Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_18C-226-2011.pdf
PDF · 81.43 KB
Case nature
Subarea
18C/226/2011
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II, v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Generali Slovensko poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpeného spoločnosťou Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia č. 40/93, Poprad, proti odporcovi: T. X. L., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R., R. XXC, štátny príslušník L. A., o zaplatenie 6.818,23 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Súd v r á t i navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 402,37 € prostredníctvom Slovenskej pošty a.s., po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 05.05.2011 sa navrhovateľ od odporcu domáhal zaplatenia sumy 6.818,23 € s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom náhrady poistného plnenia (regres) podľa § 12 ods. 2, písm. c) zák. č. 381/2001 Z.z..
Navrhovateľ vo svojom návrhu označil bydlisko odporcu tak, že uviedol jeho trvalý pobyt v L. A., X. N. a pobyt prechodný v R., R. XXC. Súd dopytom na Prezídiu PZ, Úrad hraničnej a cudzineckej polície zistil, že odporca má štátnu príslušnosť ku L. A., prechodný pobyt bol ukončený a trval od 12.07.2007 do 01.08.2010. Adresu uvedenej osoby v cudzine na polícii nebola uvedená.
Súd ďalej zistil, že odporca nie je t.č. v Slovenskej republike evidovaný ako osoba, ktorá by bola vo väzbe alebo vo výkone trestu. Súd dopytom na evidencii obyvateľstva zistil, že v systéme evidencie nie sú pri osobe odporcu evidované žiadne pobyty.
Súd uznesením č.k. 18C/226/2011-50 zo dňa 28.03.2012 konanie zastavil z dôvodu, že vec nepatrí do právomoci slovenského súdu podľa § 37 zák. č. 97/1963 Zb., keďže odporca nemá a ani v čase podania návrhu nemal bydlisko na území SR a ani nebolo preukázané, že by mal na území SR majetok.
Súd ďalej dospel k záveru, že nie je daná právomoc slovenských súdov ani podľa § 37a a až § 37d zákona č. 97/1963 Zb., pretože podľa obsahu návrhu ide o spor týkajúci sa poistnej zmluvy, ktorý ale nie je možné subsumovať podľa § 37 a písm. b) cit. zákona.
Odporca podal proti tomuto uzneseniu včas odvolanie. Uviedol v ňom, že podľa § 37a písm. b) zák. č. 97/1963 Zb., v znení neskorších predpisov je daná právomoc slovenského súdu vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je osoba oprávnená z poistenia žalobcom a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky. Toto ustanovenie súd prvého stupňa aplikoval nesprávne, nakoľko v danom
prípade ide o tzv. regresný nárok, ktorý vznikol na základe uzavretej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení a zároveň v zmysle § 12 ods. 2 písm. c) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení.
V danom prípade navrhovateľ vystupuje ako osoba oprávnená, nakoľko regresný nárok vznikol z titulu zákonného poistenia. Logický a systematický výklad citovaného ustanovenia smeruje k tomu, že je daná právomoc slovenského súdu na rozhodnutie v tejto veci. Poukázal tiež na to, že odporca mal bydlisko na území Slovenskej republiky a teda daná právomoc súdov Slovenskej republiky aj z tohto dôvodu.
Namietal, že postupom prvostupňového súdu bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Z tohto dôvodu navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné, keďže rozhodnutie bolo vydané predčasne.
Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa vyžiadať od navrhovateľa poistnú zmluvu a z nej preskúmať existenciu právomoci slovenských súdov konať v predmetnej veci, a to aj z hľadiska ust. § 37 a písm. b) zák. č. 97/1963 Zb., ktorým v súvislosti s preukazovaním existencie právomoci slovenských súdov argumentoval navrhovateľ vo svojom odvolaní.
Po vrátení súdu prvého stupňa tento postupoval v zmysle intencií odvolacieho súdu a vyzval navrhovateľa, aby súdu predložil príslušnú poistnú zmluvu.
Z predmetnej poistnej zmluvy č. 905-01735-98 a všeobecných poistných podmienok súd nezistil, že by si účastníci dohodli právomoc slovenského súdu v zmysle § 37e cit. zákona.
