Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6C-300-2014.pdf
PDF · 82.61 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/300/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Jančovičom v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska č. 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Kán, advokát, so sídlom Námestie Martina Benku 9- C1, Bratislava proti odporkyni: B. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. XXXX/X, Bratislava, zastúpená opatrovníčkou: Ľ. P., zamestnankyňa Okresného súdu Bratislava IV o zaplatenie 50,70 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.08.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie 50,70 eura z titulu neuhradenia cestovného za prepravu.
Odporkyňa sa v mieste trvalého pobytu nezdržiava, prechodný pobyt hlásený nemá, miesto jej pobytu nie je známe a súdu sa ho nepodarilo zistiť, preto jej bol v zmysle § 29 O.s.p. ustanovený opatrovník na zastupovanie v konaní.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu, ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 1 prvá veta O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. predmetná právna vec je drobným sporom, preto súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. nenariaďoval vo veci pojednávanie a oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu. Právny zástupca navrhovateľa ani opatrovník odporkyne sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Opatrovník odporkyne mal riadne doručený návrh ako aj poučenie dňa 18.06.2015 a k návrhu sa nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 13.11.2012 vystavenom na meno odporkyne, z ktorého zistil, že odporkyňa v uvedený deň na linke MHD č. 77 cestovala bez cestovného lístka a na výzvu revízora sa nepreukázala ani iným platným cestovným dokladom. Účastníci boli poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
Podľa § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 100 ods. 1 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
Podľa § 108 OZ, práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle. Za spotrebiteľské zmluvy v širšom zmysle možno považovať akékoľvek zmluvy uzavierané medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri ktorých spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Spotrebiteľské zmluvy v užšom zmysle predstavujú osobitný typ zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela, a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom spotrebiteľského práva. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môže mať zmluva kúpna, zmluva o dielo, poistná zmluva, zmluva o obstaraní zájazdu, lízingová zmluva, (zmluva o úvere), zmluva o dodávke plynu elektriny, o pripojení a ďalšie. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať aj
zmluvy uzatvárané podľa Obchodného zákonníka ako aj ďalších osobitných predpisov. Spotrebiteľská zmluva sa uzatvára medzi dodávateľom na strane jednej a spotrebiteľom na strane druhej. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom bude vždy osoba (fyzická či právnická), ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekoná ako podnikateľ, teda osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom nie je rozhodujúce, či spotrebiteľ mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy.
Navrhovateľ si v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie cestovného vo výške 0,70 eura a úhrady vo výške 50 eur za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, ktorú si navrhovateľ môže uplatniť do výšky stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav. Právny vzťah medzi účastníkmi konania bol založený zmluvou o preprave osôb podľa ust. § 760 OZ. Ustanovenie § 760 OZ presnejšie nevymedzuje formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby. Ide o neformálnu zmluvu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom (napr. zakúpením cestovného lístka, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.). Nástupom odporkyne do dopravného prostriedku navrhovateľa tak došlo ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy o preprave medzi účastníkmi konania v zmysle § 760 OZ a jeho zotrvaním v dopravnom prostriedku došlo aj priamo k využitiu služby poskytovanej dopravcom, ktorá je predmetom jeho obchodnej činnosti a za ktorú má nárok na primeranú odmenu, a to cestovné.
V súlade s pojmovým vymedzením spotrebiteľských zmlúv legislatívne vyjadreným v ustanovení § 52 OZ, je potrebné prepravnú zmluvu v prejednávanej veci považovať za spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej navrhovateľ koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, preto je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za dodávateľa; odporkyňa ako fyzická osoba nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto je potrebné považovať ju v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľa a predmetnú zmluvu o preprave posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu. V prospech takéhoto výkladu svedčí tiež skutočnosť, že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave osôb sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré vypracúvajú jednotliví dopravcovia na základe všeobecne záväzných právnych predpisov, čím vlastne doplňujú všeobecnú úpravu v Občianskom zákonníku. Prepravný poriadok, ktorý dopravca zverejňuje spravidla v dopravnom prostriedku, prípadne na miestach na to vhodných ( napr. jednotlivé zastávky dopravného prostriedku a pod.) je definovaný ako súčasť návrhu na uzavretie prepravnej zmluvy, čo znamená, že cestujúci sa síce môžu s prepravným poriadkom oboznámiť, avšak ho nemôžu ovplyvniť.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa dňa 13.11.2012 na linke MHD č. 77 na výzvu revízora (zamestnanca navrhovateľa povereného vykonaním kontroly cestovných lístkov) nepreukázala platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom. Navrhovateľ si návrhom podaným na súde dňa 04.08.2014 voči odporkyni uplatnil nároky z prepravy na zaplatenie cestovného vo výške 0,70 eura a úhrady vo výške 50 eur za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom, ktorú si navrhovateľ môže uplatniť do výšky stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav. Odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvýkrát, teda odo dňa nasledujúceho po tom, kedy odporkyňa cestovala v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka (14.11.2012), mohol navrhovateľ podať návrh na súd pre porušenie prepravného poriadku zo strany odporcu. Nakoľko návrh na začatie konania bol podaný až dňa 04.08.2014, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby určenej v ust. § 108 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o preprave a povinnosť súdu v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov prihliadať ex offo na premlčanie nároku navrhovateľa zo spotrebiteľskej zmluvy, neostávalo súdu iné, než návrh navrhovateľa zamietnuť.
Oba uplatnené nároky, právo na zaplatenie cestovného a právo na zaplatenie úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom, vznikli súčasne, preto premlčacia doba začala plynúť súčasne a uplynutím jednoročnej premlčacej doby boli tieto nároky premlčané. Na uvedenom základe, súd návrh navrhovateľa zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnej odporkyni ich náhradu nepriznal, nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitných predpisov (§ 251 O.s.p., zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).