Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-144-2022.pdf
PDF · 90.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-10P/144/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou Mgr. Miroslavou Šúlekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: U. U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: Bc. Y. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, a otca: U. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. W. A., o zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/319/2015-79 zo dňa 23.05.2016, právoplatný dňa 09.06.2016 tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na mal. U. U. zo sumy 35 eur na sumu 150 eur mesačne, s účinnosťou od 01.08.2022.
II. Zročné výživné za čas od 01.08.2022 do 31.10.2022 v sume 345 eur súd p o v o ľ u j e otcovi zaplatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky, pod následkom straty výhody splátok.
III. V ostatných častiach zostáva uvedený rozsudok n e z m e n e n ý .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka - matka podala na tunajší súd dňa 05.08.2022 návrh na zvýšenie výživného na maloleté dieťa U. U. T., nar. XX.XX.XXXX. V návrhu uviedla, že maloleté dieťa pochádza z manželstva, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 11P/88/2016-49 zo dňa 08.09.2016 právoplatne rozvedené. Maloleté dieťa bolo zverené do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platením výživného vo výške 35 eur. Vzhľadom k tomu, že od určenia výživného uplynul určitý čas a pomery sa podstatne zmenili, žiada súd o prehodnotenie situácie a zvýšenie výživného. Od roku 2016 výživné nebolo upravované. Matka žije v spoločnej domácnosti so synom v obci F.. Otec sa o dieťa nezaujíma. Maloletý ho vôbec nepozná. Jej mesačný príjem je cca 500 eur, rodinné prídavky 26 eur a 35 eur výživné na syna, ktoré mu jeho otec platí nepravidelne (zatiaľ nebolo zaplatené za mesiac júl 2022). Iný príjem nemá. Maloletému zistili diabetes a celiakiu a v súvislosti s jeho zdravotným stavom sa matke podstatne zvýšili výdavky. Maloletý bol hospitalizovaný v Ľubochni, v Bratislave aj v Topoľčanoch, kde ho diagnostikovali a nastavili na liečbu. Momentálne je na inzulíne. Vzhľadom na jeho diagnózy má matka zvýšené výdavky na potraviny, nakoľko maloletý má prísnu diétu. Jej výdavky spojené s návštevou nemocníc a odborných lekárov sú mesačne v priemere 50 eur.
2. Na pojednávaní dňa 10.11.2022 navrhovateľka - matka uviedla, že vzhľadom na zdravotný stav maloletého žiada o zvýšenie výšky výživného na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou od augusta 2022.
3. Na pojednávaní dňa 10.11.2022 kolízny opatrovník uviedol, že odporúča návrhu matky vyhovieť, nakoľko zvýšenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa.
5. Otec maloletého sa na pojednávanie dňa 10.11.2022 nedostavil, pričom predvolanie na pojednávanie neprevzal v odbernej lehote, tak súd podľa § 180 CSP rozhodol, že sa bude pojednávať v jej neprítomnosti.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, prečítaním a oboznámením listinných dôkazov a obsahu pripojeného spisu 11P/319/2015 a zistil tento skutkový stav:
7. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/319/2015-79 zo dňa 23.05.2016 súd manželstvo matky a otca rozviedol, maloletého zveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi dieťaťa bolo určené platiť výživné v sume 35 eur mesačne. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16.06.2016.
8. V čase posledného určenia výživného mal maloletý dva roky. Matka naňho mala bežné výdavky, za plienky mesačne platila 30 eur, jedny topánky stáli tiež do 30 eur.
9. Matka bola v čase poslednej úpravy výživného na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok 203,20 eur, rodinné prídavky na dve deti 47,04 eur a okrem toho bola zamestnaná s priemerným čistým mesačným zárobkom 509,89 eur. Mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére L., nar. XX.XX.XXXX.
10. Otec maloletého v čase poslednej úpravy výživného nebol evidovaný ako nezamestnaný, pracoval na dohodu s priemernou čistou mesačnou mzdou za január až marec 2016 vo výške 67,68 eur. Vyživovaciu povinnosť mal iba k maloletému U..
11. Aktuálne má maloletý U. X rokov, navštevuje 3. ročník základnej školy v W. F.. Výdavky na maloletého predstavujú stravné do školy cca 30 eur, družina 5 eur, mobil spolu s matkou 100 eur, doplatok na inzulín pre maloletého 6 eur/1 balenie, prúžky na meranie cukru v krvi 41 eur týždenne, kvapky pre maloletého na celiakiu 43 eur podľa potreby, angličtina 9 eur, ZRPŠ 10 eur.
