Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/92/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Tatiany Sabadošovej v právnej veci žalobcu FOOD, s.r.o., so sídlom Sartorisova 11, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 262 657, zastúpeného JUDr. Jánom Šofrankom, advokátom so sídlom kancelárie v Košiciach, Hraničná 2 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.08.2021, č.: 101562384/2021 takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici č. 101562384/2021 zo dňa 24.08.2021, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100822281/2021 zo dňa 13.05.2021 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu správnou žalobou zo dňa 02.11.2021 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 19.11.2021 žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 24.08.2021, č.: 101562384/2021, ako aj rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Košice zo dňa 13.05.2021, č. 100822281/2021 a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať úplnú náhradu trov konania.

2. Žalobca predovšetkým nesúhlasil so záverom administratívnych daňových orgánov, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu nedošlo tak, ako to daňový subjekt, t.j. žalobca a jeho dodávatelia deklarovali predloženými faktúrami a súvisiacimi dokladmi, a preto z týchto dôvodov deklarovaným dodávateľom nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania ním fakturovaného tovaru a kontrolovanému daňovému subjektu následne ani nevznikol nárok na odpočítanie dane. Žalobca trval v celom rozsahu na priznaní nároku na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa NIG s.r.o., pretože podľa jeho názoru splnil všetky povinnosti a predložil dôkazy, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať na preukázanie reálneho dodania deklarovaného tovaru. Žalobca namietal, že správca dane v rámci daňovej kontroly, a ani neskôr mu nikdy nezadefinoval, čo je dostatočným dôkazom na preukázanie týchto skutočností, správca dane ďalej neprihliadal na dôkazy predložené daňovým subjektom a zároveň podľa žalobcu správcom dane získané dôkazy nie sú relevantné na to, aby mu bol odopretý nárok na odpočítanie dane. Podľa žalobcu správca dane svoje závery obsiahnuté v protokole z daňovej kontroly a rozhodnutí o vyrubení dane oprel vo vzťahu ku všetkým sporným faktúram v podstate výlučne o skutočnosti, ktoré sa netýkali priamo daňového subjektu, ale sa týkali jeho deklarovaných dodávateľov. Zo svojej podnikateľskej pozície však nemohol nijako ovplyvniť vzťahy medzi jeho subdodávateľmi a nemohol do tohto vývoja ani žiadnym spôsobom zasiahnuť. Vo vzťahu k tvrdeniu správcu dane, že „kontrolovaný platiteľ nepreukázal nadobudnutie tovaru v tuzemsku tak, ako je to uvedené v dodávateľských faktúrach“ žalobca uviedol,

že správcom dane nebol predložený žiaden relevantný dôkaz preukazujúci takéto tvrdenie a správca dane si nemôže dovoliť tvrdiť to, čo ani nebolo preukázané získaným dôkazom. Žalobca vytýkal administratívnym daňovým orgánom, že ak tieto dospeli k záveru, že mu nevznikol nárok na odpočítanie dane, pretože u jeho dodávateľa nedošlo k vzniku daňovej povinnosti v zmysle § 19 zákona o dani z pridanej hodnoty, takýto záver nebol v rozhodnutí žalovaného odôvodnený a nie je v tomto rozhodnutí ani uvedené, na základe akých zistení a dôkazov administratívny orgán k takémuto záveru dospel.

