Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoE/82/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu T. C. XXX, O. D., korešp. adresa: P. O. BOX XXX, XXX XX J., vo veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, proti povinnému: W. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. M. XX/XX, B. C., o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -56 zo dňa 28.01.2015, takto jednomyseľne

rozhodol:

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom okresný súd zamietol podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej iba „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že oprávneným predloženým exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria v Žiline sp. zn. RK-PC-2242/13-EK zo dňa 07.10.2013. Okresný súd právne argumentoval, že predpokladom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. K týmto predpokladom prihliada súd z úradnej povinnosti. Exekučný súd dospel k záveru, že oprávneným predložený exekučný titul nespĺňa podmienky formálnej vykonateľnosti, keďže bol vydaný v rozpore so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), a preto žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Z predložených listín mal okresný súd za preukázané, že sa oprávnený domáha plnenia z právneho vzťahu, ktorý je spotrebiteľským právnym vzťahom. Rozhodcovský súd postupoval pri doručovaní rozhodcovského rozsudku podľa čl. 15 rokovacieho poriadku, ktorý umožňuje rozhodcovskému súdu vydať rozsudok v zrýchlenom rozhodcovskom konaní a doručil ho spolu v jednej zásielke s výzvou na podanie žalobnej odpovede, čo je v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd vydal rokovací poriadok, v ktorom neaplikoval kogentné ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd nie je oprávnený rozhodovať veci v tzv. skrátenom rozkaznom konaní. Tým, že upovedomil žalovaného (povinného) o prebiehajúcom konaní až pri súčasnom doručení rozhodcovského rozsudku a počas celého konania bral do úvahy len skutočnosti uvádzané oprávneným, porušil závažne zásahu rovnosti účastníkov, ako je obsiahnutá v § 17 zákona o rozhodcovskom konaní. Doručenie žaloby v takej podobe, v akej ho realizoval rozhodcovský súd, je v rozpore s § 25 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd bol povinný doručiť žalobu do vlastných rúk tak, aby sa k nej v súlade so zákonom mohol žalovaný vyjadriť žalobnou odpoveďou. Ust. § 35 zákona o rozhodcovskom konaní kogentne rieši okamih nadobudnutia

právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, ktorý nemožno zmeniť dohodou účastníkov ani ustanovením rokovacieho poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol v ňom, že sa nestotožňuje so záverom okresného súdu, že došlo k porušeniu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Priebeh rozhodcovského konania dohodnutý v rozhodcovskej zmluve č. 8500006615 zo dňa 05.09.2011 v článku 5 neodporuje ani ustanoveniam zákona o rozhodcovskom konaní a ani ustanoveniam O.s.p. Zákon o rozhodcovskom konaní nemá žiadne ustanovenie, ktoré by obmedzovalo stály rozhodcovský súd upraviť postup a priebeh rozhodcovského konania tak, ako je uvedený v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu, t.j. aj postup v „skrátenom konaní“. Strany sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu, dokonca sa môžu od nich odchýliť v otázke „úpravy postupu“ rozhodcovského konania. Procesný stav po podaní žalobnej odpovede bude rovnaký bez ohľadu na to, či sa rozhodcovský rozsudok doručoval spolu s výzvou na podanie žalobnej odpovede, alebo či rozhodcovský rozsudok sa má vydať až po predložení žalobnej odpovede. V oboch prípadoch bude rozsudok zohľadňovať tak žalobu, ako aj žalobnú odpoveď. Postup v rámci rozhodcovského konania vyplývajúci z rokovacieho poriadku neberie žalovanému možnosť uplatniť svoje práva v rozhodcovskom konaní. Obdobný postup obsahuje aj O.s.p. pri vydávaní platobného rozkazu či zmenkového platobného rozkazu. Preto nemožno považovať postup, ktorý je dohodnutý v rozhodcovskom konaní, ktorý je obdobný ako postup v súdnom konaní, a to aj v prípadoch, v ktorých je účastníkom konania spotrebiteľ, za porušenie zásady rovnosti účastníkov konania. Oprávnený poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu v obdobnej veci sp. zn. zo dňa 25.03.2014. Opomenutie exekučného súdu rozhodnutie odôvodniť je v zmysle ustálenej judikatúry ÚS SR porušením čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd neuviedol jediné ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré by odôvodňovalo jeho závery. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený žiadal, aby krajský súd uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

Sudca podanému odvolaniu proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nevyhovel, a preto vec podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Uviedol pritom, že exekučný titul nie je po formálnej stránke vykonateľný.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 44 ods. 2 posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s náležitým a presvedčivým odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami dopĺňa ďalšie dôvody.

Podľa § 17 zákona o rozhodcovskom konaní (rovnosť účastníkov rozhodcovského konania) účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Ohľadom námietky oprávneného o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia okresného súdu, resp. neexistencii právnej normy, ktorá by obmedzovala rozhodcovský súd upraviť postup a priebeh rozhodcovského konania v tzv. skrátenom konaní, krajský súd uvádza, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade, ak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk. Možnosť prelomenia materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku je upravená v ustanovení § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. V prejednávanej veci okresný súd skúmaním rozhodcovského konania (procesné úkony rozhodcovského súdu) realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie

posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Súd sa nestotožnil s námietkou nedostatočného odôvodnenia, naopak rozhodnutie okresného súdu považuje za presvedčivé a argumentačne konzistentné.

V danom prípade došlo k porušeniu zákona, nakoľko rozhodcovský súd konal v rozpore s ustanovením § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, keď nedoručil žalobný návrh povinnému tak, aby sa k nemu mohol vyjadriť ešte pred vydaním rozhodcovského rozsudku, ale tento mu doručil až so samotným rozhodcovským rozsudkom. V zmysle ust. § 33 cit. zákona rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským rozsudkom. Keďže zákon o rozhodcovskom konaní nepozná pojem skrátený rozhodcovský rozsudok, nemôže si ho rozhodcovský súd, resp. rozhodca upraviť v rokovacom poriadku. Rokovací poriadok slúži k tomu, aby si rozhodcovský súd upravil konanie v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní. Rokovací poriadok ako interný akt, ktorý nie je nadriadený zákonu, nemôže upraviť spôsob rozhodovania nad rámec zákona. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodcovský súd nemá právo rozhodovať skráteným rozhodcovským rozsudkom.

Exekučný súd nemôže rezignovať na možnosť odopretia vykonania exekúcie na podklade titulu odporujúceho zákonu, a teda nemôže poskytnúť právnu ochranu nároku oprávneného (formou udelenia poverenia na vykonanie exekúcie) na základe exekučného titulu, ktorý nemá materiálnu a formálnu právoplatnosť a vykonateľnosť.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie, ale je len podkladom pre následné zastavenie exekúcie s povinnosťou vyporiadania sa s otázkou trov až v takomto rozhodnutí (§ 57 ods. 2 a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku). Práve absencia rozhodnutia o trovách konania v rozhodnutí súdu prvého stupňa je potom dôvodom, pre ktoré je súd prvého stupňa povolaný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania skončeného týmto uznesením (§ 224 ods. 4 O.s.p. per analogiam).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.