Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-978-2004.pdf
PDF · 88.43 KB
Case nature
Area
Subarea
13Er/978/2004
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874 proti povinnému LUTE NOVA plus, s.r.o. so sídlom Lučenec, Jána Jirásku 2, IČO: 31 615 490, o vymoženie 283352,61 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom pod sp.zn. EX 859/2004 sa vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e s a.
Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 11.11.2004, čím sa exekučné konanie začalo.
Dňa 24.04.2013 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1, písm. h) Exekučného poriadku, z dôvodu, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra.
V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 14.05.2013 oprávnený oznámil súdu, že pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní bola radom postúpení postúpená z oprávneného na obchodnú spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005 (ďalej len "Slovenská konsolidačná, a.s."), čo oprávnený doložil o Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 31.03.2006 ako aj o Odovzdávací protokol č. 6960/2005 zo dňa 04.04.2006.
Súd výzvou zo dňa 23.07.2013 vyzval Slovenskú konsolidačnú, aby súdu doručila návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, aby do konania namiesto doterajšieho oprávneného Všeobecnej zdravotnej poisťovne, so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: IČO: 35 937 874 vstúpila Slovenská konsolidačná, a.s., , so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35776005 v zmysle § 92 ods. 2, 3 O.s.p. v spojení s § 238 ods. 1 EP, nakoľko predmetná skutočnosť bola oznámená súdnemu exekútorovi, tak ako to má súd preukázané nahliadnutím do exekučného spisu EX 859/04. Zároveň bola vyzvaná, aby spolu s návrhom na zmenu účastníka konania na strane oprávneného zaslala súdu súhlas so vstupom do konania. Listom zo dňa 31.07.2013 Slovenská konsolidačná v súlade s ustanovením § 92 ods. 4 O.s.p. súdu oznámila, že nesúhlasí so vstupom do predmetného konania ako účastník konania na strane oprávneného.
Podľa § 92 ods. 2 zákona č. 99/193 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej len O.s.p. ) ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto
doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
Podľa § 92 ods. 3 O.s.p. súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.
Podľa § 92 ods. 4 O.s.p. za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ, treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.
Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné osoby len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhodne o trovách exekúcie, účastníkom je aj poverený exekútor.
Procesno- právne legitimovaní ako účastníci exekučného konania sú: ten, kto podal návrh na vykonanie exekúcie (oprávnený) a ten, proti komu oprávnený v návrhu požaduje viesť exekúciu (povinný). To, či sú takto označené osoby aj hmotno- právne legitimované, t.j. či je možné na základe návrhu exekúcie vykonať, je dané tým, že sú držiteľmi práva a povinnosti z exekučného titulu. Exekučný súd skúma hmotno- právnu legitimáciu už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a neskôr v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Nedostatok hmotno- právnej legitimácie je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 EP. Vzhľadom na to, že Všeobecná zdravotná poisťovňa hmotno- právnu legitimáciu stratila a niet subjektu v prospech ktorého by bolo exekúcie vedená, exekučné konanie sa zastavuje.
Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. EP, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné konanie sa začalo dňa 11.11.2004, bude sa spravovať ustanoveniami zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov s účinnosťou do 31.08.2005 (ďalej len "EP").
Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh ako aj bez návrhu.
Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor nie je účastníkom exekučného konania s výnimkou rozhodovania o trovách exekúcie, súd o zastavení exekúcie rozhodol z úradnej moci.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 39 ods. 1 EP, z návrhu na vykonanie exekúcie musí byť zjavné, ktorému exekútorovi je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný. Okrem toho návrh na vykonanie exekúcie má obsahovať aj označenie účastníkov, ich bydliska (sídla), zamestnávateľa, zástupcu a vymedzenie vymáhaného nároku, prípadne označenie dôkazov, ktorých sa dovoláva.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874 hmotno- právnu legitimáciu stratila a niet subjektu v prospech ktorého by bola exekúcia vedená, nakoľko listom zo dňa 16.09.2013 Slovenská konsolidačná a.s., IČO: 35 77 60 05, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, t.j. spoločnosť, na ktorú po začatí konania boli práva a povinnosti prevedené, a o ktorých sa koná, oznámila, že nenavrhuje, aby do konania vstúpila namiesto pôvodného oprávneného, pretože so vstupom do konania nesúhlasí. Súd teda z dôvodu nedostatku hmotno-právnej legitimácie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor v zmysle prechodných ustanovení Vyhlášky č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení § 27a právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času vypočítaných podľa § 14, 15, 22, 23 a 25 účinnou do 30.04.2008, t. j. účinnou v čase začatia exekučného konania (ďalej len "vyhl.").
