Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1718-2007.pdf
PDF · 85.5 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/1718/2007
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: OMNIS SECURITY SERVICE, a.s., so sídlom Zámocká 22, 811 01 Bratislava, IČO: 36 570 052, právne zast.: JUDr. Pavol Hovan, M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, proti povinnému: B. Ď., E.. XX. XX. XXXX, J.. Č.. G. Z. I. I. I., Š. F. S., na vymoženie pohľadávky vo výške 497,91 Eur (15 000,00 Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Barborou Hovanovou, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, so sídlom Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, pod sp. zn. EX 466/07, takto
rozhodol:
Súd exekúciu zastavuje.
Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 68,47 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 497,91 Eur (15 000,00 Sk) s príslušenstvom a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
- platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1Rob/167/07 zo dňa 04. 04. 2007.
Poverením č. 5601 035572 * zo dňa 25. 10. 2007 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Barboru Hovanovú, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, so sídlom Ing. Kožucha 1 (t. č. Gorkého 8), 052 01 Spišská Nová Ves, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 466/2007.
Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 29. 06. 2015 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň si uplatnil a vyúčtoval trovy exekúcie a predložil exekučný spis EX 466/2007.
Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže vykonať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Súd považoval za preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňom 13. 09. 2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd zo súdneho spisu a z predloženého exekučného spisu sp. zn. EX 466/2007 mal preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor zisťoval účty povinného elektronickou lustráciou bánk s negatívnym výsledkom. Ďalej vykonal elektronickú lustráciu motorových vozidiel pričom zistil, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla. Vyhľadávaním prostredníctvom internetovej stránky Katastrálny portál Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky bola zase zistené, že povinný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na území SR. Sociálna poisťovňa súdnemu exekútorovi oznámila, že povinný nie je poberateľom žiadnej dávky ani dôchodku. Súd tiež uvádza, že povinný ako podnikateľský subjekt ukončil svoju činnosť ku dňu 24. 11. 2010 a t. č. má hlásený pobyt bezdomovca v meste Banská Bystrica. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
Ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Súd vzhľadom na uvedené exekúciu zastavil.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 84,62 Eur, z toho odmena vo výške 43,16 Eur (za 13 úkonov á 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov 27,36 Eur a 20 % DPH z celých trov, t.j. 14,10 Eur.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 151 ods. 1 vety prvej OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 14. 10. 2008/ za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 10. 2013/ trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 31. 12. 2011/ ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich exekútor uplatnil.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100 Sk).
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky náhrada podľa odseku 1 je 20 Sk za každú aj len začatú polhodinu.
Súd uvádza, že súdny exekútor si uplatnil odmenu v súlade s Exekučným poriadkom a vyššie citovanou vyhláškou a preto mu ju súd priznal v takej výške, v akej si ju uplatnil v predloženom vyúčtovaní, t.j. vo výške 43,16 Eur za 13 úkonov á 3,32 Eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, 3 x každé zisťovanie účtu povinného, 6 x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného a každé zisťovanie bydliska povinného).
Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekučného konania, a to v konkrétnej výške. Súdny exekútor si vyúčtoval hotové výdavky v celkovej výške 27,36 Eur, z toho poštovné 22,26 Eur, poplatok SCB a 2 x ISEB 1,10 Eur (0,70 Eur a 2 x 0,20 Eur) a telekomunikačné náhrady 4,00 Eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky - poštovné vo výške 2,00 Eur za "2 x doručenka doručená exekútorským úradom". Súdny exekútor v predloženom exekučnom spise predložil súdu "Doručenky pre exekučného doručovateľa" v počte dve. Súd má však za to, že predmetné doručovanie bolo vykonané súdnym exekútorom, resp. jeho zamestnancom osobne. Súd poukazuje na to, že na vyššie špecifikovaných doručenkách sa nenachádza pečiatka preukazujúca poštovú prepravu. Súd preto nemohol priznať uplatnený výdavok na doručovanie, nakoľko tento v súvislosti s poštovou prepravou nevznikol. Súd posudzoval aj účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie, a preto nepriznal súdnemu exekútorovi už vyčíslené budúce náklady ako hotové výdavky - poštovné vo výške 4,65 Eur, uplatnené za doručovanie "odblokovanie účtu, vyžiadanie právoplatnosti, vrátenie poverenia". Súd má za to, že po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva, už len administratívne úkony, za ktoré náhrada je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora. A preto priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd na základe 8 ks doručeniek nachádzajúcich sa v exekučnom spise EX 466/2007 priznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky - poštovné len vo výške 12,80 Eur (8 x 1,60 Eur - cena získaná z www.cennik.posta.sk). Súd priznal súdnemu exekútorovi aj hotové výdavky - poplatky za elektronické lustrácie motorových vozidiel (2 x 0,20 Eur) a bánk (0,70 Eur), nakoľko súdny exekútor v predloženom exekučnom spise preukázal, že uplatnené lustrácie reálne vykonal.
Súd ďalej na základe neúčelnosti a nepreukázateľnosti neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 4,00 Eur za telekomunikačné výdavky. Súdny exekútor totiž nepreukázal nespochybniteľnú výšku predmetnej sumy. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov vrátane telekomunikačných výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, ak by tieto položky trov súd
len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia ich výšky, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy vo výške 68,47 Eur, z toho odmena 43,16 Eur (za 13 úkonov á 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov 13,90 Eur (poštovné + poplatky), 20 % DPH z celých trov, t.j. 11,41 Eur.
Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie. Oprávnenému však vzniká nárok na náhradu trov exekučného konania od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia uloženej povinnosti v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.
Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z., podľa ktorého peňažné sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej OSP ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.