3. V ďalšej časti správnej žaloby žalobca argumentoval, že správca dane sa v rozhodnutí nezaoberal komplexným vyhodnotením dôkazov získaných v rámci daňovej kontroly podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, pretože samotný opis základných dôkazov nie je ich dostatočným vyhodnotením. Správca dane síce vykonal dokazovanie, no dôkazy uvedené v rozhodnutí nie sú relevantné pre prijaté závery v ňom uvedené. Zdôraznil, že predložil správcovi dane dodávateľské faktúry, odberateľské faktúry, zoznam DPH dokladov pre priznanie k DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie a iné doklady požadované správcom dane. Daňový subjekt pritom pri uzatváraní obchodného vzťahu nemá žiadnu zákonnú povinnosť si overovať, či má jeho obchodný partner zamestnancov, preveriť majetok spoločnosti, a žiaden zákon mu to ani neukladá. V rámci riadnej obchodnej činnosti si žalobca v čase obchodného vzťahu v novembri 2017 z dôvodu opatrnosti preveril všetky verejne prístupné informácie ohľadom jeho obchodného partnera (výpisy z Obchodného registra Slovenskej republiky, ako aj podávanie účtovných závierok) a nezistil žiadne skutočnosti spochybňujúce jeho obchodného partnera. Vo vzťahu k spochybneniu žalobcom deklarovaného dodávateľa žalobca tvrdil, že nemá žiaden objektívny dôvod pochybovať o tom, že dodávateľom tovaru uvedeného na faktúrach je práve spoločnosť NIG s.r.o.. Z predložených dokladov vyplýva jednoznačne povinnosť tejto spoločnosti objednaný tovar dodať a žalobcovi za tovar zaplatiť, čo sa aj uskutočnilo prevodom z bankového účtu. Žiadna iná osoba si nenárokovala zaplatenie za fakturovaný tovar a žalobca zaplatil v cene tovaru aj DPH uplatnenú deklarovaným dodávateľom. Práve vzhľadom na tieto skutočnosti (a to aj v súvislosti s predložením všetkých listinných dôkazov, ktoré žalobca mal k dispozícii pre potreby daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania) žalobca tvrdil, že v zmysle § 24 daňového poriadku preukázal skutočnosti majúce vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní. Preukázal zároveň všetky skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly a preukázal vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť a so správcom dane riadne v celom rozsahu spolupracoval a predložil ním žiadané všetky dôkazy a listiny. Za predmetnú dodávku deklarovanému dodávateľovi riadne zaplatil a ak správca dane požadoval ďalšie dôkazy nad rámec predložených, ktoré sú bežné v obchodnom styku s danou komoditou, a o ktorých obstaranie má daňový subjekt dosah, mal oznámiť, aké dôkazy žiada predložiť. Podľa žalobcu za takejto situácii správca dane vykonal účelové hodnotenie dôkazov a neuviedol, prečo niektorým dôkazom prikladá významnejšiu váhu ako dôkazom predloženým daňovým subjektom. V tomto smere je rozhodnutie správcu dane, ako aj žalovaného nepreskúmateľné. Žalobca ďalej zaujal stanovisko, že nejasnosť o pôvode tovaru daňový subjekt nevie, a ani nemá povinnosť vysvetľovať, pretože priamy dodávateľ daňového subjektu dodanie, ako aj samotnú existenciu tovaru potvrdil. Následný predaj preverovaného tovaru je v systéme dokazovania dôležitým dôkazom o existencii tovaru a splnenia podmienky pre uplatnenie odpočítania dane na vstupe z došlej faktúry. Tento dôkaz daňový subjekt vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole navrhol vykonať, avšak správca dane bez udania dôvodu tento dôkaz odignoroval.

4. Žalobca sa odvolal aj na právne názory vyplývajúce z platnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo vzťahu k dôkaznému bremenu daňového subjektu, ktoré nie je absolútne. V tej súvislosti poukázal na obsah odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , z ktorého vyplýva (za splnenia podmienky, že správca dane nespochybnil materiálnu existenciu deklarovaného tovaru), že „Dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný daňový subjekt. Ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia - faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaného tovaru od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočnosti, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu správca dane.“ Obdobne v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. je uvedené: „Daňový subjekt v procese správy daní, t.j. aj počas daňovej kontroly, zásadne preukazuje skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje (§ 24 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 písm. e/ daňového poriadku), okrem iného, že vykonal ekonomickú činnosť (§ 3 ods. 2 zákona o DPH) najmä vo forme kvázi prevodu vlastníckeho práva k

