Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-5C/106/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a.s., IČO: 35697270, so sídlom v Bratislave, Metodova č. 8, zastúpeného AK Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, proti odporcovi Z. E., N.. XX.XX.XXXX, A. A., A. XX, o zaplatenie 401,56 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 255, 56 eur s 8, 75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 255, 56 eur od 29. 03. 2013 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 31, 60 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vo zvyšku návrh zamieta.

odôvodnenie:

Dňa 20.02.2015 doručil navrhovateľ tunajšiemu súdu návrh na začatie konania zo dňa 18.02.2015, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 401,56 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 29.03.2013 do zaplatenia a trov konania z titulu ceny neuhradených služieb a náhrady škody ako paušalizovanej zmluvnej pokuty. V návrhu uviedol, že s odporcom uzavrel zmluvu o pripojení č. P.. V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá umožňuje odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom, SIM karte bolo pridelené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXX1. Navrhovateľ sa týmto návrhom na začatie konania domáha nároku vo výške 255,56 € za neuhradené služby a vo výške 146,00 € ako škody voči odporcovi, ktorá vznikla navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón / telekomunikačné zariadenie Nokia 500 (ďalej len "škoda"). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, tzn. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporca navrhovateľovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón / telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú proti trhovej cene tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporca si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bod 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného zariadenia). Okrem škody za akciový telefón navrhovateľovi vznikli ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, nákladov za predajný proces, akceptačný a aktivačný proces, SIM-kartu a vyhradenú kapacitu prevádzkovej siete, ktorá si vyžaduje na rozšírenie kapacity investície a údržbu prevádzky, pričom tieto ďalšie škody si navrhovateľ neuplatňuje z dôvodu náročnosti dokazovania. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 320,35 € vyfakturovaných v období 11/2012 - 02/2013. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 14.03.2013 oznámil odporcovi sumu

neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za telekomunikačné zariadenie, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o pokonávku reagoval čiastočnou úhradou pohľadávky vo výške 64,79 €. Navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami článok 11, bod 11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 29.03.2013. Z vyššie uvedeného žiada súd, aby navrhovateľovi priznal nárok na zaplatenie sumy 401,56 €, t.j. sumu 255,56 € a sumu 146,00 €, ktorú si navrhovateľ uplatňuje v tomto konaní vo výške škody, ktorá podľa ich názoru navrhovateľovi preukázateľne vznikla. Ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodného osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, navrhovateľovi prizná.

V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom a ide o tzv. drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.). Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 07.07.2015 (č.l. 34 spisu).

Súd vykonal nasledujúce dokazovanie obsahom spisu:

Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. P. zo dňa 24.04.2012 v znení dodatku k nej zo dňa 24.04.2012 (č.l. 4-10 spisu, ďalej len "zmluva "), súd zistil, že navrhovateľ poskytol odporcovi ako účastníkovi 1 ks tzv. SIM karty za účelom umožnenia prihlásenia sa do siete navrhovateľa a používanie elektronických komunikačných služieb v dohodnutom účastníckom programe podľa zmluvy, navrhovateľ poskytol odporcovi na kúpu mobilného telefónu zn. Nokia 500 zľavu zo spotrebiteľskej ceny. Odporca sa v zmluve o zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu, ak poruší svoje zmluvné povinnosti (najmä povinnosť zaplatiť cenu poskytnutých služieb alebo zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov) a to v sume 146.00 €; zmluvu aj dodatok uzavrel odporca ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie.

Faktúrami (č.l. 12 - 20 spisu) fakturoval navrhovateľ odporcovi spolu cenu poskytnutých služieb v sume 320,35 €; z faktúr vyplýva, že nezaplatené boli faktúry za obdobie od novembra 2012 do februára 2013.

Pokusom o pokonávku zo dňa 14.03.2013 (č.l. 11 spisu) vyzval navrhovateľ odporcu na úhradu pohľadávky za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 320,35 € a zmluvnej pokuty v sume 146,00 € najneskôr do 28.03.2013.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a § 44, ktoré nadobudli účinnosť dňa 01.01.2012, t.j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť a uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil zákon č. 610/2003 Z. z.).

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a), b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia č. 586/2008 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákona každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.

Súd mal preukázané, že navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej poskytoval odporcovi elektronické komunikačné služby. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvou posúdil súd ako občianskoprávny vzťah, aplikáciu Obchodného zákonníka účastníci konania nedojednali a odporca uzavrel zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie.

Cenu poskytnutých služieb v období od novembra 2012 do februára 2013 fakturoval navrhovateľ odporcovi spolu v sume 331,51 € (faktúra č. 2180096709 vystavená dňa 09.01.2013 na sumu 142,34 €, faktúra č. 2183692063 vystavená dňa 09.02.2013 na sumu 3,98 €, faktúra č. 2173015036 vystavená dňa 09.11.2012 na sumu 84,25 €, faktúra č. 2176556165 vystavená dňa 09.12.2012 na sumu 1,33 €, faktúra č. 2176566370 vystavená dňa 09.12.2012 na sumu 99,61 €). Uvedené sumy odporca riadne a včas neuhradil. Z uvedených faktúr si navrhovateľ uplatnil sumu 320,35 € a na jej zaplatenie vyzval navrhovateľ odporcu pokusom o pokonávku. Odporca z danej sumy uhradil sumu 64,79 €. Preto súd priznal navrhovateľovi cenu poskytnutých služieb v sume 355,56 €.

