Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/31/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľky A. I., rodenej M., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom L. M., C. XXX, toho času bytom L. M., Ž.T. XXX/X, zastúpenej JUDr. Evou Hlavnovou, advokátkou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, ulica Ester Šimerovej Martinčekovej 4505/2, proti odporcovi T.. M. I., nar. X. X. XXXX, trvale bytom L. O. XXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom J. I., nar. XX. X. XXXX a B. I., nar. XX. XX. XXXX, obidve bytom ako navrhovateľka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, na čas po rozvode, takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov konania A. I., rodenej M. a T.. Milana Hajducha, uzavreté dňa XX. X. XXXX v L. M., zapísané v Knihe manželstiev vo zväzku č. XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, s a r o z v á d z a .

Maloletá J. I., nar. XX. X. XXXX a maloletá B. I., nar. XX. XX. XXXX, s a z v e r u j ú na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Obaja rodičia s ú o p r á v n e n í zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok.

Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej J. I., nar. XX. X. XXXX, sumou 120 eur mesačne a na výživu maloletej B.L. I., nar. XX. XX. XXXX, sumou 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou výroku súdu o rozvode manželstva účastníkov.

Konanie o určenie výživného na maloletú J. I. a maloletú B. I. za obdobie od 1. 2. 2014 do dňa predchádzajúceho právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva účastníkov, s a z a s t a v u j e .

Odporca j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou J. I., nar. XX. X. XXXX a s maloletou B. I., nar. XX. XX. XXXX:

O každý utorok a štvrtok od 15.00 hod., kedy si deti prevezme v školskom zariadení, ktoré deti navštevujú, do 19.00 hod., kedy deti odovzdá v mieste bydliska navrhovateľky,

O každý nepárny kalendárny víkend od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,

O počas Vianoc každý párny rok od 23. 12. od 18.00 hod. do 27. 12. do 19.00 hod. a každý nepárny rok od 27. 12. od 18.00 hod. do 1. 1. nasledujúceho kalendárneho roka do 19.00 hod.,

O počas veľkonočných sviatkov každý rok od Veľkého piatku od 9.00 hod. do nasledujúcej soboty do 19.00 hod.,

O počas jarných prázdnin každý rok od stredy od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod.,

O počas letných prázdnin každý rok od 1. 7. od 9.00 hod. do 15. 7. do 19.00 hod. a od 1. 8. od 9.00 hod. do 15. 8. do 19.00 hod..

Odporca si deti p r e v e z m e a po ukončení styku o d o v z d á v mieste bydliska navrhovateľky.

Navrhovateľka j e p o v i n n á deti na styk riadne pripraviť.

Obaja rodičia s ú p o v i n n í v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť uvedenú skutočnosť druhému rodičovi najneskôr 24 hodín pred započatím styku.

Nad výchovou maloletej J. I., nar. XX. X. XXXX a maloletej B. I., nar. XX. XX. XXXX, s a u r č u j e dohľad, ktorý sa bude vykonávať za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, jedenkrát mesačne.

Rodičom A. I., nar. XX. X. XXXX a T.. M. I., nar. X. X. XXXX a maloletým deťom J. I., nar. XX. X. XXXX a B. I., nar. XX. XX. XXXX, s a u k l a d á výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš.

O trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 19. 5. 2014, sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom, uzavretého dňa XX. X. XXXX a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej J. I. a maloletej B. I. tak, že sa zverujú do jej osobnej starostlivosti, za súčasného uloženia povinnosti odporcovi prispievať na výživu maloletej J. I. sumou 200 eur mesačne a maloletej B. I. sumou 180 eur mesačne. Stretávanie odporcu s maloletými deťmi navrhla upraviť na každý nepárny víkend od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každú stredu v nepárnom týždni od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý utorok a štvrtok v párnom týždni od 15.00 hod. do 18.00 hod., v čase Vianoc každý párny rok od 24. 12. od 8.00 hod. do 27. 12. do 18.00 hod., v čase Silvestra každý nepárny rok od 29. 12. od 13.00 hod. do 1. 1. nasledujúceho roka do 18.00 hod. a v čase veľkonočných sviatkov každý párny rok od piatku od 13.00 hod. do soboty do 18.00 hod. a každý nepárny rok od nedele od 13.00 hod. do pondelka do 18.00 hod. Taktiež žiadala, aby súd priznal výživné spätne, od 1. 2. 2014. V návrhu uviedla, že sa u nej jedná o prvé manželstvo, u odporcu o druhé manželstvo. Manželstvo bolo uzatvorené z lásky, spočiatku bolo harmonické. Nezrovnalosti sa začali prejavovať neskôr, keďže odporca bol žiarlivý, čo prerástlo až do fyzického násilia, keď ju viackrát udrel. Po fyzickom útoku odišla zo spoločnej domácnosti, následne sa však vrátila. Po narodení prvej dcéry sa vzťahy znormalizovali, odporca však mal sklony k jej ponižovaniu. S chodom domácnosti a starostlivosťou o deti jej odporca veľmi nepomáhal, začali sa prejavovať finančné problémy, neustále hádky, fyzické násilie zo strany odporcu vyústili k tomu, že sa u nej začali prejavovať aj zdravotné problémy. V roku 2012 bola hospitalizovaná na psychiatrii. Odvtedy je jej stav stabilizovaný, podrobila sa ambulantnej liečbe. Posledný rok ich spolužitia jej odporca nadával, dokonca aj v prítomnosti maloletých detí. Vo februári 2014, keď mali súdne pojednávanie, odsťahovala sa zo spoločnej domácnosti a spolu s deťmi žije v prenajatom byte. Manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií, a to biologickú, keďže spolu intímne nežijú a ich city ochladli, výchovnú, keďže na svoje rozhodnutia a na spôsob života vzájomne nevplývajú, vzájomnej pomoci, nakoľko vedú oddelené domácnosti a hospodársku, keďže hospodária samostatne.

Navrhovateľka na súdnom pojednávaní na podanom návrhu trvala. Stretávanie maloletých detí s odporcom navrhla určiť čo najužšie.

Právna zástupkyňa navrhovateľky navrhla podanému návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Maloleté deti navrhla zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky, poukazujúc na závery znaleckého posudku,

dodatku k znaleckému posudku a k výpovedi znalkyne na súdnom pojednávaní. Navrhla upraviť stretávanie odporcu s maloletými deťmi. Výživné navrhla určiť primerane schopnostiam a možnostiam odporcu, pričom v jeho schopnostiach je platiť navrhované výživné. Hoci je odporca poberateľom výsluhového dôchodku, vzhľadom na jeho vek má možnosť zabezpečiť si aj ďalší príjem. Zastupovanie a správu majetku maloletých detí v bežných veciach navrhla zveriť navrhovateľke.

Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Nesúhlasil s navrhovanou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Navrhol, aby maloleté deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti.

Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol zveriť deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky, výživné ponechal na úvahe súdu. Navrhol upraviť styk detí s odporcom na každý druhý víkend od piatku do nedele. Navrhol nad výchovou maloletých detí nariadiť dohľad a psychologické poradenstvo rodičom aj maloletým deťom z dôvodu nefungujúcej komunikácie.

Uznesením zo dňa 28. 5. 2015, č. k. -243, súd začal konanie o uloženie výchovného opatrenia.

Na súdnom pojednávaní dňa 29. 9. 2014 vzala navrhovateľka návrh v časti o určenie výživného od 1. 2. 2014 späť.

