Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/35/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: Mgr. V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX M., štátny občan SR, zastúpeného právnym zástupcom: Advokáti Müller & Dikoš, so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanej v 1/ rade: S. B.T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Jablonové 58, 013 52 Súľov, štátna občianka SR, žalovanému v 2/ rade: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, obidvom zastúpeným právnym zástupcom: Advokátska kancelária Mgr. Juraj Orvan, advokát, so sídlom na. ul. Sad SNP 8, 010 01 Žilina, IČO: 33 352 097, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaná v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu dňa 02.05.2022 sa žalobca voči žalovanej v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade spoločne a nerozdielne domáhal zaplatenia sumy vo výške 7 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7 000 eur od podania žaloby (02.05.2022) do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia podľa . Žiadal priznať voči žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou v 1/ rade sú bývalí manželia, pričom ich manželstvo bolo uzavreté dňa 29.10.1983 a Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 08.06.2021, sp. zn. , právoplatného dňa 11.06.2021, bolo ich manželstvo rozvedené. Počas trvania manželstva žili v rodinnom dome na adrese V. XX, ktorý je postavený na parcele CKN č. XXX, nachádza sa v k. ú. V., obec: V., okres: Z., a je zapísaný na LV č. XX S.vidovanom katastrálnym odborom Okresného úradu Bytča (ďalej len „rodinný dom"). Rodinný dom je od r. XXXX v podielovom spoluvlastníctve žalovanej v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade, pričom žalovaná v 1/ rade vlastní spoluvlastnícke podiely v rozsahu X/X F. X/X, zatiaľ čo žalovaný v 2/ rade je podielovým spoluvlastníkom v podiele X/X. Počas trvania manželstva žalobca nepretržite užíval rodinný dom, pričom jeho právo na užívanie rodinného domu v podielovom spoluvlastníctve žalovanej v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade bolo odvodené od povinnosti manželov žiť spolu zakotvenej v o rodine. Právo manžela užívať manželovu nehnuteľnosť potvrdzuje súčasne rozhodovacia prax súdov, v tomto smere poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 7. júna 2006, sp. zn. Cdo 1544/2005. Žalobcovo užívacie právo k rodinnému domu skončilo dňom zániku manželstva, teda dňa 11.06.2021. Počas trvania manželstva žalobca nadobudol dedením do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. B., obec: B., okres: Z., evidované

na LV č. XXX katastrálnym odborom Okresného úradu Bytča. Z prevodu týchto nehnuteľností v L. XXXX žalobca získal finančné prostriedky vo výške XXX XXX SK (podľa konverzného kurzu v danom čase v prepočte XX XXX,XX Eur). V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe sú veci získané výmenou za vec alebo z výťažku veci, ktorá bola vo vlastníctve jedného z manželov, naďalej vo vlastníctve tohto manžela. Rovnako to platí v prípade výmeny, resp. predaja a následnej kúpy inej veci zo samostatného majetku manžela. Predmetné finančné prostriedky sa teda stali výlučným majetkom žalobcu. Žalobca a žalovaná v 1/ rade počas trvania manželstva spoločne realizovali úpravy a čiastočné rekonštrukcie rodinného domu, pričom tieto boli hradené z vyššie označených finančných prostriedkov žalobcu. Žalobca teda vynaložil finančné prostriedky zo svojho výlučného vlastníctva na zveľadenie a čiastkové rekonštrukcie rodinného domu, a to približne v sumách zateplenie domu 3 000 eur, plastové okná 2 500 eur, altánok 2 500 eur, garážové dvere 900 eur, radiátory 900 eur, spolu 9 800 eur. Za účelom preukázania vyššie uvedeného navrhol vykonať výsluch žalobcu a zároveň vypočuť ako svedkov deti žalobcu a žalovanej v 1/ rade S. B., nar. XX.XX.XXXX a B. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom V. XX, XXX XX M.. V danom prípade na strane žalobcu existoval právny dôvod, v zmysle ktorého poskytol plnenie, týmto bolo užívanie rodinného domu počas spolužitia v manželstve. Žalobca si preto uplatnil od žalovaných bezdôvodné obohatenie na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. V tomto kontexte dal do pozornosti rozhodovaciu prax českých súdnych autorít, konkrétne napr. Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.04.2017, sp. zn. . Z uvedeného mal za zrejmé, že ku vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných došlo práve vtedy, kedy zaniklo vzájomné manželské spolužitie žalobcu a žalovanej v 1/ rade, čím zároveň zaniklo žalobcovo užívacie právo k rodinnému domu a odpadol tak právny dôvod investícií. Poukázal na ust. až 3 . Uviedol, že v zmysle ustálenej judikatúry je pohľadávkou z bezdôvodného obohatenia nie hodnota vynaložených finančných prostriedkov, ale vlastné zhodnotenie majetku týmito investíciami (R 26/1995). V prípade hodnôt vynaložených na nehnuteľnosť je teda bezdôvodným obohatením práve rozdiel medzi hodnotou nehnuteľnosti pred zhodnotením a po ňom. Poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 13.10.2004, sp. zn. . Za účelom presnej identifikácie a preukázania vynaložených finančných prostriedkov v podobe investícií a zhodnotenia rodinného domu navrhol vykonanie znaleckého dokazovania, ktorého obsahom by bolo stanovenie rozsahu vykonaných stavebných a rekonštrukčných prác na rodinnom dome so súp. č. XX (stojaci na parcele CKN č. XXX, Y. Č.. XX O. N.. Ú.. V.) za časové obdobie od r. XXXX F. XXXX, vyčíslenie nákladov žalobcu na vykonané práce za dané obdobie formou rozpočtu stavebných prác v členení zateplenie domu, výmena okien, altánok, garážové dvere, výmena radiátorov a výpočet technickej hodnoty, miery zhodnotenia nehnuteľností v r. XXXX a v r. XXXX. Uviedol, že bol nútený domáhať sa týmto návrhom voči žalovaným zaplatenia protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota rodinného domu. Vzhľadom k tomu, že žalobca nevie presne vyčísliť hodnotu bezdôvodného obohatenia, domáhal sa zaplatenia odhadovanej sumy 7 000 eur, pričom výška žalovanej protihodnoty bude zo strany žalobcu prípadne modifikovaná v nadväznosti na závery znaleckého dokazovania.

