Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27P/183/2022

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. B., I.. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov

- matky: R.. M. Z., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. B.L. XX, Z., a otca: R.. Q. B., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. Z. XX, Z., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 19.10.2022 z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 19.10.2022, doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.10.2022, sa matka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletého L. B., I.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca povinnosťou platiť na maloletého výživné vo výške 250,- EUR mesačne od podania návrhu do 31.12.2022 a od 01.01.2023 v sume 350,- EUR mesačne. Zároveň navrhovala upraviť styk otca s maloletým každý utorok a štvrtok od 16.30 hod. do 19.30 hod. a každú druhú sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod. s tým, že otec si vyzdvihne maloletého v mieste jeho bydliska a po ukončení styku ho v mieste jeho bydliska odovzdá matke. Súčasne s návrhom vo veci samej podala matka aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd predbežne zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca povinnosťou platiť na maloletého výživné vo výške 100,- EUR mesačne a upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý utorok a štvrtok v bežnom kalendárnom roku od 16.30 hod. do 19.30 hod. a každú druhú sobotu od 10.00 hod do 16.00 hod. s tým, že otec si vyzdvihne maloletého v mieste jeho bydliska a po ukončení styku ho v mieste jeho bydliska odovzdá matke.

2. V návrhu matka uviedla, že s otcom maloletého nie sú manželmi a z ich vzťahu sa dňa 28.05.2022 narodil maloletý syn L. B.. Pár tvoria od marca 2020 a od septembra 2021 bývajú spoločne v byte matky maloletého. Uviedla, že dieťa plánovali a tešili sa naňho. V súčasnosti bývajú spolu v matkinom byte, avšak keď ďalšie spolužitie s otcom maloletého je pre matku už neznesiteľné. Má z neho strach, bojí sa jeho neustálych psychických a občasne aj fyzických útokov. Ďalej uviedla, že otec má vlastný 1 izbový byt, má teda kam ísť a po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má v úmysle vymeniť zámky na byte. Viackrát ho požiadala, aby jej vrátil kľúč a odsťahoval sa, no neúspešne. Má strach z jeho reakcie, keď vymení zámky, že by jej syna zobral. Obáva sa, aby si otec nepodal návrh na neodkladné opatrenie s tým, že bude žiadať zverenie dieťaťa do jeho starostlivosti, nájde si rôzne dôvody a bude sa snažiť dokázať, že sa o maloletého matka nevie postarať alebo ho bude chcieť vidieť každý deň a ona sa s ním už nechce tak často stretávať, preto je toho názoru, že jej obava je dôvodná a návrh na neodkladné opatrenie je opodstatnený, nakoľko ich pomery je potrebné bezodkladne upraviť hneď po výmene zámkov a ukončení spolužitia. Matka v návrhu ďalej popísala problémy vo vzťahu s otcom maloletého, ktoré začali hneď ako otehotnela. Od začiatku tehotenstva matke bývalo zle, otec to dával za vinu jej, že sa zle stravuje, absolútne nechcel pripustiť, že je to tehotenstvom, nemal žiadne pochopenie. Matka sa domnievala, že tieto stresy mali súvis s jej rizikovým tehotenstvom, kedy po jednej

