Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/1163/2014

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní vo veci oprávneného PRO CIVITAS, s. r. o., Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. Lexpert, s. r. o, advokátska kancelária, so sídlom Horná 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 976 856 a zast. verita, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnej L. I., D.. XX.XX.XXXX, N. M. XXXX/ XX, XXX XX N. N., štátny občan SR, na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 1388,54 Eur s prísl. spolu s trovami exekúcie, z titulu právomoci súdu podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu v y h l a s u j e za neprípustnú a z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku ju z a s t a v u j e.

II. Súd oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Eleonóre Noskovej, so sídlom Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica, vo výške 102,14 Eur.

odôvodnenie:

Okresný súd Banská Bystrica dňa 29.04.2014 udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Eleonóre Noskovej, so sídlom exekútorského úradu Robotnícka 4, 974 01 Banská Bystrica (ďalej len "exekútor"), poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5601 110985, č. k. , voči povinnej L. I., D.. XX.XX.XXXX, N. M. XXXX/XX, XXX XX N. N., štátny občan SR (ďalej len "povinná"). Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, doručená súdu dňa 02.04.2014, spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 10.03.2014, doručený na sídlo exekútora dňa 27.03.2014, od oprávneného PRO CIVITAS, s. r. o., Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. Lexpert, s. r. o, advokátska kancelária, so sídlom Horná 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 976 856 (ďalej len "oprávnený") a pripojený exekučný titul - Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, pod sp. zn. , zriadeného pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882, vydaného pred ustanovenými rozhodcami JUDr. Natáliou Hudákovou, JUDr. Jánom Huňadym a Mgr. Štefanom Jakabom, zo dňa 15.08.2013, právoplatným dňa 31.10.2013 a vykonateľným 04.11.2013 (ďalej len "exekučný titul").

Okresný súd Banská Bystrica počas exekučného konania v štádiu nariadenej exekúcie po udelení poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie prijal záver, že otázkami, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), či exekučný titul uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide v jeho prípade o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať), je oprávnený sa zaoberať nielen vo fáze, keď súdny exekútor požiada exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale táto

právomoc mu prináleží aj v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky -19, zo dňa 23. 11. 2011)

Uvedený názor Ústavného súdu Slovenskej republiky bol podporený aj skoršou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená." (Uznesenie NS SR, sp. zn. z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997)

V súlade s uvedenými ustálenými závermi konštantnej rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu (ako aj iných rozhodnutí, napr. (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. septembra 2011 sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011, pod sp. zn. a Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp.zn. , uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2012)) a ústavného súdu následne súd pristúpil k skúmaniu, či exekučný titul, ktorý tvorí podklad vedenej exekúcie, bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky.

Prieskumom uvedených podaní a na ne nadväzujúcich príloh súd zistil, že exekučný titul vydal Stály rozhodcovský súd, pod sp. zn , zriadený pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882, vydaného pred ustanovenými rozhodcami JUDr. Natáliou Hudákovou, JUDr. Jánom Huňadym a Mgr. Štefanom Jakabom (ďalej len "rozhodcovský súd"). Právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe rozhodcovskej doložky poňatej v bode č. 10.2 v spojení s bodom 2. textu Všeobecných obchodných podmienok, s účinnosťou od 1.1.2008 (č. l. 6-7) (ďalej len "VOP"), ktoré tvorili súčasť zmluvy o úvere, uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného - Poštová banka, a. s., so sídlom Prievozská ul. 2 B, 821 09 Bratislava, IČO: 31 340 890, a povinným, dňa 16.03.2007 (ďalej len "zmluva o úvere"), v ktorej bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že zmluvné strany sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov a/alebo Bankových obchodov, vrátane sporov o ich platnosť, výklad a zánik v znení, že ak bude v príslušnom spore žalobca banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku, a ak bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, alebo všeobecnému súdu (ďalej len "rozhodcovská doložka")

Na základe takto založenej právomoci rozhodcovský súd vydal na základe žalobného návrhu oprávneného exekučný titul, ktorým zaviazal povinného uhradiť sumu vo výške 1388,54 Eur s príslušenstvom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti exekučného titulu.

