Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_21Cpr-3-2015.pdf
PDF · 108.24 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cpr/3/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci navrhovateľa : P. X., Š. XX, XXX XX U., zast. JUDr. Ivan Klementis, advokát, Mudrochova 2, Bratislava, proti odporcovi : Diligentia R.C., s.r.o., Ivánska cesta 12, 821 04 Bratislava, IČO: 46008616, zast. AK RELEVANS, s.r.o., Dvořákovo nábrežie č.8A, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto dňa 15.07.2015
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.02.2015, doručené navrhovateľovi 20.03.2015 je n e p l a t n é a pracovný pomer naďalej t r v á.
II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 291,72 EUR do rúk právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ivana Klementisa, advokáta a to do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 17.04.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.04.2015, sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru predložené jej odporcom dňa 27.02.2015 je neplatné a pracovný pomer trvá.
Svoj návrh odôvodnila tým, že navrhovateľ dňa 16.01.2013 uzatvoril s odporcom pracovnú zmluvu s pôvodným zamestnávateľom - TERNO Slovensko, spotrebné družstvo, Ivánska cesta 12, 821 04 Bratislava, IČO: 00500674, na základe, ktorej vznikol medzi navrhovateľom a pôvodným zamestnávateľom pracovný pomer, a to ku dňu 16.01.2013 (ďalej len "Pracovná zmluva").
Odporca s účinnosťou od 01.07.2014 vstúpil do práv a povinností pôvodného zamestnávateľa z Pracovnej zmluvy a to na základe predaja časti podniku pôvodného zamestnávateľa uzavretej dňa 01.07.2014 medzi odporcom ako kupujúcim a pôvodným zamestnávateľom ako predávajúcim. Dňa 14.07.2014 uzatvorili navrhovateľ a odporca dodatok č. 1 k Pracovnej zmluve. Navrhovateľ je u odporcu zamestnaný na pozícii Manažér procesu Marketing. Odporca počnúc decembrom 2014 doručoval opakovane každý mesiac navrhovateľovi oznámenie o trvaní prekážok na strane zamestnávateľa pre príslušné obdobie, ktorým navrhovateľovi oznamoval, že na strane odporcu pretrvávajú v príslušnom období prekážky v práci na strane zamestnávateľa a navrhovateľ sa nemusí dostavovať na miesto
svojho dojednaného výkonu práce (na pracovisko) a to až do oznámenia zmeny tohto stavu (až do okamihu odstránenia trvania prekážok na strane zamestnávateľa).
Ako posledné bolo navrhovateľovi doručené oznámenie odporcu zo dňa 27.02.2015, ktorým bolo navrhovateľovi oznámené, že na strane odporcu ako zamestnávateľa pretrvávajú prekážky v práci
a navrhovateľ sa nemusí dostavovať na miesto svojho dojednaného výkonu práce (na pracovisko) a to až do oznámenia zmeny tohto stavu (až do okamihu odstránenia trvania prekážok na strane zamestnávateľa).
Dňa 20.03.2015 bolo navrhovateľovi doručené oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany odporcu zo dňa 27.02.2015 (ďalej len "Okamžité skončenie pracovného pomeru"), a to z dôvodu údajného závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Odporca odôvodnil túto výpoveď uvedením nasledovných dôvodov: a) dlhotrvajúca neospravedlnené absencia navrhovateľa v práci, b) výkon práce pre seba, prípade pre iné osoby v rámci pracovného času, c) nerešpektovanie príkazov a pokynov nadriadených, d) dôvodné podozrenie z prijímania darov alebo iných výhod v súvislosti s výkonom zamestnania, e) zavinené porušovanie bezpečnostných a iných súvisiacich predpisov, f) úmyselné poškodzovanie majetku zamestnávateľa (odporcu), g) konanie zamestnanca (navrhovateľa), pri ktorom zamestnanec úmyselne použil, v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, relevantné poznatky a informácie nadobudnuté pri práci pre zamestnávateľa.
Navrhovateľ s uvedenými dôvodmi výpovede nesúhlasí a má za to, že sú nekonkretizované a teda považuje Okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné.
Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť, pričom uviedol, že medzi odporcom a navrhovateľom vznikol pracovnoprávny vzťah na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 16.01.2013, ktorá bola modifikovaná Dodatkom č. 1 zo dňa 14.07.2014. Navrhovateľ bol u odporcu zamestnaný na pozícii manažér procesu marketing a táto pozícia zahŕňala súbor pracovných činností ako riadenie, organizovanie, kontrolu a zodpovednosť za proces Marketing. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Pracovný pomer bol ukončený odporcom okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 27.02.2015 z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa a to s poukazom na existenciu týchto prípadov závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa: dlhotrvajúca neospravedlnené absencia navrhovateľa v práci, výkon práce pre seba, prípade pre iné osoby v rámci pracovného času, nerešpektovanie príkazov a pokynov nadriadených, dôvodné podozrenie z prijímania darov alebo iných výhod v súvislosti s výkonom zamestnania, zavinené porušovanie bezpečnostných a iných súvisiacich predpisov, úmyselné poškodzovanie majetku zamestnávateľa (odporcu), konanie zamestnanca (navrhovateľa), pri ktorom zamestnanec úmyselne použil, v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, relevantné poznatky a informácie nadobudnuté pri práci pre zamestnávateľa. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi doručené dňa 20.03.2015. Listom zo dňa 27.02.2015 odporca oznámil navrhovateľovi prekážky v práci na strane zamestnávateľa, na
základe čoho s účinnosťou odo dňa 28.02.2015 sa navrhovateľ nemusel dostavovať na miesto dojednaného výkonu práce až do písomného oznámenia zmeny tohto stavu zamestnávateľom.
Odporca mal podozrenie, že navrhovateľ vykonáva popri pracovnom pomere u odporcu aj prácu pre seba, pre iné subjekty ako len pre odporcu, a úmyselne poškodzuje záujmy a majetok odporcu nesprávnym vedením marketingového oddelenia a nehospodárnym konaním pri realizácii jednotlivých zákaziek. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ patril do manažmentu spoločnosti a mal na starosti úlohy týkajúce sa marketingu, bol zodpovedný za hospodárne a riadne vedenie činností spadajúcich pod marketingovú oblasť. Navrhovateľ riadil, organizoval, kontroloval a zodpovedal za proces marketing. Do náplne práce navrhovateľa patrila kontrola hospodárneho zabezpečovania tlače, distribúcie, výroby a grafiky etikiet, plagátov, letákov, regal stoperov a ďalších. Bolo zistené, že navrhovateľ opakovane spôsoboval škody odporcovi na majetku, tým, že vynakladal nehospodárne finančné prostriedky na zabezpečenie tlače, grafiky výroby propagačných materiálov, ktoré mohli byť získané za lepšie ceny. Navrhovateľ uprednostňoval napríklad pri tlači zľavových etikiet jednu a tú istú firmu, hoci na trhu podobných firiem bolo niekoľko a tieto služby vedeli zrealizovať za nižšie ceny. Len pri tlači etikiet bola zistená škoda vo výške 38.537,50 EUR. Nehospodárne nakladanie s majetkom odporcu zo strany navrhovateľa viedlo k rozsiahlym škodám. V tejto súvislosti má odporca dôvodné podozrenie z prijímania
darov alebo iných výhod, vďaka ktorým boli zákazky na výrobu propagačných materiálov zadávané len jednej spoločnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie čítaním listín - pracovná zmluva čl. X, dodatok č. X k pracovnej zmluve zo dňa 16.01.2013, listiny zo dňa 12.12.2014, oznámenia zo dní 29.12.2014, 29.01.2015, 27.02.2015, Oznámenie o skončení pracovného pomeru zo dňa 27.02.2015, reakcia navrhovateľa zo dňa 24.03.2015
- oznámenie o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom účastníkov konania, a oboznámením sa s obsahom vyššie spomenutých listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ dňa 16.01.2013 uzatvoril s odporcom pracovnú zmluvu s pôvodným zamestnávateľom
- TERNO Slovensko, spotrebné družstvo, Ivánska cesta 12, 821 04 Bratislava, IČO: 00500674, na základe, ktorej vznikol medzi navrhovateľom a pôvodným zamestnávateľom pracovný pomer, a to ku dňu 16.01.2013. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú.
Odporca s účinnosťou od 01.07.2014 vstúpil do práv a povinností pôvodného zamestnávateľa z Pracovnej zmluvy a to na základe predaja časti podniku pôvodného zamestnávateľa uzavretej dňa 01.07.2014 medzi odporcom ako kupujúcim a pôvodným zamestnávateľom ako predávajúcim. Dňa 14.07.2014 uzatvorili navrhovateľ a odporca dodatok č. 1 k Pracovnej zmluve. Navrhovateľ je u odporcu zamestnaný na pozícii Manažér procesu Marketing.
Z oznámenia o čerpaní plateného voľna zo dňa 12.12.2014 vyplýva, že odporca oznámil navrhovateľovi, že od 01.12.2014 do 31.12.2014 nepožaduje jeho prítomnosť v práci.