Nakoľko odporca je v omeškaní s plnením peňažného dlhu prisúdil súd navrhovateľovi i úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 255,56 € od 29.02.2013 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá v období od 11.07.2012 do 08.05.2013 predstavovala 0,75% ročne (0,75 % + 8,00 % = 8,75 %), navrhovateľovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne. Úroky z omeškania prisúdil súd navrhovateľovi od 29.03.2013, pretože navrhovateľ poskytol odporcovi v pokuse o pokonávku lehotu na plnenie najneskôr do 28.03.2013, do omeškania sa tak odporca dostal nasledujúceho dňa 29.03.2013; čas plnenia záväzkov nebol medzi navrhovateľom a odporcom v zmluve dohodnutý (§ 563 Občianskeho zákonníka).

Navrhovateľ sa okrem sumy za neuhradené služby vo výške 255,56 € domáhal aj nároku na zaplatenie sumy 146,00 € ako paušalizovanej náhrady škody, ktorá predstavuje rozdiel medzi akciovou (9,00 €) a predajnou cenou (155,00 €) mobilného telefónu z dôvodu porušenia zmluvných povinností tým, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v rozhodnom období.

Pre prípad porušenia zmluvných povinností (najmä nezaplatenie ceny služieb riadne a včas počas doby viazanosti alebo porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti) dojednali navrhovateľ a odporca v zmluve o pripojení zmluvnú pokutu v sume 146,00 €. Z dokazovania vyplýva, že odporca neuhradil cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby riadne a včas. Je zrejmé, že spornú zmluvu o poskytovaní verejných služieb možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Navrhovateľ právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ ako dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, navrhovateľ menil len výšku zmluvnej pokuty. Nakoľko sporné zmluvy o pripojení sú spotrebiteľskými zmluvami, je potrebné na ne aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v spornej zmluve týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Zmluvná pokuta v danom prípade len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd ako neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Zmluvná pokuta bola dojednaná najmä pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby riadne a včas, resp. pre prípad porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch zmluvy (dodatku k zmluve), ktoré nesúvisia s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, pri uzavieraní Dodatku bol použitý štandardný typový formulár navrhovateľa, s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny zo strany odporcu, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu.

V súlade s § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že odporca spôsobil navrhovateľovi škodu tým, že získal mobilné zariadenie za zvýhodnenú cenu, zaviazal sa používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu poskytnutých služieb. Súd návrh spočívajúci v uplatnenej náhrady škody zamietol, lebo v konaní nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti odporcu a vznikom škody navrhovateľa. V konaní bolo preukázané, že odporca si nesplnil svoju povinnosť uhradiť cenu služieb za obdobie novembra 2012 do februára 2013. Navrhovateľom však neboli uvedené skutkové okolnosti preukazujúce príčinu súvislosť medzi porušením povinnosti odporcu zaplatiť cenu služieb a vznikom škody vo výške rozdielu bežnej ceny mobilných zariadení a akciovej. Pokiaľ navrhovateľ uvádza, že odporca si nesplnil svoje povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti, súd poukazuje na to, že k skončeniu zmluvného vzťahu došlo zo strany

navrhovateľa (odpojenie), resp. k prerušeniu služieb a teda, keďže v tomto smere navrhovateľ využil svoje právo ukončiť zmluvný vzťah pričom mal možnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu do ukončenia zmluvného vzťahu, nie je preukázaná príčinná súvislosť vzniku škody v súvislosti s tým, že navrhovateľ nezotrval s odporcom v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Pokiaľ navrhovateľ udáva, že škoda mu vznikla ako rozdiel medzi akciovou cenou a dohodnutou cenou mobilných zariadení súd poukazuje na to, že bolo na účastníkoch, akú kúpnu cenu za odpredaný predmet kúpy si dohodnú, a teda nemôže dôjsť k vzniku škody tým, že odporca neuhradil vyššiu kúpnu cenu, ktorá nebola dohodnutá. Navrhovateľ nepreukázal vznik škody a jej výšku. Navrhovateľ preukázal, že odporca si neplnil svoje povinnosti riadne a včas uhrádzať splatné záväzky, avšak nepreukázal, že by v priamej príčinnej súvislosti s porušením tejto povinnosti došlo k vzniku škody na strane navrhovateľa tak, ako to uvádza. Súd preto návrh navrhovateľa v rozsahu zmluvnej pokuty ako náhrady škody zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania celkovo v sume 115,85 eur (súdny poplatok 24,00 eur a trovy právneho zastúpenia 91,85 eur).

Náhrada trov konania bola priznaná za úkony právnej služby vyčíslené nasledovne:

- Súdny poplatok z návrhu v sume 24,00 eur,

- prevzatie a príprava - podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a/, § 16 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov po 29,88 eur + 8,39 eur režijný paušál + 7,65 eur DPH = 45,92 eur;

- písomné podanie na súd - podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov po 29,88 eur + 8,39 eur režijný paušál + 7,66 eur DPH = 45,93 eur.

V zmysle § 142 ods. 2 súd náhradu trov konania pomerne rozdelil, keď navrhovateľ mal v konaní úspech čiastočný. Oproti žalovanej sume 401,56 eur s príslušenstvom bola navrhovateľovi priznaná suma 255,56 eur spolu s úrokom z omeškania. Pomer úspechu predstavuje 63,64 % : 36,36 % v prospech navrhovateľa; navrhovateľ tak má právo na náhradu 27,28 % (63,64 % - 36,36 %) z určených trov konania. Náhrada trov konania bola priznaná v sume 115,85 eur, z toho 27,28 % predstavuje sumu 31,60 eur (z toho trovy právneho zastúpenia 25,06 eur a súdny poplatok 6,54 eur).

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. súd vo výroku o trovách konania osobitne uviedol trovy právneho zastúpenia a ostatné trovy.

Lehotu na splnenie povinnosti uloženej rozsudkom súd určil podľa § 160 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).