Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/44/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti o nesvojprávneho I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., G. XX/ XX, zastúpeného osobitným opatrovníkom Mestom K. a opatrovníkom G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., G. XX/XX, zastúpeného Z.. K. X., advokátom so sídlom v K., P. XXXX X/A, o návrhu navrhovateľov 1/ S.. S. E., bytom K. XXX, 2/ F.. Q. E., , bytom K. XXX, o zmenu opatrovníka nesvojprávneho a iné , o odvolaní navrhovateľov 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 26. februára 2015, č.k. -45 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom zamietajúcom výroku o zmene opatrovníka p o t v r d z u j e.

Vo výroku o náhrade trov konania napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov 1/, 2/ na zmenu opatrovníka nesvojprávnemu I. A.. O náhrade trov konania rozhodol tak, že navrhovateľom 1/, 2/ uložil povinnosť zaplatiť opatrovníkovi pozbavenému na právne úkony náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia v sume 145,84 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrhu navrhovateľov na zmenu opatrovníka nesvojprávneho a na uloženie ďalších povinností opatrovníkovi pozbaveného nie je možné vyhovieť. Vychádzal pritom z toho, že I. A., nar. XX.XX.XXXX bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu a za opatrovníka mu bol ustanovený jeho brat G. A., nar. XX.XX.XXXX. V rozsudku o pozbavení spôsobilosti na právne úkony bol určený rozsah oprávnení a povinností opatrovníka, ako aj spôsob nakladania s majetkom nesvojprávneho. Pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je inštitútom občianskeho práva, ktorého účelom je zabezpečiť, aby nedochádzalo k ujme na právach osôb, ktoré pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie sú spôsobilé sami robiť právne úkony. Takouto osobou je aj nesvojprávny I. A., ktorý trpí reziduálnou paranoidnou schizofréniou a organickým psychosyndrómom pri atrofii mozgu. Skutočnosť, že nesvojprávny trpí duševnou poruchou, medzi účastníkmi nie je sporná. Z vykonaného dokazovania , najmä z výpovedí navrhovateľov, svedkyne Anny A., i zo správy mesta K. nevyplýva, že by vo výkone funkcie opatrovníka nesvojprávneho dochádzalo k závažným nedostatkom, ku konaniu v rozpore so záujmom nesvojprávneho, k neplneniu funkcie opatrovníka alebo k zanedbávaniu jeho povinností vo vzťahu k nesvojprávnemu. Opatrovník nesvojprávneho zabezpečuje osobne každodennú starostlivosť o nesvojprávneho, o jeho výživu a zabezpečuje aj ďalšie jeho potreby, zastupuje ho pri všetkých úkonoch a spravuje jeho majetok. Zo správy Mesta K., podanej po vykonaní návštevy v domácnosti opatrovníka a nesvojprávneho vyplýva, že nesvojprávny a jeho opatrovník sú na seba naviazaní, nesvojprávny opatrovníka rešpektuje. Vykonaným dokazovaním neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, že opatrovník nevykonáva svoju funkciu riadne a v súlade so záujmami nesvojprávneho. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovatelia nemajú zásadné výhrady k starostlivosti opatrovníka o nesvojprávneho. Súd mal za to, že ak by vo výkone funkcie opatrovníka a aj v zabezpečovaní potrieb nesvojprávneho a každodennej starostlivosti o neho boli závažné nedostatky, alebo by opatrovník konal výslovne v rozpore so záujmom nesvojprávneho, že by takúto skutočnosť navrhovatelia alebo sestra nesvojprávneho pred súdom uviedli a domáhali sa zmeny opatrovníctva v celom rozsahu, teda vrátane výkonu starostlivosti o pozbaveného a o zabezpečovanie jeho potrieb. Navrhovatelia však takýto návrh nepodali, pretože zmenu opatrovníka navrhujú len v určitej časti a to v časti nakladania s finančnými prostriedkami. Výhrady majú najmä k nakladaniu s majetkom nesvojprávneho, a to s jeho vkladnou knižkou. Spornú vkladnú knižku majú v držbe navrhovatelia. V priebehu konania navrhovatelia jednoznačne uviedli, že sa nedomáhajú toho, aby súd ustanovil nesvojprávnemu za opatrovníka navrhovateľa 2/ v rozsahu všetkých