Uznesením zo dňa 4.11.2013, č. k. 18C/226/2011 - 80 súd konanie opäť zastavil z dôvodu, že vec nepatrí do právomoci slovenského súdu podľa § 37, ani podľa § 37a až § 37d zák. č. 97/1963 Zb. Ďalej súd uviedol, že podľa obsahu návrhu ide o spor týkajúci sa poistnej zmluvy, ktorý ale nie je možné subsumovať pod § 37a písm. b) cit. zákona. Ustanovenia § 37a písm. a) až c) cit. zákona sú určené pre spory zo zmlúv, v ktorých jednou zo strán je tzv. slabšia strana teda pracovné, poistné a spotrebiteľské zmluvy. Slovenský súd je oprávnený v týchto veciach konať i vtedy, ak má navrhovateľ bydlisko na území SR a ak je navrhovateľom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia (§ 37a písm. b) cit. zákona). Poistníkom je osoba, ktorá uzatvára s poisťovňou poistnú zmluvu. Osobou oprávnenou z poistenia je osoba, ktorej má byť poistné plnenie vyplatené. Navrhovateľ nie je ani poistníkom a ani osobou oprávnenou z poistenia. Ustanovenia § 37a) písm. b) cit. zákona slúži na ochranu tzv. slabšej strany poistnej zmluvy a umožňuje tejto tzv. slabšej strane žalovať aj v mieste svojho bydliska. Ustanovenie § 37a písm. b) cit. zákona sa teda nevzťahuje na prípady, keď navrhovateľom je poisťovňa.
Proti tomuto uzneseniu podal opätovne odvolanie navrhovateľ, ktorý trval na tom, že právomoc slovenského súdu je daná podľa § 37a písm. b) zák. č. 97/1963 Zb. Navrhovateľovi vznikol konaním odporcu zákonný regresný nárok z povinného zmluvného poistenia, keďže odporca viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej poškodenému vznikla škoda vo výške 6.818,23 eur. Navrhovateľ ako poisťovateľ vyplatil z titulu zmluvy o povinnom zmluvnom poistení poškodenému spôsobenú škodu. V súlade s § 12 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z. patrí navrhovateľovi regresný nárok voči odporcovi. Podľa názoru navrhovateľa vychádzajúc zo znenia § 37a písm. b) zák. č. 97/1963 Zb. bolo úmyslom zákonodarcu rozšíriť právomoc slovenských súdov aj na všetky ostatné prípady (teda nie len, keď je navrhovateľom poistník), ak akýkoľvek subjekt má nárok z poistnej zmluvy, hoci je to aj poisťovateľ.
Uznesením zo dňa 30.5.2014, č.k. 14Co 55/2014 - 88 Krajský súd v Bratislave zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné v otázke, či je alebo nie je daná právomoc slovenských súdov podľa ust. § 37a písm. b) zák. č. 97/1963 Zb. Odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa sa síce v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberá výkladom niektorých pojmov (poistník a oprávnená osoba), na základe ktorých potom dospel k danému záveru, avšak jeho výklad nie je možné považovať za postačujúci. Už v odvolaní proti v poradí prvému zastavujúcemu uzneseniu navrhovateľ zdôraznil, že v danom prípade vystupuje
ako osoba oprávnená, nakoľko regresný nárok vznikol z titulu zákonného poistenia. Touto odvolacou námietkou sa prvostupňový súd nevysporiadal ani v novom rozhodnutí vo veci. V ňom bez akýchkoľvek právnych úvah a argumentácie len uvádza, že oprávnenou osobu je osoba, ktorej má byť poistné plnenie vyplatené, neuvádza však žiaden argument, prečo sa za oprávnenú osobu nemôže považovať aj navrhovateľ, ktorému vznikol regresný nárok z titulu zákonného poistenia. Pre uvedený nedostatok považoval odvolací súd uznesenie o zastavení konania za predčasne vydané, pretože až po vyriešení spornej otázky, t.j. postavenia navrhovateľa z hľadiska jeho posúdenia ako oprávnenej osoby podľa § 37a psím. b) zák. č. 97/1963 Zb. bude možné objektívne posúdiť právomoc slovenských súdov na konanie a rozhodnutie v predmetnej veci. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa dôsledne sa vysporiadať s otázkou, či v danej veci možno navrhovateľa považovať za oprávnenú osobou v zmysle § 37a písm. b) zák. č. 97/1963 Zb., a to aj s prihliadnutím na platnú judikatúru súdov v Slovenskej republike a až následne zvážiť, či je možné, aby súdy v Slovenskej republike prejednali danú právnu vec, alebo sú splnené podmienky pre zastavenie konania pre nedostatok právomoci. Ak súd prvého stupňa opakovane dospeje k záveru, že je potrebné konanie pre nedostatok právomoci zastaviť, svoje rozhodnutie aj dostatočným spôsobom odôvodní v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods.1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu.