tovaru alebo dodania služby za protihodnotu (, zákona o DPH), v rozsahu, kvalite a spôsobom vyplývajúcim z predložených účtovných dokladov ( zákona o účtovníctve) a od dodávateľa zákonným spôsobom uvedeného na faktúre ( zákona o DPH). Ak preukáže uskutočnenie zdaniteľného obchodu tak, ako ho deklaruje, môžu orgány finančnej správy neuznať daňovému subjektu právo na odpočítanie dane len z dôvodu splnenia podmienok preukazujúcich zneužitie práva alebo účasť na daňovom podvode. Iba toto v zmysle judikatúry Súdneho dvora prelamuje zásadu neutrality dane, podľa ktorej má byť zdaniteľná osoba (platiteľ dane) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto použila na uskutočnenie ekonomických činností podliehajúcich spoločnému režimu DPH.“

5. Žalobca opakovane v správnej žalobe zdôrazňoval, že ako daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená. V skutočnosti to ani nie je možné, aby daňový subjekt sledoval a zabezpečoval evidenciu dodávok alebo služieb svojich dodávateľov a subdodávateľov, za ktorú nemôže niesť žiadnu zodpovednosť, okrem prípadov, že by vedel alebo mal vedieť, že v prípade dodávok ide o podvodné plnenia jeho dodávateľov alebo subdodávateľov.

6. V ďalšej časti správnej žaloby sa žalobca zameral na výsledky skutkových zistení v rámci daňovej kontroly vo vzťahu k deklarovanému dodaniu tovaru, ako aj žalovaným tvrdenému nepreukázaniu reálnej dodávky tovarov a služieb, ktoré podľa správcu dane boli len formálne, pričom k vecnému plneniu nedochádzalo. Žalobca rozporoval aj záver žalovaného, že predmetné obchodné transakcie sa z pohľadu správcu dane javia ako účelové. V tej súvislosti žalobca namietal, že správca dane svoje tvrdenia nijakým relevantným dôkazným prostriedkom nepodložil, a jeho konštatovanie je účelové a jediné, o čo sa v dokazovaní oprel, bola nekontaktnosť subdodávateľa spoločnosti Karena s.r.o.. V závere správnej žaloby zhrnul, že zistenie skutkového stavu žalovaným pre potreby rozhodnutia o uplatnenom nároku na nadmerný odpočet DPH bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a toto rozhodnutie je zároveň aj nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca mal aj za to, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to aj z dôvodu, že žalovaný sa nesprávnym spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu ohľadom aktuálnej a platnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zároveň sa odvolal na zásadu neutrality vyplývajúcu zo spoločného systému dane z pridanej hodnoty, ktorá sa premietla aj v Smernici Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006, podľa ktorej je potrebné vychádzať z eurokonformného výkladu slovenských daňových zákonov v súlade s európskou legislatívou, a podľa ktorej má byť podnikateľ (zdaniteľná osoba) plne zbavená ťarchy DPH zaplatenej v cene tovarov a služieb, ak tieto použil na uskutočnenie ekonomických aktivít podliehajúcich DPH. Žalobca zdôraznil, že tento princíp ustálil Súdny dvor Európskej únie vo svojej konzistentnej judikatúre (napr. rozsudok Súdneho dvora spojené prípady C-110/98 až C-147/98 Gabalfrisa SL a iní proti Agencia Estatal de Administración Tributaria (AEAT) ods. 44) a ďalšie.

7. Žalované Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 24.08.2021, č.: 101562384/2021 podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdilo rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Košice č. 100822281/2021 zo dňa 13.05. 2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 33.566,40 EUR na dani z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj: „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2019 daňovému subjektu FOOD, s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 51 262 657.

