Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_4CoE-56-2015.pdf
PDF · 95.51 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/56/2015
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného F. podnik A. a.s., so sídlom A., Y. č. 1, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Q.. V. E., advokátom, so sídlom A., P.O.BOX XXX proti povinnému neb. Z. M., naposledy bytom S. M. č. XX, zomrelom XX.XX.XXXX o vymoženie 23,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného a o odvolaní súdneho exekútora JUDr. Q. Q., so sídlom A., T. XXX/C, proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 15Er/1530/2006-15, zo dňa 08. marca 2010, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie o d m i e t a .
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o zastavení exekúcie a súčasne zaviazal oprávneného na úradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Q. Q. vo výške 65,30 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 28.06.2006 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade exekučného titulu, a to rozsudku OS v A. J. č. XXC XX/XXXX zo dňa 31.08.1999, ktorý nadobudol vykonateľnosť 28.09.1999 a zaväzoval povinného k zaplateniu 700,- Sk a trov konania 740,- Sk. Poverený súdny exekútor predložil dňa 14.04.2009 návrh na zastavenie exekučného konania z dôvodu neuhradenia preddavku na odmenu a náhradu hotových výdavkov oprávneným. K návrhu pripojil výzvu na úhradu preddavku zo dňa 18.11.2008 doručenú oprávnenému 05.12.2008, v ktorej vyzval oprávneného na zloženie preddavku v sume 297,50 Sk do 14 dní od doručenia výzvy. Oprávnený bol zároveň poučený o možnosti zastavenia exekúcie. Súdny exekútor zároveň žiadal priznať trovy exekučného konania, ktoré vyčíslil v sume 252,88 Eur. Odmenu exekútora podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov uplatnil celkom za 22 hodín exekučnej činnosti, a to za prevzatie veci, zapísanie a zaevidovanie návrhu, spracovanie žiadosti o udelenie poverenia, prevzatie poverenia a zaevidovanie, vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie - peňažné plnenie s označením spôsobu, vyhotovenie žiadostí o súčinnosť - Sociálna poisťovňa ústredie Bratislava 2x, žiadosť o súčinnosť - bydlisko povinného 2x, vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu celkom 5x, vyhotovenie príkazov na vykonanie exekúcie 5x, vyhotovenie odblokovania účtov, vyhotovenie výzvy na preddavok, vyčíslenie trov exekúcie, podnet na zastavenie exekúcie, vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie, archivácia spisu. Ďalej uplatnil odmenu za paušálne úkony podľa § 14 ods. 3 v spojitosti s § 15 ods. 1 vyhlášky, a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie majetku povinného - Sociálna poisťovňa 3x, zisťovanie bydliska povinného, doručenie príkazov na začatie exekúcie v počte 10x. Ako hotové výdavky uplatnil poštovné v sume 3,98 Eur a náklady na vypracovanie spisu 9,96 Eur. Z celkových trov 213,14 Eur uplatnil DPH v sume 39,74 Eur, celkom podľa vyúčtovania súdneho exekútora predstavujú trovy sumu 252,88 Eur. Vychádzajúc z ustanovení § 31 ods. 1, § 197 ods. 2 Exekučného poriadku súd prvého stupňa zastavil exekúciu na návrh súdneho exekútora z dôvodu nezloženia preddavku na odmenu a náhradu
hotových výdavkov. V predmetnej exekúcii bol oprávnený riadne vyzvaný na zloženie primeranej výšky preddavku v sume 297,50 Sk, ktorá suma je úmerná výške vymáhanej pohľadávky. Oprávnený nielen v lehote určenej súdnym exekútorom preddavok nezložil, ale tento nebol evidentne zaplatený ani ku dňu rozhodovania exekučného súdu o zastavení exekúcie. Súd prvého stupňa nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by možnosť zastavenia exekúcie neprichádzala do úvahy. Správny bol potom aj postup súdneho exekútora, ktorý následne po tom, čo oprávnený nezložil preddavok, prestal vykonávať úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky. Svojím postojom oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, a tým nevymoženie pohľadávky. Z popisu jednotlivých úkonov uplatnených v špecifikácii, dospel súd prvého stupňa k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia trovy v sume 65,30 Eur. Na predmetné konanie súd prvého stupňa aplikoval znenie vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v znení vyhlášky č. 569/2008 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2009. Novela vyhlášky č. 141/2008 Z. z. sa s poukazom na prechodné ustanovenie - § 27a vyhlášky na predmetné konanie nevzťahuje. Počet hodín účelne vynaložených na exekúciu je súdny exekútor povinný odôvodniť časovou špecifikáciou jednotlivých úkonov. Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi berúc do úvahy aj časovú a obsahovú náročnosť jednotlivých úkonov odmenu najviac za 3 hodiny exekučnej činnosti, ktoré považuje za účelne vynaložený čas na vykonanie úkonov smerujúcich k vymoženiu exekúcie. Touto odmenou je potrebné odmeniť činnosť súdneho exekútora, a to prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, vyhotovenie žiadosti o súčinnosť - Sociálna poisťovňa, žiadosti o súčinnosť - register obyvateľov, spracovanie príkazu na začatie exekúcie 1x, vyhotovenie výzvy na zaplatenie preddavku oprávnenému. Uskutočnenie ostatných úkonov z obsahu spisu nevyplýva. Z pohľadu účelnosti súd prvého stupňa považoval postup súdneho exekútora, ktorý vyhotovil viaceré príkazy na úhradu a tieto doručil všetkým bankám bez predchádzajúceho zistenia, či povinný má účet v týchto bankách, za nesprávny a nehospodárny. V zmysle § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku súdny exekútor prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného. Podľa názoru súdu prvého stupňa, súdny exekútor má doručiť príkaz na začatie exekúcie len tej banke, v ktorej po predchádzajúcom zistení má preukázané, že vedie účet povinného. Takéto hromadné doručovanie príkazov na začatie exekúcie na jednej strane zvyšuje hotové výdavky vo forme poštovného, pretože je takmer vylúčené, aby povinný mal účet v každej banke, a na druhej strane aj neprimerane zaťažuje bankové subjekty, ktoré častokrát príkazy vracajú späť s tým, že povinný účet v banke zriadený nemá. Neobstojí prípadná argumentácia, že bankové subjekty si za žiadanú informáciu o účte povinného účtujú poplatky, čo by bolo nákladnejšie a neefektívne. Pokiaľ by takéto náklady vznikali mal súdny exekútor vyzvať ihneď oprávneného na zloženie preddavku, a ak tento zložený nebol mohol podať návrh na zastavenie exekúcie. Súd prvého stupňa preto nepriznal uplatnenú časovú odmenu za vypracovanie každého jednotlivého príkazu na začatie exekúcie a príkazu na odblokovanie účtu, pretože tieto úkony boli neúčelné a neefektívne a nie sú dokonca ani zistiteľné z obsahu spisu. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že v rozpore s Exekučným poriadkom bol aj postup súdneho exekútora, ktorý vydal príkazy na vykonanie exekúcie zrážkami z účtu, keď vôbec nemal zistené, či povinný má v tej - ktorej banke účet. Rovnako listiny o odblokovaní účtov sa v spise vôbec nenachádzajú. Ostatné úkony uplatnené súdnym exekútorom v časovej odmene patria medzi administratívne úkony podľa § 25 vyhlášky /zapísanie návrhu do registra, prevzatie poverenia, zapísanie poverenia do počítača, vyhotovenie podnetu na zastavenie exekúcie, vyhotovenie vrátenia poverenia na výkon exekúcie, archivácia spisu/. Tieto administratívne úkony pritom nesmerujú bezprostredne k vykonaniu exekúcie, ale sú len administratívneho charakteru a neznamenajú vlastnú odbornú činnosť súdneho exekútora. Odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky potom predstavuje 19,92 Eur /3x 6,64 Eur/, pričom súd prvého stupňa vychádzal z toho, že horeuvedené úkony trvali súdnemu exekútorovi najviac po 20 minút. Paušálna náhrada za úkony v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky podľa taxatívne určených úkonov v § 15 ods. 1 vyhlášky patrí celkom za všetky zistiteľné úkony, ktoré urobil súdny exekútor. Ide o získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie /paušálna suma patrí len za jedno doručenie, pretože sa neodmeňuje každé jednotlivé doručenie/, zisťovanie platiteľa príjmu povinného -Sociálna poisťovňa ústredie Bratislava 2x, zisťovanie bydliska povinného - register obyvateľov 2x, doručenie príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke 1x. Keďže súd prvého stupňa považoval vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie a príkazu na vykonanie exekúcie a ich doručenie všetkým uvedeným bankovým subjektom za nesprávny a neúčelný postup v tomto štádiu exekúcie, nemohol priznať ani paušálnu sumu za doručenie všetkých 10 príkazov na začatie exekúcie. Vzhľadom k tomu, že tento príkaz súdny exekútor vyhotovil a paušálna odmena sa poskytuje len za jedno doručenie a nie každé jednotlivé doručenie, súd prvého stupňa priznal paušálnu sumu len za jedno doručenie. V zmysle uvedeného potom priznal paušálnu sumu za 7 úkony po 3,32
Eur, t.j. 13,32 Eur /úkony podľa § 15 ods. 1 písm. a, b, c, h, g vyhlášky/. V zmysle § 22 vyhlášky súd prvého stupňa priznal aj náhradu hotových výdavkov - poštovného v uplatnenom rozsahu 3,98 Eur a náklady na vypracovanie spisu, predovšetkým spotrebovaný kancelársky materiál, ktoré mohli predstavovať uplatnenú sumu 9,96 Eur. V súlade s § 196 Exekučného poriadku súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi aj DPH z odmeny /nie z hotových výdavkov/, a to vo výške 8,20 Eur /19 % z 19,92 + 23,24/. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi DPH z hotových výdavkov, pretože len odmena súdneho exekútora sa navyšuje o DPH. Nevyhnutné a účelne vynaložené trovy exekúcie vzhľadom na štádium exekúcie a povahu zastavenia exekúcie, považoval súd prvého stupňa v celkovej výške 65,30 Eur /43,16 + 8,20 + 13,94/. V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku súd prvého stupňa zaviazal k náhrade trov exekúcie oprávneného. Oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie tým, že nezložil preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov, preto je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie v uvedenom rozsahu.
Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia exekúcie a i v časti náhrady trov exekúcie podal odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že v ustanovení § 31 ods. 1 Exekučného poriadku je určená fakultatívna možnosť súdu, po preskúmaní spisového materiálu, zastaviť exekúciu. Súd, napriek návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nezloženie preddavku, nemusí podľa okolností prípadu exekúciu zastaviť. Rozhodnutie závisí od voľného uváženia súdu. Oprávnený ďalej uviedol, že zastavenie exekučného konania nie je opodstatnené. Zastavením exekúcie by oprávnenému nebola poskytnutá dostatočná súdna ochrana, ktorej súčasťou je aj výkon rozhodnutia, čím by došlo k upretiu práva garantovaného Ústavou a medzinárodnými zmluvami. Exekútor si náhradu trov môže uplatniť nielen preddavkom, ale aj trovami exekučného konania, ale oprávnený sa výkonu svojho práva môže domáhať len exekúciou. Na základe uvedeného preto navrhol, aby súd v exekučnom konaní pokračoval a návrh exekútora na zastavenie exekúcie zamietol. K trovám konania uplatnených súdnym exekútorom oprávnený uviedol, že poukazuje na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého môže súd nepriznať alebo znížiť trovy konania, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke. V zmysle uvedeného navrhol, aby súd uplatnil moderačné právo týkajúce sa trov konania a primerane znížil náhradu trov exekučného konania povinného.
Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov exekúcie podal odvolanie i súdny exekútor. V odvolaní uviedol, že oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu podal na exekútorský úrad veľké množstvo návrhov na vykonanie exekúcie. Exekútorský úrad vykonával úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva v súlade s Exekučným poriadkom. Všetky vykonané úkony, ktorých cieľom bolo čo najefektívnejšie uspokojiť pohľadávku oprávneného, boli financované z prostriedkov súdneho exekútora. Uviedol, že počet podaných návrhov na vykonanie exekúcie sa zvyšoval, následkom čoho už súdny exekútor nemôže ďalej dotovať oprávneného. Uvedená situácia nebola zo strany oprávneného ani jeho právneho zástupcu riešená, súdny exekútor je povinný v exekúcii konať, preto bol oprávnený vyzvaný na zaplatenie preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Tento bol požadovaný vo výške 8,30 Eur (250,05 Sk) + DPH, čo predstavuje 50% z minimálnej odmeny súdneho exekútora v zmysle vyhlášky 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Preddavok v uvedenej výške by nepokryl hotové výdavky na už vykonané úkony, nakoľko podľa vyhlášky tento nesmie byť vyšší ako 50% z odmeny. Súdny exekútor je povinný prijať každý návrh na vykonanie exekúcie a nemôže odoprieť jeho podanie. Jediným zákonným riešením je inštitút preddavku na trovy exekúcie. Ďalej súdny exekútor uviedol, že exekučnému súdu síce z § 31 Exekučného poriadku nevyplýva povinnosť exekúciu na návrh súdneho exekútora pre nezaplatenie preddavku zastaviť, nemožno však požadovať od súdneho exekútora, aby znášal trovy exekúcie z vlastných prostriedkov. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou oprávneného, že zastavenie exekúcie pre nezaplatenie preddavku je porušením práva oprávneného na účinnú súdnu ochranu, pretože aj v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, právo na súdnu ochranu nie je možné chápať ako právo absolútne a ničím neobmedzené a je možné ho podmieniť zaplatením určitej sumy (napr. zaplatením súdneho poplatku). Zároveň súdny exekútor upozornil na fakt, že oprávnený listom (príloha odvolania), usmernil svojho právneho zástupcu kvôli znižovaniu nákladov trov konania vo veci realizácie výkonu rozhodnutia formou exekúcie tak, aby lustrácia osoby dlžníka bola vykonaná dopytom v sociálnej poisťovni, u zamestnávateľa a v peňažných ústavoch. V rozpore s uvedeným usmernením oprávnený vo svojom odvolaní očakáva využitie „všetkých prostriedkov, ktoré má súdny exekútor k dispozícii, vrátane zriadenia záložného práva na nehnuteľnosti, hnuteľnými vecami, vozidlami a ďalších zabezpečovacích postupov“. Oprávnený sa domáha svojej ochrany, pričom nerešpektuje práva súdneho exekútora, ktorý by po zaplatení preddavku mohol v exekúcii ďalej konať. Na základe vyššie uvedeného súdny exekútor
navrhol exekučnému súdu, aby predmetné exekučné konanie v zmysle § 31 ods. 1 a § 57 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil alebo v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Zároveň požiadal o priznanie trov exekúcie, na úhradu ktorých navrhol zaviazať oprávneného, podľa vyčíslenia trov exekúcie v podnete na zastavenie exekučného konania.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd predtým, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa tým, či odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, a či smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
K odvolaniu oprávneného smerujúcemu proti výroku o zastavení exekúcie odvolací súd uvádza nasledovné:
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 31 ods. 1 Exekučného poriadku, ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť. Preddavok na odmenu exekútora sa neskladá v prípade poverenia na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).
