Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/15/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci navrhovateľky: Z.. D. R., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: Q., B. nábr. XXXX/XXXA, proti odporcovi: J.. D. R., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: B. nábr. XXXX/ XXXA, t.č. Q., Y. 84, zastúpenom: JUDr. Lenka Takáčová LLM, so sídlom advokátskej kancelárie v Nitre- Staré Mesto, Mariánska 1359/4, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: G. R., nar. XX.XX.XXXX a R. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 4. decembra 2014 pod č. k. -70, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca a náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa manželstvo účastníkov konania rozviedol. Na čas po rozvode zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že mal. deti bude zastupovať a spravovať ich majetok a otca zaviazal prispievať na výživu mal. G. mesačne sumou 190,- eur a na výživu mal. R. mesačne sumou 160,- eur vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti. O náhrade trov konania rozhodol tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Súd manželstvo účastníkov rozviedol v súlade s ust. § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine, keď mal za to, že vzťahy medzi účastníkmi sú trvalo a vážne rozvrátené. Na čas po rozvode zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť v dôsledku skutočností, že proti tejto časti rozhodnutia odvolanie nebolo podané dňa 12.02.2015. O vyživovacej povinnosti rozhodol v súlade s ust. § 62 ods. 1 - 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výživného vychádzal zo skutkového stavu, že matka je konateľkou spoločnosti, v ktorej za obdobie 09/2013-08/2014 mala priemerný príjem 585,55 eura a jej spoločníčkou je jej matka. Otec je príslušník policajného zboru s priemerným príjmom 1.097,65 eura, bývajúci v spoločnej domácnosti s rodičmi. Zohľadnil, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. K návrhu matky na určenie výživného na každé dieťa v sume 350,- eur so sporiacou zložkou uviedol, že ho považoval za neprimeraný k preukázaným potrebám detí a finančným možnostiam otca, pretože to jeho majetkové pomery neodôvodňujú. O trovách konania rozhodol podľa § 144 veta prvá OSP.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadla v zákonnej lehote odvolaním matka v časti určenia výživného. Domáhala sa jeho zmeny tak, že na každé dieťa bude otec prispievať výživným vo výške 250,- eur mesačne a tvorby úspor do budúcna v sume 100,- eur mesačne. Namietala, že určeným výživným dôjde

k podstatnému poklesu životnej úrovne detí, príjem otca nesprávne súd vypočítal sumou 1.097,65 eura, správny príjem mal byť vo výške 1.115,91 eura. Uviedla, že otec pracuje ako policajt, má zabezpečené zamestnanie, policajný zbor môže kedykoľvek opustiť, preto nesúhlasila s rozhodnutím v časti neurčenie úspor na každé dieťa.

K odvolaniu sa vyjadril otec, ktorý uviedol, že prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie, vyhodnotil na jeho základe správne skutkový stav a vec správne právne posúdil. Správne vypočítal jeho príjem v sume 1.097,62 eura a vysvetlil, prečo uviedol tento príjem. Určením výživného v sume 350,- eur nedôjde k zníženiu životnej úrovne detí, pretože stanovené výživné je primerané ich veku a k znižovaniu úrovne dochádza znižovaním príjmu matky, ktorá na pojednávaní vyčíslila vyššie výdavky ako sú jej príjmy. Ďalej uviedol, že výživné v stanovenej sume platí a deťom na ich požiadanie kupuje veci a dáva peniaze. Matka podala návrh 27.11.2014 na zverenie detí do jej výchovy a určenie výživného, konanie je vedené pod sp. zn. . Ide o totožnosť konania, jedná sa o litispendenciu. Preto žiadal návrh matky ako nedôvodný zamietnuť.

K odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), zistení, že spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, viazaný dôvodmi odvolania, neviazaný rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/ OSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), pretože odvolací súd nezistil výnimky odsekov 2-7 citovaného ustanovenia, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

V preskúmavanej veci bolo manželstvo rodičov rozvedené, mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť 12.02.2015. Odvolaním bol napadnutý len výrok týkajúci sa určenia vyživovacej povinnosti otca na mal. deti.

Podľa § 113 ods. 1 OSP, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k mal. deťom z ich manželstva na dobu po rozvode. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom s jedinou výnimkou v prípade upravenom ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine výslovne vyjadrený nie je. Vyplýva však zo všeobecne uznávaného hľadiska, že výživným má byť deťom zabezpečená taká životná úroveň, aká by zodpovedala sociálnemu postaveniu rodičov a akú by deťom rodičia zabezpečovali, keby spolu žili. Výživné pre mal. deti slúži nielen na uspokojovanie ich výživy v užšom zmysle, ale aj na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných i ďalších potrieb dôležitých pre riadnu výchovu dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, náklady liečenia a pod.). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu. Predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, schopnosti, možností a spôsobu prípravy na budúce povolanie. Súd pri určení výživného v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd prihliadne aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z týchto aspektov bolo potrebné vo veci vykonávať dokazovanie (§ 120 ods. 2 OSP) aj bez návrhu a následne o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vo veci rozhodnúť.