8. V preskúmavanom rozhodnutí žalovaný konštatoval, že správca dane Daňový úrad Košice, pobočka Spišská Nová Ves vykonal u daňového subjektu, t.j. žalobcu v tomto konaní daňovú kontrolu DPH za vyššie označené zdaňovacie obdobie marec 2019, ktorá bola začatá dňa 04.07.2019. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 100954672/2020 zo dňa 29.05.2020, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu bol doručený splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu dňa 15.06.2020. Dňa 20.08.2020 správca dane prerokoval so splnomocneným zástupcom daňového subjektu zaslané pripomienky uvedené vo vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly, a dňa 02.09.2020 vydal rozhodnutie č. 101374665/2020, ktorým bol vyrubený rozdiel dane v sume 33.566,40 EUR na DPH za označené zdaňovacie obdobie. V odvolacom konaní na základe odvolania podaného daňovým subjektom žalovaný rozhodnutím č. 102012678/2020 zo dňa 21.12.2020 zrušil rozhodnutie správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu

a predčasne vyvodeného záveru. Správca dane vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie a o vykonaných úkonoch a zistených skutočnostiach oboznámil splnomocneného zástupcu žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 04.05.2021, výsledkom ktorého je zápisnica č. 100741091/2021. Následne 13.05.2021 vydal správca dane rozhodnutie č. 100822281/2021, t.j. prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktoré bolo potvrdené preskúmavaným rozhodnutím žalovaného.

9. Žalovaný ďalej v rozhodnutí konštatoval, že rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie správcu dane boli závery o porušení , v nadväznosti na o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte aj: „zákon o DPH“), keď správca dane neuznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 33.566,40 EUR z faktúr za dodanie syra Trappista 45% vystavených deklarovaným dodávateľom: NIG s.r.o., Betliarska 22, Bratislava, IČO: 47 567 295 (do 25.11.2019 Pražská 2, Košice, od 07.03.2020 výmaz spoločnosti po prenesení sídla do iného členského štátu) z faktúr:

- č. 1903024, dátum dodania 12.03.2019, základ dane 55.650,00 EUR, DPH 11.130,00 EUR,

- č. 1903056, dátum dodania 22.03.2019, základ dane 56.087,82 EUR, DPH 11.217,57 EUR,

- č. 1903076, dátum dodania 28.03.2019, základ dane 56.094,13 EUR, DPH 11.218,83 EUR.

10. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí podrobne opísal jednotlivé úkony správcu dane v rámci daňovej kontroly pri zisťovaní skutkového stavu týkajúceho sa preukázania daňovým subjektom deklarovaného dodania tovaru v zmysle predložených faktúr a konštatoval, že správca dane neuznal uplatnené odpočítanie dane v sume 33.566,40 EUR, pretože nepovažoval vznik daňovej povinnosti u dodávateľa tovaru, a tým aj právo na odpočítanie dane platiteľom za reálne preukázané, a neboli tak splnené podmienky pre odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH v znení neskorších predpisov. Konštatoval nasledovné skutkové zistenia správcu dane: „J. A., ktorý bol v zdaňovacom období marec 2019 konateľom dodávateľskej spoločnosti NIG s. r. o., vo vyrubovacom konaní nevyvrátil závery správcu dane uvedené v Protokole č. 100954672/2020 zo dňa 29.05.2020 a nepredložil vo vyrubovacom konaní správcovi dane žiadne relevantné dôkazy o tom, že tovar bol dodaný, tak ako to deklaruje daňový subjekt. Preverovaním správca dane zistil nasledovný fakturačný reťazec: Karena s.r.o. › NIG s. r. o. › FOOD, s.r.o. Daňový subjekt FOOD, s.r.o. si v preverovanom zdaňovacom období uplatnil nárok na odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou NIG s.r.o. Správcom dane bolo preukázané, že tovar, ktorý mal byť dodaný v subdodávke spoločnosťou Karena s.r.o., v skutočnosti touto spoločnosťou nebol dodaný. Správca dane z informačného systému finančnej správy zistil, že spoločnosť Karena s.r.o. podala naposledy daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2019 a k 31.07.2019 jej bola zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty v zmysle v znení neskorších predpisov (opakované nepodávanie daňových priznaní k DPH, neplatenie daní, pokút, opakovaná nemožnosť skontaktovať sa s daňovým subjektom v sídle spoločnosti). Správca dane taktiež zistil, že spoločnosť Karena s.r.o. so správcom dane nekomunikuje, na výzvy nereaguje, písomnosti sú vrátené späť správcovi dane s poznámkou pošty „adresát neznámy“. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, vložka č. 45630/N spoločnosť Karena s.r.o. prešla viacerými zmenami: Konatelia: Ing. Ľ. O. od 06.12.2017 do 08.03.2018, A. B. od 09.03.2018 do 06.03.2019 - občan Maďarska, D. G. od 07.03.2019 - občan Maďarska. Subdodávateľ Karena s.r.o a dodávateľ NIG s.r.o a ich deklarované dodanie tovarov je len formálne, pričom k vecnému plneniu nedochádza. Predmetné obchodné transakcie sa z pohľadu správcu dane javia ako účelové. Obchodné operácie neboli vytvorené za ekonomickým účelom, ale s cieľom získania finančnej výhody. Na základe uvedených skutočností správca dane skonštatoval, že počas daňovej kontroly bolo preukázané, že spoločnosť Karena s.r.o. v zdaňovacom období marec 2019 reálne nevykonávala ekonomickú činnosť, čo znamená, že tvrdenia bývalého konateľa spoločnosti NIG s. r. o., že tovar bol dodaný v subdodávke spoločnosťou Karena s.r.o., sa nezakladajú na pravde. Spoločnosť NIG s. r. o. podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka č. 14241 l/B prešla viacerými zmenami: Sídlo spoločnosti od 05.12.2013 do 04.03.2014 - Zinková 10, Košice, od 05.03.2014 do 25.11.2019 - Pražská 2. Košice, od 26.11.2019 do 06.03.2020 - Betliarska 22, Bratislava, od 07.03.2020 - výmaz po prenesení sídla do iného členského štátu EU.

Zdaniteľný obchod podľa faktúr, na základe ktorých si platiteľ uplatnil odpočítanie dane, nebol uskutočnený dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúrach. Formálna existencia faktúry nie je predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle v znení neskorších predpisov. Samotné predloženie daňových dokladov - faktúr a účtovníctva, nie je dôkazom toho, že sa zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako je to deklarované, pretože technicky a formálne je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Zaúčtovanie faktúr s formálne splnenými náležitosťami podľa v znení neskorších predpisov ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z týchto prijatých faktúr. To znamená, že zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi dane nárok na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu reálneho faktu. Správca dane je toho názoru, že tovary uvedené na faktúrach neboli dodané v takom obchodnom reťazci, ako to deklaruje daňový subjekt na vystavených dokladoch. Na základe uvedených skutočností správca dane skonštatoval, že nebolo preukázané, že subdodávateľ Karena s.r.o. v zdaňovacom období marec 2019 reálne vykonával ekonomickú činnosť a že tovar uvedený na faktúrach bol aj reálne dodaný touto subdodávateľskou spoločnosťou. Ďalej nebolo preukázané, že dodávatelia reálne dodali tento tovar odberateľovi - daňovému subjektu FOOD, s.r.o. Správca dane na základe vykonaného dokazovania považoval tento obchodný reťazec za umelo vytvorený za účelom získania daňovej výhody u daňového subjektu FOOD, s.r.o. Správca dane pre správne určenie daňovej povinnosti vykonal dokazovanie vo veci, na základe ktorého boli zistené porušenia zákona o dani z pridanej hodnoty, ktoré viedli k zníženiu odpočítanej dane za zdaňovacie obdobie marec 2019. Správca dane neuznal uplatnené odpočítanie dane v sume 33 566,40 €, pretože nepovažoval vznik daňovej povinnosti u dodávateľa tovaru, a tým aj právo na odpočítanie dane platiteľom za reálne preukázané.“

11. Žalovaný tak konštatoval, že podľa všetkých zistených skutočností a ich vzájomných súvislostí dodávateľ Karena s.r.o. nepreukázal, že k dodaniu tovaru došlo podľa § 8 zákona o DPH, a to spoločnosti NIG s.r.o., ktorá mala byť následne dodávateľom žalobcu, a tým u neho nevznikla daňová povinnosť podľa § 11 ods. 1 zákona o DPH. Žalobcovi tak nemohlo vzniknúť ani právo na odpočítanie dane v požadovanej sume z preverovaných faktúr od deklarovaného dodávateľa obchodnej spoločnosti NIG s.r.o..