oprávnení a povinností, ale len v takom rozsahu , že by sa zmenil opatrovník na vybavovanie finančných záležitostí nesvojprávneho /teda aby sa výkon funkcie opatrovníka rozdelil medzi opatrovníka nesvojprávneho a navrhovateľa 2//. Je zrejmé, že navrhovatelia majú s opatrovníkom nesvojprávneho narušené vzájomné vzťahy. Ich vzájomná nedôvera a nezhody však nie sú dôvodom na zmenu opatrovníka nesvojprávneho najmä preto, že z vykonaného dokazovania vyplýva jednoznačný záver o tom, že o zabezpečovanie každodennej osobnej starostlivosti o nesvojprávneho a o každodenné zabezpečovanie jeho potrieb nemajú záujem ani navrhovatelia, ani jeho sestra M. A. a ani iná osoba ako ustanovený opatrovník. H., že v ustanovení § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že súd ustanoví osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony opatrovníka. Z gramatického výkladu citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon neumožňuje, aby súd ustanovil jednej osobe viacerých opatrovníkov. Funkcia opatrovníka osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony je komplexná a vyplýva z nej povinnosť zabezpečovať všetky právne úkony nesvojprávneho, teda nielen tie, ktoré sa týkajú hospodárenia s jeho majetkom. Opatrovník v mene pozbaveného zabezpečuje všetko a za všetko aj zodpovedá. Keď má opatrovník zabezpečovať riadnu starostlivosť o pozbaveného a zabezpečovať všetky jeho potreby / bývanie, stravu, oblečenie, lieky, zdravotnú starostlivosť/, tak musí mať k dispozícii aj jeho príjem a tiež jeho finančné prostriedky. Rozdelenie výkonu funkcie opatrovníka tak, že pozbavený by naďalej zostal bývať u jeho opatrovníka , ktorý by zabezpečoval o neho každodennú osobnú starostlivosť a zabezpečoval tiež jeho životné potreby a navrhovaný opatrovník by zastupoval pozbaveného pri nakladaní s finančnými prostriedkami a majetkom, tak nie je ani dobre možné. Súd pri rozhodnutí zohľadnil aj vzdialenosť bydliska navrhovateľov a opatrovníka s pozbaveným a aj ich narušené vzájomné vzťahy , ktoré sú medzi navrhovateľmi a opatrovníkom pozbaveného. Potreby pozbaveného je potrebné zabezpečovať denne. Opatrovník preto aj na vybavovanie a zabezpečenie bežných vecí potrebuje finančné prostriedky a je prakticky nemožné, aby finančné prostriedky, ktoré na vybavovanie týchto bežných vecí potrebuje, spravoval a bol za ne zodpovedný niekto iný. Pokiaľ ide o to, že by opatrovník mohol zneužiť prostriedky uložené na vkladnej knižke na svoje vlastné obohatenie súd vychádzal z ustanovenia § 28 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spravovať majetok nesvojprávneho môže opatrovník len v bežných veciach (najmä slúžiacich na zabezpečenie základných životných potrieb nesvojprávneho - bývania, stravy, zdravotnej starostlivosti a podobne), na nakladanie s jeho majetkom v iných ako bežných veciach (napríklad na investície peňažných prostriedkov, na predaj majetku a podobne) je potrebné vždy schválenie súdu. Súd je povinný dohliadať na správu majetku nesvojprávneho a sledovať výkon funkcie opatrovníka tak, aby bol v najlepšom záujme nesvojprávneho. Z rozsudku súdu zo dňa 12.03.2014 vyplýva, že opatrovník je vždy k 30.12. povinný predložiť súdu správu o výkone funkcie opatrovníka a správy majetku nesvojprávneho a po skončení funkcie opatrovníka predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku nesvojprávneho. Súd dvakrát ročne žiada o správu o nesvojprávnom a o výkone funkcie opatrovníka. Súd hodnotí výkon funkcie opatrovníka a v prípade, ak by zistil v jeho výkone nedostatky, môže aj z moci úradnej opatrovníka nesvojprávneho zmeniť. Súd kontroluje výkon funkcie opatrovníka aj tým, že neschváli taký právny úkon, v iných ako bežných veciach, ktorý by nesledoval najlepšie záujmy nesvojprávneho a nebol by na jeho prospech. Okrem toho zneužitie povinností opatrovníka môže byť sankcionované aj ustanoveniami trestného práva. Zákon umožňuje zmeniť opatrovníka nesvojprávneho najmä v takom prípade, ak si opatrovník neplní svoju funkciu a zanedbáva