3. Žalovaná v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade žiadali žalobu žalobcu zamietnuť. Popreli skutkové tvrdenia žalobcu vo vzťahu k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX k.ú. B.. Tvrdili, že tieto nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX žalobca nikdy nezdedil, neboli v jeho výlučnom vlastníctve. Tvrdili, že tieto nehnuteľnosti na LV č. XXX boli v roku XXXX v BSM žalobcu a žalovanej v 1/ rade. Tieto nehnuteľnosti na LV č. XXX žalobca a žalovaná v 1/ rade dňa XX.XX.XXXX (O. XXX/XXXX-XX/XX) darovali B. N.. Z darovania žalobca a žalovaná v 1/ rade nenadobudli žiadne finančné prostriedky. Mali za to, že žalobca tak nepreukázal existenciu tvrdených financií z darovania v jeho výlučnom vlastníctve. Odmietli aj argumentáciu žalobcu o hradení nákladov žalobcom na čiastkové rekonštrukcie a zveľadenie ich rodinného domu z výlučných finančných prostriedkov žalobcu. Uviedli, že tieto rekonštrukcie boli hradené deťmi žalobcu a žalovanej v 1/ rade. Tvrdili, že garážové dvere zakúpil ich syn a altánok zakúpili ich deti, pričom tento bol darom výlučne žalovanej v 1/ rade. Uviedli, že žalobca nepredložil jediný dôkaz o údajných tvrdených čiastkových rekonštrukciách ich rodinného domu a ich hradení z výlučných finančných prostriedkov žalobcu. Žalovaní samotné vykonanie tvrdených rekonštrukcií odmietli. Mali za to, že dôkazné bremeno leží na žalobcovi. Mali tiež za to, že ak žalobca a žalovaná v 1/ rade boli manželia, a teda nadobúdali len spoločné finančné prostriedky patriace do BSM, akékoľvek investovanie z prostriedkov BSM do výlučného majetku žalovanej v 1/ rade malo byť vyúčtované titulom vyporiadania BSM podľa , a nie titulom bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v 2/ rade tiež poprel, že by sa počas trvania manželstva žalobcu a žalovanej v1/ rade so žalobcom, či už sám alebo spoločne so žalovanou v 1/ rade, dohodli na vykonaní akýchkoľvek čiastkových opráv do predmetného domu. Uviedli, že žalobca sa snaží v tomto konaní nahrádzať spor o vyporiadanie BSM. Boli názoru, že hmotnoprávny

základ uplatneného nároku žalobcu je v ust. , nie v . Vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku. Žalovaný v 2/ rade namietol aj svoju pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko sa necíti byť adresátom akýchkoľvek finančných plnení údajne realizovaných so strany žalobcu do domu.