Z oznámenia o čerpaní plateného voľna zo dňa 29.12.2014 vyplýva, že odporca oznámil navrhovateľovi, že od 01.01.2015 do 31.01.2015 nepožaduje jeho prítomnosť v práci.
Z ďalšieho oznámenia o čerpaní plateného voľna zo dňa 29.01.2015 vyplýva, že odporca oznámil navrhovateľovi, že od 01.02.2015 do 28.02.2015 nepožaduje jeho prítomnosť v práci.
Z listu odporcu Oznámenie o pretrvávaní prekážok na strane zamestnávateľa zo dňa 27.02.2015 vyplýva, že odporca navrhovateľovi oznámil, že odo dňa 28.02.2015 sa nemusí dostavovať na miesto svojho dojednaného výkonu práce (t.j. pracoviska), a to až do oznámenia zmeny tohto stavu (t.j. do okamihu odstránenia trvania prekážok na strane zamestnávateľa), ktorý mu oznámi odporca písomnou formou na adresu trvalého pobytu navrhovateľa.
Z listu navrhovateľa Oznámenie o neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o trvaní na ďalšom zamestnaní zo dňa 24.03.2015 vyplýva, že navrhovateľ odporcovi oznámil, že vzhľadom na absenciu skutkového vymedzenia konania navrhovateľa a preukázanie existencie takého konania, ktoré napĺňa prípady porušenia pracovnej disciplíny uvedenej odporcom v Okamžitom skončení pracovného pomeru, považuje navrhovateľ daný právny úkon za neurčitý a Okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné.
Z Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.02.2015 vyplýva, že odporca s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer s poukazom na existenciu týchto prípadov závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa:
a) dlhotrvajúca neospravedlnené absencia navrhovateľa v práci, b) výkon práce pre seba, prípade pre iné osoby v rámci pracovného času, c) nerešpektovanie príkazov a pokynov nadriadených, d) dôvodné podozrenie z prijímania darov alebo iných výhod v súvislosti s výkonom zamestnania, e) zavinené porušovanie bezpečnostných a iných súvisiacich predpisov, f) úmyselné poškodzovanie majetku zamestnávateľa (odporcu),
g) konanie zamestnanca (navrhovateľa), pri ktorom zamestnanec úmyselne použil, v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, relevantné poznatky a informácie nadobudnuté pri práci pre zamestnávateľa.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 26.06.2015 uviedol, že sa pridržiava návrhu na začatie konania zo dňa 17.04.2015, pričom uviedol, že trvá aj na stanovisku zo dňa 17.06.2015, ktoré súdu predložil ako reakciu na vyjadrenie odporcu zo dňa 27.05.2015. Navrhuje aby súd po vykonanom dokazovaní tak, ako bolo navrhnuté návrhu vyhovel a určil, že skončenie pracovného pomeru navrhovateľa na základe oznámenia odporcu o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 27.02.2015, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa 20.03.2015 je neplatné. Pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom založený pracovnou zmluvou zo dňa 16.01.2013 v znení dodatku č. 1 zo dňa 14.07.2014 naďalej trvá. Právny zástupca navrhovateľa ďalej uviedol, že zo strany odporcu nebola dodržaná písomná forma, nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru nie je podpísané v súlade so zákonom a vnútornými predpismi odporcu. Absentuje napísanie
konanie štatutárneho orgánu tak, ako je zapísané v obchodnom registri, to znamená, že štatutárny orgán k napísanému alebo vytlačenému názvu spoločnosti pripojí svoj podpis. Za odporcu podpisovali konatelia Z.. J. F. G. H.. D. H., R... K samostatnému vytýkanému porušeniu pracovnej disciplíny uviedol, že navrhovateľ si nie je vedomý žiadneho porušenia, ktoré je mu kladené za vinu.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 26.06.2015 vypovedal ako účastník konania, s tým, že sa plne pridržiava návrhu na začatie konania zo dňa 17.04.2015.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 26.06.2015 pred súdom uviedol, že je toho názoru, že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru došlo platne v zmysle ustanovenej judikatúry, platí, že aj vymedzenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedené v dokumente zo dňa 27.02.2015 je dostatočné, pokiaľ je z okolností, za ktorých okamžitému skončeniu došlo, zrejmé, z akých dôvodov došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX, tak isto na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX a taktiež aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/ XXXX. Podľa právneho zástupcu odporcu je celkom zrejmé, že navrhovateľ v súčasnosti tvrdí, že nevie za akých okolností došlo k skončeniu jej pracovného pomeru, avšak práve túto skutočnosť chce odporca preukázať v konaní štúdiou a tak isto aj výpoveďami svedkov a to konkrétne p. R. J., R.. D., R.. J., R.. S. G. R.. U.. K samotnému obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru je právny zástupca odporcu toho názoru, že s ohľadom na uvedenú judikatúru je takéto vymedzenie dostatočné a že je teda potrebné skúmať skutkové okolnosti, ktoré k okamžitému skončeniu pracovného pomeru viedli. K námietke navrhovateľa, že nebola dodržaná písomná forma okamžitého skončenia pracovného pomeru sa právny zástupca odporcu nestotožňuje a to z dôvodu, že síce na druhej strane okamžitého skončenia pracovného pomeru je uvedená skratka za zamestnávateľa, avšak pojem zamestnávateľ je jasne definovaný na prvej strane okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 68 ods. 1 Zákona č. 301/2011 Z. z. Zákonníka práce (účinného ku dňu skončenia pracovného pomeru) /ďalej len "Zákonník práce"/ môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce môže zamestnávateľ podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.
Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď
alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Podľa § 81 písm. Zákonníka práce je zamestnanec povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
S poukazom na cit. zák .ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru že návrh navrhovateľky o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je dôvodný.
Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom bola v písomnej forme uzavretá platná pracovná zmluva zo dňa 16.01.2013 s dohodnutým dňom nástupu navrhovateľa do práce dňa 16.01.2013.
Medzi účastníkmi teda nebolo sporné, že pracovný pomer navrhovateľa vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16.01.2013, pričom navrhovateľ bol prijatý na pracovnú pozíciu "Manažér procesu Marketing". Spornou nebola ani skutočnosť, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi dané písomne zo dňa 27.02.2015, ktorú navrhovateľ riadne prevzal dňa 20.03.2015.
Navrhovateľ v konaní namietal najmä nepreukázanie konkrétnych skutočností, že v žiadnom ohľade nešpecifikuje v akom období, ktorým konaním navrhovateľa a za akých okolností malo dôjsť k naplneniu uvedených dôvodov zo strany navrhovateľa. Ďalej, že
odporca nekonkretizuje skutky, ktoré by mali zakladať dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru ako aj to, že odporca nepreukázal existenciu akéhokoľvek konania navrhovateľa, ktorým by malo dôjsť k naplneniu ktoréhokoľvek z uvedených prípadov porušenia pracovnej disciplíny z jeho strany. Vzhľadom na absenciu akéhokoľvek skutkového vymedzenia konania navrhovateľa v Okamžitom skončení pracovného pomeru má navrhovateľ za to, že tento právny úkon odporcu nespĺňa ani len formálne predpoklady okamžitého skončenia pracovného pomeru požadované Zákonníkom práce.
Z obsahu napadnutého okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.02.2015 vyplýva, že odporca s navrhovateľom okamžite skončil pracovný pomer s poukazom na existenciu týchto prípadov závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa:
a) dlhotrvajúca neospravedlnené absencia navrhovateľa v práci, b) výkon práce pre seba, prípade pre iné osoby v rámci pracovného času, c) nerešpektovanie príkazov a pokynov nadriadených, d) dôvodné podozrenie z prijímania darov alebo iných výhod v súvislosti s výkonom zamestnania, e) zavinené porušovanie bezpečnostných a iných súvisiacich predpisov, f) úmyselné poškodzovanie majetku zamestnávateľa (odporcu), g) konanie zamestnanca (navrhovateľa), pri ktorom zamestnanec úmyselne použil, v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, relevantné poznatky a informácie nadobudnuté pri práci pre zamestnávateľa.
Súd k úplnosti uvádza, že k mimosúdnej dohode účastníkov nedošlo.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). K okamžitému skončeniu pracovného pomeru môže zamestnávateľ pristúpiť iba v prípade, že zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo v prípade, že porušil závažne pracovnú disciplínu. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť daný. Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich ku skončeniu pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený (judikát NS SR 5 Cdo 74/2008). Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
Keďže okamžité skončenie pracovného pomeru bolo navrhovateľovi riadne doručené, súd sa ďalej zaoberal jeho dôvodnosťou, keďže navrhovateľ namietal, že ona sa nedopustila žiadneho porušenia pracovnej disciplíny.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného
vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Jedným z dôvodov, pre ktorý môže zamestnávateľ použiť tento výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom závažným spôsobom. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca. Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny.
Dodržiavanie pracovnej disciplíny spočíva v plnení povinností, ktoré ustanovujú právne predpisy, pracovný poriadok a iné vnútorné predpisy zamestnávateľa, pracovná zmluva alebo pokyny vedúceho zamestnanca. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, pri ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod.