Podľa § 37 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
Podľa § 37a cit. zák. právomoc slovenského súdu je daná aj: a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.
Podľa § 37b cit. zák. právomoc slovenského súdu je daná aj: a) vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, došlo alebo by mohlo dôjsť na území Slovenskej republiky, b) vo veciach nárokov na náhradu škody, ktorá bola spôsobená trestným činom, ak trestné konanie vedú slovenské orgány činné v trestnom konaní, c) v sporoch, ktoré sa týkajú podnikania alebo činnosti podniku alebo organizačnej zložky právnickej osoby, ak má podnik alebo organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky.
Vzhľadom na odôvodnenie druhého zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, sa súd v ďalšom zaoberal už len otázkou, či v danej veci možno navrhovateľa považovať za oprávnenú osobou v zmysle § 37a písm. b) zák. č. 97/1963 Zb., a na základe tohto, či je daná právomoc súdov Slovenskej republiky prejednať danú vec.
Ako vyplýva z obsahu spisu predmetom konania je regresný nárok poisťovne (navrhovateľa) v zmysle § 12 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z. Nárok poisťovne na vrátenie vyplateného poistného plnenia má sankčnú, ale i preventívnu funkciu, ktorá má viesť k potrestaniu nedodržania povinnosti a zároveň k výchove poistených na ich dodržiavanie. Poisťovňa pri uplatňovaní takéhoto regresného nároku nie je osobu oprávnenou z poistenia. Poistenie má slúžiť na krytie poistných rizík. Je to jeden zo spôsobov, ako eliminovať alebo aspoň zmierniť negatívne následky rôznych udalostí, ktoré objektívne môžu nastať.
Podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa (teda nie poisťovne) na iný subjekt (poisťovňu).
Ako už uviedol súd v predchádzajúcom rozhodnutí, ustanovenia § 37a písm. a) až c) zák. č. 97/1963 Zb. sú určené pre spory zo zmlúv, v ktorých jednou zo strán je tzv. slabšia strana teda pracovné, poistné a spotrebiteľské zmluvy. Slovenský súd je oprávnený v týchto veciach konať i vtedy, ak má navrhovateľ bydlisko na území SR a ak je navrhovateľom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia (§ 37a písm. b) cit. zákona). Poistníkom je osoba, ktorá uzatvára s poisťovňou poistnú zmluvu. Osobou oprávnenou z poistenia je osoba, ktorej má byť poistné plnenie vyplatené. Navrhovateľ nie je ani poistníkom a ani osobou oprávnenou z poistenia. Vychádzajúc z účelu poistenia ako aj zmyslu ust. § 37a písm. a) až c) zák. č. 97/1963 Zb., osobou oprávnenou z poistenia nie je poisťovňa (ako už bolo uvedené v predchádzajúcom odseku). Ak by zákonodarca zamýšľal, aby sa ustanovenie § 37a písm. b) cit. zákona vzťahovalo aj na akékoľvek spory, v ktorých si poisťovňa uplatňuje nároky z poistnej zmluvy voči poistenému (zaplatenie poistného, regres a pod.), podľa názoru súdu by v predmetnom ustanovení uviedol okrem poistníka a osoby oprávnenej z poistenia ako navrhovateľa aj poisťovňu alebo poisťovateľa, resp. potom by konkretizácia navrhovateľa bola nadbytočná a stačilo by uviesť, že právomoc slovenského súdu je daná vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, bez bližšej konkretizácie osoby navrhovateľa. Ako už bolo uvedené, ustanovenia § 37a) písm. b) cit. zákona slúžia na ochranu tzv. slabšej strany poistnej zmluvy a umožňuje tejto tzv. slabšej strane žalovať aj v mieste svojho bydliska. Ustanovenie § 37a písm. b) cit. zákona sa teda nevzťahuje na prípady, keď navrhovateľom je poisťovňa.
Vzhľadom na uvedené, podľa názoru súdu nie je daná právomoc slovenského súdu a preto súd konanie v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. c) O.s.p.
O vrátení kráteného súdneho poplatku súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, dvojmo.