12. Žalovaný ďalej poukázal na to, že správca dane v danom prípade skúmal uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu s formálnym stavom a postupoval pritom v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 daňového poriadku. Správca dane pritom objasnenie všetkých otázok, okolnosti, či vyvrátenie pochybností nepodsunul iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu, ale využil všetky prostriedky, ktorými objasňoval okolnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Keďže správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti daňovým subjektom predložených dokladov, nevychádzal len z faktúr a dokladov predložených daňovým subjektom, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či daňový subjekt prijal fakturovaný tovar od spoločnosti uvedenej na dokladoch, a či údaje uvedené na faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako nastali.

13. Vo vzťahu k spochybneniu identity skutočného dodávateľa správcom dane žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí poukázal na právne názory vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.02.2016 podľa ktorého: „Právo na odpočet dane z pridanej hodnoty vzniká vtedy, ak je preukázané, že predmetné plnenia boli uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. V preverovaných prípadoch, vzhľadom na zistené skutočnosti, došlo k pochybnostiam ohľadom reálneho dodania plnení uskutočnených osobou uvedenou na daňových dokladoch. Keďže dôkazné bremeno leží na daňovom subjekte, je na ňom, aby bez všetkých pochybností, v prípade následnej daňovej kontroly preukázal deklarované skutočnosti, aj s určitým časovým odstupom.“

14. K poukazovanie žalobcu na podvodné konanie žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval: „........správca dane neuznal právo daňového subjektu na odpočítanie dane z dôvodu porušenia v znení neskorších predpisov a nie z dôvodu účasti na daňovom podvode. Právo na odpočítanie dane je spojené so skutočným dodaním tovaru alebo poskytnutím služieb tak, ako je uvedené na faktúre, t.j. osobou uvedenou na faktúre. To znamená, že ak k takémuto dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služieb nedôjde, nevznikne žiadne právo na odpočítanie dane (nie

sú splnené podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle v znení neskorších predpisov). Dobrá viera alebo jej absencia na strane zdaniteľnej osoby, ktorá žiada o odpočítanie dane, nemá žiadny vplyv na otázku, či sa uskutočnilo dodanie tovaru alebo služby. Je úlohou daňového subjektu, ktorý sa domáha odpočítania dane, preukázať, že spĺňa podmienky na jeho získanie. Finančné riaditeľstvo SR z predloženého spisového materiálu zistilo, že správca dane uviedol v odvolaním napadnutom rozhodnutí všetky skutočnosti, ktoré boli zistené v priebehu daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania a poukázal na všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Správca dane napriek tomu, že zistil nesplnenie už prvej podmienky pre odpočítanie dane, t. j. že právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniklo, t.j. dodaním tovaru alebo služby vznikla dodávateľovi daňová povinnosť ( v znení neskorších predpisov), zameral sa aj na preverenie celej obchodnej transakcie. Všetky zistené skutočnosti správca dane zhrnul a poukázal na ne vo vydanom rozhodnutí.“

15. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný neakceptoval ani odvolaciu námietku týkajúcu sa odôvodnenia rozhodujúcej skutočnosti pre vydanie rozhodnutia správcu dane, a to za akých dôvodov nevznikla spoločnosti NIG s.r.o. daňová povinnosť a zhrnul, že správca dane v odôvodnení rozhodnutia jednoznačne uviedol, že daňový subjekt porušil § 49 ods. 1 zákona o DPH: „.....keďže počas daňovej kontroly a ani počas vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že fakturovaný tovar skutočne dodala spoločnosť NIG s.r.o.“