Pokiaľ ide o ďalšie kritériá, podľa ktorých sa posudzuje intenzita porušenia pracovnej disciplíny (osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod.), odporca v konaní ničím nepreukázal, že by mu navrhovateľ svojím konaním spôsobil škodu, ani to, že by si navrhovateľ riadne neplnil svoje pracovné povinnosti.
Dôkazné bremeno preukázať, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu zaťažuje zamestnávateľa, teda odporcu. Súd mal za to, že odporca v konaní nepreukázal, že by navrhovateľ svojím konaním závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu.
Zákonník práce stanovuje pre skončenie pracovného pomeru formálne i materiálne náležitosti, ktoré musia byť splnené súčasne. To znamená, že nepostačuje splnenie a dodržanie formálnych náležitostí skončenia pracovného pomeru bez toho, aby boli splnené materiálne náležitosti, ale tiež súčasne nepostačuje splnenie len materiálnych náležitostí, ak zároveň neboli dodržané formálne náležitosti, ktorých splnenie Zákonník práce vyžaduje k tomu, aby skončenie pracovného pomeru bolo platné.
Po preskúmaní sporného Okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľa zo dňa 27.02.2015 dospel súd k záveru, že toto nespĺňa materiálne náležitosti, pretože i keď je dodržaná písomná forma a bolo doručené navrhovateľovi, nie sú v ňom dôvody skončenia pracovného pomeru dostatočne skutkovo vymedzené, resp. konkretizované, tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť (§ 70 Zákonníka práce).
Pod skutkovým dôvodom Okamžitého skončenia pracovného pomeru je z hľadiska prejednávanej veci potrebné rozumieť opísanie konkrétneho konania navrhovateľa, ktoré je dôvodom tohto skončenia pracovného pomeru. Takýto dôvod treba v písomnom vyhotovení Okamžitého skončenia pracovného pomeru uviesť vždy tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné
dôvody, ktoré druhého účastníka pracovného pomeru vedú k tomu, že rozväzuje pracovný pomer; ak takýto dôvod nebol takto uvedený, skončenie pracovného pomeru je neplatné.
Náležité uvedenie dôvodu pre Okamžité skončenie pracovného pomeru v písomnej podobe vyžaduje podrobnejšiu skutkovú konkretizáciu a nie iba citovanie ustanovení zákona. Sporné skončenie pracovného pomeru navrhovateľa zo dňa 27.02.2015 neobsahuje žiadne skutkové dôvody výpovede, len všeobecné tvrdenia: "dlhotrvajúca neospravedlnené absencia navrhovateľa v práci, výkon práce pre seba, prípade pre iné osoby v rámci pracovného času, nerešpektovanie príkazov a pokynov nadriadených, dôvodné podozrenie z prijímania darov alebo iných výhod v súvislosti s výkonom zamestnania, zavinené porušovanie bezpečnostných a iných súvisiacich predpisov, úmyselné poškodzovanie majetku zamestnávateľa (odporcu), konanie zamestnanca (navrhovateľa), pri ktorom zamestnanec úmyselne použil, v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, relevantné poznatky a informácie nadobudnuté pri práci pre zamestnávateľa.
Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že jednotlivé tvrdené porušenia pracovnej disciplíny chcel odporca dodatočne v podaní doručenom na súd dňa 28.05.2015 špecifikovať..
Bez presnej špecifikácii a uvedenia konkrétnych dôvodov skončenia pracovného pomeru aj s ich skutkovým opisom nie je možné v súdnom konaní preskúmať dôvodnosť Okamžitého skončenia pracovného pomeru z materiálneho (obsahového) hľadiska, takéto skončenie pracovného pomeru je neurčité, nepreskúmateľné a teda robí tento právny úkon neplatným.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.
Nakoľko už táto jedna skutočnosť, preukázaná vykonaným dokazovaním, robí právny úkon odporcu spočívajúci v okamžitom skončení pracovného pomeru s navrhovateľom neplatným, súd ďalšie dokazovanie navrhnuté odporcom z dôvodu hospodárnosti konania zamietol.
Na základe citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v zmysle ktorého súd zaviazal odporcu ako neúspešného účastníka konania povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi trovy právneho zastúpenia advokátom za štyri úkony právnej pomoci (1. Prevzatie a príprava právneho zastúpenia, 2. Písomné podanie návrhu na súd, 3. písomné podanie na súd - vyjadrenie navrhovateľa
k stanovisku odporcu, 4. účasť na pojednávaní dňa 26.06.2015), podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. predstavuje jeden úkon právnej pomoci 64,54 EUR, 4 x režijný paušál po 8,39 EUR, teda spolu 291,72 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).