Navrhovateľka pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že s odporcom nežije v spoločnej domácnosti a chce s ním vzťah ukončiť. Odporca ju psychicky týral, čo uviedla aj v podanom trestnom oznámení. Odporca od začiatku prejavoval formy psychického násilia, vznikali medzi nimi hádky. Nemohla robiť čo chcela, nemohla žiť svoj vlastný život, byť slobodná v myslení, všetko muselo byť tak, ako to chcel odporca. Odporca jej spôsoboval aj fyzické násilie, ktoré na polícii nehlásila. Od odporcu odišla ešte pred narodením maloletej Zuzany, následne sa k nemu vrátila. Od februára 2014 nebývajú v spoločnej domácnosti, stretávajú sa len pri odovzdávaní detí. Od februára sa v starostlivosti o deti striedajú, v týždňových intervaloch. Deti však k nej chodili pojašené, maloletá B. bola agresívna. Poukázala na to, že odporca deti manipuloval. Navštevuje psychiatričku, na kontroly chodí. Je v kompenzovanom stave a je schopná sa o deti postarať. Pokiaľ aj bola v júli 2014 hospitalizovaná, bola len na pozorovaní a neužívala žiadne lieky. Býva s deťmi v prenajatom byte. Poberá príjem z invalidného dôchodku vo výške 128,80 eura. V starostlivosti o deti jej pomáhajú rodičia. Za bývanie platí mesačne 260 eur, vrátane energií. Okrem toho spláca splátku pôžičky na notebook v sume 10 eur, mobilný telefón 30 eur. Maloletá J. je žiačkou 2. triedy základnej školy. Do školy chodí pešo, stravuje sa v školskej jedálni, kde je výdavok 23 eur, výdavok na školskú družinu je 4,50 eura mesačne. Je zdravá, pravidelne neužíva žiadne lieky. Maloletá B. navštevuje materskú školu. Do školy chodí pešo. Výdavok na stravu je 29 eur mesačne, na školné 12 eur mesačne. Je zdravá, pravidelne neužíva žiadne lieky. Výdavok na tanečnú je 7 eur mesačne. Odkedy nežijú s odporcom v spoločnej domácnosti, vzájomne si výživné na deti neplatia. Má mimomanželskú známosť. Na súdnom pojednávaní dňa 25. 5. 2015 navrhovateľka uviedla, že je zamestnaná v pracovnom pomere. Za bývanie platí 290 eur mesačne, vrátane energií. Spláca pôžičku, ktorú použila na kúpu notebooku, sumou 10,29 eura mesačne. Jej priateľ s ňou v spoločnej domácnosti nebýva. Výdavky na maloletú B. sú 12 eur mesačne na školné, 28,38 eura mesačne na stravu, 7 eur mesačne na krúžok. Maloletej J. zakupuje sirup na nechutenstvo, kde je výdavok 6 eur mesačne. Výdavok na stravu v škole je 22,20 eura mesačne, na školskú družinu 4,50 eura mesačne, na gymnastiku 4 eurá mesačne. Na školu v prírode uhradila maloletej J. 70 eur. Na súdnom pojednávaní dňa 15. 7. 2015 navrhovateľka uviedla, že deti vyzdvihuje zo školy, resp. škôlky medzi 15.00 - 16.00 hod. Maloletá J. navštevuje školskú družinu. Deti sa nevenujú žiadnym záujmovým aktivitám po príchode domov, ani cez víkendy. Maloletej B. zaplatila na výlet 16 eur, maloletej J. 13 eur. Poukázala na to, že sestra odporcu ich poznala veľmi málo, nežila s nimi v spoločnej domácnosti, je ovplyvnená odporcom. Naposledy s ňou bola po hospitalizácii v novembri 2012, kedy mala silné depresie. Stretla sa s ňou aj vo februári 2014 po pojednávaní o rozvod manželstva. Svedectvo priateľky odporcu označila za subjektívne, skreslené. Pripustila, že v období, keď mala silné depresie, cítila, že nie je schopná dávať deťom toľko, koľko by sama chcela. So starostlivosťou o deti jej môžu pomôcť rodičia, sestra, priateľ, príbuzní aj kamarátky. Psychiatričku zmenila po poslednej hospitalizácii, nakoľko jej bola sympatická psychiatrička, ktorá ju mala na starosti. S priateľom žijú v harmonickom vzťahu. Deti proti odporcovi neštve. Potvrdila, že v minulosti používala ako výchovnú metódu izoláciu detí, poslala ich za dvere, v súčasnosti už uvedenú výchovnú metódu nepoužíva.

Odporca pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že vzťahy s navrhovateľkou sú rozvrátené, nakoľko navrhovateľka je psychicky labilná, je manipulovaná zo strany rodiny, rodina v jej ponímaní znamená jej rodičov, sestru, deti, až následne jeho. Majú diametrálne rozličné názory, aj interpretáciu udalostí. Sedem rokov boli vzťahy v manželstve vynikajúce, vzťahy sa zhoršili po prepuknutí choroby navrhovateľky. Žiarlivosť mu začala navrhovateľka vytýkať po prepuknutí choroby. Nikdy mu nevytýkala, že by vo vzťahu bola neslobodná, naopak, robila si vždy, čo chcela. Keď sú deti pri navrhovateľke, prežíva obrovský strach. Býva sám, poberá príjem len z výsluhového dôchodku. Živnosť prevádzkoval preto, že navrhovateľka mala obchod, ktorý však v septembri 2013 predal. Pracovný pomer v obchodnej spoločnosti G., A.. P.. U.. bol skončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa, keďže bol s deťmi 2 krát na OČR-ke. Je v obchodno-právnom vzťahu s poisťovňou F., jedná sa o vzťah z obchodného zastúpenia, pripravuje sa však len na výkon uvedenej činnosti. Jednorazovo mu bolo vyplatené 500 eur, ktoré však bude musieť vrátiť, ak sa spolupráca nezrealizuje. Vlastní byt, ktorý nadobudol titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov z prvého manželstva a automobil Škoda Fábia. Má priateľku, ktorá s ním nežije v spoločnej domácnosti. Výdavky, ktoré mu vznikajú, uhrádza úverom, pomáha mu sestra. Na súdnom pojednávaní dňa 25. 5. 2015 uviedol, že pokiaľ mu deti volali v noci a musel ísť po ne, stalo sa tak v mesiaci február resp. marec 2014. Býva v nájomnom obecnom byte sám. Byt v U. predal za 48.000 eur, vyplatil z neho hypotekárny úver. Za bývanie uhrádza 207 eur mesačne nájomné, 50 eur mesačne energie. Okrem toho ešte uhrádza spoločné dlhy, a to 191 eur stavebnej sporiteľni, 175 eur Poštovej banke, 68 eur Všeobecnej úverovej banke a na úverovú kartu 30 eur, 45 eur a 55 eur. Ďalej uhrádza telefón 40 eur mesačne, koncesionárske poplatky 4 eurá a na kartu 32 eur. Poberá výsluhový dôchodok. Živnosť bude končiť k 1. 7. 2015. Z výkonu práce pre poisťovňu F. mal len jednorazový príjem 500 eur. Na súdnom pojednávaní dňa 15. 7. 2015 uviedol, že s navrhovateľkou nebude komunikovať až do skončenia trestného stíhania inak, ako prostredníctvom SMS správ. Poukázal na to, že navrhovateľka sa už ako 13-14 ročná liečila u psychológa. Jeho sestra strávila s nimi veľa času, bývali u nej viac ako pol roka, po prepuknutí choroby u navrhovateľky u nich strávila 50-60 dní. Naposledy bola jeho sestra s navrhovateľkou vo februári 2014. Navrhovateľka má nevhodný prístup k deťom. Jej konanie je zdôraznené fabuláciou a klamstvami, ako aj konzumáciou alkoholu. Navrhovateľka má nezodpovedné správanie k liečbe, maloletú B. škrtila, deti nekúpe, neprezlečie, chodia špinavé. Taktiež u nej neprichádza do úvahy reálna možnosť stabilného zamestnania. Navrhovateľka je vážne psychicky chorá a citovo narušená. V mnohých prípadoch mu bránila v styku s deťmi. Navrhovateľka ohrozuje morálny vývoj detí, a to vulgárnym rozprávaním. Nie je schopná poskytnúť deťom základné psychologické potreby. Nesúhlasil s navrhovaným výživným, nakoľko jeden a pol roka uhrádza spoločné záväzky, čo ho dohnalo až do situácie na hranice biedy.

Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal vo veci dokazovanie aj znaleckým posudkom znalkyne PhDr. C. Š. č. 21/2015, dodatkom k uvedenému znaleckému posudku, vypracovaným MUDr. S. C., výsluchom znalkyne PhDr. C. Š. a listinnými dôkazmi, a to sobášnym listom účastníkov, rodnými listami maloletých detí pochádzajúcich z manželstva, lustráciou rodičov v databáze Sociálnej poisťovne, výpisom zo živnostenského registra odporcu, správami Sociálnej poisťovne, oznámeniami Daňového úradu Žilina, daňovým priznaním odporcu za rok 2013, vrátane výkazu o príjmoch a výdavkoch, majetku a záväzkoch, potvrdeniami o výške výsluhového dôchodku odporcu, správou MUDr. M., správami kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov v rodine rodičov, zápisnicou o priebehu riešenia problému zo dňa 3. 3. 2014, správou zamestnávateľa odporcu, potvrdeniami o príjme navrhovateľky, okamžitým skončením pracovného pomeru, oznámením o zaradení navrhovateľky do evidencie uchádzačov o zamestnanie, lekárskymi správami MUDr. Y., správou pediatričky maloletých detí, úradným záznamom zo dňa 6. 5. 2015, záznamom z terénnej sociálnej práce zo dňa 25. 2. 2015, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, faktúrou za mobilný telefón, vyhláseniami M.. Q. Y. a M. V., potvrdením MUDr. Q., potvrdením o oznámení priestupku, výpisom zo žiackej knižky maloletej J. I., záznamami o poskytnutí lekárskej pomoci, profilom navrhovateľky na internete, zmluvou o nájme bytu, peňažným denníkom odporcu, SMS komunikáciou účastníkov, obsahom spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. a obsahom pripojených spisov Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. , , , a , zistiac nasledovný skutkový stav:

Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX. X. XXXX v L. M.. Manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev vo zväzku č. XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. U navrhovateľky sa jedná o prvé manželstvo, u odporcu o druhé manželstvo. V manželstve sa dňa XX. X. XXXX narodila J. I. a dňa XX. XX. XXXX B. I..

