Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-71-2015.pdf
PDF · 76.38 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7C/71/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca, samosudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci navrhovateľky: D. Z., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. O., L. XXX/X, proti odporcovi: I. Z., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. Z., G. Y. N., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky a odporcu, ktoré bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Ž. P. L., zapísané v Knihe manželstiev D. Ú. Ž. P. L., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.
odôvodnenie:
Na základe návrhu navrhovateľky zo dňa 27.02.2015 sa začalo na tunajšom súde konanie o rozvod manželstva. Návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa XX.XX.XXXX J. Ž. P. L.. Z tohto manželstva pochádzajú dve už plnoleté deti. Ich posledné spoločné bydlisko bolo v Z.. Manželstvo s odporcom uzavrela z lásky po približne dva roky trvajúcej známosti. Najprv bývali v družstevnej bytovke v Ž. P. L., približne po pol roku sa presťahovali do družstevného bytu v Z., kde si spolu vytvorili spoločnú domácnosť. Manželstvo bolo spočiatku vcelku harmonické, spoločne vychovávali ich dve toho času už plnoleté deti, spoločne hospodárili bez nejakých väčších konfliktov. Problémy v manželstve začali približne v tom čase, keď deti vyrástli. Navrhovateľka uviedla, že keď jej otec zomrel a jej matka ostala sama, potrebovala jej opateru, dohodli sa s odporcom, že sa presťahujú do Levíc, kde zdedila rodičovský dom. Keď sa však odsťahovala do O. k matke, odporca ju odmietol nasledovať. Po jej odchode si spočiatku aspoň telefonovali, nenavštevovali sa však a ich telefonické rozhovory boli čoraz sporadickejšie, až kým si prestali volať vôbec. Tak sa postupne citovo aj telesne odcudzili a v súčasnosti už vôbec neudržujú kontakt, stretávajú sa veľmi zriedkavo, za tých desať rokov, čo žijú oddelene, sa stretli asi trikrát. Na záver navrhovateľka uviedla, že obaja už majú svojich životných partnerov, ich manželstvo je už iba formálnym zväzkom. Obnovenie manželského spolužitia neprichádza do úvahy.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na rozvod uviedol, že s ním súhlasí a súhlasí aj s tvrdeniami navrhovateľky.
Pojednávania vo veci sa navrhovateľka a odporca nezúčastnili. Doručenie predvolania na pojednávanie mal súd u oboch vykázané riadne a včas. Obaja svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a žiadali, aby súd vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Keďže súd nevzhliadol dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, pojednával v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení v neprítomnosti odporcu.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie, a to najmä návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku manželov, sobášnym listom a písomným vyjadrením odporcu k návrhu.
Z vykonaného dokazovania súd zistil a mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred vtedajším Mestským národným výborom J. Ž. P. L.. U oboch účastníkov ide o manželstvo v poradí prvé. Obaja účastníci konania majú národnosť slovenskú, sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Posledné spoločné bydlisko mali v Z., pričom odporca tam stále býva. Z manželstva účastníkov konania pochádzajú dve už plnoleté deti. K postupnému rozvratu vzťahov medzi manželmi došlo v dôsledku citového odcudzenia po opustení spoločnej domácnosti a presťahovaní navrhovateľky do O. pred približne desiatimi rokmi, kam ju odporca odmietol nasledovať. Následne v dôsledku toho došlo aj k obojstrannej nevere účastníkov konania. Manželia intímne spolu nežijú a nemajú záujem obnoviť riadne manželské spolužitie.
Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 cit. zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 cit. zákona súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 cit. zákona súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 cit. zákona manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanou právnou úpravou, súd dospel k nasledovným záverom:
Súd má v konaní preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd má za to, že príčinou rozvodu manželstva sú vzájomné citové odcudzenie manželov trvajúce približne 10 rokov a ich následná obojstranná nevera. Manželstvo už neplní svoj účel a dochádza v ňom k porušovaniu povinností manželov v zmysle § 18 zákona o rodine, najmä vzájomne žiť spolu, byť si verní, pomáhať si a starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny. Vzhľadom na uvedené súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O. s. p.“) o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Keďže žiadny z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil, súd o nej v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.