Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11P-50-2015.pdf
PDF · 76.48 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/50/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom Mgr. Ivanom Antalom v právnej veci maloletého dieťaťa: P., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. M., D. U. XXX, t.č. v pestúnskej starostlivosti u E.. W. F., P.., O.. XX.XX.XXXX, V. E., L. XXX/X, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, dieťa rodičov: matky - C. P., O.. XX.XX.XXXX, V. M., D. U. XXX a otca - neuvedený, o návrhu na určenie mena, takto
rozhodol:
Súd mal. P., O.. XX.XX.XXXX, z matky C. P.D., O.. XX.XX.XXXX v B. a otca - neuvedeného u r č u j e meno „G.“.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Detský domov Jesenské podal dňa 30.03.2015 na súd návrh, ktorým sa domáhal, aby bolo maloletej P., O.. XX.XX.XXXX určené meno G.. Návrh bol odôvodnený tým, že dňa XX.XX.XXXX porodila C. P., O.. XX.XX.XXXX dieťa, nejavila však oň záujem a z nemocnice ušla bez oznámenia mena svojej dcéry. Na základe uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní sp.zn. 11PPOm/2/2014 bola následne maloletá prijatá do Detského domova v Jesenskom a v tomto detskom domove ho začali oslovovať menom G..
Súd pojednával v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa, ktorá sa na pojednávanie nedostavila.
Vo veci bola vypočutá splnomocnená zástupkyňa detského domova U.. K. I., ktorá na doplnenie návrhu uviedla, že v súčasnosti je maloletá P. zverená do pestúnskej starostlivosti a aj pestún dieťa volá menom G., pričom dieťa na toto meno reaguje.
Kolízny opatrovník voči návrhu nemal námietky a navrhol, aby bolo určené meno v súlade s návrhom detského domova, teda G. a poukázal tiež na to, že určenie mena je v plnom záujme maloletého dieťaťa.
Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie aj prečítaním rodného listu dieťaťa, ďalej bola prečítaná správa detského domova, ako aj rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 2P/114/2015-59 zo dňa 27.05.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.06.2015 a po takto vykonanom dokazovaní bol zistený tento skutkový stav.
Dňa XX.XX.XXXX porodila matka C. P., O.. XX.XX.XXXX dieťa, pričom z nemocnice ušla bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom prejavila záujem o dieťa a tak isto aj bez oznámenia mena svojej dcéry.
Ďalej bolo vo veci zistené, že z vyššie uvedeného dôvodu vydal Okresný súd Rimavská Sobota uznesením sp.zn. 11PPOm/2/2014 zo dňa 24.11.2014, ktoré nadobudlo vykonateľnosť toho istého dňa, predbežné opatrenie, ktorým maloletú P. dočasne zveril do starostlivosti právnickej osoby, a to Detského domova Jesenské.
Z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 2P/114/2015-59 zo dňa 27.05.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.06.2015 bolo zistené, že maloletá P. bola zverená do pestúnskej starostlivosti E.. W. F., P.., O.. XX.XX.XXXX, V. E., L. XXX/X.
Zo správy Detského domova v Jesenskom mal súd ďalej za preukázané, že po umiestnení v tomto domove začali dieťa volať menom G. a dieťa si na meno postupne zvyklo a reaguje naň.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku každý musí mať meno.
Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona meno dieťaťa sa určuje dohodou rodičov; ak k takejto dohode nedošlo, meno sa určuje rozhodnutím súdu.
Podľa § 1 ods. 3 citovaného zákona meno dieťaťa sa určuje vyhlásením jedného z rodičov, ak druhý rodič nie je známy alebo zomrel.
Podľa § 1 ods. 4 citovaného zákona ak nie je známy ani jeden z rodičov, určí meno dieťaťa súd 1) na podnet obce alebo mestskej časti, ktorá vedie matriku (ďalej len "matričný úrad"), v ktorého matrike sa vykonáva zápis o narodení dieťaťa.
Podľa § 1 ods. 5 citovaného zákona ustanovenie odseku 4 platí aj v prípade, ak matka, ktorá zanechala dieťa po pôrode v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu, 1a) neurčila jeho meno.
Podľa § 2 ods. 1 a 2 citovaného zákona každému sa môže spôsobom a za podmienok ustanovených v § 1 určiť viac mien, a to aj cudzojazyčných, najviac však tri mená. Pri zápise mena alebo mien do matriky sú rodičia povinní poskytnúť matričnému úradu súčinnosť. Nemožno určiť meno hanlivé, alebo neosobné, alebo prvé meno totožné s menom žijúceho súrodenca uvedeným v matrike na prvom mieste, alebo osobe mužského pohlavia určiť ženské meno a naopak. Tieto obmedzenia sa nevzťahujú na cudzojazyčné meno, ak je všeobecne známe, že takéto použitie mena je v súlade s tradíciou štátu, kde je takéto meno obvyklé.
Podľa § 40 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v platnom znení (ďalej len Zákon o rodine) ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku maloletého dieťaťa alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno alebo priezvisko súd.
Po vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že maloletá P., O.. XX.XX.XXXX v E. F. nemá určené meno vyhlásením rodiča. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby bolo meno dieťaťa určené rozhodnutím súdu. Na základe návrhu Detského domova v Jesenskom začali pracovníci domova dieťa volať menom Lucia a takýmto menom ho volá aj pestúnka.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd určil maloletému dieťaťu meno G..
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že účastníci konania nemajú právo na ich náhradu, nakoľko ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odôvodnení sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastníkov dostal jeden rovnopis ) uviesť proti ktorému rozhodnutie smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.