Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/338/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. J., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: O. X., rod. X., nar. XX.X.XXXX, bytom W.. G. XXX/XX, A., a otca: C. J., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, Š., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi sa ukladá povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 170,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.12.2014 domáhala zverenia maloletého C. do jej osobnej starostlivosti a určenia povinnosti otcovi platiť na výživu maloletého dieťaťa sumou 250,- Eur mesačne k jej rukám počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého žili v spoločnej domácnosti až do apríla 2014, pričom po ukončení spolužitia sa otec maloletého presťahoval do prenajatej garsónky, ona spolu s maloletým do prenajatého bytu v Šali, odkedy sa otec s maloletým pravidelne stretáva, jeho vzťah so synom zostal aj po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti veľmi pozitívny a intenzívny, pričom matka nijako neobmedzuje jeho styk s dieťaťom. Na výživu maloletého otec začal prispievať až od septembra 2014 sumou po 100,- Eur mesačne. Maloletý C. v súčasnosti navštevuje materskú školu. Matka je na predĺženej materskej dovolenke, za účelom zlepšenia svojej finančnej situácie pracuje na základe dohody o vykonaní práce v rozsahu 10 hodín mesačne za dohodnutú odmenu 2,50 Eur/hodina. Doposiaľ býva v prenajatom trojizbovom byte, avšak od januára 2015 má predbežne dohodnutý s novým prenajímateľom nájom dvojizbového bytu. Keďže jej výdavky presahujú jej príjmy, ktoré pozostávajú z odmeny z dohody o vykonaní práce, rodinného prídavku na jedno dieťa 23,52 Eur mesačne a výživného od otca maloletého C., finančne jej vypomáhajú rodičia. Matka vyčíslila a vydokladovala svoje mesačné výdavky: na nájom bytu 450,- Eur (od januára 2015 v sume 350,- Eur), na mobilný telefón, internet a káblovú televíziu 50,- Eur, poplatky v materskej škole 50,- Eur, stravovanie 200,- Eur, ošatenie 80,- Eur, kozmetika 10,- Eur a lieky pre maloletého C. 20,- Eur.

Otec sa k návrhu vyjadril písomne podaním doručeným súdu 30.4.2015, so zverením maloletého dieťaťa matke súhlasil a s poukazom na pravidelné stretávanie sa so synom nežiadal konkrétnu úpravu jeho styku s maloletým dieťaťom. S navrhovaným výživným 250,- Eur mesačne nesúhlasil, keďže jeho výdavky presahujú túto možnosť a navrhol výživné určiť vo výške 100,- Eur mesačne. Svoje príjmy

uviedol a vydokladoval vo výške cca. 850,- až 870,- Eur mesačne, pričom svoje mesačné výdavky vyčíslil a vydokladoval na nájomné 200,- Eur, mobilný telefón 40,- Eur, cestovné náklady do zamestnania 60,- až 80,- Eur, sporenie pre maloletého 25,- Eur, sporenie otca 50,- Eur, pôžička Quatro z 14.2.2014 na TV- splátky 55,05 Eur, spotrebiteľský úver z 15.6.2012 vo výške 7.000,- Eur - splátky 247,57 Eur, spotrebný úver z 16.10.2014 vo výške 2.500,- Eur - splátky 59,25 Eur, splátky na automobil 150,- eur, spolu cca. 1.087,- resp. 1.107,- Eur + strava 200,- Eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, prečítaním sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami a správami ohľadne matky, otca a maloletého dieťaťa a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Maloletý C. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí prerušili spolužitie v lete 2014, k obnoveniu spolužitia neprišlo, pričom práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu doposiaľ súdom upravené neboli.

Matka vypočutá na pojednávaní ako účastníčka konania v podstate trvala na svojom návrhu čo do zverenia a neobmedzeného stretávania sa otca s dieťaťom. Výživné navrhla určiť od právoplatnosti rozsudku na sumu 180,- Eur mesačne s poukazom na možnosti a schopnosti otca.

Matka je slobodná, okrem maloletého C. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Od 3.7.2015 je zamestnaná na dohodu o vykonaní práce ako pracovník „call centra“ u zamestnávateľa SIMIO, s.r.o. Nitra s dohodnutou odmenou 20,- Eur za aktivovanú zmluvu + odmeny a bonusy, s perspektívou zamestnania sa na trvalý pracovný pomer. Poberá prídavok na jedno dieťa vo výške 23,52 Eur. Od januára 2015 spolu s maloletým dieťaťom žije v prenajatom dvojizbovom byte v Šali, za ktorý platí 350,- Eur mesačne. Pôžičky, úvery nemá. Je nemajetná.

Maloletý C. má toho času 4 roky a 10 mesiacov, do konca júna 2015 navštevoval súkromnú materskú školu v Šali, ktorú matka s ohľadom na jej pracovný čas zvolila kvôli dĺžke prevádzky zariadenia, kde mu za pobyt matka platí podľa dohody so školským zariadením 100,- Eur mesačne, čo je najväčšia položka z výdavkov maloletého. Počas letných prázdnin materská škola nefunguje, z tohto dôvodu sa maloletý nachádza v celodennej starostlivosti matky, resp. na základe dohody rodičov u otca alebo starých rodičov. Pri nástupe do školského zariadenia začiatkom školského roka je maloleté dieťa chorľavejšie, trvá niekoľko mesiacov, kým sa jeho zdravotný stav stabilizuje, kedy sú zvýšené výdavky na lieky u maloletého. Inak je dieťa zdravé, jeho potreby sú bežné, primerané veku. Otec na výživu maloletého prispieva k rukám matky 100,- Eur mesačne od septembra 2014, maloletému šetrí finančné prostriedky 25,- Eur mesačne a udržiava s ním pravidelný kontakt.

Otec vypočutý na pojednávaní ako účastník konania s návrhom matky čo do zverenia a neobmedzeného styku súhlasil, v časti výšky výživného s návrhom matky nesúhlasil. Výživné navrhol určiť od právoplatnosti rozsudku spočiatku na sumu 120,- Eur, neskôr na sumu 150,- Eur s poukazom na svoje možnosti a schopnosti, ako aj aktívny záujem o maloletého, resp. stretávanie sa s ním.

Otec je slobodný, okrem maloletého C. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Je zamestnaný ako výrobný operátor u zamestnávateľa Bekaert Slovakia, s.r.o., Sládkovičovo s priemerným čistým mesačným príjmom 870,70 Eur. Príjem mu plynie aj z činnosti fitnes osobného trénera, ktorú činnosť vykonáva bez zmluvy v prevádzke fitnescentra v Šali, kde sa mu platí 7,- Eur na hodinu za osobu. Podľa vlastného vyjadrenia z tejto činnosti má aktuálne príjem 60,- až 70,- Eur (napr. pri 2 tréningoch týždenne po 1 hodine/1 osoba, čiže za deň 7,- Eur x 2, čiže 14,- Eur týždenne), čo v čase spolužitia s matkou maloletého bol podstatne vyšší príjem (mal 6 osôb za deň/hodina, čiže za deň 42,- Eur 3 x do týždňa, čiže 126,- Eur týždenne). Je vlastníkom dvoch osobných motorových vozidiel a to značky Škoda Superb a značky Audi, obe rok výroby 2002. Iný majetok väčšej hodnoty a úspory nemá.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa na pojednávaní s poukazom na vykonané dokazovanie a vyjadrenie účastníkov navrhla maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletým dieťaťom navrhla ponechať neupravený. Výživné na maloleté dieťa s poukazom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa ako aj možnosti, schopnosti otca, ktorý z titulu pôžičiek a úverov vzal na seba neprimerané majetkové riziko a taktiež vlastní nadštandardný majetok, navrhol určiť vo výške 180,- Eur od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 ZR, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 28 ods. 1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloleté dieťa pochádzajúce z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí spolu nežijú od leta 2014, má v súčasnosti 4 roky a 10 mesiacov, nachádza sa v osobnej starostlivosti matky, je zdravé, jeho potreby sú bežné, veku primerané. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť od septembra 2014 dobrovoľne plní sumou 100,- Eur mesačne, s maloletým udržiava pravidelný kontakt. Matka, ani otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú, obaja sú slobodní a obaja rodičia si hradia náklady na bývanie a ďalšie náklady v súvislosti so zabezpečovaním svojich osobných potrieb, ako aj v ďalších oblastiach svojho života.

