Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_24Cb-155-2013.pdf
PDF · 88.35 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cb/155/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v právnej veci navrhovateľa: AKUS a.s., IČO: 36 617 946, Miletičova 23, Bratislava, v konaní zast. Consilior Iuris s.r.o., advokátskou kanceláriou, Miletičova 23, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, Tomášikova 48, Bratislava, v konaní zast. JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, o zaplatenie 165,- eur, takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi, k rukám jeho právneho zástupcu, náhradu trov konania vo výške 358,39 eur, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom došlým súdu dňa 23.12.2013, doplneným na výzvu súdu dňa 26.3.2014, sa navrhovateľ domáhal vydania medzitýmneho rozsudku, ktorým súd najskôr rozhodne o tom, že odporca zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil navrhovateľovi porušením povinnosti vyplývajúcej z článku VI bod 6.3 Rámcovej mandátnej zmluvy zo dňa 17.6.2002 ponúknuť navrhovateľovi na odkúpenie pohľadávky uvedené v zozname, ktorý tvorí prílohu listu odporcu zo dňa 30.3.2009. Navrhovateľ mal za to, že nie je potrebné presné vyčíslenie náhrady škody, preto navrhoval, aby súd rozsudkom rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť náhradu škody vo výške určenej súdom na základe dokazovania. Pre prípad, že sa súd s touto argumentáciou nestotožní, navrhoval odporcu zaviazať na náhradu škody vo výške 165,- eur.
Návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa, obchodná spoločnosť Credit Management Agency, a.s., IČO: 35 776 218, Mlynské Nivy 48, Bratislava, uzavrela dňa 17.6.2002 s odporcom rámovú mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bola správa pohľadávok odporcu, t.j. činnosť smerujúca k vyrovnaniu pohľadávok mimosúdnou a súdnou cestou. V zmysle článku VII ods. 7.6 rámcovej mandátnej zmluvy boli práva a povinnosti mandatára z tejto zmluvy prevedené na Credit Clearing Center, a.s., IČO: 35 839 651, Miletičova 21, Bratislava, o čom svedčia následne uzavreté dodatky č. 1 až 4. Na základe článku VI ods. 6.3 dodatku č. 4 zo dňa 28.1.2005 sa mandant zaviazal, že túto zmluvu a jednotlivé mandátne zmluvy nevypovie v lehote troch rokov od ich uzavretia. V prípade vypovedania po uplynutí tejto lehoty môže mandatár odkúpiť pohľadávky v lehote určenej v ponuke zaslanej mandantom, pričom skončenie tejto lehoty nemôže predchádzať uplynutiu výpovednej doby, a to za cenu ponuky tretej osoby alebo za cenu dohodnutú s mandantom. Odporca rámcovú mandátnu zmluvu a jednotlivé mandátne zmluvy vypovedal výpoveďou zo dňa 27.3.2009, ktorá bola Credit Clearing Center, a.s., doručená dňa 30.3.2009. Dohodou o postúpení práv zo dňa 10.8.2012 boli všetky práva založené rámcovou mandátnou zmluvou a jednotlivými mandátnymi zmluvami, a to najmä predkupné práva na pohľadávky, práva na provízie, odmeny, zmluvné pokuty, náhrady škody a iné sankcie definované v
zmluvách, postúpené na navrhovateľa. Nakoľko navrhovateľovi vyplýva z článku VI ods. 6.3 právo na odkúpenie, tomuto právu prislúcha povinnosť odporcu ponúknuť pohľadávky na odkúpenie. Odporca túto svoju povinnosť na zaslanie ponuky na odkúpenie pohľadávok napriek viacerým výzvam navrhovateľa nesplnil. S poukazom na uvedené ustanovenie vzniklo navrhovateľovi právo na zaplatenie provízie vo výške 45% z vymoženej sumy do uplynutia lehoty na odkúpenie pohľadávok, navrhovateľ však nevie, ktoré pohľadávky boli odporcom vymožené a v akej výške, teda nemá možnosť vyčísliť výšku provízie, na ktorú má podľa zmluvy nárok. Keďže odporca navrhovateľovi neponúkol pohľadávky na odkúpenie, došlo k porušeniu povinnosti, čím navrhovateľovi vznikla škoda