Z ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. a § 31 ods. 1 Exekučného poriadku však vyplýva, že zákon voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie nepripúšťa.
Rozhodovanie súdu o zastavení exekúcie v zmysle § 31 ods. 1 Exekučného poriadku, z dôvodu nezloženia preddavku na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov, je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V žiadnom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa sa výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Z tohto dôvodu, s poukazom na ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p., nie je proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie odvolanie prípustné.
S ohľadom na uvedené je zrejmé, že odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie podľa zákona prípustné nie je. Preto odvolací súd odvolanie oprávneného podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol, pričom odvolaním oprávneného sa po vecnej stránke nezaoberal.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v tejto časti je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v nadväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.
K odvolaniam oprávneného a súdneho exekútora smerujúcim proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolací súd uvádza nasledovné:
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Od 1.11.2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 299/2013 Z.z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. V danom prípade bola uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 08.03.2010, č.k. 15Er/1530/2006-15 exekúcia zastavená podľa § 31 ods. 1 Exekučného poriadku, čo je zároveň rozhodnutím o zastavení exekúcie aj podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Preto odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie je potrebné posúdiť tak, že od 1.novembra 2013 odvolanie proti nemu nie je prípustné.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že s účinnosťou od 01.11.2013 proti rozhodnutiu o náhrade trov konania pri zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné. Avšak v zmysle prechodných ustanovení, a to § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania, ktoré bolo podané pred 01. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. To znamená, že proti rozhodnutiam vydaným pred 01. novembrom 2013, u ktorých boli odvolania podané do 31.10.2013, odvolanie proti výroku o náhrade trov konania prípustné je.
V prejednávanej veci o náhrade trov konania rozhodol sudca a odvolania oprávneného a súdneho exekútora proti tomuto rozhodnutiu boli podané pred 1. novembrom 2013, preto v zmysle prechodných ustanovení, a to § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, proti takému rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
Pokiaľ ide o trovy exekúcie napadnuté oprávneným, oprávnený v časti trov exekúcie navrhol iba ich moderáciu súdom podľa § 150 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd je však toho názoru, že ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., vzťahujúce sa na rozhodovanie o trovách účastníkov súdneho konania, na rozhodovanie o trovách exekúcie nie je možné aplikovať. Pre rozhodovanie o trovách exekúcie v prípade zastavenia exekúcie platia totiž ustanovenia § 196, § 200 a § 203 Exekučného poriadku. V danom prípade oprávnený odvolanie proti výroku o trovách exekúcie inými dôvodmi ako požiadavkou na zníženie trov exekúcie podľa § 150 ods. 2 O.s.p. neodôvodňoval.
Odvolací súd k odvolaniu súdneho exekútora uvádza, že súdny exekútor bližšie nešpecifikoval dôvody odvolania proti výroku o trovách exekúcie, uvádzal iba dôvody, pre ktoré je potrebné poskytnutie preddavku pre súdneho exekútora, dôvody pre zastavenie exekúcie a v závere len navrhol priznať trovy exekúcie vo vyčíslenej výške.
Odvolací súd pri preskúmaní napadnutého uznesenia vo výroku o trovách exekúcie a obsahu spisu sa v rámci dôvodov podaných odvolaní v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o rozhodovanie o výške priznaných trov exekúcie a uznesenie súdu prvého stupňa v časti trov exekúcie považoval za vecne správne.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .