zo dňa 1.6.2005, Úradnými záznam KS v Prešove zo dňa 3.6.2005, 8.8.2005, 12.2.2005, 8.12.2005, 12.12.2005, listom spoločnosti Maria Vet Slovakia s.r.o. zo dňa 6.6.2005, Zápisom z porady KVL SR a ŠVPS SR zo dňa 10.12.2004, faktúrami č. 20043O zo dňa 22.12.2005, č. 200509 zo dňa 10.3.2005 a č. 200683 zo dňa 31.12.2006, listom žalobcu zo dňa 24.4.2006, Zmluvou o výrobe a dodávaní pasov spoločenských zvierat zo dňa 27.9.2004, Vzorom pasu spoločenských zvierat vydávaného na území Slovenskej republiky, internetovou stránkou zo dňa 27.12.2006, Uznesením KS v Prešove zo dňa 9.5.2005 č.k. , Uznesením NS SR sp. zn. , listami ŠVPS SR zo dňa 7.10.2004 č. 7051/04-220, zo dňa 21.2.2005 č. 05/2005/00939-223, zo dňa 22.3.2005 č. 1317/05-223, Rozhodnutí ŠVPS SR zo dňa 10.12.2004 č. 9332/04-220, Zápisnicami KVL SR č. 7 zo dňa 12.5.2004, č. 9/2004 zo dňa 23.6.2004, č. 11/2004 zo dňa 7.9.2004, č. 12/2003 zo dňa 25.9.2004, č. 13/2004 zo dňa 27.10.2004, č. 8/2005 zo dňa 28.6.2005, Zápisnicami zo zasadania Dozornej komisie KVL SR konanej dňa 16.6.2005, 21.7.2005, listom žalobcu zo dňa 18.5.2005, Notárskou zápisnicou N 34/2007, Nz 9828/2007, NCRls 10063/2007 zo dňa 14.3.2007 a jej prílohami podľa odkazu, Rozhodnutím ŠVPS SR zo dňa 1.2.2007 č. 306/2007-223, listom spoločnosti Amaprint doručeným súdu 13.11.2014, ako aj ostatným obsahom spisu a po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. zistil tento skutkový stav: Podľa nariadenia (ES) č. 998/2003 Európskeho parlamentu musia niektoré druhy spoločenských zvierat mať pri nekomerčnom premiestňovaní tzv. Pas spoločenského zvieraťa. Podľa nariadenia vlády SR č. 313/2003 Z.z. v spojení s nariadením vlády č. 280/2003 a č. 293/2003 Z.z. bol určený príslušný orgán Slovenskej republiky- Štátna veterinárna a potravinová správa SR (SVPS) oprávnený poverovať veterinárnych lekárov vydávaním pasov spoločenských zvierat. SVPS zverejnila výzvu na predloženie návrhov na spoluprácu pri distribúcii a evidencii pasov spoločenských zvierat. Žalobca sa len sám prihlásil na výzvu a splnil stanovené kritéria a následne došlo k podpisu Zmluvy o spolupráci pri distribúcii a evidencii pasov spoločenských zvierat zo dňa 20.8.2004. Zároveň hlavný Veterinárny lekár SR na základe poverenia Ministerstva pôdohospodárstva SR č. -100 zo dňa 18.11.2004 vydal poverenie č. -100 zo dňa 1.12.2004, ktorým poveruje žalobcu vedením centrálneho registra spoločenských zvierat. Podľa článku III bod 2 písm. b/ zmluvy žalobca zabezpečoval evidenciu prijatých, distribuovaných pasov v centrálnej evidencie pasov spoločenských zvierat. Dňa 10.12.2004 vydala ŠVPS pod č. j. 9332/04 Rozhodnutie, ktorým pridelila Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky sériové čísla pasov spoločenských zvierat: SK 000000001- SK 009999999. Rozhodnutie odôvodnila tým, že sériové čísla pasov spoločenských zvierat boli KVL SR pridelené na základe Poverenia Ministerstva pôdohospodárstva SR č. 3022/2004 zo dňa 18.11.2004 podľa § 5 písm. j) a k) zákona č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti , Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 26.mája 2003 o veterinárnych požiadavkách uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat. Štatutárny zástupca navrhovateľa na pojednávaní objasnil kompetencie žalobcu v súvislosti so zmluvou zo dňa 20.8.2004. Uviedol, že odporca je jediný, ktorý mal uzavretú zmluvu na výrobu pasov. Aby sa vyrobený pas dostal k poverenému veterinárnemu lekárovi, bolo potrebné urobiť viacero úkonov, čo bolo práve v réžii žalobcu. Nebyť zanedbania povinností ŠVPS SR, jej nečinnosť, škoda, ktorá je predmetom tohto konania by žalobcovi nevznikla. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní poukazovala predovšetkým na to, že sama ŠVPS SR v liste uviedla, že bola povinná konať. ŠVPS SR povinnosť konať vyplývala zo zákona 488/2002 Z.z. ako aj z európskych právnych noriem. Pri ustálení nároku na náhradu škody v sume 385.700,-Sk žalobca vychádzal, alebo takáto výška škody mu vyplynula z výsledkov hospodárenia za obdobie od mája 2004 do 10.12.2004, za ktoré obdobie žalobca nemal z pasov príjem. Zvýrazňovala, že pokiaľ by systém registrácie a identifikácie zvierat by bol funkčný, všetky distribuované pasy by boli evidované v registri a žalobcovi by žiadna škoda nevznikla. V písomnom vyjadrení zo dňa 29.11.2010 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, základe Zmluvy uzavretej medzi ním a ŠVPS SR zo dňa 27.9.2004 žalobca vyrábal a dodával fyzicky pasy spoločenských zvierat

s pridelenými sériovými číslami SK 110000001 - SK 119999999. V súvislosti s potrebou preukázania skutočnosti, že došlo k výrobe a uvedeniu na trh 10.000 kusov pasov poukazovala na informácie zverejnené na web stránke ŠVPS SR, z ktorých je zrejmé, že pasy série ,,SK 00“ majú dva rôzne vzory, s rôznymi ochrannými prvkami, pričom z prvého vzoru séria ,,SK 00“ začína číselnou radou SK 000000001 a končí číslom 000009999 a druhá séria pasov ,,SK 00“ začína číselnou radou SK 000010000 a končí číslom SK 009999999. Zvýrazňovala, že žalobca na základe Zmluvy o spolupráci pri výrobe a dodávaní pasov spoločenských zvierat zo dňa 27.9.2004 vyrábal a dodával fyzicky pasy spoločenských zvierat s pridelenými sériovými číslami SK 110000001-SK 119999999. Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 2.4.2012 uviedla, že v súvislosti s preukázaním počtu 10.000 kusov pasov série SK 000000001 až SK 009999999 poukazuje na stranu 2/2 Notárskej zápisnice č. N 34/2007, Nz 9828/2007, NCRIs 10063/2007 zo dňa 14.3.2007, obsahom ktorej je osvedčenie obsahu internetovej stránky ŠVPS www.https://www.svpssr.sk <http://www.https:// www.svpssr.sk> (ďalej len Notárska zápisnica), na ktorej ŠVPS SR zverejnila vzor pasu spoločenských zvierat série SK 000000001 až SK 009999999 pridelený počtu 10.000 kusov pasov. Ďalej poukazovala na 4. stranu Notárskej zápisnice, časť, výroba a distribúcia pasov spoločenských zvierat aktualizovanú dňa 27.12.2006, kde sú popísané ochranné prvky predmetných pasov série SK 000000001 až SK 009999999, ako aj zverejnený vzor tohto pasu. Poukazovala tiež na Rozhodnutie ŠVPS SR zo dňa 10.12.2014 č. 9332/04-220 o pridelení žiadateľovi KVL SR sériových čísiel pasov SK 000000001 až SK 009999999. Ako dôkaz, že pasy boli KVL SR skutočne fakticky vyrobené a distribuované prostredníctvom uzavretých zmlúv o distribúcii s obchodnými partnermi veterinárnym lekárom, bez toho, aby boli zavedené do cepsz.sk. Poukazovala na zápisnice zo zasadnutí Dozornej komisie KVL SR a Predsedníctva KVL SR, v ktorých KVL SR odsúhlasilo návrh na vydávanie petpasov, svojvoľne určilo podmienky pre vydávanie pasov spoločenských zvierat súkromnými vet. Lekármi, zriadilo si vlastnú databázu a rozdistribuovalo súkromným vet. Lekárom prístupové mená a heslá do tejto databázy, odporučilo členom prednostne používať pasy vyrobené KVL SR a neakceptovať usmernenie ŠVPS SR vo vzťahu k žalobcovi pokiaľ ide o distribúciu a registráciu pasov, zobralo na vedomie informácie ŠVPS SR na tému pasov, informácie o distribúcii pasov jednotlivými distribútormi, zistilo nedostatky v evidencii pasov, nezrovnalosti v číselnej evidencii pasov, v neúplne vedených zoznamoch na sekretariáte KVL SR a konštatovalo, že nebola zabezpečená dostatočná evidencia a systém evidencie pasov, čo spôsob problém v dohľadaní pasov, a zobralo na vedomie konštatovanie dozornej komisie, že pasy spoločenských zvierat nie sú doriešené. Zástupkyňa žalovaného poukazovala na skutočnosť, že žalovanému nie je jasné, na základe čoho žalobca ustálil, že sa jedná práve o 10.000 kusov pasov a že práve za tieto si uplatňuje nárok na náhradu škody. Logicky, keď ti pasy nezaregistroval, nemohli mu vzniknúť náklady v uplatnenej výške podľa zmluvy. Žalovanému nie je jasné ani, z akých dôvodov si žalobca uplatňuje sumu 12.779,65 eur (385.000,-Sk) za obdobiu už od 28.5.2004, kedy zmluva o spolupráci medzi ŠVPS SR a žalobcom ešte ani nebola uzavretá. Predmetom zmluvy o spolupráci nebol predaj pasov žalobcom, žalobca v centrálnej evidencii len evidoval pasy, ktoré vydávali veterinárni lekári. Poukazovala na zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody. Uviedla, že žalobca tieto nepreukázal. A už vôbec žalobca nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. č. 514/2003 Z.z. . Vzniesla tiež námietku premlčania celého navrhovateľom uplatneného nároku. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 15.11.2010 poukazoval na to, že žalobca nepreukázal, že je subjektom, ktorému bola spôsobená škoda nesprávnym úradným postupom verejnej moci. Nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody. Odôvodňovanie čiastkového nároku predajom 10.000 kusov pasov spoločenských zvierat na území SR v čase, na ktorý mal žalobca uzatvorenú zmluvu so ŠVPS SR na zabezpečenie prevádzky CEPSZ je ničím neodôvodnené. V ďalšom poukazoval na to, že žalobca neuviedol, aký právny predpis bol ŠVPS SR porušený, z ktorého by vyplývala jej povinnosť vykonať kroky na odstránenie toho, aby Komora veterinárnych lekárov SR nevydávala pasy spoločenských zvierat, a registrovala ich v CEPSZ. Žalobca nemá právo ani na náhradu trov konania podľa § 18 zákona o zodpovednosti za škodu, keď žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, resp. nečinnosťou orgánu verejnej moci a vznikom škody či údajne znížením majetku poškodenej spoločnosti žalobcu. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 31.1.2011 uviedol, že žalobca nepreukázal, že došlo k výrobe a uvedeniu na trh pasov v počte 10.000 kusov. Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že sa domáha náhrady škody spôsobenej nekonaním ŠVPS SR pri výkone verejnej moci v zmysle § 6 ods. 2 písm. p) až z) zákona č. 39/2007 Z.z. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu je zavádzajúce, pretože zák. č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti nadobudol účinnosť až dňom 1.2.2007, takže konaním žalovaného nemohol byť porušovaný. Žalovaný v rámci existujúcich právomocí udelených v

zákone 488/2002 Z.z. nemal možnosť zasiahnuť proti KVL SR, neexistovala ani skutková podstata správneho deliktu, ktorou by mohol sankcionovať KVL SR za to, že vydané pasy nevniesla do registra pasov spoločenských zvierat vedenej navrhovateľom. Zmluvný nárok na sumu 100.-Sk za jeden pas nezakladal nárok na vytvorenie zisku, ale na pokrytie nákladov za stanovené úkony. Zmluva nedávala žalobcovi z činnosti vedenia evidencie pasov spoločenských zvierat možnosť vytvárať a vykazovať zisk. ŠVPS SR ako orgán štátnej správy podľa Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zo žiadosti poškodeného spoločnosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 22.10.2007 súd zistil, že žalobca sa s uvedenou žiadosťou obrátil na žalovaného so záverom, že Štátna veterinárna a potravinová správa SR ako ústredný orgán štátnej správy vo veterinárnej oblasti zodpovedný za výrobu, distribúciu, vydávanie a evidenciu pasov spoločenských zvierat na území Slovenskej republiky v dôsledku svojej nečinnosti pri výkone verejnej moci spôsobila škodu v podobe ušlého zisku spoločnosti žalobcu spočívajúcu v tom, že spoločnosť žalobcu mala v zmysle zmluvy uzavretej medzi žalobcom a ŠVPS SR na zabezpečenie prevádzky systému CEPSZ právo účtovať si sumu 100,-Sk bez DPH, za každý predaný pas spoločenského zvieraťa, pričom v dôsledku nečinnosti ŠVPS SR v období od 2004 do 31.1.2007 došlo k uvedeniu pasov série SK 000000001 - SK 009999999 na trh ich predajom v počte 10.000 kusov pasov spoločenských zvierat série SK 000000001 - SK 009999999 iným spôsobom, než ich predajom prostredníctvom povereného distribútora, a zaregistrovaním na kontách zriadených v CEPSZ - centrálnom registri pasov spoločenských zvierat, zriadeným Hlavným veterinárnym lekárom SR na základe splnomocnenia Ministerstva pôdohospodárstva SR, sprostredkovaným pre ŠVPS SR poškodenou spoločnosťou INTEGRITY SOLUTIONS s.r.o. prostredníctvom webrozhrania prístupného cez www.cepsz.sk <http:// www.cepsz.sk>. V dôsledku uvedenej nečinnosti ŠVPS SR vznikla poškodenému škoda v podobe ušlého zisku vo výške 1.000.000,-Sk. Štátna veterinárna a potravinová správa SR ako ústredný orgán štátnej správy vo veterinárnej oblasti zodpovedný za výrobu, distribúciu, vydávanie pasov spoločenských zvierat na území Slovenskej republiky v dôsledku svojej nečinnosti pri výkone verejnej moci spôsobila škodu spoločnosti žalobcovi spočívajúcu v tom, že v období od 28.5.2004 do 10.12.2004, kedy nebol žiaden iný subjekt poverený ŠVPS SR výrobou pasov spoločenských zvierat, neučinila žiadne kroky smerujúce k odstráneniu protiprávneho stavu - konania tretieho subjektu spoločnosti Komory veterinárnych lekárov SR, ktorý v uvedenom období bez uzavretia Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR požadovanej zmluvy o výrobe pasov spoločenských zvierat uviedla na trh bez pridelenia sériových čísiel pasov spoločenských zvierat a schválenia súladu vzoru pasu spoločenského zvieraťa podľa Rozhodnutia Komisie 2003/803/ES z 26.11.2003, celkom 3.360 kusov pasov v celkovej hodnote 385.700,-Sk. V dôsledku nečinnosti ŠVPS SR vznikla poškodenému škoda vo výške 385.700,-Sk. S poukazom na § 18 zákona č. 514/2003 si poškodená spoločnosť žalobcu uplatňuje aj nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 22.476,-Sk. Žalovaný v odpovedi na žiadosť spoločnosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v podstate uviedol, že nakoľko zo strany ŠVPS nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, žiadosť o náhradu škody, ktorú si uplatnila spoločnosť žalobcu s.r.o. neuznáva. Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vi veci. Aj keď dôkazné bremeno v zmysle zásad vzťahujúcich sa na dokazovanie zaťažuje predovšetkým účastníka konania na strane navrhovateľa, teda účastníka konania, ktorý si návrhom na začatie konania uplatňuje svoje práva v súdnom konaní, s poukazom na citované ustanovenie je nevyhnutné mať na zreteli, že dôkazná povinnosť navrhovateľa nie je výlučná, ale sa v rovnakom rozsahu vzťahuje aj na účastníka vystupujúceho na strane odporcu, a to v súvislosti s ním uvádzanými skutočnosťami. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre posúdenie nedôvodnosti žalobného návrhu, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci, vychádzajúc zo zásady občianskeho súdneho konania, že skutkový stav na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania,

ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a kde aktivita súdu v rámci dokazovania sa vo všeobecnosti obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi konania vykoná. So zreteľom na uvedené preto vyhlásil súd uznesením dokazovanie za skončené (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p). Dôkazné bremeno stíha každého, kto navrhne dôkaz na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Kto dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení neunesie, stratí spor. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.) zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len územná samospráva ) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 14 zákona č. 514/2003 Z.z. územná samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť ) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa § 18 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Podľa § 19 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom, ktorým je Občiansky zákonník. Štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá objektívne, za súčasného splnenia troch podmienok:

- poškodenému vznikla škoda,

- príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu,

- škoda je v príčinnej súvislosti s týmto postupom

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti orgány štátnej správy uvedené v odseku 1 písm. b) až d) (ďalej len "orgány veterinárnej správy") vykonávajú veterinárne kontroly, veterinárne inšpekcie a veterinárny dozor podľa tohto zákona a opatrenia na základe ich výsledkov.

Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti, Štátna veterinárna a potravinová správa riadi, usmerňuje a kontroluje výkon štátnej správy, ktorý uskutočňujú krajské veterinárne a potravinové správy, regionálne veterinárne a potravinové správy a ústav kontroly veterinárnych liečiv.

Podľa § 18 ods. 1 zák. č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti, zvieratá musia byť identifikované a ich identifikačné údaje sa musia viesť v centrálnom registri zvierat. Druhy zvierat, ktoré podliehajú identifikácii, a systém ich identifikácie a registrácie ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky vydané podľa osobitného predpisu. Počítačovú databázu pre centrálny register zvierat prevádzkuje právnická osoba alebo fyzická osoba poverená ministerstvom. Pod pojem nesprávny úradný postup zákon č. 514/2003 Z.z. subsumuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Vo všeobecnosti pod ním treba rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, to všetko samozrejme za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda (majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch) či nemajetková ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s uvedeným postupom, teda, ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku. Pretože zákon č. 514/2003 Z.z. bližšie nedefinuje pojem škody ani neupravuje rozsah jej náhrady, je potrebné v tejto otázke vychádzať z § 442 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odseku 1 sa hradí skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škodou zákon mieni ujmu, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peniazmi. Skutočnou škodou je nutné rozumieť takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu u poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu. Ušlý zisk je v podstate majetkovým prospechom a spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré bolo možno - keby nebolo škodnej udalosti - dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Vznik škody na strane poškodeného ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu musí byť splnený najneskôr v dobe, kedy súd o uplatnenom nároku rozhoduje (podľa § 154 o.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, či nesprávneho úradného postupu, teda, ak je nezákonné rozhodnutie, či nesprávny úradný postup a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a keď je doložené, že nebyť nezákonného rozhodnutia, alebo nesprávneho úradného postupu, ku škode by nedošlo. Keby aj súd prijal právnu argumentáciu právnej zástupkyne žalobcu o tom, že Štátna veterinárna a potravinová správa SR ako ústredný orgán štátnej správy vo veterinárnej oblasti zodpovedný za výrobu, distribúciu, vydávanie a evidenciu pasov spoločenských zvierat na území Slovenskej republiky v dôsledku svojej nečinnosti pri výkone verejnej moci (ktorá skutočnosť v konaní preukázaná nebola) spôsobila škodu v podobe ušlého zisku žalobcovi, tak by mal súd za preukázané splnenie len jednej z troch kumulatívnych podmienok pre priznanie náhrady škody. Druhou kumulatívnou podmienkou je vznik škody. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že splnenie tejto podmienky v

konaní preukázané nebolo. Predovšetkým, žalobca si nárok na náhradu škody uplatňuje za obdobie od roku 2004 do 31.1.2007. Zmluva o spolupráci pri distribúcii pasov spoločenských zvierat medzi ŠVPS SR a žalobcom bola uzavretá dňa 20.8.2004 a Poverenie Hlavného veterinárneho lekára SR, výsledkom ktorého bolo zabezpečenie systému registra a evidencie spoločenských zvierat a zabezpečenie jeho prevádzky bolo vydané dňa 1.12.2004. Žalobca bol preto za distribúciu, vydávanie a vedenie evidencie pasov spoločenských zvierat zodpovedný až dňom 20.8.2004, pred týmto dňom mu nemohla byť spôsobená žiadna škoda. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej mu nečinnosťou štátneho orgánu - ŠVPS SR, pri výkone verejnej moci, v dôsledku ktorej mu vznikla škoda v podobe ušlého zisku, spočívajúca v tom, že žalobca mal na základe Zmluvy uzavretej medzi ním a ŠVPS SR na zabezpečenie prevádzky systému CEPSZ právo účtovať si sumu 100,-Sk za každý predaný pas spoločenského zvieraťa. V dôsledku nečinnosti ŠVPS SR v období od roku 2004 do 31.1.2007 došlo k uvedeniu pasov série SK 000000001 - SK 009999999 na trh ich predajom v počte 10.000 kusov iným spôsobom než ich predajom prostredníctvom povereného distribútora, a zaregistrovaním na kontách zriadených v CEPSZ zriadeným Hlavným veterinárnym lekárom SR na základe splnomocnenia žalovaného, sprostredkovaným pre ŠVPS SR žalobcom prostredníctvom webrozhrania prístupného cez www.cepsz.sk <http://www.cepsz.sk>. V dôsledku uvedenej nečinnosti ŠVPS SR žalobca tvrdil, že mu vznikla škoda vo výške 1.000.000,-Sk. Ako už bolo vyššie uvedené, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom za súčasného splnenia troch podmienok. Jednou z nich je vznik škody. Bolo na žalobcovi, aby preukázal, že mu škoda v uplatnenej výške 1.000.000,-Sk skutočne vznikla. Žalobca však splnenie tejto hmotnoprávnej podmienky v konaní nepreukázal. Žalobca totiž nepreukázal, že v období od mája 2004 do 31.1.2007 bolo 10.000 kusov pasov spoločenských zvierat série od SK 000000001- 009999999 ich predajom iným spôsobom, než prostredníctvom žalobcu na trh skutočne uvedených. Tvrdenie žalobcu v tomto smere nepreukazuje ani notárska zápisnica s jej prílohami a ani zápisnice zo zasadania Dozornej komisie KVL SR. Túto podstatnú okolnosť nepreukazuje ani Rozhodnutie ŠVPS SR zo dňa 10.12.2014 č. 9332/04-220 o pridelení žiadateľovi KVL SR sériových čísiel pasov SK 000000001 až SK 009999999. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že predmetné pasy boli Komorou veterinárnych lekárov SR na trh reálne uvedené, a to presne, kedy, pod akým sériovým číslom boli jednotlivé pasy distribuované bez toho, aby boli zavedené do cepsz.sk. Ustálenie vzniku škody je právne významné aj z hľadiska posúdenia žalovaným vznesenej námietky premlčania. Pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode, je totiž potrebné vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, nielen, z jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode. Ak tvorí nárok na náhradu škody neoddeliteľný celok, začína premlčacia doba plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie o celej škode. Za samostatné nároky na náhradu škody je naopak treba považovať nároky z dvoch a viacerých oddeliteľných škodných udalostí, a to aj keď ide o opakovanie toho istého porušenia právnej povinnosti medzi tými istými subjektmi (napr. dvomi oddeliteľnými neoprávnenými zásahmi škodcu proti majetku toho istého poškodeného). Z hľadiska premlčania preto nie je možné považovať nároky na náhradu škôd vznikajúcich a narastajúcich pokračujúcim porušovaním tej istej právnej povinnosti za jediný nedeliteľný nárok na náhradu škody, ktorý by vznikol až po skončenom porušovaní právnej povinnosti alebo po dovŕšení celkovej škody, ale za samostatné nároky, ku ktorých uplatneniu začína bežať premlčacia doba, ako náhle sa poškodený o vzniknutých škodách dozvedel. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, kedy konkrétne boli pasy vyššie uvedenej série uvedené na trh bez toho, aby boli zavedené do registra vedeného žalobcom, súd nemal možnosť ustáliť ani kedy došlo k jednotlivým škodám, zakladajúcim žalobcom uplatnený nárok. Žiada sa dodať, že logicky, keď pasy vyššie uvedenej série žalobca nedistribuoval, za to, že neboli evidované v registri vedenom žalobcom mu neprináležala suma 100,-Sk pri predaji za každý pas. Za účelom preukázania žalobcom tvrdenej škody bolo potrebné vykonať aj ďalšie dokazovanie, ktoré však žalobca vykonať nenavrhol a súd nie je povinnosťou súdu nahrádzať procesnú aktivitu účastníkov a vyhľadávať dôkazy za nich. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je splnená ani posledná z troch kumulatívnych podmienok a to priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody v uplatnenej výške 1.000.000,-Sk. Žalobca za tvrdený ušlý zisk považuje zodpovednú Štátnu veterinárnu a potravinovú správu, ktorá za predpokladu, že by si bola plnila svoje povinnosti, žalobcovi by tvrdená škoda nevznikla. Súd sa nestotožňuje s týmto tvrdení žalobcu. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že ŠVPS SR v rámci svojim kompetencií a možností konala. Hoci žalobca tvrdenú výšku škody v konaní nepreukázal, za predpokladu, že by aj tvrdených 10.000 kusov pasov spoločenských zvierat bolo aj na trh uvedených a nezaevidovaných do centrálneho registra vedeného žalobcom, poťažne jeho ušlý zisk nemožno dávať na vrub ŠVPS SR. Zákon č. 39/2007

Z.z. o veterinárnej starostlivosti nadobudol účinnosť dňom 1.2.2007, teda nie je dôvodná argumentácia žalobcu, že žalovaný porušoval ustanovenia tohto zákona. Súd mal preukázané, že sériové čísla ostatným výrobcom boli prideľované len na základe Poverenia žalovaného a to dňa 10.12.2004 a neskôr. Podľa názoru súdu žalovaný v rámci svojich možností konal . ŠVPS SR vydala dňa 29.9.2004 pre regionálne veterinárne a potravinové správy a krajské veterinárne a potravinové správy usmernenie k certifikácii pri obchode so psami, mačkami a fretkami medzi členskými štátmi, kde boli ustanovené požiadavky na certifikáciu spoločenských zvierat. ŠVPS SR dňa 18.10.2004 oznámila listom všetkým veterinárnym lekárom členských štátov EÚ a Európskej komisii spôsob, akým je možné overiť si platnosť pasu vydaného v Slovenskej republike, z ktorého jasne vyplýva, že v tom čase to bolo možné overiť výlučne v rámci vwebrozhrania: www.cepsz.sk, teda v registri vedenom v tom čase žalobcom, a teda mohlo ísť len o pasy zaregistrované v CEPSZ. Do dňa 18.11.2004, teda do dňa, kedy bolo vydané poverenie žalovaným nebol v zákone č. 488/2002 Z.z. ustanovený právny rámec, resp. postup pre poverovanie na výrobu a distribúciu pasov spoločenských zvierat a nebola ustanovená ani skutková podstata správneho deliktu, na základe ktorého by bolo možné takéto konanie postihnúť. Poverenie žalovaného ustanovilo, že výroba a distribúcia pasov spoločenských zvierat je bez obmedzenia, pričom ŠVPS SR na základe toho mala prideliť čísla pasov spoločenských zvierat. ŠVPS SR tak aj učinila a na základe Komory veterinárnych lekárov SR pridelila KVL SR sériové čísla pasov spoločenských zvierat dňa 10.12.2004. Požiadavky na výrobu a distribúciu pasov spoločenských zvierat neboli pred 18.11.2004 ustanovené ani iným právnym predpisom, preto ŠVPS SR nemohla vyvodiť z tohto konania dôsledky. Sústredila sa na vytvorenie účinného kontrolného mechanizmu, aby pasy spoločenských zvierat spĺňali nastavené parametre, a to hlavne ich zaregistrovanie do CEPSZ. ŠVPS SR v súvislosti s vyššie uvedeným 7.10.2004 požiadala Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia PY o súčinnosť pri kontrole pasov spoločenských zvierat na hraničných prechodoch SR s ostatnými členskými štátmi EÚ. Žiadosť obsahovala aj metodiku a kontrolu. ŠVPS SR požiadala Colné riaditeľstvo o súčinnosť pri kontrole pasov spoločenských zvierat na vonkajších hraniciach SR s tretími krajinami. V tomto prípade možnosť overenia pasu spoločenského zvieraťa na webrozhraní www.cepsz.sk <http://www.cepsz.sk> bola súčasťou metodického usmernenia. Zároveň v metodickom usmernení bolo uvedené, že v Slovenskej republike sú dvaja výrobcovia pasov spoločenských zvierat, ktorým boli pridelené sériové čísla pasov spoločenských zvierat vrátane sérií SK 000000001 - 009999999 a SK 110000001 - SK 119999999, pričom bolo jasne uvedené, že v čase predloženia žiadosti o súčinnosť len pasy série 11000001 - SK 119999999 spĺňali aj požiadavku na registráciu pasov v CEPSZ. Tým bolo zabezpečené, že pasy spoločenských zvierat, ktoré neboli registrované v CEPSZ nemohli byť použité na premiestňovanie spoločenských zvierat. ŠVPS SR vykonala potrebné opatrenia na zabezpečenie používania pasov spoločenských zvierat pri premiestňovaní