vo výške tých pohľadávok, ktoré už nie sú spôsobilé na postúpenie, či už z dôvodu vymoženia alebo postúpenia na inú tretiu osobu. Toho času navrhovateľ nemá vedomosť, ktoré pohľadávky boli vymožené alebo postúpené na tretie osoby, preto nemá možnosť vyčísliť výšku škody. Rámcová mandátna zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, preto náhradu škody je potrebné posudzovať v zmysle § 373 a nasl. Zodpovednosť za škodu podľa tohto ustanovenia je objektívna, preto základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti sú protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť. Navrhovateľ mal za to, že všetky predpoklady sú v tomto prípade splnené s tým, že výška škody, ktorú navrhovateľ nemá možnosť určiť, vyplynie až zo samotného dokazovania. V prípade nákladného a zložitého dokazovania výšky škody, právna teória pripúšťa rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom, bez uvedenia výšky nároku. Preto navrhovateľ žiadal najskôr vydať medzitýmny rozsudok.
Odporca navrhol žalobu zamietnuť a navrhovateľa zaviazať, aby zaplatil odporcovi náhradu trov konania. Uviedol, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí z dôvodu, že z článku VI bod 6.3. rámcovej zmluvy nevyplýva právo mandatára na odkúpenie pohľadávok, ani právo na predloženie akejkoľvek ponuky, ako aj z dôvodu, že tento článok neobsahuje zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy. Poukázal na to, že do prijatia dodatku č. 4 bola v predmetnom článku rámcovej zmluve formulácia „má právo odkúpiť“, ktorá bola v dodatku č. 4 zmenená na „môže odkúpiť“. Zmenou zmluvnej úpravy tak strany jednoznačne stanovili, že mandatár nemá právo na postúpenie pohľadávok, ale je možné, aby mu mandant pohľadávky postúpil, ak sa na tom po skončení mandátnej zmluvy dohodnú. Pretože odporca neporušil žiadnu povinnosť, keď navrhovateľom tvrdená zmluvná povinnosť neexistuje, nemá navrhovateľ žiadne právo voči odporcovi na náhradu škody.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil navrhovateľ, a to rámcovou mandátnou zmluvou a jej dodatkami a súvisiacou korešpondenciou a dohodou o postúpení práv.
Rozhodujúci skutkový stav :
V rámcovej mandátnej zmluve, v znení po uzavretí dodatku č. 4 dňa 28.1.2005, sa článku VI strany dohodli, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú, že zmluva zaniká písomnou dohodou, výpoveďou alebo odstúpením podľa článku VI bod 6.3 a 6.4 alebo dňom uvedeným v oznámení zaslanom mandantom mandatárovi podľa článku VI bod 6.5.
V článku VI zmluvy, nazvanom Doba trvania zmluvy, bode 6.3, sa strany dohodli takto: „Mandant môže túto zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať výpoveďou s mesačnou výpovednou dobou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandatárovi, a to aj v bez uvedenia dôvodu výpovede. Výpoveď sa môže týkať aj jednotlivej mandátnej zmluvy uzavretej k tejto zmluve. Výpoveď musí byť urobená v písomnej forme. Od účinnosti výpovede je mandatár povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje, je ale povinný upozorniť mandanta na opatrenia nevyhnutné k tomu, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje. Mandant sa zaväzuje, že túto zmluvu a jednotlivé mandátne zmluvy nevypovie v zmysle ustanovenia tohto bodu v lehote 3 (troch) rokov od ich uzavretia. Po uplynutí tejto lehoty môže mandatár v prípade, ak mandant túto zmluvu alebo mandátnu zmluvu vypovie v zmysle ustanovenia tohto bodu, odkúpiť pohľadávku, na ktorú sa výpoveď bude vzťahovať v lehote určenej v ponuke zaslanej mandantom (skončenie tejto lehoty nemôže predchádzať uplynutiu výpovednej doby), za cenu ponuky tretej osoby alebo za cenu dohodnutú s mandantom. Do uplynutia tejto doby má mandatár nárok na províziu v zmysle článku II tejto zmluvy“.
