Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-12C/57/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Vierou Sandtnerovou, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava a.s., IČO: 00 492 736, Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, zastúpeného JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, AK - ECKER-KÁN & partners, Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi: M. R., U.. XX.XX.XXXX, F. D. O. XX, R., o zaplatenie 50,50 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom, ktorý bol súdu doručený dňa 18.06.2013 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie 50,50 € a náhradu trov konania, lebo odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez cestovného lístka.

Uznesením zo dňa 29.01.2015 súd rozsudok prvého stupňa zrušil z dôvodu, že odporca ako spotrebiteľ postupoval protiprávne tým, že cestoval v prostriedku MHD bez platného cestovného lístka, a proti tomuto protiprávnemu konaniu podľa návrhu odvolacieho súdu nie je možné poskytnúť ochranu vyplývajúcu z o ochrane spotrebiteľa a teda prihliadnuť na premlčanie nároku bez uplatnenia námietky premlčania. Zároveň poukázal na to, že v prejednávanej veci mohol súd prvého stupňa prihliadnuť na premlčanie nároku navrhovateľa iba na základe námietky premlčania vznesenej odporcom. Takáto situácia však nenastala.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s Hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok ( ďalej len HTPaPP) zo dňa 22.03.2011, pokusom o zmier - výzvou na zaplatenie, stanoviskom občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 02.05.2011 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Dňa 22.03.2011 bol odporca kontrolovaný v prostriedku MHD č. 88 o 18,21 hod., kde sa nevedel oprávnenému pracovníkovi navrhovateľa preukázať cestovným lístkom. Uvedené súd zistil z HTPaPP č. 1113085.Cenu lístka a prirážku na mieste neuhradil a neurobil tak ani na základe zaslanej upomienky zo dňa 02.05.2011.Totožnosť odporcu bola zistená z jeho občianskeho preukazu.

Podľa a revízor môže uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, zaplatiť cestovné a úhradu. Úhrada je v mestskej autobusovej doprave stonásobok cestovného.

Podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, vydaného na základe vyhlášky MDPaT č. o vzore na vyhotovenie prepravného poriadku v cestnej doprave a vyhlášky MDPaT č. o vzore na vyhotovenie prepravného poriadku na dráhach, článku 12, bodu 4 z cestovného lístka musia byt zrejmé údaje umožňujúce kontrolu jeho platnosti a správnosti jeho použitia; článku 13, bodu 1 je cestujúci povinný zaobstarať si cestovný lístok v príslušnej hodnote podľa tarify pred nastúpením do vozidla, článku 14, bodu 1 je cestujúci povinný ihneď pri nástupe do vozidla označiť cestovný lístok v najbližšom označovači cestovných lístkov; článku 14, bodu 2 cestujúci musí mať pri sebe platný cestovný lístok po celý čas prepravy, ako aj v okamihu výstupu z vozidla a na vyzvanie sa ním preukázať revízorovi.

Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením . Zmluva o preprave v mestskej hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho v nastúpení do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej spočíva v tom, že tým, že cestujúci nastúpi do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý rozsah poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy upravené v zákone o cestnej doprave a v Prepravnom poriadku a Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, t.j. mať u seba platný cestovný lístok a na vyzvanie ho predložiť ku kontrole. Takýmto je aj dojednanie, že pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné, ktoré je cenou poskytovanej služby, súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku mestskej hromadnej dopravy je v plnej dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe, či za takto stanovených podmienok do dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej podstate tieto predstavujú obsah zmluvy o preprave osôb, pretože vyjadrujú vzájomné práva a im zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvných strán., ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.

Navrhovateľ predmetným návrhom uplatňoval cestovné a nezaplatenú úhradu (prirážku) podľa Prepravného poriadku a Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, splatnú dňom porušenia povinnosti odporcu mať zakúpený cestovný lístok, t.j. dňom 22.03.2011. Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa , podľa ktorého ustanovenia jej dĺžka je jeden rok.

Účtovanú úhradu nie je možné posudzovať samostatne. Nárok na zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne a oddelene (aj keď môže byť samostatne a oddelene uplatnený na súde), ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného a oba nároky tak vznikajú len a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne; u oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v . (Oba nároky majú rovnaký právny základ - porušenie podmienok zmluvy o preprave).