12. Matka maloletého aktuálne pracuje ako SZČO. Má predajňu potravín v obci W. F.. Má príjem 600-700 eur mesačne, poberá prídavky na maloletého vo výške 30 eur a výživné od otca 35 eur. Jej pravidelné mesačné výdavky sú elektrika 30 eur, plyn 90 eur, nájomné spolu s TV 50 eur, hypotekárny úver 160 eur, spotrebný úver 70 eur a 250 eur, pohonné hmoty 120 eur a lízing na auto 393 eur.
13. Lustráciou v Sociálnej poisťovni na čl. 7 bolo zistené, že otec je aktuálne zamestnaný na dohodu v C. s. r. o., pričom jeho mesačný priemerný vymeriavací základ v roku 2022 je 86 eur.
14. Zo správy ÚPSVaR Topoľčany zo dňa 03.10.2022 vyplýva, že bolo vykonané šetrenie pomerov u otca. V čase šetrenia sa na adrese nikto nezdržiaval. Otec maloletého bol opakovane kontaktovaný na telefónnych číslach uvedených v spisovej dokumentácii, avšak neúspešne. V schránke otca bola zanechaná žiadosť s telefonickým kontaktom o bezodkladnom kontaktovaní úradu, ale otec úrad žiadnym spôsobom nekontaktoval.
15. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 18.10.2022 vyplýva, že k uvedenému dňu evidujú 29 pracovných ponúk pre osoby so základným vzdelaním s hodinovou mzdou od 3,72 eur až 18 eur alebo mesačnou mzdou od 646 eur až 1200 eur.
16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
24. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
25. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
26. Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže by odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne, a to vývojom životných nákladov podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, pričom súd je povinný skúmať príčiny takejto straty. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov preukázali, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
27. Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby (spotrebný charakter výživného) s ohľadom na zákonnú mieru podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby pritom v nijakom prípade nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky. Na strane povinného sa prihliada na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné konkrétnemu oprávnenému a výšku a spôsob už poskytovaných plnení. Jeho možnosti, teda potencionálne príjmy, nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu a pod. Ďalej súd skúma majetkové pomery, ktoré sa posudzujú komplexne, zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu (vlastníctvo k veciam, pohľadávky, záväzky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a pod.), jednak jeho životný štandard, s ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady).
28. Podľa § 232 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
29. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
30. Podľa § 44 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
31. Takto vykonaným dokazovaním mal potom súd za preukázané, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodný. Bolo preukázané, že od posledného rozhodnutia o výžinom prešla doba šiestich rokov, čo možno v súdnej praxi považovať za dobu kedy pokiaľ sa nezmenia pomery na strane účastníkov, možno rozhodovať o zvýšení vyživovacej povinnosti z dôvodu, že sa zmenil fyzický stav dieťaťa v tom, že toto vyrástlo a zvýšili sa jeho celkové náklady na zaopatrenie z titulu zakupovania väčších konfekčných veľkostí, ako aj zadovažovaním väčšieho množstva stravy. Súd má za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné v sume 150 eur mesačne, ktorú súd považuje za primeranú veku maloletého dieťaťa a jeho odôvodneným potrebám, ktoré sú nevyhnutné aj v súvislosti s jeho zdravotným stavom. K takému záveru súd dospel potom, čo bolo správou ÚPSVaR Nové Zámky preukázané, že evidujú 29 pracovných ponúk pre osoby so základným vzdelaním, teda pokiaľ by sa otec chcel zamestnať mohol by dosahovať príjem od minimálnej mzdy až po 1200 eur a z takého príjmu je možné platiť mesačné výživné v súdom určenej výške. Otec maloletého nekontaktuje, nepoznajú sa, nezaujíma sa o maloletého a neplní si pravidelne vyživovaciu povinnosť. Matka sa na výžive svojho dieťaťa podieľa nielen finančne, ale aj osobnou každodennou starostlivosťou oň, čím si tiež čiastočne plní svoju vyživovaciu povinnosť, na čo je súd povinný pri rozhodovaní o výživnom prihliadať. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky - matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodný.
32. Zameškané výživné za každý mesiac od 01.08.2022 vo výške 115 € mesačne, teda celkovo dlh na výživnom za obdobie od 01.08.2022 do 31.10.2022 vo výške 345 eur (3 mesiace x 115 €) súd umožnil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur pod hrozbou straty výhody splátok pre nezaplatenie čo i len jednej splátky.
33. S poukazom na horeuvedené skutočnosti potom súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
34. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.