Odvolací súd posudzujúc dôvody odvolania matky, ktorými bol v zmysle § 212 ods. 1, 2 písm. a/ OSP viazaný (neprimeranosť výšky výživného v pomere k zárobkovým pomerom otca) a s prihliadnutím na obsah spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovania a z takto vykonaného dokazovania vyvodil aj správny právny záver. Je nesporné, že otec je policajt. Matka namietala nesprávne určenú výšku výživného v sume 1.097,65 eura. Na čl. 67 spisu sa nachádza vyčíslený príjem otca za 12 mesiacov (11/2013-10/2014) v sume 13.390,88 eura, čo je rozdiel 18,18 eura, ktorá suma je nepatrná, akýmkoľvek spôsobom neovplyvňujúca stanovené výživné. Z tejto sumy bol otec zaviazaný prispievať na výživu detí spolu 350,- eur, čo je podľa názoru odvolacieho súdu primeraná suma odôvodňujúca ich životné náklady. Matka poberá na deti rodinné prídavky v sume 47,04 eura,

na každé dieťa 23,52 eura, takže príjem maloletého G. je 213,52 eura a maloletej R. 180,52 eura bez započítania výživného, ktorým je povinná matka podieľať sa na výžive detí. Matka je jedinou konateľkou spoločnosti W., s.r.o., Q., bolo predložené potvrdenie o príjme, z ktorého vyplýva, že vo firme pracuje od roku 1995 a mala zo rok 2013 zárobok 577,63 eura a za rok 2014 priemerný zárobok 518,97 eura. Matka v konaní neprodukovala žiaden dôkaz o jej tvrdení, že spoločnosť nedosahuje zisk, a preto sa jej znižujú príjmy. Vyčíslila náklady na deti za mesiac september 2013 v sume 1.548 eur, čo na jedno dieťa činí 774,- eur a ďalšie náklady súvisiace s bývaním detí v sume 245,- eur, z čoho vyčíslila celkové náklady v sume 1.829 eur. Z čoho hradí uvedené náklady pri príjme 518,- eur neuviedla.

V dôvodoch odvolania namietala zvýšenie príjmu otca od novembra 2014, odôvodňujúci vyššie výživné v tvorbe úspor. Tvorbu úspor zaviedlo ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine. Táto nová úprava upustila od doterajšej koncepcie poskytovania len bežného výživného, ktoré bolo obmedzené odôvodnenými potrebami oprávneného dieťaťa, zistenými v čase rozhodovania súdu (§ 154 OSP). Podľa novej právnej úpravy aj tvorbu úspor možno považovať za odôvodnené potreby dieťaťa, za predpokladu, že to majetkové pomery povinného rodiča umožňujú. Tvorba úspor dieťaťa, ak sú na to splnené predpoklady, zodpovedá napokon aj právu dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2, druhá veta). Pri tvorbe úspor zákon upustil od eximplifikatívneho výpočtu potrieb na účely ktorých sa môžu úspory vytvárať. Je nesporné, že štúdium a príprava na budúce povolanie medzi nimi budú naďalej vytvárať významnú úlohu. Podmienkou rozhodnutia súdu o tvorbe úspor je kvalifikované zistenie majetkových pomerov povinného. Ide o výnimku zo zásady spotrebného charakteru výživného. Súd preskúmava majetkovú situáciu povinného komplexne zo všetkých zákonných hľadísk a ak dospeje k záveru, že tieto majetkové pomery sú také, že okrem zabezpečovania všetkých možných potrieb dieťaťa v rozsahu, ktorým sa podieľa na životnej úrovni rodičov, majetková situácia umožňuje aj tvorbu úspor, určí výšku výživného s prihliadnutím aj na tento záver. Z ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine možno vyvodiť, že by malo ísť o majetkové pomery prevyšujúce priemer. Zo systematického zaradenia tejto úpravy do ust. § 63 ods. 3 by vyplývalo, že tvorbu úspor možno priznať len v prípade rodiča, ktorý má príjmy z inej, než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmov. Hoci sa vychádza z predpokladu využitia tejto úpravy práve v týchto prípadoch, niet podstatného dôvodu neumožniť takúto úpravu aj v prípade, keď by to odôvodňovali majetkové pomery rodiča, ktorý nepatrí do kategórie vymedzenej v ods. 1 a 2. Nevyplýva to ani zo znenia ustanovenia, keďže ods. 3 obsahovo nenadväzuje na prvé dva odseky, ale má samostatný predmet úpravy (tvorba úspor).

Otec je štátny zamestnanec s mesačným príjmom, okrem majetku v BSM s matkou iný majetok nevlastní. Podľa názoru odvolacieho súdu nemá majetok a nadštandartné príjmy, z ktorých by mohol byť zaviazaný na tvorbu úspor a prispievať zvýšeným výživným na deti.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu namietal prekážku začatého konania. Odvolací súd pri skúmaní podmienok odvolacieho konania (§ 103 OSP) nezistil prekážku konania, pre ktorú by musel konanie zastaviť (§ 104 ods. 1 OSP) pretože podaným návrhom vedeným na Okresnom súde Nitre pod sp.zn. sa matka domáhala úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu (žiadala určiť výživné od 01.09.2014) a v rozvodovom konaní súd upravuje práva a povinnosti rodičov na čas po rozvode.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 46 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže išlo o konanie, ktoré môže začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.