Navrhovateľka bola v období od 14. 3. 2014 do 20. 8. 2014 zamestnaná v obchodnej spoločnosti I., A.. P.. U... Pracovný pomer bol s navrhovateľkou skončený okamžite, z dôvodu nedodržania pracovného času, prekračovania kompetencií, riešenia súkromných záležitostí, urážky a vulgárnej komunikácie so zamestnancami a nadriadeným. Priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky u uvedeného zamestnávateľa predstavoval 311,88 eura. Konanie o určenie neplatnosti skončenia uvedeného pracovného pomeru, vedené Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. , bolo zastavené uznesením zo dňa 20. 11. 2014, č. k. -30, nakoľko navrhovateľka vzala podanú žalobu späť. Dňa 11. 9. 2014 bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Od 13. 10. 2014 je zamestnaná v pracovnom pomere u O. A. G., s priemerným čistým mesačným príjmom 416,57 eura. Je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 131,50 eura mesačne. Má 2 vyživovacie povinnosti.

Odporca bol v období od 4. 3. 2014 do 4. 4. 2014 zamestnaný v pracovnom pomere v obchodnej spoločnosti G., A.. P.. o., ktorý bol skončený v skúšobnej dobe. Za 11 odpracovaných dní v mesiaci marec 2014 mal vyplatený príjem 129,35 eura. Vykonáva podnikanie na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom T.. M. I. - A., pričom od 2. 9. 2013 do 2. 9. 2016 má činnosť pre všetky predmety podnikania pozastavenú, od 7. 1. 2015 mu vzniklo živnostenské oprávnenie pre predmet podnikania sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb. Priemerný čistý mesačný príjem zo živnosti za rok 2013 predstavoval 892,38 eura. Podľa peňažného denníka odporcu za rok 2015 mal celkový príjem 341,16 eura. Je poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 887,93 eura mesačne. Má 2 vyživovacie povinnosti.

MUDr. Q. M., psychiatrička, súdu dňa 22. 7. 2014 oznámila, že navrhovateľka ukončila spontánne liečbu v jej ambulancii dňa 9. 1. 2014. MUDr. C. Y. v správe zo dňa 5. 11. 2014 uviedla, že navrhovateľka sa pravidelne dostavuje na stanovené kontroly, poslednú kontrolu absolvovala 29. 10. 2014. Nič nenasvedčuje tomu, že by nedodržiavala nastavenú medikáciu, jej stav je stabilizovaný a z okolia neboli hlásené zmeny psychického stavu a správania. Navrhovateľka je spôsobilá zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti a toho času nie je nebezpečná sebe, ani okoliu. V správe zo dňa 12. 5. 2015 uviedla, že navrhovateľka sa u nej lieči od 27. 6. 2012 do 4. 7. 2012 a následne od 10. 7. 2014. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by nedodržiavala ordinovanú medikáciu, je nastavená na stabilizátory nálady, stav je stabilizovaný a z okolia neboli hlásené informácie o zmene psychického stavu. Pri dodržiavaní liečby a stabilizácii stavu má predpoklady k primeranému zabezpečeniu starostlivosti o maloleté deti. Pre okolie môže byť za určitých okolností nebezpečný každý jedinec, v súčasnosti navrhovateľka nie je nebezpečná pre okolie.

Dňa 3. 3. 2014 uzatvorili rodičia na Úrade práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš dohodu o riešení problému, v ktorej sa dohodli, že do rozhodnutia súdu budú žiť maloleté deti striedavo u oboch rodičov, v týždňových intervaloch.

Základná škola L. M. v správe zo dňa 12. 6. 2014 uviedla, že maloletá J. nie je zanedbávaná, obaja rodičia sa o ňu starajú dobre a do školy ju vodia striedavo. Pred triednou učiteľkou a vychovávateľkou odporca často očierňuje navrhovateľku verbálnymi invektívami. Maloletá chodí na vyučovanie pripravená, v poslednom čase častejšie nemá úlohu alebo zošit. Materská škola L. M. súdu oznámila, že u maloletej B. sa výchovné problémy nevyskytujú, je bezproblémová a na svoj vek vyspelá. O dieťa sa zaujímajú obaja rodičia primerane. Základná škola L. M. v správe zo dňa 11. 5. 2015 súdu oznámila, že maloletá J. chodí na vyučovanie pripravená, dosahuje veľmi dobré výsledky, má zabezpečené všetky pomôcky. O jej prospech a správanie sa zaujíma matka, zúčastňuje sa konzultácií, zaplatila všetky výdavky spojené s vyučovaním. Dňa 25. 2. 2015 učiteľka maloletej B. uviedla kolíznemu opatrovníkovi, že maloletá je šikovná, veselá, bezproblémová. Starostlivosť zo strany rodičov je dobrá, dieťa chodí spokojné, ak príde od matky, aj keď príde od otca. Je to lepšie, ako minulý rok. Učiteľka maloletej J. dňa 25. 2. 2015 kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že u maloletej nastala pozitívna zmena, maloletá je vyrovnaná, spokojná, školské výsledky má dobré. Oproti minulému roku došlo k zmene správania zo strany otca, ktorý sa nechodí do školy sťažovať. Na rodičovské združenia chodí matka.

V správe o prešetrení pomerov zo dňa 26. 8. 2014 kolízny opatrovník uviedol, že domácnosť matky je udržiavaná v čistote. Matka býva v 3-izbovom byte, čiastočne zariadenom svojím nábytkom a čiastočne nábytkom od prenajímateľa. Pomáha jej blízka rodina a kamaráti, deti udržujú kontakt so starými rodičmi.

Momentálne vysadila všetky lieky. V čase návštevy deti pôsobili pokojným dojmom, s matkou sa objímali. Obaja rodičia majú vytvorené podmienky na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté deti. V správe o prešetrení pomerov v rodine rodičov zo dňa 20. 5. 2015 kolízny opatrovník maloletých detí uviedol, že matka býva v 3-izbovom nájomnom byte, ktorý je udržiavaný v poriadku a v čistote. Otec býva v 3-izbovom byte, ktorý má v nájme od 15. 3. 2015. Byt je zariadený nábytkom, udržiavaný v čistote a poriadku, deti majú zariadenú detskú izbu, ktorá je prispôsobená ich potrebám. Otec poukázal na to, že 2-3 krát sa stalo, že musel v noci ísť po deti k matke, nakoľko plakali a matka situáciu nezvládala. Obaja rodičia majú vytvorené podmienky na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté deti.

MUDr. Š., pediatrička maloletých detí, v správe zo dňa 14. 5. 2015 uviedla, že maloletá J. niekoľko rokov navštevovala ambulanciu pre obtiaže spojené s trávením, bolesti brucha, nechutenstvo. Keďže opakovane boli realizované vyšetrenia s negatívnym výsledkom, je predpoklad, že sa jedná o psychogénne podmienené obtiaže. Po zdravotnej stránke zabezpečujú starostlivosť o deti obaja rodičia, príp. matka matky, na odborné vyšetrenia chodia deti v sprievode matky, starej matky z matkinej strany. Starostlivosť o deti, čo sa týka telesných potrieb, je dostatočná. U maloletej J. sa počas posledných mesiacov prejavuje zmena v správaní, smútok, neistota, nechutenstvo, úbytok hmotnosti, pri negatívnom objektívnom náleze, preto predpokladá psychické strádanie. Obe deti majú absolvované všetky preventívne prehliadky a očkovania.