V článku VIII bod 8.1 sa strany dohodli, že ich práva a povinnosti neupravené touto zmluvou sa riadia právnym poriadkom Slovenskej republiky, ustanoveniami Obchodného zákonníka, najmä ustanovením § 566 a nasl. Obchodného zákonníka.
V článku VIII bod 8.2 sa strany ďalej dohodli, že pokiaľ ktorékoľvek ustanovenie tejto zmluvy alebo jeho časť je, alebo sa stane neplatným, nebude mať táto neplatnosť vplyv na platnosť ostatných ustanovení tejto zmluvy alebo jej časti, pokiaľ nevyplýva priamo z obsahu tejto zmluvy, že toto ustanovenie alebo jeho časť nemožno oddeliť od ďalších obsahov.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé, s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 566 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Podľa § 574 ods. 1 až 4 Obchodného zákonníka, mandant môže zmluvu kedykoľvek čiastočne alebo v celom rozsahu vypovedať. Ak výpoveď neurčuje neskoršiu účinnosť, nadobúda účinnosť dňom, keď sa o nej mandatár dozvedel alebo mohol dozvedieť. Od účinnosti výpovede je mandatár povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje. Je však povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so zariaďovaním záležitosti. Za činnosť riadne uskutočnenú do účinnosti výpovede má mandatár nárok na úhradu nákladov vynaložených podľa § 572 a na primeranú časť odplaty.
Na základe uvedeného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení nebolo možné návrhu vyhovieť, preto ho súd v celom rozsahu zamietol.
Súd sa plne stotožnil s obranou odporcu, že v predmetnom ustanovení rámcovej mandátnej zmluvy nie je dohodnutá povinnosť odporcu ponúknuť svoje pohľadávky, teda ani právo navrhovateľa na odkúpenie pohľadávok. Súd súhlasil s odporcom aj v tom, že dohoda v rámcovej zmluve nie je zmluvou o budúcej zmluve podľa § 289 ods. 1 Obchodného zákonníka, nakoľko neobsahuje podstatné náležitosti takejto zmluvy - záväzok aspoň jednej strany uzatvoriť budúcu zmluvu, určenie lehoty, v ktorej bude zmluva uzatvorená a určenie predmetu plnenia aspoň všeobecným spôsobom.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Z toho ustanovenia vyplýva, že pokiaľ strany uzatvárajú určitý typ zmluvy upravený v Obchodnom zákonníku, nemusia si podrobne dohodnúť všetky práva a povinnosti, keďže základnú a spravodlivú úpravu vzťahov majú už priamo v zákone. Pokiaľ však uzatvárajú inú, tzv. nepomenovanú, zmluvu, ktorá môže byť obsiahnutá aj v inej zmluve, musia dbať na to, aby si jasne a konkrétne dohodli svoje práva a povinnosti. Je to vyjadrením všeobecnej požiadavky uvedenej v § 37 Občianskeho zákonníka, že právny úkon musí byť určitý a zrozumiteľný, inak je neplatný.