4. Žalobca v replike uviedol, že vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam týkajúcich sa nadobudnutia finančných prostriedkov uvedeným v žalobe, že na týchto netrvá a nerozporuje žalovanými predložené listinné dôkazy, a to výpis z LV č. XXX pre k. ú. B. a darovaciu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX. Potvrdil tak, že nehnuteľnosti na LV č. XXX patrili do BSM žalobcu a žalovanej v 1/ rade, a tiež, že tieto dňa 07.04.2006 žalobca a žalovaná darovali. Na druhej strane však nesúhlasil s tvrdením žalovaných, že z prevodu predmetných nehnuteľností na LV č. XXX v k. ú. B. nenadobudli žalobca a žalovaná v 1/ rade žiadne finančné prostriedky. Tvrdil, že napriek tomu, že k ich prevodu došlo darovacou zmluvou, z tohto právneho úkonu nadobudli žalobca a žalovaná v 1/ rade finančné prostriedky vo výške XXX XXX SK. Poukázal, že uvedená skutočnosť vyplýva z čestného prehlásenia zo dňa XX.XX.XXXX. Tiež uviedol, že napriek tomu, že v zmysle aktuálnych skutočností boli tieto finančné prostriedky v režime BSM, z titulu zhodnotenia majetku patriacemu len jednému z manželov sa jedná o investície do oddeleného majetku. Uviedol, že náklady, ktoré boli za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva vynaložené zo spoločného majetku na oddelený majetok niektorého z manželov, nemôžu byť podľa predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ (B XX/XXXX). S poukazom na uvedené žalobca trval na dôvodnosti ním uplatneného nároku v tomto konaní a rovnako na návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania. Žalobca v celom rozsahu trval na skutkových okolnostiach uvedených v žalobe ohľadom vykonaných prác na rodinnom dome vo vlastníctve žalovaných. Za účelom objasnenia skutočností uvedených v čestných prehláseniach a predložených listinných dôkazoch žalobca naďalej trval na výsluchoch detí označených v žalobe, t. j. B. B.Š. F. S. Č., L.. B.. Zároveň v súvislosti s vykonaním rekonštrukčných prác na rodinnom dome navrhol vypočuť žalovaného v 2/ rade Jána Gala. S ohľadom na uvedené žalobca trval na podanej žalobe a navrhol, aby súd po vykonaní navrhovaného dokazovania žalobe v celom rozsahu vyhovel.

5. Žalovaní v duplike uviedli, že po oboznámení sa s procesnou obranou a dôkazmi žalovaných vyplývajúcich z ich podania zo dňa XX.XX.XXXX ide vskutku o zaujímavý obrat v argumentácii žalobcu v tomto smere, ktorý už sám o sebe napovedá nedôveryhodnosti jeho doterajších tvrdení a účelovosti celej žaloby. Žalobca spolu s replikou predložil tiež listinu označenú ako „čestné prehlásenie“, ktoré podľa textu v ňom obsiahnutého má údajne preukazovať prevzatie finančných prostriedkov od obdarovaného vo výške XXX XXX SK, a to výlučne žalobcom ako jedným z darcov na základe darovacej zmluvy č. XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Pod uvedenou listinou sa má nachádzať jednak podpis žalobcu, ako aj podpis žalovanej v 1/ rade, a tiež podpisy bližšie nešpecifikovaných svedkov N. M. a N. V.. Žalovaní pravosť predloženého čestného prehlásenia popreli a mali za to, že táto listina bola účelovo dodatočne pripravená do tohto konania po oboznámení sa s procesnou obranou žalovaných. Tiež im nebolo zrejmé odkiaľ ten kto listinu mal spísať, nadobudol informáciu o čísle darovacej zmluvy označenej ako “XXXXXXX/XXXX“, hoci predmetná darovacia zmluva je označená číslom vkladového konania pod O.-XXX/XXXX-X. Žalovaná v 1/ rade výslovne uviedla, že na základe citovanej darovacej zmluvy nikdy nedostala od obdarovaného žiadne finančné prostriedky, podpis na predmetnej listine rozhodne nie je jej podpisom a v tomto smere žalovaní navrhli, aby bola žalobcovi v zmysle súdom uložená povinnosť predložiť originál predmetného čestného prehlásenia pre účely jeho podrobenia znaleckému dokazovaniu, ktoré navrhli súdom vykonať, a to čo do pravosti podpisu žalovanej v 1/ rade na tejto listine, ako aj veku atramentu na listine a veku použitého papiera tvoriaceho listinu, z dôvodu určenia skutočného času jej spísania. Súčasne žalovaní navrhli, aby súd dopytom v zmysle ust. na útvar policajného zboru príslušný na vydávanie občianskych preukazov, vyžiadal z evidencie občianskych preukazov písomnú správu na preverenie skutočností, či nadobúdateľ predmetných nehnuteľností pán B. N., I.. XX.XX.XXXX, bol v roku XXXX držiteľom občianskeho preukazu série M. XXX XXX, rovnako tak či osoba údajnej svedkyne N. M. bola v roku XXXX držiteľkou občianskeho preukazu série M. XXX XXX, ktoré údaje rovnako vyplývajú z predmetnej listiny. Mali za to, že žalobca predložením predmetného čestného prehlásenia v podstate preukazuje, že darovacia zmluva zo X. XX.XX.XXXX je podľa všetkého z pohľadu žalobcu a obdarovaného simulovaným právnym úkonom, keďže sa ňou asi mala z neznámeho dôvodu zastierať kúpna zmluva. Simulovaný právny úkon je tak postihnutý neplatnosťou, pričom v danom prípade ide o neplatnosť absolútnu. Nemožno tu však uvažovať o režime platnosti iného, disimulovaného právneho úkonu v zmysle ust. , , t.j., že pokiaľ simulovanou darovacou zmluvou mala byť zastretá disimulovaná kúpna zmluva, tak takáto kúpna zmluva je z pohľadu žalovanej v 1/ rade rovnako absolútne neplatným právnym

