Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Er-3028-2013.pdf
PDF · 69.84 KB
Case nature
Area
Subarea
33Er/3028/2013
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jozef Kaduch, so sídlom Dolný Val 30, 010 01 Žilina, vo veci oprávnených: 1) G.. R. F., U.. XX.X.XXXX, D. XXX, XXX XX R., 2) G.. G. F., U.. X.XX.XXXX, D. XXX, XXX XX R. a 3) G.. M. F., U.. X.XX.XXXX, D. XXX, XXX XX R., zast. zákonným zástupcom matkou N. F., U.. XX.X.XXXX, D. XXX, XXX XX R., zast. JUDr. Ladislav Potocký, advokát, so sídlom Mydlárska 19, 010 01 Žilina, proti povinnému: R. F., U.. XX.X.XXXX, D.Z. XXX, XXX XX R., takto
rozhodol:
I. Exekúciu v časti bežného výživného z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručenému súdnemu exekútorovi dňa 03.07.2013 a žiadosti súdneho exekútora, súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Podaním doručeným súdu dňa 23.10.2014 povinný navrhol zastavenie exekúcie v časti bežného výživného. Vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že zaplatil zameškané výživné, trovy exekúcie a bežné výživné si plní riadne a včas. Vyhlásil, že si bude vyživovaciu povinnosť plniť riadne a včas.
Súd vyzval dňa 10.03.2015 súdneho exekútora, právneho zástupcu oprávnených, aby sa vyjadrili k návrhu povinného. Súdny exekútor podal informáciu dňa 16.03.2015 a v podaní uviedol, že povinný má uhradené celé zameškané výživné ako aj bežné výživné, ktoré platí zrážkami zo mzdy. Rovnako ma uhradené aj trovy exekúcie v plnom rozsahu.
Podaním zo dňa 23.03.2015 sa k návrhu vyjadril oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu. V podaní uviedol, súhlasí so zastavením exekúcie stým, že i naďalej bude výživné platiť prostredníctvom zamestnávateľa do 15. Dňa toho ktorého mesiaca, pretože výplata je vyplácaná na účet 11. dňa toho ktorého mesiaca. Ak by okresný súd zastavil exekúciu a bolo by na odporcovi platenie výživného opätovne by výživné neplatil buď v takej sume ako má, alebo neskoro až po dátume 20-tom toho ktorého mesiaca, pretože už teraz sa špekulatívným spôsobom stráni platiť výživné a na okresný súd si podal návrh na zníženie výživného na mal. deti, aby sa priblížil k životnej úrovni svojich detí.
Podľa § 57 ods. 2 EP exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 80 EP na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
Zo súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie voči povinnému začalo dňa 03.07.2013 (t.j. dňom podania návrhu na začatie exekúcie). Povinný si svoju povinnosť na zameškanom výživnom splnil. Ako vyplýva zo správy súdneho exekútora, tak povinný si plní vyživovaciu povinnosť na bežnom výživnom riadne a včas. Súd mal preukázané, že ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie (23.10.2014) má povinný uhradené v plnom rozsahu zameškané výživné, trovy exekúcie ako aj bežné výživné, ktoré si pravidelne plní. Z vyjadrenia oprávneného taktiež nevyplýva, že by si bežné výživné, ku dňu podania vyjadrenia, riadne a včas neplnil. Súd sa preto zaoberal posúdením či možno predpokladať, že si povinný bude plniť svoju vyživovaciu povinnosť naďalej dobrovoľne.
Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že povinný uhradil zameškané výživné a bežné výživné pravidelne platí. Súd výzvou zo dňa 10.03.2015 vyzval súdneho exekútora, aby sa vyjadril k návrhu na zastavenie exekúcie v časti bežného. Zo stanoviska súdneho exekútora vyplýva, že povinný má uhradené zameškané výživné, trovy exekúcie a bežné výživné si plní riadne a včas. Z vyššie vykonaného dokazovania vyplýva, že u povinného je predpoklad dobrovoľného plnenia výživného v budúcnosti. Povinný zmenil svoj prístup k plneniu si svojej vyživovacej povinnosti a keďže tak učinil až po začatí exekúcie, je zrejmé, že sa tak stalo na základe hrozby pokračovania exekúcie. Preto exekúcia splnila svoj účel a v takom prípade je dôvod, aby ju súd zastavil. Je už neúčelná a nie je na ňu dôvod. Aj keď exekúcia pôvodne začala dôvodne, vzhľadom na pravidelné plnenie povinnosti zo strany povinného by jej ďalšie pokračovanie pôsobilo voči povinnému šikanózne (aj vzhľadom na povinnosť hradiť trovy exekúcie exekútorovi vo výške 20 % z každej úhrady bežného výživného, a to popri úhradách tohto bežného výživného). Súd tento záver konštatuje aj napriek nejasnému stanovisku oprávnených keď na jednej strane vyjadrili súhlas so zastavením exekúcie s podmienkou platenia výživného formou zrážok zo mzdy resp. aby povinný zriadil trvalý príkaz na úhradu výživného no na druhej strane sa vyjadrili, že už teraz sa špekulatívnym spôsobom stráni platiť výživné ako dôvod uviedli návrh na zníženie výživného na mal. deti. . Tu však súd poukazuje, že oprávnený sleduje svoj záujem na takpovediac „zaručenom“ plnení zo strany povinného v prípade exekúcie. Súd, ale na podklade zistených skutočností dospel k záveru, že záujem povinného na zastavení v tomto prípade prevažuje nad záujmom oprávnených na pokračovaní v exekúcii, a preto rozhodol o zastavení exekúcie.
Pre úplnosť súd uvádza, že zastavením exekúcie nezaniká vyživovacia povinnosť povinného uložená exekučným titulom, a to povinnosť povinného prispievať na výživu oprávnených. To znamená, že oprávnení môžu v prípade opätovného dobrovoľného neplnenia uloženej povinnosti povinným, návrhom na vykonanie exekúcie iniciovať nové exekučné konanie proti povinnému. V prípade vyživovacej povinnosti je súdne konanie oslobodené od súdneho poplatku (§ 4 ods. 1 písm. g/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov) a platiteľom preddavku na trovy exekúcie je súd (§ 197 ods. 3 EP) a pri dôvodne vedenej exekúcii trovy exekúcie vrátane trov oprávneného potrebných na účelné vymáhanie nároku uhrádza podľa zásady ustanovenej v § 197 EP povinný.
Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
V súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov exekúcie v zmysle § 200 ods. 5 EP súd súdnemu exekútorovi náhradu trov nepriznal, nakoľko z vyjadrenia súdneho exekútora vyplýva, že tieto boli povinným uhradené v plnej výške.
Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.