Vzhľadom na to, že o maloleté dieťa sa stará výlučne matka, súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom rozhodnutie o zverení maloletého súd založil na výpovedi matky ohľadom zabezpečovania osobnej starostlivosti, podporenej odporúčaním kolízneho opatrovníka, ako aj zohľadnením vyjadrenia otca dieťaťa, ktorý zverenie maloletého do starostlivosti matky nenamietal, s týmto súhlasil. Zároveň súd vyslovil, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súd pri rozhodovaní o výživnom vychádzal jednak z veku a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, jednak z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, a výživné zo strany otca na maloleté dieťa určil v súlade s návrhom matky a kolízneho opatrovníka počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, s čím vyjadril súhlas aj samotný otec maloletého dieťaťa. Čo do výšky výživného súd výživné určil sumou 170,- Eur mesačne, nakoľko mal za dostatočne preukázané zárobkové a majetkové pomery otca, z ktorých vyplýva, že takto určené výživné je vzhľadom na príjem otca, jeho možnosti a schopnosti primerané. Otec ohľadom svojich finančných pomerov poukazoval najmä na svoje výdavky v podobe úverov, resp. pôžičiek, ktoré sú v celkovej výške cca. 510,- Eur mesačne, resp. po splatení jedného úveru v celkovej výške cca. 264,- Eur mesačne, avšak tento dôvod ako argument pre určenie nižšieho výživného súd neakceptoval, nakoľko otec prevzal na seba tieto dlhy vedome a dobrovoľne, navyše ide aj o výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné (napr. pri výdavku otca na mesačné splátky 53,50 Eur za kúpu televízora za kúpnu cenu 1.070,- Eur, mesačné splátky 150,- Eur za kúpu osobného motorového vozidla značky Škoda Superb). Súd ďalej zohľadnil, že otec je vlastníkom dvoch osobných motorových vozidiel (Škoda Suberb a Audi), ktoré nepoužíva v súvislosti s výkonom svojho zamestnania a za účelom získavania príjmov, teda ide u neho o nadštandardný majetok, v súvislosti s čím mu navyše vznikajú ďalšie, podľa názoru súdu zbytočné a tak nie nevyhnutné výdavky spojené s údržbou, užívaním, resp. vlastníctvom motorových vozidiel. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že výživné popri iných výdavkoch rodiča predstavuje prednostnú pohľadávku, ktorú je každý rodič povinný si plniť bez ohľadu na svoje ďalšie záväzky (najmä ak ide o výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné, teda tak, ako je tomu aj v tomto prípade na strane otca s ohľadom na už uvedené). Ďalší priestor na strane otca čo sa týka jeho možností a schopností súd videl aj v jeho vedľajšom príležitostnom príjme z činnosti osobného fitnes-trénera, kedy jeho tvrdeniam ohľadom nižšieho príjmu z tejto činnosti oproti príjmov z obdobia spolužitia s matkou maloletého dieťaťa súd neuveril, nakoľko tento príjem pri údajoch uvedených otcom pri výpočte 7,- Eur za 1 hod./1 osoba/deň pri účasti otca na cvičeniach 4 až 6 x týždenne predstavuje naviac príjem min. 28,- až 42,- Eur týždenne, čo v závislosti od počtu osôb a tréningov v týždni môže dosiahnuť týždenný príjem podstatne vyšší, než ním deklarovaný (minimálne na úrovni príjmu, ktorý dosahoval v čase spolužitia s matkou maloletého, teda minimálne 126,- Eur týždenne, čiže 504,- Eur mesačne). Podľa ustálenej súdnej praxe výška výživného na deti by mala dosahovať podľa okolností prípadu približne 25 až 30 % z príjmu povinného rodiča. V danom prípade u otca toto predstavuje (pri príjme 870,70 Eur bez jeho vedľajšieho príjmu) rozpätie 217,- až 261,- Eur. V zmysle Zákona o rodine má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Keďže otec inú vyživovaciu povinnosť nemá, súd má za to, že na jeho strane je dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie výživy dieťaťa v súdom určenej výške. Zároveň súd zohľadnil, že matka, ktorá sa o maloleté dieťa stará výlučne sama, kompenzuje svoju vyživovaciu povinnosť sčasti aj osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého dieťaťa sumou 170,- Eur a matka prispeje sumou 85,- Eur, nakoľko druhú polovicu výšky výživného matka kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavkov na dieťa, ktoré poberá na jedno maloleté dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne, teda spolu 278,52 Eur mesačne (170,- Eur + 85,- Eur + 23,52 Eur), vytvorí sa tak dostatok

finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého dieťaťa. Takto ustálená výška výživného pritom korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.

Styk otca s maloletým dieťaťom súd neupravoval, nakoľko matka otcovi nemieni brániť v stretávaní sa s maloletým dieťaťom a rodičia ani nežiadali konkrétnu úpravu styku.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie zo strany matky a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa nie je prípustné, pretože sa účastníci svojho práva podať odvolanie výslovne vzdali po vyhlásení rozsudku podpisom do zápisnice.

Proti tomuto rozsudku otec maloletého dieťaťa má právo podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.