Súd z exekučného titulu súčasne zistil, že na oprávneného prešli pred vznikom exekučného titulu práva a povinnosti zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok od právneho predchodcu Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 (ďalej len "právny predchodca oprávneného"). Právny predchodca oprávneného bol teda zmluvnou stranou pri uzatváraní zmluvy o úvere a obchodných podmienok s povinným.

Uvedenú zmluvu o úvere, ktorej súčasťou boli aj VOP, v ktorých bola pod uvedeným bodom poňatá rozhodcovská doložka, súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože právny predchodca oprávneného ako poskytovateľ úverov, ktorý má poskytovanie úverov z vlastných zdrojov podľa údajov zverejnených v Obchodnom registri v predmete činnosti podnikania, vystupoval v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri uzatváraní zmluvy ako dodávateľ. Povinná vystupovala pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba, kedy nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a teda bola v súlade s § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v postavení spotrebiteľa. Súd následne pristúpil k skúmaniu, či uvedená úprava rozhodcovskej zmluvy bola súladná s úpravou ustanovení Spotrebiteľských zmlúv podľa piatej hlavy Občianskeho zákonníka účinných ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy.

Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie(z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, sp. zn. C-168/05, bod 25; zo 04. júna 2009, Pannon GSM, sp. zn. C-243/08, bod 22, a zo 06. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones, sp. zn. C-40/08, bod 29) vyplýva, že systém ochrany zavedený Smernicou č. 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Práve také znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán zaväzuje členské štáty (najmä čl. 6 ods. 1 Smernice č. 93/13) stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa. Ako ďalej vyplýva už z vyššie citovanej judikatúry, ide o kogentné ustanovenie smerujúce k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané

Následným postupom bolo pristúpené k skúmaniu, či uvedená rozhodcovská doložka bola výsledkom individuálneho dojednania zmluvných strán. Súd postupoval v zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy uvádza, že je povinnosťou oprávneného predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2013, sp. zn. )

V súlade s uvedenými závermi rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu súd nepovažoval za splnenú podmienku zo strany oprávneného, že povinnej bol poskytnutý taký návrh rozhodcovskej doložky, aby z nej bolo dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo odmietnuť takýto návrh riešenia sporov vzniknutých zo zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka, ako už bolo uvedené, bola poňatá do samotného textu Všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvorili súčasť Zmluvy o úvere, nebola ani samostatnou zmluvou spísanou na jednej listine, čoho následkom bolo, že povinná mohla rozhodcovskú doložku odmietnuť len tak, že by spolu s ňou odmietla aj samotnú zmluvu o úvere.

Ďalej súd nepovažoval za splnenú podmienku povinnosti oprávneného jasne a zrozumiteľne informovať povinnú, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.. Súd k svojmu záveru o nedostatočnom jasnom a zrozumiteľnom informovaní povinného o rozhodcovskom konaní uvádza, že znenie rozhodcovskej doložky neinformuje ani o aspoň základných charakteristikách rozhodcovského konania,

napr. jednoinštančnosť rozhodcovského konania, vzdanie sa prejednania svojho sporu na všeobecnom súde, spravidla neverejné konanie, vykonateľnosti rozhodnutia rozhodcovského rozsudku, možnosti sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku v zákonnom stanovenej lehote a pod.

Súd v rámcoch citovaného ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka prijal záver, že zmluva o úvere obsahujúca rozhodcovskú doložku bola zmluvou, s ktorou sa síce povinná mohla oboznámiť vopred, ale žiadnym prejavom vôle nemohla ovplyvniť jej obsah, teda zvoliť si medzi prostriedkami riešenia prípadných sporov zo zmluvy o úvere medzi rozhodcovským súdom (iba jedným) a všeobecným súdom.

Súd neušla pozornosti možnosť v rozhodcovskej doložke využiť prípadnú voľbu medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom, ktorú by mohla povinná využiť len vtedy, ak by sama iniciovala žalobu na všeobecnom súde proti oprávnenému. Táto možnosť sa ale povinnej poskytuje ako predformulovaná možnosť zo strany oprávneného, ktorú rovnako mohla prijať alebo len odmietnuť spolu so samotnou zmluvou o úvere (tak isto ako celú rozhodcovskú doložku). Súd v tomto kontexte prijal záver, že takáto voľba výberu nie je vo svojej podstate výberom, ale len nanútením formálnej, obmedzenej možnosti konať pred všeobecným súdom.