úkonom, nakoľko žalovaná v 1/ rade v súvislosti s nehnuteľnosťou, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy, nemala nikdy vážnu vôľu uzatvoriť akúkoľvek kúpnu zmluvu, nakoľko jej vôľa smerovala výlučne k uzatvoreniu darovacej zmluvy, na ktorej znení sa v tom čase so svojím manželom dohodla, pričom sa s ním nikdy v tejto súvislosti nedohodla na požadovaní akéhokoľvek výplatku od obdarovaného. Pokiaľ sa teda žalobca snaží predmetným pochybným čestným prehlásením preukazovať skutočnosti o nadobudnutí nejakých finančných prostriedkov, žalovaná v 1/ rade uviedla, že zváži podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva k predmetu daru, nakoľko v zmysle uvedených dôkazov má dôvodne za to, že bude potrebné navrátiť právny stav k darovanej nehnuteľnosti evidovaný v katastri nehnuteľnosti do stavu pred podpisom simulovanej darovacej zmluvy. Naďalej mali za to, že pokiaľ by aj žalobca skutočne mal nadobudnúť finančné prostriedky od obdarovaného v tvrdenom rozsahu, išlo by rozhodne o peniaze vstupujúce do masy BSM žalobcu a žalovanej v 1/ rade, na ktorých mala táto počas manželstva rozhodne participovať, čo sa ale nestalo, nakoľko žalovaná v 1/ rade o ich existencii nemala žiadnu vedomosť. Žalovaná v 1/ rade považovala za potrebné tiež uviesť, že krátko po darovaní predmetnej nehnuteľnosti žalobca v roku 2006 kúpil z neznámych finančných prostriedkov nové osobné motorové vozidlo zn. H. F., S.: Z., O.: N., za vtedajšiu sumu XXX XXX SK (H. XX XXX eur po prepočte konverzným kurzom 30,126 eur/1 SK) a to bez jej súhlasu, pričom dané vozidlo mal počas manželstva užívať výlučne on. Žalobca ešte za trvania manželstva so žalovanou v 1/ rade mal toto odpredať dňa XX.XX.XXXX E. M. X XXX eur, opäť bez jej súhlasu a bez toho, aby táto na výťažku z predaja tohto vozidla akokoľvek participovala. Na základe nových tvrdení a dôkazov žalobcu, mala žalovaná dôvod sa domnievať, že predmetné vozidlo bolo zakúpené práve z tvrdených finančných prostriedkov, ktoré mal bez jej vedomia údajne nadobudnúť takto žalobca. Žalovaná v 1/ rade predložila dôkazy o vozidle v rozsahu fotografia vozidla s EČV, jedna strana technického preukazu, ktorú má k dispozícii, kúpna zmluva zo dňa 23.10.2019, ktorou došlo k jeho predaju. Pre účely preukázania časových súvislostí nadobudnutia vozidla žalobcom po čase darovania nehnuteľnosti žalovaní navrhli, aby súd postupom podľa dopytom na príslušný okresný dopravný inšpektorát vyžiadal písomnú informáciu z evidencie vozidiel ohľadne dátumu prvej evidencie predmetného vozidla a osoby jeho držiteľa. Mali za potrebné ďalej poznamenať, že ak by aj žalobca skutočne mal titulom darovacej zmluvy nehnuteľnosti nadobudnúť nejaké finančné prostriedky od obdarovaného, už len samotný fakt, že práve v uvedenom období žalobca zakúpil opísané vozidlo Chevrolet Aveo nasvedčuje skutočnosti, že rozhodne nemohol investovať žiadne svoje výlučné finančné prostriedky do domu žalovaných, ako zavádzajúco tvrdí. Uviedli, že ak by aj čisto hypoteticky došlo zo strany žalobcu k nejakej investícii do domu žalovaných, čo samozrejme v celom rozsahu popreli, tak potom by sa tak mohlo udiať len v časti zvyšných prostriedkov po zakúpení vozidla, t.j. v rozsahu sumy XXX XXX SK (cca X XXX eur po prepočte konverzným kurzom 30,126 eur/1 SK), avšak ako už bolo uvedené vyššie, takéto prostriedky by nemohli byť výlučnými prostriedkami žalobcu ale spoločnými finančnými prostriedkami žalobcu a žalovanej v 1/ rade patriacimi do masy BSM, čiže by tak boli do domu žalovaných investované aj prostriedky žalovanej v 1/ rade. Z uvedeného si mysleli, že doposiaľ produkovaná argumentácia žalobcu o bezdôvodnom obohatení žalovaných je účelová a v kontexte doterajších dôkazov neobstojí. Žalobca správne uviedol, že údajne nadobudnuté finančné prostriedky by mali byť takými, ktoré by v danom čase mali vstúpiť do masy BSM. Výsluch navrhovaných svedkov označených v žalobe, ako aj novo navrhnutý výsluch žalovaného v 2/ rade, čo do vykonania údajných rekonštrukčných prác na rodinnom dome žalovaných, títo v kontexte predložených dôkazov, navrhli s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania nevykonať. Žalovaný v 2/ rade súčasne predložil čestné prehlásenie zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého obsahu vyplýva, že počas trvania manželstva jeho sestry žalovanej v 1/ rade so žalobcom, nedal tomuto žiaden súhlas na akékoľvek stavebné alebo rekonštrukčné práce na rodinnom dome súp. č. XX, ktorého je spoluvlastníkom. S poukazom na všetko vyššie uvedené žalovaní navrhli, aby súd žalobu po vykonaní potrebného dokazovania ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a žalovaným priznal proti žalobcovi plnú náhradu trov konania.

6. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 10.11.2022, na ktorom vec prejednal, vykonal dokazovanie a vo veci samej rozhodol.

7. Právny zástupca žalobcu pred súdom zotrval na doterajšej argumentácii v spore. Pred súdom uviedol, že žalobca si uplatňuje nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, skutkovej podstaty, dôvodu, ktorý odpadol tým, že žalobca prestal bývať v predmetnom dome, nakoľko sa rozviedol so žalovanou v 1/ rade a tým skončil ich rodinnoprávny vzťah.

8. Rovnako právny zástupca žalovaných trval na doterajšej argumentácii v spore.

9. Žalobca pred súdom k časovému obdobiu jeho údajných investícií do predmetného rodinného domu žalovaných uviedol, že investície do rodinného domu žalovaných uskutočnil tesne po tom, čo mu B. N. T. XXX XXX SK, na ďalší rok. Pani N. mu finančné prostriedky odovzdala XX.XX.XXXX. Do rodinného domu žalovaných investoval v rokoch XXXX F. XXXX.

10. Okresný súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu a zistil, že žalobca a žalovaná v 1/ rade boli nesporne od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX manželia (č.l. 6-7 spisu). Nesporné bolo, že rodinný dom LV č. XX, v ktorom žalobca so žalovanou v 1/ rade v čase manželstva bývali vlastnili v podielovom spoluvlastníctve žalovaná v 1/ rade v 1. a žalovaný v 2/ rade O. 1. k celku (č.l. 9 spisu). Nesporné podľa tvrdení strán sporu tiež bolo, že sa jednalo o rodinný dom s dvomi samostatnými bytovými jednotkami, pričom jednu obýval žalobca so žalovanou v 1/ rade ako manželia a v druhej býval otec žalovaných, ktorý mal v rodinnom dome doživotné právo bývania a o ktorého sa žalovaná v 1/ rade starala. Nesporné podľa tvrdení strán sporu rovnako bolo, že žalobca prestal predmetný rodinný dom užívať rozvodom so žalovanou v 1/ rade. Medzi stranami sporu bolo tiež nesporné, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX patrili do BSM žalobcu a žalovanej v 1/ rade, neboli výlučným vlastníctvom žalobcu. Nesporným tiež bolo, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX žalobca a žalovaná v 1/ rade darovali dňa XX.XX.XXXX 3 osobe (č.l. 35-36, 43 spisu). Sporným však medzi stranami sporu bolo vyplatenie finančných prostriedkov z tohto prevodu od 3 osoby v sume XXX XXX Sk (č.l. 67 spisu), keď žalovaná v 1/ rade vyplatenie akýchkoľvek finančných prostriedkov poprela. Žalovaná v 1/ rade poprela tiež, že by podpísala akékoľvek potvrdenie o prevzatí sumy XXX XXX Sk od tretej osoby. Sporným tiež bolo, že tieto finančné prostriedky alebo iné výlučné finančné prostriedky žalobcu boli investované do rodinného domu žalovaných LV č. XX. Spornými medzi stranami sporu boli aj samotné úpravy a rekonštrukcie rodinného domu žalovaných zo strany žalobcu, keď tieto mali podľa tvrdení žalovaných uskutočniť na vlastné náklady deti žalobcu a žalovanej v 1/ rade (č.l. 25, 28, 47, spisu). Žalovaný v 2/ rade nedal na rekonštrukciu rodinného domu LV č. XX žalobcovi súhlas (č.l. 81 spisu).

11. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci danú vec posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.

Podľa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v .

