Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_14C-424-2015.pdf
PDF · 102.5 KB
Case nature
Subarea
14C/424/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci navrhovateľky: A. K., rod. S., bytom S. č. XXX/XX, T., štátna občianka SR, proti odporcovi: Z.. Q. D., bytom S. č. XXX/XX, T., štátny občan SR, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje predbežné opatrenie tohto znenia: Odporcovi sa zakazuje dočasne, do právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn 14C/424/2015 o zrušenie a vyporiadenie podielového spoluvlastníctva, vstupovať do rodinného domu s pozemkami, zapísanému na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Správou katastra Senec pre katastrálne územie T., obec Zálesie, okres Senec ako rodinný dom so súpisným číslom 508, postavený na parcele číslo 1123/44 o výmere 98 m2 zastavanej plochy a nádvorí a k nemu prináležiacemu pozemku s parcelným číslom 1123/25 o výmere 662 m2 ornej pôdy, v ktorom býva navrhovateľka a maloletý C. D. (nar. XX.XX.XXXX).
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 9.07.2015 sa navrhovateľka domáhala vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi dočasne vstupovať do rodinného domu s pozemkami, zapísanému na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Správou katastra Senec pre katastrálne územie T., obec Zálesie, okres Senec ako rodinný dom so súpisným číslom 508, postaveným na parcele č. 1123/44, v ktorom býva navrhovateľka a maloletý C. D., nar. XX.XX.XXXX. Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že s odporcom nie sú manželia, žili spoločne len ako druh a družka približne 10 rokov, pričom zo vzťahu pochádza jedno maloleté dieťa - syn C., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX/XX, T., okres Senec. Miestom spoločného bydliska účastníkov bol do 10.9.2013 rodinný dom v obci Zálesie, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a odporcu. Navrhovateľka je vlastníčkou podielu na uvedených nehnuteľnostiach vo veľkosti 1 a odporca je tiež vlastníkom podielu o veľkosti 1. Odporca svoje vlastníckeho právo nadobudol od navrhovateľky na základe darovacej zmluvy v novembri 2008. Správa katastra Senec povolila vklad dňa 12.12.2008 pod V-8130/08. Odporca má cholerickú a agresívnu povahu, čo má veľký vplyv na vzťahy medzi účastníkmi. V dôsledku jeho správania žila rodina izolovane a takmer s nikým sa nestýka. Len výnimočne ich v dome navštívili príbuzní navrhovateľky a to v prípade, keď bol maloletý C. chorý a navrhovateľka nemohla zostať na OČR. Prostredie v dome však nebolo vhodné ani na spolužitie účastníkov, nieto na návštevy. Odporca nie je schopný adekvátne zvládnuť akýkoľvek nesúhlas alebo odpor voči svojim rozhodnutiam. Navrhovateľka aj maloletý C. boli už v minulosti sporadicky obeťou jeho napadnutí a fyzických útokov. Už v decembri 2007 sa maloletý C. začal zajakať v dôsledku stresu, vyvolaného odporcom. Navrhovateľka s ním v dôsledku tejto skutočnosti na odporúčanie pediatričky začala navštevovať psychologické poradenstvo - ambulanciu klinickej psychológie na Záporožskej ulici č. 12 v Bratislave. Odporca pri svojich „záchvatoch“ vždy argumentoval „odôvodnenou zlosťou“ - teda tým, že býva v dome navrhovateľky ako hosť, hoci je otcom jej dieťaťa a má právo tam byť. Tvrdil, že zmena tejto situácie, keď sa začne v dome cítiť ako spoluvlastník, zmení aj jeho správanie. Preto navrhovateľka videla riešenie zlej rodinnej situácie v tom, že mu prevedie podiel na svojej nehnuteľnosti a odstráni tak zdroj jeho zlosti a v rodine nastane kľud. Preto v novembri 2008 uzavreli účastníci darovaciu