V intenciách uvedeného súd preto ustanovenia rozhodcovskej doložky, ktorá jednak neobsahovala dostatočné informácie o rozhodcovskom konaní, neuvádzala možnosť prijať alebo ju odmietnuť bez vplyvu na samotnú zmluvu o úvere, bez možnosti ovplyvnenia jej znenia vôľou povinnej ako dlžníka a súčasne bez možnosti výberu z možností riešenia svojho sporu buď pred všeobecným alebo rozhodcovským súdom, posúdil ako nie individuálne dojednané.

Čo sa týka samotného založenia právomoci predmetného rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov vyplývajúcich z ustanovení rozhodcovskej doložky (bod Všeobecných obchodných podmienok, č. 10.2 v spojení s bodom 2) súd uvádza, že úprava týchto ustanovení je značne nerovnovážna a v neprospech povinnej ako spotrebiteľa. Dôvodom pre takýto záver súdu je, že síce uvedené ustanovenia dávajú v prípade sporu zo Zmluvy o úvere na výber z možností riešenia sporov tej zmluvnej strane, ktorá by bola na strane žalobcu, obrátiť sa buď na všeobecné súdy alebo na rozhodcovský súd . V konečnom dôsledku ale v prípade, ak by uplatnil svoje nároky oprávnený v postavení veriteľa na rozhodcovskom súde, bola by povinná ako spotrebiteľ nútená sa rozhodcovskému konaniu podriadiť. Takáto podstata znenia rozhodcovskej zmluvy je aj podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

- uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pod sp. zn. , zo dňa 09.01.2014, ďalej uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pod sp. zn. , zo dňa 25.02.2013, možné označiť len za formálne vyhovenie ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú doložku, ktorá obsahuje zakotvenie právomoci rozhodcovského súdu tak, ako to vyplýva z jej uvedeného znenia, nemožno považovať za platne uzavretú, pretože v sporoch, v ktorých by bola voči povinnému uplatnená žaloba, by sa musel povinný ako spotrebiteľ podriadiť rozhodcovskému konaniu, bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd. V prípadoch, keby bol žalobcom oprávnený ako poskytovateľ úveru, nemohol by sa povinný brániť mimo rozhodcovského súdu, čo samé o sebe sťažuje prístup povinného ako spotrebiteľa k súdu a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože tu je iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Vzhľadom na skutočnosť, že úprava a znenie rozhodcovskej doložky obsahuje v sebe ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného ako spotrebiteľa (neprijateľnú podmienku) súd prijal záver, že ustanovenia zmluvy o rozhodcovskej doložke sú neplatné.

Nakoľko súd vyhlásil rozhodcovskú zmluvu za neplatnú jedná sa od tohto okamihu o rozhodnutie nevykonateľné, majúce účinky paaktu. Z tohto dôvodu preto súd musel vyhlásiť exekúciu za neprípustnú, a následne ju zastaviť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti č. I tohto uznesenia.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

S poukazom na uvedený dôvod zastavenia exekúcie, kedy exekúcia bola začatá na základe exekučného titulu, ktorý súd z popísaných dôvodov následne označil za rozhodnutie majúce účinky paaktu, čoho následkom je materiálna nevykonateľnosť tohto rozhodnutia, súd prijal záver, že oprávnený bude znášať trovy exekúcie, ktorá nastala na základe materiálne nevykonateľného exekučného titulu.

Následne súd pristúpil k posudzovaniu opodstatnenosti a účelnosti uplatnených trov exekúcie exekútorom v súlade Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "Vyhláška").