svoje povinnosti. V posudzovanej veci však také zistenie z vykonaného dokazovania nevyplýva. Ani navrhovatelia netvrdia, že by opatrovník zanedbával svoje povinnosti vo vzťahu k zabezpečeniu riadnej starostlivosti o nesvojprávneho. Ustanovenie viacerých opatrovníkov jednej osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony resp. rozdelenie výkonu funkcie opatrovníka medzi dve osoby zákon neumožňuje. Z uvedených dôvodov súd návrh na zmenu opatrovníka nesvojprávneho ako nedôvodný zamietol. Súd návrhu navrhovateľov v časti, v ktorej žiadali o možnosť pozbaveného navštevovať, aby mali k dispozícii určitý čas a aby opatrovník "nesliedil ako dozorca vo väznici" , aby ich informoval o prípadných hospitalizáciách Vladimíra Groma a umožnil mu kontakt s rodinou nebolo možné vyhovieť vzhľadom na to, že zákon neupravuje styk s osobou pozbavenou na právne úkony a neupravuje ani povinnosť informovať o hospitalizáciách prípadne umožniť mu telefonický styk. Možnosť navštevovať pozbaveného, dostávať o ňom informácie, mať s ním kontakt atď. je otázkou normálnych medziľudských vzťahov a pokiaľ ide o navrhovateľov a opatrovníka dokonca blízkych príbuzenských vzťahov. Tieto vzťahy sú medzi nimi však výrazne narušené a to je dôvod, pre ktorý potom tieto normálne medziľudské vzťahy nefungujú a nie je možné podľa vyjadrenia navrhovateľov pozbaveného v domácnosti opatrovníka navštevovať, tráviť s ním čas a udržiavať s ním kontakt. Zákon však neumožňuje uložiť opatrovníkovi povinnosť, aby strpel návštevy navrhovateľov alebo iných príbuzných v jeho dome, prípadne v dome jeho manželky alebo mu uložiť povinnosť ako sa má voči navrhovateľom počas ich návštev správať. Je to otázka výchovy, správania , morálky ale nie právna otázka. Súd preto návrhu navrhovateľov v tejto časti nemohol vyhovieť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd návrhu navrhovateľov 1/, 2/ nevyhovel, v konaní teda neboli úspešní, preto im súd uložil povinnosť nahradiť trovy konania opatrovníkovi nesvojprávneho, ktorý bol v konaní úspešný. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po 64,53 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhl. č. 655/204 Z.z. (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 26.02.2015) a z dvoch režijných paušálov po 8,39 eur, spolu v sume 145,84 eur. V súlade s § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sú navrhovatelia povinní zaplatiť trovy konania k rukám právneho zástupcu opatrovníka nesvojprávneho. Právne svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil ust. § 10 ods. 1,3, § 26 Obč. zák., § 192 ods. 1,2, § 193, §180 ods. 1- 4 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu, a to jeho zamietajúcej časti o zmene opatrovník, podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/, 2/. Navrhli ho zmeniť tak, že za opatrovníka nesvojprávneho I. A. bude ustanovený Ing. Q., resp. žiadali napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietali nesprávne právne posúdenie veci. Vytýkali súdu prvého stupňa, že nenariadil hlbšie preskúmanie pomerov u opatrovníka a vychádzal okrem výsluchov rodinných príslušníkov len zo správy Mesta K., z ktorej nie je zrejmé ako prebiehala návšteva, za koho prítomnosti, ako dlho skúmali skutkový stav, či takéto kontroly vykonávajú častejšie a bez ohlásenia, či sa pýtali nesvojprávneho bez prítomnosti ďalších osôb na jeho denný režim, v akej izbe sa zdržiava, či izba vyhovuje štandardom podľa rozmerov a hygieny a pod. Uviedli, že ide síce o nesvojprávnu osobu, ale aj tejto osobe SR a medzinárodné dohody tiež priznávajú práva a slobody, hlavne osobnostné práva, a to právo na rodinný život, do ktorého patrí nielen opatrovník, ale aj ostatní jeho súrodenci, ktorým je znemožnené, resp. časovo obmedzované právo navštevovať ho. Mali za to, že súd aj bez návrhu môže skontrolovať ako si plní svoje povinnosti opatrovník voči nesvojprávnemu i z pohľadu fyzického opatrovania, nielen z pohľadu správy majetku. Ďalej namietali, že súd prvého stupňa nezohľadnil skutočnosť, že