Podľa § 149 ods. 2, 3, 4 Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Podľa Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Okresný súd sa v prvom rade zaoberal hmotnoprávnym základom uplatneného nároku vo vzťahu k žalovanej v 1/ rade a v tej súvislosti jeho dôvodnosťou v danej veci. V konaní bolo nesporné, že žalobca a žalovaná v 1/ rade boli v čase T. XX.XX.XXXX X. XX.XX.XXXX manželia. Dňa XX.XX.XXXX G. zaniklo BSM žalobcu a žalovanej v 1/ rade. Rovnako bolo nesporné, že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX boli do XX.XX.XXXX, t.j. do prevodu vlastníckeho práva k nim na tretiu osobu (v čase trvania ich manželstva) v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej v 1/ rade ako manželov. Žalobca v tomto smere vlastníckeho práva nehnuteľností na LV č. XXX zmenil svoju pôvodnú argumentáciu o jeho výlučnom vlastníctve nehnuteľností na LV č. XXX až v priebehu konania. Žalobca napokon v konaní potvrdil tvrdenie žalovanej v 1/ rade, že predmetné nehnuteľnosti na LV č. XXX tvorili BSM, t.j. boli spoločným majetkom žalobcu so žalovanou v 1/ rade (masou BSM). Po zániku BSM sa toto vyporiada podľa zásad v . Podľa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Z uvedeného nesporne zisteného skutkového stavu veci ohľadne bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v 1/ rade k nehnuteľnostiam na LV č. XXX, možno konštatovať, že akékoľvek finančné prostriedky (údajne) získané prevodom týchto nehnuteľností (na LV č. XXX) patriacich do BSM žalobcu a žalovanej v 1/ rade na 3 osobu, patrili rovnako do BSM žalobcu a žalovanej v 1/ rade, t.j. boli ich spoločnými finančnými prostriedkami tvoriacimi masu BSM. Uvedený záver platí aj pre situáciu, ak by tieto finančné prostriedky boli bez vedomosti žalovanej v 1/ rade (údajne) vyplatené len žalobcovi, a to vychádzajúc z , podľa ktorého do BSM patrí všetko, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Tieto spoločné finančné prostriedky patriace do BSM v súlade s , ak boli, resp. by aj boli (údajne) použité, resp. investované, do výlučného majetku žalovanej v 1/ rade (jej rodinného domu LV č. XX) požívajú podľa názoru okresného súdu bezpochyby režim v spojení , a tieto majú byť predmetom vyporiadania BSM (v rámci rozhodovania o prípadnej výške vyrovnacieho podielu). Pri vyporiadaní BSM sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké a každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok ( ). Podľa názoru okresného súdu tak tieto (údajné) spoločné finančné prostriedky žalobcu a žalovanej v 1/ rade (ako finančné prostriedky - náklady vynaložené so spoločného majetku do výlučného, resp. oddeleného majetku žalovanej v 1/ rade - ako jedného z manželov) nemôže žalobca uplatňovať v danej veci (v osobitnom konaní) titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa ; naviac za existencie nesporného skutkového zistenia o prebiehajúcich predsúdnych mimosúdnych rokovaniach ohľadom vyporiadania BSM žalobcu a žalovanej v 1/ rade a o iniciovaní konania o vyporiadanie BSM súdnou cestou v prípade ich zlyhania (č.l. 32, 33, 34, 45 spisu). Okresný súd má za tohto zisteného skutkového stavu veci za to, že náklady (údajne) vynaložené zo spoločného majetku žalobcu a žalovanej v 1/ rade (predmetné finančné prostriedky z prevodu nehnuteľností v BSM LV č. XXX) na oddelený majetok žalovanej v 1/ rade (investície do rodinného domu LV č. XX) nemožno prejednávať oddelene v tomto osobitnom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, ale je potrebné, a to aj z dôvodu právnej istoty, ich prejednávať v rámci vyporiadania BSM. V tomto smere možno považovať žalobu žalobcu voči žalovanej v 1/ rade za nedôvodnú, predčasnú. Trojročná lehota na vyporiadanie BSM plynie do XX.XX.XXXX. Žalobca v konaní nepreukázal, tak ako sa spočiatku snažil (a následne už ani netvrdil), že do rodinného domu vo vlastníctve žalovanej v 1/ rade investoval jeho výlučné finančné prostriedky, v ktorom prípade by hmotnoprávny základ uplatneného nároku titulom bezdôvodného obohatenia voči žalovanej v 1/ rade daný bol.