Súdu bolo na základe jeho výziev doručené podanie exekútora, ktorým si uplatnil trovy exekúcie pri prípadnom rozhodnutí o jej zastavení vo výške 102,14 Eur, ktoré pozostávali z paušálnej odmeny za výkon exekučnej činnosti vo výške 63,08 Eur, za uskutočnených 19 úkonov exekučnej činnosti (prevažne doručovanie exekučných príkazov a príkazov na začatie exekúcie) a náhrady hotových výdavkov vo výške 39,06 Eur, za poštovné vo výške 28,50 Eur, ktoré pozostáva z doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (1x), žiadosti o súčinnosť - Sociálna poisťovňa (1x), doručenie príkazov na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov povinného (4x), doručenie exekučných príkazov na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov (7x), príkaz na začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov povinného (1x) a exekučných príkazov na vykonanie exekúcie zrážkami z iných príjmov povinného (2x) ako aj z nároku na budúce náklady na poštovné spojené s doručením príkazov na odblokovanie v počte 2x a doručenie faktúry tvoriacej predmet trov exekúcie (1x). Ďalej nárok exekútora na náhradu hotových výdavkov pozostával z elektronickej súčinnosti do banky vo výške 0,70 Eur a poplatkov za obálky s doručenkou do vlastných rúk v počte 19 ks a obálky s doručenkou doporučene v počte 6ks, spisového obalu vo výške 0,50 Eur, kancelárskeho papiera , toneru - celkom poplatky vo výške 9,86 Eur.

Podľa § 4 ods. 1 Vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).

Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 15 ods. 1 Vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Preskúmaním uvedených úkonov exekútora bolo zistené, že forma úkonov, ktoré prevažnou časťou (v počte 19) pozostávali z exekučných príkazov a príkazov na začatie exekúcie postihujúce príjem povinného vyplývajúci z dohody o pracovnej činnosti a následne príjmu z vdovského dôchodku. Z uskutočnených úkonov exekučnej činnosti je badateľné, že exekúcia smerovala priamo k postihovaniu príjmu povinnej, bez zbytočných predošlých zisťovaní majetku a príjmu povinného, za ktoré by si mohol eventuálne exekútor v zmysle § 15 ods. 1 písm. a) až j) Vyhlášky uplatňovať paušálnu odmenu, čo by

viedlo len k ďalšiemu navyšovaniu trov exekúcie, čo ale exekútor neurobil a vykonal exekúciu priamo cez doručenie exekučných príkazov. Preto súd prijal záver, že uvedené úkony exekútora boli uskutočnené s cieľom účelne vymôcť pohľadávku oprávneného a preto uplatnenú odmenu za ne ich priznal vo výške 89,64 Eur.

Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

V nadväznosti na počet uvedených úkonov exekútora súd ďalej považoval aj uplatnené poštovné ako náhradu vynaložených výdavkov na realizovanie úkonov exekučnej činnosti vo výške 39,06 Eur, kedy podľa Tarify poštových služieb a s nimi súvisiacich činností, vydanej spoločnosťou Slovenská pošta, a. s. , platnej od 01.02.2014, cena doporučenej zásielky 2. triedy do vlastných rúk je vo výške 1,45 Eur s DPH, za účelné a preto ho priznal v uplatnenej výške. Súd priznal aj nárok exekútora na budúce vzniknuté náklady spojené s doručovaním dvoch príkazov na odblokovanie iných príjmov plynúcich z dohody o pracovnej činnosti a vdovského dôchodku a doručenia faktúry exekútora, pretože súd mal za to, že exekútor má právo na ich náhradu aj keď budú vykonané po zastavení exekúcie, nakoľko až po doručení uvedených úkonov dôjde k zastaveniu zrážok z príjmu povinnej.

V spojení s priznaním náhrad hotových výdavkov - poštovného ako aj na uskutočnené úkony exekútora exekučnej činnosti preto súd ďalej priznal aj nárok exekútora za poplatky spojené s elektronickými lustráciami skutočností ohľadne povinného, vo výške 0,70 Eur ako aj nárok na náhradu nákladov na poplatky vo výške 9,86 Eur, ktoré zahŕňali náklady spojené s uskutočňovaním úkonov exekučnej činnosti.

Celková výška trov exekúcie predstavuje sumu 102,14 Eur, na ktorých úhradu zaviazal oprávneného.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Proti výroku o trovách exekúcie, o ktorom rozhodol súdny úradník alebo justičný čakateľ je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.