v rámci Európskeho spoločenstva. ŠVPS SR vydala dňa 22.3.2005 metodický pokyn na vykonanie kontroly premiestňovania spoločenských zvierat vnútri Spoločenstva a z tretích krajín do Spoločenstva. Súčasťou pokynu bol aj podrobný postup opatrení v prípade zistenia nesúladu s požiadavkami na premiestňovanie spoločenských zvierat v obchodnom, resp. neobchodnom styku, z ktorého je zrejmé, že napriek tomu, že existujú dvaja výrobcovia pasov (žalobca i KVL SR), požiadavku na vedenie v centrálnom registri spoločenských zvierat spĺňajú len pasy, ktoré boli registrované v CEPSZ. Podľa názoru súdu nemožno pripísať na vrub ŠVPS SR skutočnosť, že Komora veterinárnych lekárov SR odmietala zaviesť svoje pasy do registra vedeného žalobcom a zaplatiť registračný poplatok za ňou vyrobené pasy spoločenských zvierat. ŠVPS SR v rámci svojej kompetencie nemala možnosť tieto pasy do registra CEPSZ vniesť, resp. donútiť KVL SR, aby ňou vyrobené pasy do registra vniesla, ale na druhej strane a v súlade s nastaveným systémom evidencie pasov spoločenských zvierat vydala usmernenia a vykonávala kontroly, ktorými zabezpečila, že len pasy, ktoré zodpovedali vzoru uvedenému v Rozhodnutí Komisie č. 803/2003 a boli registrované v centrálnom registri CEPSZ boli spôsobilé sprevádzať spoločenské zvieratá pri premiestňovaní medzi členskými štátmi EÚ. Vzhľadom k tomu, že KVL SR a žalobca sa nedohodli na vnesení týchto pasov do CEPSZ, ŠVPS SR nemala možnosť zasiahnuť iným spôsobom ako nastavením účinného kontrolného mechanizmu. Nemohla preto táto nečinnosť zo strany žalovaného založiť z jeho strany nesprávny úradný postup, pretože na žalobcom tvrdený zásah voči Komore veterinárnych lekárov SR zo strany ŠVPS SR chýbal zákonný rámec s ohľadom na jeho právomoci vymedzené zákonom. Kompetenciu ŠVPS SR v tomto ohľade nemožno zakladať ani rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a týmto konštituovať neexistujúcu povinnosť ŠVPS SR. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 12.802,89 eur (385.700,-Sk), žalobca takisto nepreukázal, že mu škoda v uvedenej výške vôbec vznikla ( aké pasy, akej série, aký počet bol a konkrétne kedy bol uvedený na trh). Skutočnosť, že od mája 2004 do decembra 2004 KVL SR uviedla na trh 3.360 kusov pasov bol povinný preukázať žalobca, túto skutočnosť však v konaní nepreukázal.

Odôvodnenie výšky tvrdenej škody tým, že táto bola žalobcom ustálená na základe výsledkov hospodárenia od mája 2004 do decembra 2004 je bez ďalšieho nedostatočná. Opätovne, aj v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v máji 2004 žalobca možno o spolupráci so ŠVPS SR ani neuvažoval, keď zmluva o spolupráci bola uzavretá až dňa 20.8.2004. Napokon, žalobca nemá nárok ani na náhradu trov konania uplatnené podľa § 31 zák. č. 514/2003 Z.z. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania za spolu v sume 22.476,-Sk titulom neuhradených faktúr za poskytovanie právnych služieb. Súd mu uplatnenú náhradu trov konania nepriznal, keď predbežné prejednanie nároku na náhradu škody u príslušného ústredného orgánu má neformálnu povahu a nepredpokladá sa, že by pri ňom poškodený musel byť právne zastúpený. Obdobne, pokiaľ sa jedná o ďalšie úkony uplatneného právneho zastúpenia uvedené v pripojených faktúrach. Na základe uvedených právnych záverov, súd uzavrel, že v konaní neboli preukázané zákonné predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu titulom nesprávneho úradného postupu a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovanému náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie svojho práva nepriznal, pretože v súvislosti s predmetným konaním mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd. V odvolaní z ktorého má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a ktoré musí byť podpísané a datované a ktoré musí byť predložené spolu s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. V odvolaní sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.