13. Vychádzajúc z uvedeného okresný súd žalobu žalobcu voči žalovanej v 1/ rade zamietol. Uplatnený nárok žalobcu nemožno vzhľadom na zistený skutkový stav veci vyhodnocovať ako nárok žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia žalovanej v 1/ rade na úkor žalobcu. Uplatnený nárok žalobcu nie je vo vzťahu k žalovanej v 1/ rade bezdôvodným obohatením podľa a nasl. . Žalovaná sa v tomto smere na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatila. Jedná sa o osobitný nárok žalobcu plynúci z manželstva

so žalovanou, z bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v 1/ rade a jeho vyporiadania podľa zásad zakotvených v , keď na (údajnú) rekonštrukciu rodinného domu žalovanej (resp. žalovaných) mali byť údajne použité finančné prostriedky tvoriace masu BSM, t.j. spoločný majetok žalobcu a žalovanej. Žalobca má v tomto smere nárok v súlade s na náhradu, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na výlučný majetok žalovanej v 1/ rade (samozrejme v prípade preukázania, že k tomu aj skutočne došlo).

14. Vo vzťahu uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému v 2/ rade okresný súd skúmal v prvom rade pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 2/ rade v danej veci. Žalobca si uplatnil nárok z titulu bezdôvodného obohatenia, a to podľa vymedzených skutkových tvrdení žalobcu z dôvodu, ktorý odpadol rozvodom so žalovanou v 1/ rade a zánikom rodinnoprávneho vzťahu. V tomto kontexte tvrdených skutočností zo strany žalobcu žalovaný v 2/ rade nemohol byť adresátom údajne poskytnutých plnení, ako plnení poskytnutých titulom užívania rodinného domu LV č. 73 plynúceho z manželstva, manželského spolužitia a rodinnoprávneho vzťahu žalobcu a žalovanej v 1/ rade. Na strane žalovaného v 2/ rade tak nie je, a ani nemôže byť, naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia z dôvodu, ktorý odpadol. Na žalovaného v 2/ rade nemohlo mať v tomto ponímaní manželstvo žalobcu so žalovanou v 1/ rade a ich rozvod vplyv. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, ktorý odpadol vzniká podľa zákona tomu, kto ho získal. Tým kto plnenie získal nie je osoba, ktorá predmet plnenia aktuálne drží, prípadne ktorá ho skutočne spotrebovala. Takýmto subjektom nie je ani osoba, ktorá ho získala na základe platne uzavretej dohody s adresátom plnenia a osobou ktorá plnenie poskytla. Osobou povinnou vydať majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol je výlučne osoba, ktorej bolo plnenie adresované (NS SR sp. zn. zo dňa 30.06.2010). Vychádzajúc zo skutkovo vymedzenej žaloby v danom prípade bezdôvodného obohatenia titulom dôvodu, ktorý odpadol v dôsledku zániku rodinnoprávneho vzťahu rozvodom žalobcu a žalovanej v 1/ rade, nie je možné dospieť k záveru, že žalovaný v 2/ rade bol adresátom plnenia, ktoré žalobca špecifikoval. V konaní nebolo pri vymedzenom skutkovom stave veci možné konštatovať, že žalovaný v 2/ rade je osoba, ktorá na úkor žalobcu získala bezdôvodné obohatenie. V tomto prípade by bolo možné uvažovať ako o adresátovi plnenia len o žalovanej v 1/ rade ako manželke žalobcu, voči ktorej však okresný súd zamietol žalobu z iných vyššie uvedených dôvodov.

15. Pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia okresný súd dodáva, že u žalovaného v 2/ rade by do úvahy prichádzalo na úkor žalobcu len bezdôvodné obohatenie v skutkovej podstate plnenia bez právneho dôvodu. Avšak v tomto smere súd prihliadal na vznesenú námietku premlčania.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa až 3 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

16. Okresný súd na tomto mieste uvádza, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia (BO) je právom majetkovým, ktoré v súlade s podlieha premlčaniu. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia upravuje subjektívnu, ako aj objektívnu premlčaciu dobu. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Subjektívna premlčacia doba je upravená v ustanovení

- začiatok jej plynutia sa odvíja od okamihu, kedy sa oprávnený z BO dozvedel, že došlo k BO a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. Premlčacie doby (tak subjektívna ako aj objektívna) pri BO začínajú spravidla plynúť rôzne - v závislosti od druhu BO. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu (§ 452), ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu, a komu plnil.

17. Žalobca pred súdom sám uviedol, že investície do rodinného domu v podielovom spoluvlastníctve žalovaných vykonal v časovom období rokov XXXX F. XXXX, z ktorého tvrdenia žalobcu okresný

súd vychádzal. K okamihu poskytnutia plnenia tak došlo od roku XXXX, najneskôr do roku XXXX. Najneskôr v roku XXXX začala plynúť objektívna premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba uplynula v roku XXXX (XXXX+X roky). Žalobca podal žalobu dňa 02.05.2022, a teda jednoznačne po uplynutí objektívnej 3 ročnej premlčacej doby. Vychádzajúc z uplynutia objektívnej premlčacej doby, subjektívnou premlčacou dobou sa už okresný súd nezaoberal. Ak márne uplynula premlčacia doba, nebolo možné žalobcovi voči žalovanému v 2/ rade uplatnený nárok priznať.

18. Z uvedených dôvodov nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a premlčania nároku tak okresaný súd žalobu žalobcu voči žalovanému v 2/ rade v celom rozsahu zamietol.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného okresný súd už nevykonal navrhnuté dokazovanie vo vzťahu k investíciám a rekonštrukciám predmetného rodinného domu v spoluvlastníctve žalovaných LV č. XX zo strany žalobcu. Dokazovanie v požadovanom smere výsluchom navrhnutých svedkov, strán sporu a znaleckým dokazovaním k miere zhodnotenia nehnuteľnosti nemohlo prispieť k inému rozhodnutiu okresného súdu v danej veci. Dokazovanie týmto smerom by bolo, vzhľadom na vyššie uvedené právne závery okresného súdu a dôvody zamietnutia žaloby v celom rozsahu, neúčelné a nehospodárne. Dokazovaním v tomto smere by okresný súd nezistil žiadne skutočnosti relevantné k rozhodnutiu danej veci, keď vo vzťahu k žalovanej v 1/ rade okresný súd žalobu žalobcu zamietol, z dôvodu, že uplatnený nárok žalobcu nemožno právne posúdiť ako bezdôvodné obohatenie žalovanej v 1/ rade na úkor žalobcu, ale tento uplatnený nárok požíva režim a a je potrebné ho riešiť v rámci vyporiadania BSM žalobcu a žalovanej v 1/ rade ako manželov; a vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade okresný súd konštatoval nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v spore a premlčanie nároku.

20. V závere okresný súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné. Nepovažoval za nevyhnutné sa bližšie zaoberať všetkými uvádzanými dôvodmi, či namietanými skutočnosťami podanými stranami sporu. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Žalovaná v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade boli v konaní voči žalobcovi úspešní v celom rozsahu, majú preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. Okresný súd konštatuje, že žalovaná v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade ako podieloví spoluvlastníci predmetného rodinného domu LV č. XX tvorili samostatné procesné spoločenstvo.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.