požadovali zmenu opatrovníka vo veciach majetku s tým, že fyzické opatrovanie by ponechali doteraz ustanovenému opatrovníkovi, napriek ich výhradám k starostlivosti opatrovníka. Vyslovili názor, že pod zabezpečovaním riadnej starostlivosti o osobu pozbavenú na právne úkony sa nerozumie osobná starostlivosť, túto starostlivosť môže vykonávať aj tretia osoba. V praxi nevideli problém, aby spravovali nesvojprávnemu jeho financie. Dôvodili, že opatrovník predsa môže robiť mesačné vyúčtovanie o výdavkoch na bývanie, stravu, oblečenie, lieky, zdravotnú starostlivosť a predkladať tieto navrhovateľom ako prípadným správcom majetku osoby pozbavenej na právne úkony, aby bola zabezpečená kontrola nielen zo strany súdu vo veciach správy majetku, ale aj z ich strany, ktorí s takouto starostlivosťou majú osobné skúsenosti. Ďalej uviedli, že až po doručení napadnutého uznesenia dozvedeli z listu Mestského úradu Partizánske, že doterajší opatrovník je aj opatrovateľom nesvoj právneho I. A. a poberá príspevok na opatrovanie svojho brata. Vyslovili názor, že opatrovník nie je tak motivovaný, aby sa snažil o zlepšenie zdravotného stavu nesvojprávneho a o navrátenie jeho spôsobilosti na právne úkony. Odhliadnuc od svojich prednesov pred súdom prvého stupňa uviedli, že a v prípade, ak by bol jeden z nich ustanovený za opatrovníka nesvojprávnemu I. A., tak by si ho zobrali k sebe domov a osobne by sa o neho starali, aby mohli následne požiadať o vrátenie spôsobilosti na právne úkony. Zmenou opatrovníka by sa tiež zamedzilo problémom pri zastupovaní nesvojprávneho napríklad pri dedičských pojednávaniach, pri ktorých robí súčasný opatrovník obštrukcie. Ak bol súd toho názoru, že nemôže mať osoba pozbavená na právne úkony osobitne opatrovníka pre finančné záležitosti a osobitne pre iné právne úkony, mohol súd podľa ich názoru vzhľadom na zistené skutočnosti rozhodnúť aj tak, že by za opatrovníka ustanovil namiesto G. A., niektorého z navrhovateľov.

Opatrovník nesvojprávneho, G. A., v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správe potvrdiť. Poukázal na to, že súd prvého stupňa vychádzal zo správneho predpokladu, že funkciu opatrovníka nie je možné deliť a jednému nesvojprávnemu nie je možné ustanoviť viacero opatrovníkov. V priebehu prvostupňového konania z výsluchov oboch navrhovateľov vyplynulo, že majú záujem o opatrovníctvo len v ekonomickej oblasti. Uviedol, že navrhovatelia sa v priebehu konania snažili preukázať, že funkciu opatrovníka nevykonáva v súlade s potrebami nesvojprávneho a vytýkali mu nedostatky v jeho činnosti, ktoré však nepreukázali hodnoverným spôsobom, avšak aj napriek tomu nenavrhovali doterajšieho opatrovníka zbaviť funkcie v celom rozsahu. Obaja navrhovatelia jednoznačne deklarovali, že majú záujem len o správu majetku nesvojprávneho, ale nemajú záujem vykonávať komplexnú funkciu opatrovníka. Navrhovateľ 2/ sa v priebehu pojednávania jasne vyslovil, že sa nemienia starať o nesvojprávneho a ani sa o neho nemôžu starať, a to z dôvodu, že sa starajú už o svoju zdravotne postihnutú dcéru, ktorá vyžaduje osobitnú starostlivosť. V odvolaní však zmenili názor a tvrdia, že sú schopní poskytnúť nesvojprávnemu komplexnú starostlivosť. Ďalej poukázal na to, že nesvojprávnemu poskytuje starostlivosť v súlade s jeho záujmami a platnými predpismi, čo potvrdili dve kontroly S. K., ktoré nezistili žiadne závady vo výkone funkcie opatrovníka, pričom jedna z kontrol sa uskutočnila pred pojednávaním a jedna kontrola sa uskutočnila už po skončení konania na súde, zrejme na podnet navrhovateľov. Týmito kontrolami bolo bezpečne zistené, že nesvojprávny je veľmi citovo naviazaný na opatrovníka, že ho rešpektuje, dôveruje mu a v jeho blízkosti sa cíti bezpečne. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľom ide len o spravovanie majetku nesvojprávneho, a to hlavne jeho vkladnej knižky, ktorú majú doteraz v držbe a na jeho výzvu mu ju viackrát odmietli vydať. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktorú špecifikoval.