zmluvu, na základe ktorej sa stal odporca vlastníkom podielu na citovaných nehnuteľnostiach v 1. Prevod podielu však situáciu v rodine nevyriešil. Od času, keď sa stal odporca spoluvlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej rodine bývala, sa jeho správanie len rapídne zhoršilo. Jeho psychické a fyzické týranie sa vystupňovalo. Psychologickú pomoc musela vyhľadať aj navrhovateľka. Na základe nálezu vykazuje jej osobnosť znaky syndrómu obete (štokholmský syndróm). Navrhovateľka po podpise darovacej zmluvy študovala v dennom štúdiu na Bratislavskej vysokej škole práva a starala sa o maloletého C., ktorý pre zlý zdravotný stav navštevoval predškolské zariadenie len sporadicky. C. býval často chorý, trpel najmä na ochorenia horných ciest dýchacích. Napriek tejto skutočnosti odporca zásadne nedovolil kúriť v dome na teplotu vyššiu, než 19 oC. V prípade, ak nastavila navrhovateľka vyššiu teplotu, riskovala hádky a napadnutie. Tiež si odporca neprial, aby navrhovateľka podávala dieťaťu lieky a to nie tie, ktoré mu predpísal pediater na liečbu akútneho ochorenia. Navrhovateľka musela tiež žiadať o zásah hliadku polície po tom, ako ju odporca sotil do steny, keď sa snažila brániť dieťa pred bitkou. Odporca odmietal riešiť situáciu dobrovoľným odsťahovaním sa, pritom mal v tej dobe možnosť zabezpečiť si bývanie aj inak. Výborne zarábal, jeho mesačný príjem bol 2.373,36 Eur brutto. Okrem tohto pravidelného mesačného príjmu mu zamestnávateľ poskytoval tiež odmeny, napríklad v marci 2009 vo výške 6.850,60 Eur jednorázovo ako bonus k mzde. Napriek tejto skutočnosti odporca neprispieval v tej dobe na výživu maloletého C. ani navrhovateľky, hoci boli na ňu odkázaní. Niekedy nakúpil potraviny. Navrhovateľka žila z úspor, keďže sa rozhodla venovať čas dieťaťu a štúdiu. Začiatkom roka 2012 sa navrhovateľka vrátila do práce, keďže psychický stav maloletého sa po troch rokov osobnej starostlivosti navrhovateľky výrazne zlepšil, a jej úspory, z ktorých hradila prevažnú časť výdavkov na domácnosť a rodinu, sa minuli. Následne sa odporca začal synovi viac venovať, učieval sa s ním, avšak výchovné metódy, ktoré používal, zahŕňajúce facky či nútenie k cvičeniu klikov za akýkoľvek i menší prehrešok, boli neprimerané. Navyše za to, že sa venuje viac nášmu synovi, odporca od navrhovateľky požadoval, aby mu odovzdávala polovicu príjmu, pritom so starostlivosťou o syna a domácnosť im pomáhala opatrovateľka a upratovačka, ktoré platila navrhovateľka zo svojho príjmu, pričom okrem toho hradila cca 80 % nákladov na domácnosť. Začiatkom roka 2013 si odporca kúpil pozemok v Moste pri Bratislave a založil si spoločnosť Time is Money, s.r.o., s cieľom postaviť čerpaciu stanicu. Na realizáciu uvedeného zámeru odporca od navrhovateľky požadoval 150.000 Eur s tým, že na navrhovateľku prevedie odporca polovicu spoločnosti a budú podnikať spoločne. Následne však odporca predložil navrhovateľke zmluvu o tichom spoločenstve s neakceptovateľnými podmienkami (vklad 5 tis. Eur, možnosť odstúpenia od zmluvy kedykoľvek, bez udania dôvodu, len z jeho strany) na základe čoho navrhovateľka dospela k záveru, že jeho skutočným cieľom nebolo spoločné podnikanie s navrhovateľkou, ale len získanie ďalších finančných prostriedkov. Uvedené poznanie bolo pre navrhovateľku potvrdením, že odporcovi nikdy nešlo o vzťah s ňou, ale vždy len o finančný prospech. Koncom augusta 2013 partnerská kríza vyvrcholila. Po opakovaných slovných útokoch a urážkach 10. septembra 2013, potom čo navrhovateľka prišla domov a išla vyložiť nákup do komory, odporca na ňu fyzicky zaútočil, zhodil surovo na zem, zaútočil na ňu päsťou, kričal na ňu a vyhrážal sa, že nabudúce ju už zabije. V panike a v strachu o vlastný život navrhovateľka ušla z domu s tým, že k spolužitiu s odporcom sa už nikdy nevráti. Vzhľadom na okolnosti „odchodu“ navrhovateľky zo spoločnej domácnosti nebolo možné, ani v záujme maloletého syna, aby ho v tej chvíli vzala so sebou. Navrhovateľka musela vyriešiť základné otázky ďalšej existencie, najmä