Dňa 16. 5. 2015 oznámila matka kolíznemu opatrovníkovi, že maloletá J. jej povedala, že už nechce žiť, požiadala kolízneho opatrovníka o pomoc. Následne vykonala pohovor s deťmi psychologička, pri ktorom deti uviedli, že by chceli byť pri otcovi. B. uviedla, že už chce, aby skončil súd. Kresba maloletej J. vyjadruje túžbu po úplnej rodine, po harmonickom spolunažívaní, idealizáciu rodiny. Kresba maloletej B. a aj verbálne vyjadrenie poukazuje na nutnosť spolupráce s deťmi klinickým psychológom. V kresbe rodiny, ani pri pohovore, sa nepreukázalo akútne ohrozenie života detí.

Z listinných dôkazov, predložených navrhovateľkou, mal súd preukázanú výšku mesačnej splátky úveru obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. v sume 10,29 eura, výdavku na telefón 30 eur, výdavku na nájomné a služby spojené s užívaním bytu 260 eur.

Znalkyňa PhDr. C. Š. v znaleckom posudku č. 21/2015 zo dňa 20. 3. 2015 uviedla, že citový vzťah maloletých detí k otcovi i k matke je rovnako kladný. Citový vzťah maloletej B. k obom rodičom je pozitívny, emočne sýtený, považuje ich za najdôležitejších ľudí a opory vo svojom živote. Citový vzťah maloletej J. k obom rodičom je pozitívny. Výhrada voči matke sa týka jej väčšej poriadkumilovnosti, čo však nie je zásadná chyba pri výchove detí. Nie je však štandardné, aby si deti v tomto veku všímali takéto správanie u svojho rodiča a hodnotili ho negatívne. U otca bol zaznamenaný sklon až k jeho idealizácii. Vyjadrila sa, že otca má trošku radšej ako matku. Vo výsledkoch komplexného psychodiagnostického vyšetrenia osobnosti však nebol zaznamenaný významný rozdiel medzi vnímaním otca a matky. Všetky deti vo veku maloletej B. Q. J. sú významne ovplyvniteľné a manipulovateľné. Automaticky preberajú postoje a vzor zo správania svojich rodičov a považujú ich za správne. Nevedomé ovplyvňovanie oboch detí zo strany oboch rodičov, u ktorých žijú striedavo v spoločnej domácnosti, je prirodzené. Vedomé ovplyvňovanie zo strany matky nezaznamenala. Vedomé ovplyvňovanie zo strany otca je prípustné, nakoľko bol u neho preukázaný výrazný sklon k manipulácii okolia. Je vysoko pravdepodobné, že zo strany otca dochádza i k priamemu negatívnemu ovplyvňovaniu maloletých detí. Otcom je prezentovaný nepriateľský postoj voči matke, ktorý je prenášaný aj na deti. Maloletá J. počas vyšetrenia opakovala určité výroky, týkajúce sa hodnotenia jej matky a vzťahu k nej a ideálne opisovala vzťah otca a jeho súčasnej partnerky. Je preto vysoko pravdepodobné, že uvedené repliky nie sú prezentovaním jej názorov, ale preberaním postojov dospelých z ich okolia. Je zarážajúce, že do rodiny zaradila súčasnú partnerku otca, ale vynechala svoju biologickú matku, hoci súčasnú partnerku otca pozná len niekoľko mesiacov. Je ťažko uveriteľné, že by samotné dieťa tak rýchlo zabudlo na svoju matku. Ovplyvňovanie zo strany iných osôb znalkyňa nezaznamenala, ale nemôže ho vylúčiť. Vzťah matky k obom deťom je pozitívny, je na nich emocionálne naviazaná, záleží jej na ich fyzickom a duševnom zdraví i morálnom vývine. Vzťah otca k obom deťom je pozitívny, navonok prezentovaný ako emočne sýtený, avšak skôr majetnícky, záleží mu na ich fyzickom a duševnom zdraví a morálnom vývine. Odporúčala zveriť obe deti do výlučnej osobnej starostlivosti matky, ktorá sa doteraz primerane starala o uspokojovanie ich základných biologických i vyšších emocionálnych potrieb. Ako nevyhnutnú vníma stabilizáciu výchovného prostredia oboch detí. Osobnosť matky taktiež zabezpečuje lepšiu saturáciu emocionálnych potrieb oboch detí. Obaja rodičia sú rovnako kognitívne spôsobilí na výchovu svojich detí.

Osobnostne je však spôsobilejšia matka. V štruktúre osobnosti otca však boli zaznamenané odklony od normy smerom ku psychopatológii. V súvislosti s výchovou maloletých detí sa do popredia dostáva najmä jeho egocentrizmus a narcistické prejavy v správaní, evidentné paranoidné nastavenie voči okoliu, značný sklon k hysteroidite a teatralite, emočná inhibovanosť, resp. oploštilosť vo vzťahových väzbách, afektívna labilita a zjavná tendencia ku impulzívnemu a direktívnemu správaniu. Správanie a konanie otca je dôsledkom jeho anomálnej štruktúry osobnosti, ktorá je psychoterapeuticky ovplyvniteľná len minimálne, prípustná je len minimálna korekcia niektorých čŕt správania, ktorá však vyžaduje autokritickosť. U otca však nezaznamenala túto tendenciu, naopak, vo výsledkoch psychologického vyšetrenia boli u neho prítomné i významné disimulačné tendencie, teda snaha vedome zabrániť odhaleniu neprijateľných psychologických čŕt pred vonkajším prostredím. Predpokladá, že o deti by sa výraznou mierou starala aj súčasná partnerka otca, nevidí však dôvod, aby sa o maloleté deti starala cudzia žena, keďže majú matku, ktorá má záujem starať sa o nich a má na to vytvorené dostatočné podmienky. Vzhľadom k intenzívne pozitívnej citovej väzbe oboch detí na otca doporučila kontakt s ním každý druhý víkend od piatka popoludní do nedele večera, pobyt počas pracovného týždňa po vzájomnej dohode rodičov a rozdelenie prázdnin a sviatkov na polovicu. Striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná, najmä z dôvodov doterajšej neschopnosti rodičov komunikovať medzi sebou, štruktúry osobnosti otca a jeho aktuálneho, výsostne negatívneho postoja k matke. Otec nemá ani snahu komunikovať s matkou, vedome sa jej vyhýba, nechce sa s ňou konfrontovať. Zo strany matky nezaznamenala žiadne nevhodné výchovné prístupy k deťom. Zo strany otca je odôvodnený predpoklad nevhodnej výchovy, vychádzajúci z jeho odmietavého postoja k matke detí. Otec totiž „nebojuje o deti“, on bojuje proti matke detí, skutočným cieľom jeho úsilia je predovšetkým pozitívna sebaprezentácia svojej osoby, ktorá sa neopiera o reálne základy. Otec seba pred okolím opisuje a prezentuje len v superlatívoch, bez pripustenia si akejkoľvek chyby. U matky na druhej strane nedokázal popísať ani jedno pozitívum, opisoval ju len v záporoch, jej osobu jednoznačne dehonestoval. Má snahu rolu matky absolútne poprieť. Obe maloleté deti opisovali svoj vzájomný súrodenecký vzťah ako pozitívny, citovo intenzívny, s menšími súrodeneckými šarvátkami. Deti sú na seba vzájomne naviazané, čo súvisí zrejme s malým vekovým rozdielom medzi nimi a rovnakým pohlavím. Aktuálny psychický stav matky je plne kompenzovaný, v remisii, bez akútnych prejavov jej stanovenej psychiatrickej diagnózy. Toho času je plne schopná vykonávať starostlivosť o svoje maloleté deti. Doterajší priebeh jej ochorenia je sledovaný psychiatrom, vo výsledkoch vyšetrenia nebol zistený defekt osobnosti, či príznaky svedčiace pre jeho vývoj. Bipolárna afektívna porucha vo všeobecnosti nie je kontraindikáciou na zverenie detí do starostlivosti rodičia, ktorý je na toto duševné ochorenie psychiatricky liečený. Pravidelná medikamentózna liečba matky, s dodržiavaním predpísaného lekárskeho režimu, je nevyhnutná. Matka je schopná a spôsobilá vykonávať osobnú starostlivosť o deti za predpokladu pravidelnej udržiavacej psychofarmakologickej liečby a psychiatrických kontrol. Agresivita, ktorú uvádzal otec, je jedným z možných príznakov manickej epizódy, avšak priame ohrozenie maloletých detí ako takej je málo pravdepodobné. Narušenie štandardnej výchovy maloletých detí by do úvahy prichádzalo len v prípade neliečenej formy duševnej poruchy, kedy môže dôjsť k relapsu ochorenia a zhoršeniu duševného stavu. Prípadné výrazné a priame zmeny v správaní a prežívaní matky by si ale všimlo jej blízke okolie, najmä rodičia a sestra, ktoré je s ňou v intenzívnom, pravidelnom kontakte a v prípade potreby by matke i deťom ponúklo nevyhnutnú pomoc. Otec toho času nie je schopný objektívneho náhľadu a kritického úsudku na vzniknutú situáciu, neberie do úvahy potreby svojich detí, názory matky, postoje zainteresovaných inštitúcií, nerešpektuje vyjadrenia kompetentných odborníkov z oblasti zdravotníctva, ktoré neustále spochybňuje.