Osobitný opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľov 1/, 2/ písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 2 písm. a), § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej čati vo výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľov na zmenu opatrovníka a iné je vecne správne a vo výroku o náhrade trov konania bolo potrebné napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmeniť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia v časti o zamietnutí návrhu navrhovateľov na zmenu opatrovníka, preto sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v danej veci vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že súdom ustanovený opatrovník si riadne plní svoje povinnosti o nesvojprávneho I., teda neboli preukázané v konaní také okolnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu opatrovníka nesvojprávnemu. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že ustanovený opatrovník riadne zabezpečuje potreby nesvojprávneho I. A., v záujme nesvojprávneho. Navrhovatelia v konaní nepreukázali, že je v záujme nesvojprávneho zmena opatrovníka v osobe navrhovateľov, keď sami v konaní tvrdili, že nemajú vytvorené vhodné sociálne podmienky pre starostlivosť o nesvojprávneho I. A., nakoľko sa sami starajú o svoju zdravotne postihnutú dcéru. Nie je teda daný predpoklad, že by si navrhovatelia riadne plnili povinnosti opatrovníka pri starostlivosti o nesvojprávneho I. A.. Ich tvrdenie v odvolaní, že majú záujem o komplexnú starostlivosť o nesvojprávneho I. A., odvolací súd považuje za účelové a bez právneho významu vzhľadom na vyššie uvedené. Neobstojí ani námietka odvolateľov o nedostatočnom zistení skutkového stavu, keď súd prvého stupňa správne vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle § 132 O.s.p. Taktiež neobstojí námietka odvolateľov, že nesvojprávny môže mať viacerých opatrovníkov. Súd prvého stupňa správne v napadnutom uznesení poukázal na ust. § 27 ods. 2 Obč. zák., ktorého účelom je ustanovenie opatrovníka osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony a nie viacerých opatrovníkov. Odvolací súd dodáva, že ustanovenie jedného opatrovníka osobe pozbavenej na právne úkony, vychádza predovšetkým z toho dôvodu, že by reálne mohlo v budúcnosti dochádzať ku kolízií v starostlivosti opatrovníkov o osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony. Nedôvodná bola aj námietka odvolateľov, že súd prvého stupňa nevypočul nesvojprávneho I. A., nakoľko jeho výsluch práve z dôvodu jeho pozbavenia spôsobilosti na právne úkony pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, by nebol v danej veci relevantný. Ani ostatné námietky odvolateľov nemohli privodiť zmenu napadnutého uznesenia, keď tieto sú totožné s námietkami odvolateľov v prvostupňovom konaní, s ktorými sa súd prvého stupňa podrobne vysporiadal v odôvodnení napadnutého uznesenia.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods. 1 O.s.p .ako vecne správne potvrdil.

Výrok o náhrade trov konania podľa § 220 O.s.p. zmenil z dôvodu, že súd prvého stupňa pochybil, keď rozhodol náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V danej veci ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu a preto o náhrade trov konania bolo potrebné rozhodnúť v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. z tých istých dôvodov tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é