V je stanovená jednoročná premlčacia doba na uplatnenie práva z prepravy. Toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy ( až ) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle , pre ktoré platí . V jednoročnej premlčacej dobe v zmysle sa teda premlčuje nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z ale i jeho nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle i tento nárok totiž patrí medzi práva z prepravy v zmysle i keď v tomto ustanovení nie je výslovne uvedený.

V zmysle ust. veta prvá lehota určená podľa dní, začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Koniec lehoty pripadá na deň, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Koniec lehoty pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním (pri týždňoch) alebo číslom (pri mesiacoch a rokoch) zhoduje s dňom, na ktorý pripadá skutočnosť, od ktorej lehota začína plynúť ( ).

Podľa b o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01.05.2014, Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.".

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Ustanovenie § 5b ukladá, okrem iného aj súdu, prihliadnuť na premlčanie ex offo. Je to explicitná právna úprava, tiež lex specialis a procesnej povahy (postup štátneho orgánu), na ktorú je súd povinný prihliadať odo dňa účinnosti zákona, t.j. od 01.05.2014. Plynutie času má v súkromnom práve význam a núti veriteľa včas uplatňovať právo na súde.

Kto márne nechá uplynúť premlčaciu lehotu (ktorej dĺžka ani režim sa nijako novou úpravou nemenili), jeho právo sa už o zložku právneho nároku oslabilo, hoci podmienene (úplne až účinným „dokonaním“ premlčania v súdnom konaní), no podstatné je, že žiadne právo týmto za účinnosti starej právnej úpravy nenadobudol, a nebola porušená jeho dôvera v právo. Právna norma § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa má procesný charakter a ukladá súdu povinnosť prihliadať na premlčanie práva ex offo vo všetkých, aj pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia začatých konaniach podliehajúcich hypotéze tejto právnej normy z dôvodu, že zákonodarca iné intertemporálne pravidlo nestanovil.

Podľa písmeno b/ o ochrane spotrebiteľa je predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

Odporca cestoval v hromadnom dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka dňa 22.03.2011 Jednoročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku navrhovateľa na súde začala v predmetnom prípade plynúť dňa 22.03.2011a v súlade s ust. prvá veta a uplynula dňa 22.03.2012. Pri lehotách určených podľa rokov (daný prípad, jednoročná lehota) totiž platí, že začiatok lehoty je určený tak, ako pri počítaní podľa dní, tzn.., že začiatok lehoty je určený začiatkom dňa, ktorý nasleduje po dni, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre jej počítanie. Deň, v priebehu ktorého nastala rozhodná skutočnosť sa do lehoty nezapočítava, aj keby k tejto skutočnosti došlo začiatkom tohto dňa. Pre začiatok plynutia tejto lehoty je dôležitý až deň nasledujúci po rozhodnej skutočnosti, a to i vtedy, ak by týmto dňom bola sobota, nedeľa alebo sviatok.

Keďže návrh bol podaný na súd až dňa 18.06.2013 nemohol súd z dôvodu premlčania práva, navrhovateľovi ako osobe konajúcej v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti priznať plnenie voči odporcovi, ktorý má postavenie spotrebiteľa. V tomto prípade nie je podľa potrebné, aby sa odporca sám takejto skutočnosti dovolával. Premlčanie práva navrhovateľa spôsobilo stratu nároku vymáhať právo súdnou cestou v dôsledku čoho súd žalobu zamietol.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Stanovisko občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave, ktoré prijalo na svojom rokovaní dňa 05.02.2015 v zmysle zák-.č o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov k otázke výkladu o ochrane spotrebiteľa vo veciach navrhovateľa Dopravného podniku Bratislava, a.s. ,so sídlom na Olejkárskej 1 v Bratislave, o nárokoch zo zmluvy o preprave osôb v prostriedkoch MHD.V zmysle prijatého stanoviska ustanovenie o ochrane spotrebiteľa účinné od 01.05.2014 je možné aplikovať aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, t.j. aj na konania začaté pred 01.05.2014.

Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa avšak odporcovi, ktorému ako úspešnému účastníkovi konania vzniklo právo na náhradu trov tieto nepriznal, keďže mu v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny,

a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 202 a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.