Pri výsluchu na súdnom pojednávaní znalkyňa uviedla, že trvá v plnom rozsahu na záveroch znaleckého posudku. Navrhla obe deti zveriť do osobnej starostlivosti matky. U matky nezistila žiadne odchýlky smerom k psychopatológii, v rámci svojho veku môže emočne lepšie zabezpečiť starostlivosť o deti. Striedavú osobnú starostlivosť nedoporučuje, vzhľadom na nedostatočnú schopnosť rodičov spolu komunikovať, štruktúru osobnosti otca, ktorá vykazuje odklon od normy, ako aj výsadne negatívny postoj otca voči matke. Výlučnú osobnú starostlivosť otca nedoporučuje z dôvodu vyšetrenia otca a jeho osoby, pričom zistila, že ide o anomálne štrukturovanú osobu, u ktorej sa prejavujú egocentrické a narcistické prejavy, paranoidné nahliadanie k okoliu, emočná oploštenosť, sklony k afektívnej labilite. Deti sú ovplyvňované zo strany otca. Vzhľadom na vek detí, ich názor nemôže byť smerodajný, pokiaľ ide o zverenie do osobnej starostlivosti. Deti v tomto veku sú ovplyvniteľné, nemajú svoj názor. Pokiaľ 6. 5. deti uviedli u kolízneho opatrovníka, že chcú byť u otca, je to preto, že otec vplýva na deti, matku dehonestuje, vyjadruje sa o nej, že ho nezaujíma. Deti sa veľmi obozretne, a to najmä maloletá J., vyjadrovali o otcovi, aby o ňom náhodou nepovedali niečo negatívne. Obe deti sú už zjavne traumatizované vývojom

situácie. Vo vzťahu k matke nemali žiadne závažné výhrady. Ani jedno z detí neuviedlo, že by mu matka fyzicky alebo psychicky ubližovala. Deti si otca idealizujú, keďže u otca je snaha javiť sa pred okolím v úplne najlepšom svetle. U oboch detí sa prejavujú neurotické symptómy, ktoré sú dôsledkom dlhodobej emočne vypätej situácie, môžu byť však aj dôsledkom nevhodnej výchovy zo strany otca. K dispozícii mala zdravotnú dokumentáciu matky a z nej vychádzala pri vypracovaní znaleckého posudku. Pri stretávaní navrhla uprednostniť dohodu, v opačnom prípade doporučila stretávanie otca s deťmi 2 víkendy v mesiaci, 2-3 krát do týždňa a počas letných prázdnin kratšie časové obdobie, najmä vzhľadom na vek maloletej B.. Odborné poradenstvo by mohlo zlepšiť vzájomnú komunikáciu rodičov, avšak len v prípade, ak by to sami chceli a spolupracovali. U detí doporučila psychoterapiu u psychológa, ak by pretrvávali neurotické prejavy, v tomto štádiu u maloletej J.. U maloletej J. sa prejavuje pesimistické nastavenie, ktoré je neobvyklé u detí v jej veku. Je to zrejme dôsledok dlhodobej frustrácie z existujúcej úrovne vzťahov. Pokiaľ deti len verbalizujú, že chcú ísť k otcovi alebo k mame a nevedia uviesť dôvody, nemôže to byť smerodajné. Deti v tomto veku už vedia jednoznačne pomenovať nielen to, s kým chcú byť, ale aj uviesť dôvody, pre ktoré chcú byť s jedným z rodičov. Obe deti vnímajú oboch rodičov pozitívne. Vhodnosť zverenia detí do osobnej starostlivosti matky je teda podmienená len osobnosťou rodičov, nie vzťahom detí k rodičom. Vo vzťahu k zdravotnému stavu matky by mohol vzniknúť problém len vtedy, ak by nedodržiavala liečbu. Ak by matka bola v liečbe psychiatra a dodržiavala liečbu, môže sa o deti bez problémov starať. Vyšetrením ani u jedného z detí nezistila strach z rodičov.

Znalkyňa MUDr. S. C. v dodatku k znaleckému posudku zo dňa 8. 7. 2015 uviedla, že navrhovateľka trpí bipolárnou afektívnou poruchou, ktorá je v súčasnej dobe pri ambulantnej psychiatrickej liečbe v remisii, to znamená, že je bez príznakov duševnej poruchy. Za predpokladu, že bude naďalej pokračovať v ambulantnej psychiatrickej liečbe, je v plnej miere spôsobilá starať sa o dve maloleté deti formou výlučnej osobnej starostlivosti. Pri dodržiavaní liečebného režimu nie je nebezpečná sebe, ani svojím deťom a prognóza jej psychického stavu je pri dlhodobej liečbe s pravidelným užívaním liekov priaznivá.

Mgr. Q. Y., priateľka odporcu, v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 9. 7. 2015, uviedla, že s odporcom sa pozná vyše roka, nežijú síce v spoločnej domácnosti, ale takmer všetok čas trávia spolu aj s jeho deťmi. Odporcu vníma ako vzdelaného, inteligentného človeka, ktorý je slušný, obetavý a ochotný pomôcť. Počas celého roka odporca nemal ani raz vypité, závislý na alkohole určite nie je. Navrhovateľku nepozná, stretli sa pár krát, nikdy s ňou nehovorila, okrem bežnej spoločenskej konverzácie. Tvrdenie navrhovateľky, že odporca jej s chodom domácnosti a v starostlivosti o deti veľmi nepomáhal, je podľa jej názoru nepravdivé, nakoľko odporca hravo zvládne všetky domáce práce. O deti sa dokáže postarať, dokáže ich obliecť, navariť im, pripraviť sa na vyučovanie, vyplniť im voľný čas. Deti svojho otca milujú, chcú byť pri ňom, pri zaspávaní si vyžadujú jeho prítomnosť. Maloletá J. povedala, že nechce ísť k mame, pretože kričí a B. posiela za dvere. Nepravdivé je aj tvrdenie navrhovateľky, že odporca jej nadával. J. vravela odporcovi, že navrhovateľka im povedala, aby otcovi neverili, že klame. So starostlivosťou o deti je spojené aj slušné výživné, ktorým si zrejme plánuje navrhovateľka riešiť svoju finančnú situáciu. S jej príjmom nemôže zvládnuť platiť nájom a pokryť svoje nevyhnutné náklady na život. Deti sa niekoľkokrát v jej prítomnosti vyjadrili, že chcú bývať s otcom a aj tak k nemu utečú.

M. V., sestra odporcu, v čestnom prehlásení zo dňa 9. 7. 2015, uviedla, že pred uzavretím manželstva účastníci bývali asi pol roka u nej, keďže na východe pracovali. Správali sa k sebe s rešpektom a s láskou. Problémy v manželstve začali, keď mala maloletá B. asi jeden rok. Brat jej s plačom oznámil, že navrhovateľka je v nemocnici na psychiatrii. Deti boli cez prázdniny u nej, ona u nich. Po návrate navrhovateľky z nemocnice k nim chodila na víkendy, navrhovateľka po liekoch spala, dookola opakovala, že všetko je zlé. Bratovi aj jej povedala, aby ju naučili milovať jej deti. Uviedla, že deti majú strach z umývania zubov, nakoľko ich navrhovateľka núti umývať si zuby aj vtedy, keď majú herpes. Maloletá J. sa vyjadrila, že keď bude veľká, utečie k otcovi. Keď sa stav navrhovateľky zlepšil, prestala chodiť na Liptov a začali ju pravidelne navštevovať na východe. Deti u nej trávili letné prázdniny. Plánovali si presťahovanie na východ, do toho však zasiahol otec navrhovateľky. Odporca sa vie o deti postarať. Podľa navrhovateľky dohodnúť sa znamená rešpektovať len jej názor. Navrhovateľka, spolu so svojimi rodičmi a sestrou, vyliali na odporcu toľko špiny, neprávd, poloprávd, že sa to nedá pochopiť.

Odporca dňa 12. 7. 2015 oznámil na Obvodnom oddelení PZ Liptovský Mikuláš podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na navrhovateľku.