hádke začala krvácať a hrozil jej potrat. Potom, čo prišla z pohotovosti tak ju nútil upratovať skriňu, pritom mala nakázané ležať na lôžku. V noci som často plakávala, čo podľa nej zapríčinilo to, že od 03.01.2022 jej začalo tvrdnúť brucho, až som skončila hospitalizovaná na 10 dní v nemocnici. Hrozil jej pôrod v 23. týždni tehotenstva. Aj počas pobytu v nemocnici ju však vedel komandovať cez sms správy, napr. mu prekážalo, že má veľkú tašku do pôrodnice, že si dezinfikovala ruky čistiacou emulziou, lebo on neznášal používanie hocijakých chemikálií kvôli synovi. Obdobné to bolo aj počas pôrodu a následne aj po pôrode. V tom čase bol u nich aj matkin otec, ktorý nebýva na M.. Tušila, že sa k nej bude chovať zle, preto chcela, aby jej bol otec oporou. Otec maloletého bol však naňho zlý a poslal ho do hotela. Následne sa všetko zhoršilo, otcovi prekážalo ako sa matka stará o maloletého, stále na ňu kričal, choval sa, ako by bol on matka a dával ju na druhú koľaj, o všetkom rozhodoval. Bol bezcitný, nebral ohľad na jej zotavovanie z pôrodu. Matka mohla mať akokoľvek upratané, venovať sa a starať sa o malého najlepšie ako vie, otec si vždy nájde dôvod, aby ju kritizoval. Keď príde z práce, tak rezignuje, nedokáže byť v kľude, má neustály strach a napätie, ničí jej sebavedomie a celkové psychické zdravie. Podľa matky otec je toho názoru, že by sa o syna postaral lepšie ako matka, preto by chcel ísť na rodičovskú dovolenku namiesto nej a nepracovať. Matka koncom augusta vzala maloletého na tri noci do I., odkiaľ pochádza. Otec sa jej následne začal vyhrážať, že ju zabije a že nikdy nedovolí, aby dostala syna do starostlivosti. Preto išla na políciu. Jeho názor je, že 2,5 mesačné dieťa nemôže spať nikde inde, že bude mať traumu a že je to pre neho nebezpečné. Najprv matke zobral kľúče od auta, aby nemohla odísť. Zistila to však až nasledujúce ráno. Ďalší krát, keď chcela ísť do I., tak jej zobral zase autosedačku z auta. Podarilo sa jej zohnať inú, ale v tom zhone si zabudla doma mobil. Keď sa vrátila po víkende domov, tak si našla doma na zemi rozbitý mobil a pokazil i aj posteľ v hosťovskej izbe, aby jej matka nemohla u nej spať. Posledné dni odkedy vie, že má ísť vypovedať na políciu, tak sa krotí a doma má matka len psychické týranie. Začal si dávať pozor aj pred ostatnými ako sa k nej správa. Keď však bola počas šestonedelia slabá a tiež počas covidu, tak ju aj fyzicky napadol. K svojim pomerom uviedla, že aktuálne poberá materskú dávku vo výške 1.500,- EUR. Od decembra však bude na materskej dovolenke s príjmom okolo 400,- EUR. Mesačné náklady na maloletého vyčíslila na sumu 240,- EUR pozostávajúcu z výdavkov na oblečenie vo výške 40 EUR, plienky a kozmetika 50 EUR, umelé mlieko a dojčenská voda 70 EUR, vitamíny 70 EUR, hračky a knižky 10 EUR. Výdavky na domácnosť predstavujú hypotéka + nájomné 460 EUR, elektrina a plyn 25 EUR, internet, TV a mobil 30 EUR, auto 50 EUR, ročná poistka na byt 120 EUR, drogéria 15 EUR mesačne, spolu vo výške 590 EUR. Matka uviedla, že otec jej na bývanie neprispieva. Kupuje iba plienky, dojčenskú vodu, hračky a a polovicu nákladov na umelé mlieko. Platí si stravu a občas kúpi jar alebo čistiace obrúsky, či mydlo. Nebol ochotný platiť viac pokiaľ má matka svoj príjem. Chcela od neho, aby prispieval sumou 100 EUR na bývanie, ale on uviedol, že bude prispievať až keď bude poberať len rodičovský príspevok.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojila matka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rodný list maloletého, potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ v I. zo dňa 08.08.2028, sms komunikáciu medzi matkou a otcom a sms komunikáciu medzi matkou a otcovou matkou.

4. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02.11.2022, č. k. -17, bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 19.10.2022 vylúčený na samostatné konanie.