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie spočívajúce v 1 začatej hodine v zmysle § 14 ods. 2 Vyhl. (prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie, prekontrolovanie všeobecných náležitostí v trvaní 30 minút, podnet na zastavenie exekúcie v trvaní 30 minút ) po 6,64 Eur/ hodina, za 15 paušálnych úkonov v zmysle § 14 ods. 3 ( získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie 13.02.12, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 01.07.2005, doručenie exekučného príkazu 13.02.2012, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného SP 04.01.12, 09.07.13, každé ďalšie zisťovanie majetku povinného ODI, DÚ 01.07.2005, KaPor, ISEB, DÚ, VšZP 04.01.,2012, KaPor, IRIS, lustrácie bánk 09.07.13) po 3,32 Eur/ úkon a hotové výdavky v sume 33,76 Eur (poštovné poplatky - 23,23 Eur, tel. a internetové poplatky - 6,64 Eur /KaPor, IRIS, SP, a pod/, kolky a poplatky / IRIS, lustrácie bánk/ v sume 3,89 Eur ), v celkovej výške 108,24 Eur vrátane 20% DPH.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhl. základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 Eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhl., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 Eur).
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhl. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1 vyhl. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 25 vyhl. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 EP náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2, prvá veta EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd v danej veci konštatuje, že nahliadnutím do súdneho spisu zistil, že dňa 13.08.2013 bol tunajšiemu súdu doručený podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP z dôvodu nemajetnosti povinného s poukazom na to, že povinný bol ako právnická osoba, vymazaný ex offo z obchodného registra, pričom dôvodom výmazu povinného bolo jeho zrušenie bez likvidácie.
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica je zrejmé, že uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 65Cbr/285/2011-22 zo dňa 08.07.2013, právoplatným dňa 01.11.2013 bola obchodná spoločnosť LUTE NOVA plus, s.r.o. so sídlom 984 01 Lučenec, Jána Jiskru 2, IČO: 31 615 490, vystupujúca v predmetnom exekučnom konaní ako účastník konania na strane povinného, zrušená bez likvidácie a následne dňa 19.12.2013 ex offo vymazaná z obchodného registra.
Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňa výmazu z obchodného registra.
Podľa § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.
V predmetnej veci súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne zastavil pre nedostatok hmotno- právnej legitimácie účastníka konania na strane oprávneného v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) EP, ktorý dôvod pre zastavenie exekúcie, má zo zákona prednosť pred tým, aby súd vo veci skúmal či sú splnené zákonné predpoklady pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP v dôsledku nemajetnosti povinného.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v celkovej výške 109,07 Eur, súd mu však ich náhradu nepriznal, a to z dôvodu, že povinný, ktorý má spravidla povinnosť platiť vzniknuté trovy exekúcie zanikol bez právneho nástupcu, a teda ako subjekt práva neexistuje a u oprávneného, nie sú splnené predpoklady pre použitie § 203 EP, ktorý presne stanovuje podmienky, za splnenia ktorých možno uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Súd tu poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 27/08, II. ÚS 272/08 z 22.10.2008, I. ÚS 438/08 zo 17.12.2008, I. ÚS 256/08 zo 07.08.2008, v ktorých opakovane ústavný súd konštatuje, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené nároky exekútora pri výkone exekúcie, čo nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Súdny exekútor, ktorý má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, resp. odmenu, ale súčasne nesie i riziko spočívajúce v tom, že môže nastať aj taká právna situácia ako aj v danej veci, kde niet subjektu, ktorý by nahradil súdneho exekútorovi trovy exekúcie v dôsledku nedostatku hmotno-právnej legitimácie na strane účastníka konania na strane oprávneného ako aj povinného.
Poučenie:
Proti výroku rozhodnutia, ktorým súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne zastavil, je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Proti výroku rozhodnutia, ktorým súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec ( § 374 ods. 4 O.s.p.).
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 221 ods. l O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak: a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.