Odporca (v procesnom postavení navrhovateľa) podal dňa 12. 9. 2013 návrh na rozvod manželstva s navrhovateľkou (v procesnom postavení odporkyne). Uznesením zo dňa 13. 2. 2014, č. k. -88, bolo konanie zastavené, nakoľko odporca (v procesnom postavení navrhovateľ) vzal návrh na začatie konania späť.

Konanie o návrhu navrhovateľky na zverenie detí do jej osobnej starostlivosti a o nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo vedené na základe návrhu navrhovateľky zo dňa 24. 9. 2013, pod sp. zn. , bolo uznesením zo dňa 13. 11. 2013, č. k. -28, zastavené, nakoľko navrhovateľka vzala podaný návrh späť.

V konaní, vedenom pod sp. zn. , o návrhu odporcu na nariadenie predbežného opatrenia o odovzdaní maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti, doručenom súdu dňa 12. 9. 2013, bol návrh dňa 17. 9. 2013 uznesením č. k. -15, zamietnutý.

V konaní, vedenom Okresným súdom Liptovský Mikuláš pod sp. zn. , na základe návrhu odporcu na vydanie predbežného opatrenia a zverenie detí do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, bol rozsudkom zo dňa 11. 9. 2013, č. k. -95, nad výchovou maloletých detí nariadený dohľad, ktorý sa bude vykonávať v súčinnosti s Úradom práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš jeden krát za 2 mesiace po dobu jedného roka, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8. 10. 2013.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. , súd zistil, že uznesením zo dňa 11. 6. 2012, č. k. -9, bolo určené, že k prevzatiu navrhovateľky zdravotníckej starostlivosti Liptovskou Nemocnicou s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš došlo zo zákonných dôvodov, pričom navrhovateľka bola do ústavnej zdravotnej starostlivosti na uzavretú časť psychiatrického oddelenia prevzatá dňa 6. 6. 2012, s diagnózou akútna a prechodná psychotická porucha.

Z obsahu spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. , súd zistil, že súd vydal dňa 9. 2. 2015 trestný rozkaz pod sp. zn. -87, ktorým odporcu uznal za vinného, že od júna 2012 do 13. 2. 2014, odkedy nežijú v spoločnej domácnosti, spôsoboval svojej manželke A. I. rôzne psychické utrpenie tým spôsobom, že sa jej vyhrážal spáchaním samovraždy, vyvolávaním pocitov viny, strachu a zodpovednosti voči nemu, sledoval ju počas toho, kým bola v práci a vytýkal jej, ak sa na zákazníkov usmievala, zakazoval jej obliekať si určité veci, maľovať sa, ostrihať sa, spievať si, vykrikoval, že je tučná buchta, tučná sviňa, potom zase, že nemá ani cici, ani rici a chcel, aby pribrala, bola tučná a škaredá, aby mu nezahla, urážal a ponižoval ju pred ich maloletými deťmi tým spôsobom, že jej vulgárne nadával, že ju zavrie na psychiatriu, pričom toto urážlivé a ponižujúce správanie malo zlý vplyv na jej psychické zdravie, v dôsledku čoho bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení, zakazoval jej stretávať sa so svojimi rodičmi s tým, že majú na ňu a na jeho maloleté deti zlý vplyv, vyhrážal sa jej, že jej deti vezme a odsťahuje sa na východ a ju zavrú na psychiatriu, dňa 4. 9. 2013 sa jej vyhrážal zabitím a svoje slovné vyhrážky umocnil tým, že jej prikladal nôž na krk a hrudník, čím spáchal zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Proti uvedenému trestnému rozkazu podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že skutok, za ktorý bol uznaný vinným, nikdy nespáchal, jedná sa o vykonštruované, zištne motivované obvinenie, plné lží, poloprávd a prekrútených, z kontextu vytrhnutých konštatovaní A. I. a svedkov z radu jej rodinných príslušníkov. Znalkyňa PhDr. C. O. v znaleckom posudku, vypracovanom v rámci trestného konania pod č. 19/2013, uviedla, že osobnosť A. I. je emocionálne labilná, depresívna, s plytkým emocionálnym životom, so záujmom o ľudí melanchonicko- flegmatického temperamentu. Nemá sklony k vymýšľaniu si, sklony ku klamstvu neboli zistené. Pod silným emocionálnym tlakom a dominanciou partnera je ľahko ovplyvniteľná a bagatelizuje prežívané udalosti. A. I. nemá dispozície k fantazijnému spracovaniu a prezentovaniu údajov, jej schopnosť vnímania, zapamätania a následného reprodukovania je zachovaná, pod tlakom emocionálnej závislosti od partnera môže mnohé udalosti popísať zmenene. Nemá sklony k účelovému spracovaniu skutočností. Je psychicky týraná osoba. Dominantné a manipulatívne správanie obvineného vyvolávalo a vyvoláva zhoršenie psychického stavu poškodenej a jej dekompenzáciu do fázy depresie.

Podľa (ďalej len ), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa , súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa , nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie o určenie výživného na maloleté deti za obdobie od 1. 2. 2014 do dňa predchádzajúceho právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva účastníkov zastavil, nakoľko navrhovateľka vzala v uvedenej časti podaný návrh späť, pričom uvedený dispozitívny úkon jej prislúchal. Ostatní účastníci konania voči uvedenému čiastočnému späťvzatiu návrhu výhrady nevzniesli.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol, nakoľko mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií a nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov konania je v súčasnosti už len formálnym zväzkom, ktorý neplní žiadnu zo svojich funkcií. Manželia viac ako jeden rok nežijú v spoločnej domácnosti, nevychovávajú spoločne maloleté deti, intímne dlhú dobu spolu nežijú, spoločne nehospodária, netrávia spolu voľný čas, nie sú si oporou, pomocou. Príčiny rozvratu vzťahov medzi manželmi spočívali v ich vzájomnom citovom odcudzení, ku ktorému došlo v dôsledku diametrálne odlišných názorov oboch manželov na základné otázky existencie a chodu manželstva, rodiny, výchovy maloletých detí, hospodárenia a finančných záležitostí rodiny, trávenia voľného času. Je nepochybné, že k rozdielnosti názorov manželov na uvedené otázky prispel aj veľký vekový rozdiel medzi manželmi (20 rokov, čo je rozdiel celej generácie), v dôsledku ktorého mali manželia zásadné názorové rozdiely v otázkach nevyhnutných pre riadne fungovanie manželstva a rodiny. Navrhovateľka pociťovala v manželstve zo strany odporcu obmedzovanie, žiarlivosť, necítila slobodu v prejavovaní svojich názorov, vo svojom konaní, obliekaní. Navrhovateľka dokonca podala trestné oznámenie na odporcu, o ktorom aktuálne prebieha trestné stíhanie. Odporca, na druhej strane, pociťoval, že hodnota rodiny, manželstva pre navrhovateľku nebola prvoradá, mal pocit, že navrhovateľka uprednostňuje pred ním svojich rodičov, sestru, čo taktiež prehĺbilo ich vzájomné citové odcudzenie. Názory oboch manželov na ďalšie trvanie manželstva však boli jednotné, obaja jednoznačne prejavili vôľu naďalej v manželstve nezotrvávať. Rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletých detí, ktoré majú právo vyrastať v pokojnom a harmonickom rodinnom prostredí. Je nepochybné, že v spoločnej domácnosti účastníkov konania by uvedené prostredie pre deti vytvorené nebolo, vzhľadom na úroveň vzťahov medzi manželmi, ktorí obaja uviedli, že vznikali medzi nimi vzájomné konflikty, a to aj pred deťmi, čo mal súd preukázané aj ďalšími vykonanými dôkazmi. Nielen z výpovedí účastníkov konania, ale aj z celého ich správania počas súdnych pojednávaní, ako aj z listinných dôkazov, mal súd preukázané, že rodičia nielenže nedokážu zabezpečiť v spoločnej domácnosti harmonické prostredie pre výchovu detí, ale v súčasnosti nedokážu spolu komunikovať dokonca ani pri odovzdávaní detí, pri ktorom vznikajú problémy. Dôsledkom uvedených skutočností je neurotizácia detí, ktorá sa prejavuje najmä u maloletej J., ktorá bol potvrdená aj znalkyňou.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa Zákona o životnom minime.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa o životnom minime, v znení platnom od 1. 7. 2013, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa.