5. Súd sa oboznámil s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazných prostriedkov a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

6. Z obsahu rodného listu maloletého L. B., I.. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení matričného úradu Z. - L., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXXX, súd zistil, že matkou maloletého je R.. M. Z., I.. XX.XX.XXXX a otcom R.. Q. B., I.. XX.XX.XXXX.

7. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len "") podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len "") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.

8. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie ( ). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (, , ,, ) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.

9. Súd po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazných prostriedkov dospel záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Matka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti, uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého sumou 100,- EUR mesačne a úpravy styku otca s maloletým každý utorok a štvrtok v bežnom kalendárnom roku od 16.30 hod. do 19.30 hod. a každú druhú sobotu od 10.00 hod do 16.00 hod, dôvodiac že ďalšie spolužitie s otcom je pre ňu neznesiteľné, obáva sa tiež, že otec jej po výmene zámkov syna zoberie, alebo že ho bude chcieť vidieť každý deň a matka sa s otcom nechce tak často stretávať. V zmysle vyššie uvedeného § 36 zákona o rodine môže dôjsť k úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu len za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok: 1. rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, 2. rodičia sa nevedia dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností k spoločnému dieťaťu. Súd v danom prípade nevzhliadol potrebu neodkladnej úpravy pomerov rodičov k dieťaťu z dôvodu, že rodičia žijú v spoločnej domácnosti, vytvárajú vzájomné životné spoločenstvo. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že matka síce v návrhu opísala nevhodné správanie otca počas tehotenstva, následne aj po pôrode a konfliktnú situáciu medzi rodičmi, avšak nijakým spôsobom neosvedčila, že u maloletého by bol v súčasnosti bezprostredne

ohrozený jeho psychický alebo fyzický vývoj, ktorý by si vyžadoval zásah súdu vo forme dočasnej úpravy pomerov. Súd nespochybňuje nevhodné správanie otca k matke, avšak zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, iba na základe jej obáv, že aj otec bude žiadať zverenie maloletého do svojej starostlivosti, by znamenalo výrazný zásah do rodičovských práv a povinností otca maloletého. Súd zastáva názor, že do času vykonania riadneho dokazovania vo veci samej, nie je dôvodné zverovať maloletého do starostlivosti matky, nakoľko nemožno ustáliť, aká forma starostlivosti o maloletého je najvhodnejšia. Súd nemôže rozhodnúť o zverení maloletého do starostlivosti matky a úprave styku len na základe želania matky obmedziť jej styk s otcom dieťaťa. Súd má povinnosť pri rozhodovaní dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. V súčasnosti sa preto nejaví ako nevyhnutné upravovať rodičovské práva a povinnosti formou neodkladného opatrenia, bez vykonania náležitého dokazovania, ktoré sa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva. Súd v nadväznosti na zamietnutie návrhu matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti zamietol aj návrh na úpravu styku otca s maloletým.

10. Súd taktiež zamietol návrh matky na uloženie povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého vo výške 100,- EUR. Matka v návrhu uvádza, že otec jej neprispieva na bývanie, zároveň však dodáva, že otec kupuje plienky, dojčenskú vodu, hračky a prispieva aj na kúpu dojčenského mlieka v rozsahu 1/2. V konečnom dôsledku matka v návrhu ani netvrdí, že otec maloletého si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu neplní. Pre uloženie vyživovacej povinnosti je nevyhnutné, aby došlo k tomu, že si jeden z rodičov dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť neplní a to ani v nevyhnutnom rozsahu. Súd tak dospel k záveru, že matka svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila potrebu bezodkladne upraviť vyživovaciu povinnosť otca. Súd je toho názoru, že nakoľko rodičia maloletého žijú stále v spoločnej domácnosti, možno predpokladať, že otec si vyživovaciu povinnosť k maloletému v súčasnosti plní osobnou starostlivosťou a poskytovaním vecných plnení, čo potvrdila aj matka.

11. O trovách konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (, ).