bývanie, keďže do rodinného domu, i keď bola jeho vlastníčkou v 1 k celku sa vrátiť nemohla. Navrhovateľka ponúkla odporcovi vyplatenie jeho podielu a to v hodnote vyššej ako je 1 trhovej hodnoty rodinného domu a 3x vyššiu hodnotu, ako do domu odporca investoval. Napriek tomu to odporca odmietol a z domova musela odísť navrhovateľka. Od septembra 2013 platí synovi školné mesačne vo výške 399 Eur, platí mu stravné v školskej jedálni vo výške cca 60 Eur, poplatky za skúšky v škole 3 x 57 Eur, školu v prírode 150 Eur, skúšky YLE, všetko čo sa týka jeho školských a mimoškolských aktivít, hradí mu jeho letné prázdniny a rôzne výlety, dovolenku, ako aj všetko oblečenie a obuv. Za obdobie od septembra 2013 do júla 2015 navrhovateľka vynaložila výdavky na syna v celkovej sume cca 20.000 Eur. Na prelome rokov 2013 a 2014 navrhovateľka chcela, aby syn trávil sviatky s ňou, ale odporca to nedovolil. Ďalej pokračoval vo vyhrážkach, že ak bude navrhovateľka syna chcieť do opatery, ak pôjde za právničkou, tak …. a podobne. Tesne pred Vianocami odporca oznámil navrhovateľke, že syn chce byť s ním doma, že príde aj babka s dedkom, spravia si stromček, budú si ozdobovať dom a oslavovať, na čo sa veľmi teší a že mu to navrhovateľka nemá kaziť. Syn C. to potvrdil, takže navrhovateľka ustúpila a na Vianoce bola bez syna. Následne navrhovateľka dostala od odporcu urážlivé e-maily a sms správy, v ktorých jej vytýkal, že nebola so synom. Od syna sa nakoniec dozvedela, že na Vianoce neboli doma, nemali ani stromček a boli u rodičov odporcu. Približne od januára 2014 sa postupne vzťahy navrhovateľky so synom začali vracať do normálnych koľají, syn sa stále častejšie pýtal a chodieval k navrhovateľke, pričom ich vzájomné vzťahy sa postupne upravili. Syn C. je však
veľmi naviazaný na svoj domov, na svoju izbu v Zálesí, kde mu navrhovateľka zariadila izbu podľa jeho vkusu a potrieb, nakúpila mu hračky a prispôsobila ju jeho potrebám. V auguste 2014 odporca vymenil zámky na dverách, keď si do domu nasťahoval, podľa tvrdenia susedov najprv jednu známosť s dieťaťom a teraz aj ďalšiu a navrhovateľka sa domu nedostane. Syn informoval navrhovateľku, že odporca začal jej majetok ničiť, spálil ich spoločnú posteľ a to pred synom, vyhodil koberce, ktoré synovi kúpila do izby a rozdával šperky vo vlastníctve navrhovateľky cudzím ženám. Odporca odmieta vydať navrhovateľke kľúče k domu v Zálesí a zároveň jej odmieta vydať jej veci. Navrhovateľka mu poslala niekoľko výziev, aby prestal s týmto nemorálnym správaním sa, keďže dáva veľmi zlý príklad synovi, pričom sa voči navrhovateľke a aj synovi správa hrubo a už dlhodobo porušuje dobré mravy. Odporca nemá žiadne finančné problémy, stavia na zakúpenom pozemku v Moste pri Bratislave čerpaciu stanicu, financuje život a potreby svojej priateľke. Napriek tomu jej nijakým spôsobom neprispieva na školné a stravné pre syna C. D., na jeho oblečenie, obuv, krúžky. Navrhovateľka všetko hradí synovi sama. Vianočné sviatky v decembri 2014 syn strávil s navrhovateľkou v pokoji a v kľude. S otcom mal byť 26.12.2014 u jeho starých rodičov. Syna si vyzdvihol o hodinu neskôr, ako mu sľúbil. Už v lete 2014 mu sľúbil spoločnú dovolenku, na ktorú ho nakoniec nevzal, keďže si odporca našiel priateľku a nechcel sa zaoberať so synom. Syn to ťažko niesol. Dňa 28.12.2014 syn ráno telefonoval navrhovateľke, či môže prísť hneď ku nej, lebo odporca je opäť na neho agresívny, nadáva na neho vulgárnym spôsobom a že mu včera pri hre ublížil, keď mu kľakol na hrudník, nemohol dýchať a silno ho kusol do ramena, a to až tak, že mu na ramene ostala fialová modrina. Následne odporca syna doslova vyhodil z auta u navrhovateľky na stavbe v Ivanke pri Dunaji, kde sa vtedy navrhovateľka nenachádzala, a to bez čiapky, bez rukavíc, v tenkých domácich teplákoch a tričku s krátkym rukávom, pričom vonku mrzlo 4 oC a fúkal ľadový vietor. Synovi povedal, že ho nechce 2 týždne vidieť. A to mali odísť 29.12.2014 na dovolenku do Mexica, ktorú mu sľúbil namiesto tej letnej a kde sa syn tešil. Na základe týchto skutočností navrhovateľka podala dňa 27.12.2014 na tunajší súd návrh na predbežné opatrenie, ktorým žiadala dočasný zákaz vstupu odporcu do vyššie špecifikovaného rodinného domu, ktorému bolo zo strany súdu vyhovené. Odporca následne zaslal navrhovateľke e-mail s týmto znením: „vzhľadom na to, že už od doručenia plne rešpektujem rozhodnutie súdu, Ťa týmto informujem, že logicky až do jeho prešetrenia a odvolania zostáva C. plne v Tvojej starostlivosti s platnosťou od vykonateľnosti uznesenia zo dňa 31.12.2014. Kľúče od domu aj všetko čo si chcela máš, veľa šťastia ...“. O syna sa odporca odvtedy nezaujímal a nebrával si ho ani k rodičom, ani mu netelefonoval, pokiaľ má navrhovateľka vedomosť, bol za synom v škole a aj to s výčitkami, že jeho mama z neho spravila bezdomovca. Podľa informácie od učiteľov, syn utekal a nechcel otcove výčitky počúvať. So synom sa navrhovateľka nasťahovala naspäť do domova, ale z obavy o to, aby sa odporca v noci nevrátil, keďže si v dome nechal všetky svoje veci a to potrebné aj na stavbu čerpacej stanice, navrhovateľka so synom prespávali v byte. Asi o týždeň na to prišiel odporca ku navrhovateľke do práce a agresívne sa dožadoval vydania kľúčov od domu, vzhľadom k tomu, že Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie o predbežnom opatrení kvôli chybám v podaní. Keďže navrhovateľka o tom informáciu nemala, oznámila odporcovi, že mu kľúče nevydá, lebo tam má osobné veci a k nim sa potom nedostane a bude sa báť tam znova vrátiť. Na to odporca začal navrhovateľke agresívne nadávať. V ten istý deň pokračovali od odporcu vyhrážky formou e- mailov, telefonátov. Na druhý deň po vyhrážkach a celonočnom bdení a plači syna sa navrhovateľka rozhodla, že odporcovi kľúče odovzdá. Odporca sa jej totiž vyhrážal fyzickou likvidáciou, udaniami na polícii, trestnými oznámeniami, čo nakoniec aj zrealizoval. Zároveň navrhovateľka písomne navrhla odporcovi, aby sa prestali hádať v záujme ich syna, aby sa vyporiadali a komunikovali slušne. Syn bol totiž psychicky na dne. Odporca zároveň sľúbil, že vezme od navrhovateľky finančné vyrovnanie a kúpi si byt, aby navrhovateľka mohla bývať so synom doma, pričom sľúbil, že sa bude spolu podieľať na financovaní synových životných potrieb, školy, oblečenia atď. A že nebude voči navrhovateľke podnikať žiadne ďalšie výpady, agresívne útoky, oznámenia na polícii a pod. Odporca však sľub nedodržal. Za nejaký čas navrhovateľke telefonovala policajtka z Bernolákova, že sa má dostaviť na výsluch ohľadom trestného oznámenia za rôzne trestné činy, ktoré odporca na navrhovateľku podal. Navrhovateľka sedela na výsluchu a plakala, vedomá si, čoho je odporca schopný. Rovnako tak odporcov sľub o vyplatení, keď sa mu rozbehne podnikanie nesplnil, rovnako tak odporca naďalej odmietal čo len 1 eurom sa podieľať na životných nákladoch maloletého. Naopak pokračoval v telefonátoch, vyhrážkach, atď. Situácia je momentálne taká, že maloletý syn sa strieda u navrhovateľky a odporcu po týždni a vždy prichádza k navrhovateľke špinavý, s plesnivým batohom do školy, hladný a unavený. Syn hovoril, že doma majú neustále prázdnu chladničku, doma ostáva sám, lebo otec s priateľkou majú svoje záľuby (psov, kone, chodenie von), nemohol spávať, lebo mali hlasnú súlož, o desiate v škole a svoju tašku, oblečenie sa musel starať sám. Na základe všetkých týchto skutočností a na základe listu, ktorý syn doniesol navrhovateľke s plačom, že ho má dať pani sudkyni, ako aj na základe fotiek, ktoré navrhovateľke
posiela, keď je v Zálesí, navrhovateľka opätovne požiadala odporcu, aby jej odovzdal kľúče od rodinného domu v Zálesí, ktorého spoluvlastníčkou je navrhovateľka, aby sa mohla napriek všetkému so synom vrátiť naspäť do domu. Odporca výzvu navrhovateľky ignoroval. Navrhovateľka mu pritom ponúkla na vyplatenie 120.000 Eur, na ktoré si je rodina navrhovateľky ochotná požičať. Odporca uvedenú ponuku odmietol a žiadal od navrhovateľky 169.000 Eur , pričom sa jej vyhráža ďalším podávaním trestných oznámení ako aj podaním predbežného opatrenia. Nakoľko odporca žiadosti navrhovateľky ignoruje, syn v podstate zotrváva už mimo domova a stále častejšie je u navrhovateľky (momentálne nebude doma v Zálesí už 4 týždeň, odporca neprišiel ani na jeho koncoročné vystúpenie do školy, nakoľko bol s priateľkou lyžovať), je mu a navrhovateľke za domovom smutno, pričom navrhovateľka má snahu s ním bývať tam, kde je ich domov, preto navrhovateľka podala návrh na vyporiadanie spoluvlastníctva a zároveň požiadala aj o zverenie syna do svojej starostlivosti. Rovnako podali na odporcu návrh za neoprávnené užívanie rodinného domu, pričom navrhovateľka chce podať na odporcu aj žalobu za to, že vzal synovi zo sporiaceho účtu 49.000 Eur na stavbu čerpacej stanice, rovnako tak žiada o výživné na syna a to spätne od 1.09.2013. Momentálne je situácia teda taká, že odporca býva s priateľkou v rodinnom dome, pričom navrhovateľka tam má všetky osobné veci, ktoré jej odporca odmieta vydať, syn odmieta k otcovi kvôli otcovej agresivite chodiť, ale veľmi ťažko psychicky nesie to, že nemôže bývať doma a stretávať sa s kamarátmi. Odporca neplatí synovi žiadne jeho náklady, všetko uhrádza navrhovateľka sama a odporca ignoruje všetky jej žiadosti. Neustále sa jej vyhráža trestnými oznámeniami, ak mu navrhovateľka nevyplatí 169.000 Eur, osobne sa jej vyhráža fyzickou likvidáciou, s tým, že aspoň bude dediť. Odporca nemá finančné problémy, zakúpil si nové veľmi drahé auto, stavia čerpaciu stanicu a život si môže bez problémov zariadiť sám a to, že navrhovateľka so synom musia bývať mimo domova je absolútne proti dobrým mravom.
Na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi formou predbežného opatrenia navrhovateľka predložila súdu fotodokumentáciu, fotokópiu listu maloletého syna navrhovateľky, na ktorom popísal agresívne a ponižujúce sa správanie odporcu k nemu. S uvedenými listinnými dôkazmi sa súd pre posúdenie potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov oboznámil.
Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.
Podľa § 76 ods. 3 veta druhá O.s.p., môže tiež (súd) určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Podľa § 76 ods. 4 O.s.p., ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.
Účelom predbežného opatrenia je zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov občianskeho súdneho konania. Ide o opatrenie predstavujúce dočasnú úpravu pomerov účastníkov alebo zabezpečujúce výkon súdneho rozhodnutia. Pri úprave pomerov nemôže ísť o úpravu iba faktických pomerov účastníkov, ale najmä o úpravu právnych pomerov, i keď len predbežnú.
Dočasná úprava pomerov predbežným opatrením musí byť naliehavá a potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami konkrétneho prípadu.
Pri nariadení predbežného opatrenia súd vždy skúma otázku jeho prípustnosti a dôvodnosti. Z povahy predbežného opatrenia vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by súd musel mať zistené pri rozhodovaní o veci samej. Spravidla preto postačuje osvedčenie potreby dočasnej úpravy, teda osvedčenie nároku a jeho prípadného ohrozenia. Navrhovateľ predbežného opatrenia teda musí (pokiaľ chce byť v konaní o predbežnom opatrení úspešný) osvedčiť tak svoj nárok voči odporcovi alebo porušenie práva odporcom, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia, t.j. pravdepodobnosť jeho ohrozenia.
Súd pri nariaďovaní predbežného opatrenia musí vždy vziať do úvahy, že tieto opatrenia upravujú pomery len predbežne alebo zabezpečujú nároky doposiaľ právoplatne nepriznané. Súd preto môže nariadiť len také predbežné opatrenie, ktoré postačuje na dosiahnutie tohto účelu, nesmie voliť predbežné opatrenie, ktorým by sa zbytočne, nevhodne a dokonca nezvratne zasahovalo do práv odporcu, resp. tretej osoby.
Predbežné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o návrhu. Len tak je možné posúdiť, či navrhované predbežné opatrenie má vzťah k predmetu budúceho konania o návrhu, najmä či vzťah, ktorý sa predbežným opatrením upraví, bude vyriešený konečným rozhodnutím vydaným na základe návrhu.
Predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia navrhovaného v danom prípade podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je, aby osoba, ktorej súd určuje, aby dočasne nevstupovala v tomto prípade do domu, v ktorom býva osoba blízka, je dôvodne podozrivá z násilia vo vzťahu k týmto blízkym osobám a to nielen fyzického násilia ale aj rôznych foriem psychického týrania. Pritom predbežné opatrenie o uložení povinností dočasne nevstupovať do domu môže byť nariadené nielen vtedy, ak odporca je vo vzťahu k osobe, voči ktorej je podozrivý z násilia, v pozícii blízkej osoby podľa § 116 Občianskeho zákonníka alebo v pozícii osoby, ktorá sa o ňu stará alebo ju vychováva, ale toto predbežné opatrenie možno nariadiť voči každému, kto je dôvodne podozrivý z násilia. Dôvodnosť podozrenia nemá kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, a preto súd nemusí uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému obdobnému postihu povinnej osoby. Osvedčenie takého podozrenia musí vyplývať napríklad z obsahu trestného oznámenia alebo oznámenia priestupku, prípadne zo spisov orgánu povereného starostlivosťou o rodinu a deti alebo z vedomostí tzv. predvedených osôb, spolubývajúcich alebo susedov, ale aj tvrdení rodiča, manželky, družky a pod.
Právo na ochranu života a zdravia, ktoré je agresorom ohrozované, má absolútnu povahu, a teda je silnejšie ako vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo násilníka k nehnuteľnosti - rodinnému domu. Preto užívacie právo násilníka k spoločnému obydliu, ktoré vyplýva z podielového spoluvlastníctva, je nutné v záujme ochrany života a zdravia obetí jeho násilníckeho konania obmedziť. Spoluvlastnícke právo pritom zostáva zachované, obmedzená je len jedna jeho zložka - ius utendi, a to v danom prípade na určitý čas, pričom povinná osoba nielenže nie je zbavená svojich práv, ale môže uplatniť aj ich ochranu.
Súd posúdil návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia dôvodnosti nároku navrhovateľky, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia a osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy podľa § 75 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný. Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a predložených listinných dôkazov mal súd za osvedčené, že odporca sa prejavuje násilne vo vzťahu k blízkym osobám, t. j. k navrhovateľke a maloletému synovi C., nar. XX.XX.XXXX, pričom zároveň neprejavuje o maloletého syna opravdivý záujem, a preto práve z týchto dôvodov maloletý syn v podstate už dlhšiu dobu zotrváva mimo domova a stále častejšie býva u navrhovateľky. Súd mal zo skutkového stavu opísaného v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ďalej za preukázané, že existuje dôvodná obava, že odporca bude pokračovať v agresívnom a vulgárnom správaní voči navrhovateľke a maloletému synovi, fyzickej a psychickej agresivite voči nim, bude pokračovať v urážkach a vyhrážaní sa, vo vyvolávaní strachu, úzkosti, k ponižovaniu najmä maloletého syna, čo by viedlo k možnému ohrozeniu jeho ďalšieho psychického a citového vývoja. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd sa teda plne stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi
uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a preto s poukazom na ust. § 76 ods. 4 O.s.p. ďalšie dôvody už uvádzať nemusí.
O vykonateľnosti uznesenia o nariadení uvedeného predbežného opatrenia súd rozhodol s odvolaním sa na ust. § 171 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.
O náhrade trov konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojitosti s ust. § 145 O.s.p. ).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III..
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 a nasl. O.s.p. ).