V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Je potrebné uviesť, že z vykonaného dokazovania, najmä zo znaleckého posudku a výsluchu znalkyne, mal súd jednoznačne preukázané, že maloleté deti majú pozitívny vzťah k obom svojím rodičom, rovnako obaja rodičia majú pozitívny vzťah k maloletým deťom. Znalkyňa v rámci vykonaného znaleckého dokazovania nezistila, že by deti vykazovali akékoľvek negatívne emócie vo vzťahu k navrhovateľke, resp. odporcovi. V súlade so záujmami maloletých detí bola najmä čo najrýchlejšia stabilizácia pomerov v rodine, nakoľko súdne konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností prebiehajú na Okresnom súde Liptovský Mikuláš už od roku 2012. Z vykonaných dôkazov, najmä zo znaleckého posudku a z výpovede znalkyne, mal súd preukázané, že neistota, vzhľadom na doposiaľ absentujúcu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností (keď boli podávané viaceré návrhy na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ktoré následne boli vzaté späť, ako aj návrh na rozvod manželstva účastníkov), sa negatívne prejavuje na psychike maloletých detí, vedie k ich neurotizácii, najmä maloletá J. má somatické prejavy (bolesti brucha, nechutenstvo). Pri rozhodovaní o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti súd prihliadol najmä na výsledky znaleckého dokazovania a výpoveď znalkyne, ktorá jednoznačne doporučila zveriť obe maloleté deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané dôvody, ktoré by bránili zvereniu detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Hoci v súčasnosti sa starostlivosť

o deti na základe dohody rodičov realizuje formou striedavej osobnej starostlivosti, je nepochybné, čo vyplynulo z výpovedí oboch rodičov, že uvedená forma starostlivosti spôsobuje medzi rodičmi problémy, ktoré sú vyvolané absenciou ich komunikácie, čoho dôsledkom je opätovne neurotizácia oboch detí. Súd nemal preukázané, že by aktuálne bolo v záujme maloletých detí ich zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, prihliadajúc k dôvodom, uvedeným znalkyňou v znaleckom posudku (neschopnosť rodičov komunikovať, štruktúra osobnosti odporcu a jeho negatívny postoj k navrhovateľke), ako aj k potrebe stabilizácie vzťahov v rodine. Pokiaľ odporca poukazoval na skutočnosť, že navrhovateľka nie je spôsobilá zabezpečiť každodennú osobnú starostlivosť o maloleté deti (bežná osobná starostlivosť), súd uvedené skutočnosti preukázané nemal. V priebehu konania boli opakovane žiadané správy od školských zriadení, ktoré maloleté deti navštevujú, pediatričky maloletých detí, kolízny opatrovník opakovane prešetril pomery v rodine navrhovateľky. Z uvedených listinných dôkazov však nevyplynulo, že by navrhovateľka nebola spôsobilá zabezpečiť uspokojovanie každodenných potrieb detí, domácnosť navrhovateľky je udržiavaná v čistote a poriadku, deti majú zabezpečené ošatenie, obutie, stravu. Zo správ zo školských zariadení vyplynulo, že deti sú v školských zariadeniach spokojné, vyrovnané, správanie detí sa zlepšilo, maloletá J. sa do školy vzorne pripravuje, má zabezpečené všetky pomôcky, navrhovateľka sa o správanie a prospech maloletej zaujíma, zúčastňuje sa rodičovských združení. Ak aj zo správy pediatričky maloletých detí vyplynulo, že u maloletej J. sa prejavujú bolesti brucha, nechutenstvo, psychické strádanie, mal súd za to (prihliadajúc aj k výpovedi znalkyne), že je to práve v dôsledku neistoty súvisiacej s prebiehajúcim súdnym konaním, čo opätovne odôvodňovalo urýchlenú stabilizáciu pomerov v rodine. Odporca nesúhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky najmä z dôvodu jej psychického ochorenia. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka trpí na duševné ochorenie a dlhodobo sa na duševné ochorenie lieči (navrhovateľka napokon sama uviedla uvedenú skutočnosť aj v návrhu na začatie konania a predložila o nej relevantné listinné dôkazy). Z vykonaného dokazovania však súd nemal preukázané, že by v dôsledku svojho duševného stavu nebola navrhovateľka spôsobilá starať sa o deti. Z dodatku k znaleckému posudku, ale aj zo správ ošetrujúcej psychiatričky navrhovateľky, mal súd preukázané, že navrhovateľka trpí na bipolárnu afektívnu poruchu, v súčasnosti je však bez príznakov duševnej poruchy. V prípade, že bude naďalej pokračovať v ambulantnej psychiatrickej liečbe a dodržiavať liečebný režim, je plne spôsobilá sa o maloleté deti starať. Uvedený záver uviedla tak znalkyňa v dodatku k znaleckému posudku, ako aj opakovane ošetrujúca psychiatrička navrhovateľky, naposledy v správe zo dňa 9. 6. 2015. Je nepochybné, že zdravotný stav navrhovateľky v súvislosti s jej duševným ochorením v minulosti bol vážny a sťažoval jej starostlivosť o maloleté deti. Uvedená skutočnosť, napokon, ani nebola medzi účastníkmi sporná. Uvedený stav však u navrhovateľky bol v období pred začatím súdneho konania, rovnako tak k udalostiam, ktoré uvádzal odporca, ku ktorým došlo v súvislosti so zdravotným stavom navrhovateľky (ktoré by teoreticky vylučovali navrhovateľku zo starostlivosti o maloleté deti) došlo pred začatím súdneho konania. Zdravotný stav navrhovateľky je však už dlhodobo stabilizovaný, bez príznakov duševného ochorenia a navrhovateľka dlhodobo zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti bez toho, aby v jej starostlivosti boli zistené nedostatky. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že maloleté deti majú vytvorené citové väzby k obom rodičom, neboli preukázané tvrdenia odporcu, že citový vzťah detí k navrhovateľke je plytký a deti ju nerešpektujú. Naopak, z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, že deti majú pozitívny vzťah k obom rodičom, majú rodičov radi, vo vzťahu k navrhovateľke pociťujú, rovnako ako k odporcovi, pocity bezpečia, opory. Pokiaľ ide o vyjadrenia priateľky a sestry odporcu, ktoré boli predložené za účelom potvrdenia tvrdení odporcu o citovom vzťahu detí k navrhovateľke a nedostatkoch v starostlivosti navrhovateľky o maloleté deti, z uvedených vyjadrení súd takéto skutočnosti preukázané nemal. Tak priateľka, ako aj sestra odporcu, sú jemu blízke osoby, preto aj ich tvrdenia a opis skutkového stavu sú nepochybne citovo ovplyvnené. Priateľka odporcu vo svojom vyjadrení uvádzala skutočnosti, ktoré boli prejednávané na súdnom pojednávaní, je teda nepochybné, že bola podrobne oboznámená s priebehom súdneho pojednávania, s tvrdeniami účastníkov uvádzanými na súdnom pojednávaní a teda aj jej prípadná výpoveď na súdnom pojednávaní by potom musela byť hodnotená v kontexte uvedených skutočností. Priateľka odporcu opisovala veľmi pozitívny citový vzťah medzi odporcom a maloletými deťmi, čo napokon v konaní nebolo sporné a vyplynulo to aj z ostatných vykonaných dôkazov. Priateľka odporcu však nemala možnosť vnímať a pozorovať deti v prítomnosti navrhovateľky, preto sa nemohla vyjadrovať k citovému vzťahu medzi navrhovateľkou a deťmi. Rovnako sestra odporcu vnímala okolnosti spolužitia účastníkov a vzťahy medzi rodičmi a deťmi v minulosti, kedy účastníci žili s ňou v spoločnej domácnosti, ako aj v čase, keď navrhovateľka bola vo vážnom zdravotnom stave, bola hospitalizovaná, resp. bola po hospitalizácii, čomu zodpovedalo aj jej správanie vo vzťahu k maloletým deťom (čo napokon navrhovateľka nespochybnila). Naposledy však bola sestra odporcu v kontakte s navrhovateľkou vo

februári 2014, t. j. pred viac ako rokom, nemala teda možnosť vnímať správanie navrhovateľky voči deťom v stave remisie, v ktorom aktuálne (už dlhšiu dobu) sa navrhovateľka nachádza. Zastupovanie a správu majetku maloletých detí súd zveril obom rodičom, nakoľko nemal preukázané dôvody, ktoré by niektorého z rodičov vylučovali z výkonu uvedeného rodičovského oprávnenia. Výšku výživného súd určil prihliadajúc k oprávneným potrebám maloletých detí, ako aj ku schopnostiam a možnostiam odporcu. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že by bolo v schopnostiach a možnostiach odporcu prispievať na výživu maloletých detí navrhovateľkou navrhovaným výživným. Navrhované výživné, navyše, nezodpovedá ani oprávneným potrebám detí, tvrdeným navrhovateľkou na súdnom pojednávaní. Pokiaľ aj bolo navrhované určiť časť výživného na tvorbu úspor, súd nemal preukázanú dôvodnosť takéhoto návrhu. Určiť časť výživného na tvorbu úspor je možné v prípade, ak príjmy rodiča sú nadštandardné a všetky oprávnené bežné potreby dieťaťa sú pokryté z bežného výživného, čo v danom prípade preukázané nebolo. Odporca je poberateľom výsluhového dôchodku. Odporca netvrdil, ani nepreukázal, žiadne dôvody, ktoré by mu aj popri poberaní výsluhového dôchodku bránili vykonávať ďalšiu prácu. Napokon, odporca preukázal, že vstúpil do obchodného vzťahu s poisťovňou, pre ktorú zamýšľal vykonávať obchodnú činnosť, pokiaľ aj k realizácii výkonu uvedenej činnosti nedošlo, v priebehu súdneho konania vstúpil do ďalších jednaní ohľadne možností vstúpiť do zmluvného vzťahu, ktorý by mu zabezpečil príjem. Na druhej strane, nie je možné odporcu nútiť, aby prevzal aktuálne akúkoľvek prácu, keďže poberá príjem z výsluhového dôchodku, ktorý súd aj hodnotil ako jeho súčasnú možnosť pre plnenie si vyživovacej povinnosti. Súd prihliadol aj k výške výdavkov, tvrdených odporcom, pričom pokiaľ ide o výdavky na spoločné dlhy, mal súd za to, že nie je možné k nim prihliadať v celom rozsahu, keďže sa jedná o dlhy spoločné, ktoré by mali byť predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov. Súd prihliadol aj ku skutočnosti, že stretávanie odporcu s maloletými deťmi upravil široko, v súvislosti s čím nepochybne vzniknú odporcovi ďalšie výdavky. Stretávanie odporcu s maloletými deťmi je však v záujme maloletých detí, a preto má „prednosť“ pred vyšším určením výživného. Na základe uvedených kritérií bolo určené výživné na maloletú J. v sume 120 eur mesačne a na maloletú B. v sume 100 eur mesačne. Rozdielna výška výživného pre maloleté deti je odôvodnená ich vekom a s tým súvisiacimi rozdielnymi výdavkami na ich výživu, keďže na maloletú J. vznikajú vyššie výdavky v súvislosti s návštevou školy (školské pomôcky, školská družina, školské akcie).

Vzhľadom na závery znaleckého dokazovania a výpoveď znalkyne, ako aj ďalšie vykonané dôkazy, z ktorých jednoznačne vyplynul pozitívny citový vzťah a silné citové väzby medzi odporcom a maloletými deťmi, súd upravil stretávanie odporcu s maloletými deťmi formou „širokej“ úpravy styku. Súd preto nad rámec „štandardnej“ úpravy stretávania (počas víkendov) upravil aj stretávanie odporcu s maloletými deťmi v priebehu týždňa, a to každý utorok a štvrtok od 15.00 hod. do 19.00 hod., nakoľko uvedené stretávanie je v záujme maloletých detí (vzhľadom na citový vzťah detí k odporcovi) a súčasne ho umožňuje aktuálny režim maloletých detí, ktoré sa záujmovým aktivitám venujú v rámci školského zariadenia (teda nie po príchode domov a nie cez víkendy). Taktiež súd upravil stretávanie odporcu s deťmi každý nepárny kalendárny víkend od piatku od 18.00 hod. (aby deti sa mohli na víkendový pobyt u odporcu pripraviť v domácom prostredí) do nedele do 18.00 hod. Počas Vianoc upravil súd stretávanie na každý párny rok od 23. 12. od 18.00 hod. do 27. 12. do 19.00 hod. a na každý nepárny rok od 27. 12. od 18.00 hod. do 1. 1. nasledujúceho kalendárneho roka do 19.00 hod. tak, aby bolo zabezpečené rovnomerné trávenie vianočných sviatkov oboch rodičov s deťmi. Vzhľadom na veľkonočnú tradíciu (veľkonočná kúpačka resp. šibačka dievčat) súd upravil stretávanie počas veľkonočných sviatkov tak, aby maloleté deti boli na veľkonočný pondelok u navrhovateľky (v domácom prostredí) a odporca je oprávnený stretávať sa s deťmi každý rok od Veľkého piatku od 9.00 hod. do nasledujúcej soboty do 19.00 hod. tak, aby bolo opätovne zabezpečené právo oboch rodičov na trávenie času s deťmi počas sviatkov. Z rovnakých dôvodov súd upravil aj stretávanie odporcu s maloletými deťmi počas jarných prázdnin, t. j. v rozsahu približne jednej polovice a počas letných prázdnin, v súlade s doporučením znalkyne, od 1. 7. do 15. 7. a od 1. 8. do 15. 8. S výnimkou stretávania odporcu v bežnom pracovnom týždni (kedy si odporca deti prevezme v školskom zariadení, ktoré navštevujú), súd upravil preberanie a odovzdávanie detí po ukončení styku v mieste bydliska navrhovateľky. V záujme riadneho, bezproblémového a plynulého stretávania odporcu s maloletými deťmi súd uložil navrhovateľke povinnosť deti na styk s odporcom riadne pripraviť (uvedená povinnosť pritom zahŕňa nielen vybavenie detí ošatením, obutím, liekmi, školskými pomôckami, ale aj primeranú psychickú prípravu detí na stretnutie), obom rodičom povinnosť v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť uvedenú skutočnosť druhému rodičovi najneskôr 24 hodín pred započatím styku. V tejto súvislosti súd uvádza, že závažným dôvodom pre nerealizovanie styku sú len dôvody,

ktoré úplne znemožňujú, resp. podstatným spôsobom sťažujú stretnutie odporcu s maloletými deťmi, ku ktorým môže dôjsť tak na strane odporcu, ako aj na strane maloletých detí (napr. neplánované a neodkladné plnenie si pracovných povinností odporcom mimo miesta bydliska, náhle akútne ochorenie maloletých detí a pod.).

Podľa § 37 ods. 2 písm. b/, d/ Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd súčasne rozhodol aj o uložení výchovných opatrení a určil dohľad nad výchovou maloletých detí a uložil povinnosť deťom a rodičom podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, nakoľko mal preukázané, že je to v záujme maloletých detí. Súd určil nad výchovou maloletých detí dohľad z dôvodu aktuálnej situácie v rodine, problémov v rodine, ktoré boli zistené v priebehu súdneho konania, najmä prihliadajúc k preukázanej neurotizácii detí, aby bola zabezpečená kontrola nad výchovou detí a v prípade akýchkoľvek problémov s výchovou detí mohli byť učinené primerané opatrenia. Dohľad sa bude vykonávať za súčinnosti Úradu práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš jeden krát mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že komunikácia medzi rodičmi v súčasnosti neprebieha, prihliadajúc k širokej úprave styku odporcu s maloletými deťmi (kedy je nepochybné, že je potrebné komunikovanie rodičov, najmä o závažných záležitostiach týkajúcich sa maloletých detí pri ich odovzdávaní - lieky, školské povinnosti), súd uložil obom rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Úrade práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, a to aj napriek tomu, že odporca vylúčil aktuálne (do skončenia trestného stíhania) možnosť párovej terapie. Forma vykonania výchovného opatrenia, vzhľadom aj na osobitnosti prípadu (prebiehajúce trestné stíhanie proti odporcovi) prislúcha do kompetencie psychológa, ktorý bude uvedené odborné poradenstvo vykonávať. Na základe výsledkov vykonaného znaleckého dokazovania, prihliadajúc aj k správam základnej školy, pediatričky maloletých detí, mal súd za to, že za účelom stabilizácie psychického stavu maloletých detí, ktoré sú v súčasnej dobe neurotizované (pravdepodobne neistotou súvisiacou s prebiehajúcimi súdnymi konaniami), súd uložil aj deťom povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu.

Súd rozhodol, že ďalšie dôkazy, navrhnuté odporcom, a to výsluchom jeho sestry, dcéry a priateľky, nevykoná, nakoľko, vzhľadom na ďalšie vykonané dôkazy, najmä znalecké dokazovanie, by bolo ich vykonanie nehospodárne, bez vplyvu na rozhodnutie vo veci.

Podľa , v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Nakoľko doposiaľ nebolo rozhodnuté o trovách znaleckého dokazovania, teda nebola ustálená výška trov konania, súd si vyhradil rozhodnutie o trovách konania a o trovách štátu na samostatné rozhodnutie, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.

Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.