Ustanovenie zmluvy, od ktorého navrhovateľ odvodzoval svoj nárok, je predovšetkým úplne neurčité. Odporca mal zaslať navrhovateľovi nejakú ponuku, resp. najprv ponuku za cenu ponuky tretej osoby. Vzhľadom na mesačnú výpovednú dobu a skutočnosť, že to bol navrhovateľ, kto spravoval obrovské množstvo pohľadávok odporcu, nedalo sa ani reálne očakávať, že niekto iný vôbec predloží serióznu a záväznú ponuku s konkrétnou cenou. Z toho potom vyplýva, že pohľadávky sa mohli navrhovateľovi predať, len ak sa mandant a mandatár dohodnú na cene. To je samozrejme možné vždy, aj keby v zmluve nič nebolo, dokonca aj vtedy, ak by to strany v zmluve vylúčili, lebo neskoršou dohodou možno nahradiť predchádzajúcu. V tejto súvislosti si možno položiť aj otázku, čo ak by tretia osoba ponúkla odporcovi
za všetky pohľadávky cenu napr. 50 centov ? Bol by odporca povinný odpredať navrhovateľovi všetky svoje pohľadávky za túto cenu ? Už z toho je zrejmé, že v bode 6.3 zmluvy žiadna povinnosť odporcu predať svoje pohľadávky alebo záväzne ich ponúknuť na predaj, nie je dohodnutá.
Argumentácia navrhovateľa, že by nebolo logické v zmluve dohodnúť len možnosť odkúpiť pohľadávku, je v zásade správna, no na rozhodnutí súdu nemohla nič zmeniť. Dá sa k nej len konštatovať, že v rozhodovacej praxi sa súd bežne stretáva s mnohostranovými zmluvami, ktoré obsahujú veľa zmluvných ustanovení, z ktorých naozaj nič, žiadne práva ani povinnosti nevyplývajú. V lepšom prípade majú tieto ustanovenia len vysvetľujúci charakter (t. j. mali by byť v preambule zmluvy, kde strany vysvetľujú, čo chcú zmluvou dosiahnuť), v horšom prípade vnášajú do zmlúv len právnu neistotu a základ budúcich sporov.
Neexistencia povinnosti odporcu, resp. neplatnosť jednej, predposlednej vety článku VI, bod 6.3, ktorý inak upravuje len výpoveď a skončenie mandátnej zmluvy, samozrejme nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy. Vyplýva to jednak z dojednania v článku VIII bod 8.2 zmluvy, ako aj zo skutočnosti, že vetu o odkúpení pohľadávok možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy a v časti nazvanej „Doba trvania zmluvy“ ani nemá svoje opodstatnenie.
V Obchodnom zákonníku nie je žiadna úprava predkupného práva, na ktoré navrhovateľ a Credit Clearing Center, a.s., poukazovali v dohode o postúpení práv. Predkupné právo je upravené v Občianskom zákonníku len ako vedľajšie dojednanie pri kúpnej zmluve. Z uvedeného vyplýva, že na navrhovateľa žiadne predkupné právo nemohlo prejsť, lebo žiadne nikdy neexistovalo.
Ani z ustanovení Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve a jej vypovedaní mandantom nevyplývajú žiadne práva alebo povinnosti ohľadne zariaďovanej záležitosti, ktoré by mohli mať vplyv na nárok uplatnený navrhovateľom.
Keďže nebol splnený už prvý, základný predpoklad zodpovednosti za škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka, súd rozhodol o uplatnenom nároku, t.j. nie len medzitýmnym rozsudkom o jeho základe.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu patrí náhrada účelných trov konania, trov právneho zastúpenia, vo výške 358,39 eur. Tieto pozostávajú zo štyroch úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, 2x účasť na pojednávaní) po 16,60 eur, režijného paušálu 2 x 8,04 eur, 2 x 8,39 eur, náhrady za stratu času pri ceste na pojednávania vo výške 111,84 eur (2 x 4 polhodiny po 13,98 eur, cestovného osobným motorovým vozidlom na pojednávania z Piešťan do Bratislavy a späť vo výške 87,56 eur (pozostávajúceho z paušálnej náhrady vo výške 62,96 eur za 172 km x 2 x 0,183 eur a náhrady za spotrebované pohonné hmoty vo výške 12,23 eur a 12,37 eur, pri O spotrebe 6 l/100 km a cene 1l nafty 1,185 eur, resp. 1,199 eur), spolu 298,66 eur, plus 20% DPH vo výške 59,73 eur, všetko podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
O povinnosti zaplatiť prisúdené trovy konania k rukám advokáta odporcu súd rozhodol podľa § 149 ods. 1 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.