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 10.03.2022 k správnej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Opakovane zdôraznil, že : „Správca dane neuznal právo na odpočítanie dane z dodávok syra Trappista 45 % fakturovaných spoločnosťou NIG s. r. o., keďže počas daňovej kontroly, ani počas vyrubovacieho konania, nebolo preukázané, že fakturovaný tovar skutočne dodala spoločnosť NIG s. r. o. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty je viazané na obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Pri dani z pridanej hodnoty ide o osobný charakter zdaniteľných plnení, pri ktorom stotožnenie osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa vo faktúre musí zodpovedať skutočnému stavu, čo znamená, že daňový subjekt, ktorý si uplatní odpočítanie dane z pridanej hodnoty musí predložiť taký dôkaz o tom, že fakturovaný tovar alebo služba boli skutočne realizované dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre. Iba formálna existencia faktúry, prípadne preukázanie zaplatenia, nie je predpokladom pre odpočítanie dane podľa v znení neskorších predpisov. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplynulo, že žalobca preukázal iba formálne, že k dodaniu syra Trappista 45% spoločnosťou NIG s. r. o. došlo, a to predložením faktúr, objednávok, certifikátov a tvrdením, že mu bol tovar riadne dodaný. Žalobca však musí byť schopný preukázať nielen dokladmi, ale aj inými dôkazmi, že reálne došlo k fakturovaným obchodom, a to osobou uvedenou ako dodávateľ. Žalobca je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Je zodpovednosťou žalobcu chrániť v obchodnom styku svoje záujmy v súvislosti s podnikateľským rizikom, čo ho oprávňuje v obchodnom styku vyžadovať doklady preukazujúce povinnosti, ktoré má voči správcovi dane. Žiadne takéto dôkazy ohľadom zdaniteľných obchodov preukazovaných faktúrami od deklarovaného dodávateľa však žalobca nepredložil.“

17. Žalovaný k jednotlivým žalobným dôvodom uplatneným v správnej žalobe vo vyjadrení zdôraznil, že nárok na odpočítanie DPH si uplatňuje daňový subjekt, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. V danej veci správca dane nepožadoval od žalobcu žiadne úkony a dôkazy, ktoré nie je schopný zabezpečiť z dôvodu svojho postavenia a je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov došlo skutočne tak, ako to tvrdí, pretože je to on, kto si uplatňuje nárok na odpočítanie dane, a teda dôkazné bremeno týkajúce sa faktickej realizácie obchodovania je na jeho strane. Žalovaný opakovane zdôraznil, že dôkazným bremenom žalobcu je nielen preukázanie existencie plnenia (tovaru, služby), ale nevyhnutnou podmienkou pre priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z konkrétneho deklarovaného obchodu je preukázanie, že dodávateľom fakturovaného tovaru alebo služieb je subjekt uvedený na

faktúre. Danú skutočnosť však žalobca v priebehu daňovej kontroly, ani v rámci vyrubovacieho konania nepreukázal, neuniesol tak dôkazné bremeno týkajúce sa faktúr vystavených dodávateľom.

18. K tvrdeniu žalobcu, že skutkový stav v danej veci nebol zistený dostatočne, žalovaný uviedol, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane, viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Dôkazná povinnosť správcu dane nespočíva v tom, že má prevziať na seba úlohu daňového subjektu a namiesto neho získavať dôkazy, ale je povinnosťou daňového subjektu, ak si uplatní právo na odpočítanie dane, aby správcovi dane preukázal a predložil dôkazy deklarujúce skutočné dodávky tovarov tou spoločnosťou, ktorá je uvedené na faktúre. Iba daňový subjekt tak môže svojimi dôkazmi vyvrátiť pochybnosti správcu dane. Ak teda žalobca tvrdil, že zdaniteľné obchody fakturované predloženými faktúrami skutočne dodala deklarovaná dodávateľská spoločnosť NIG s.r.o., bolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenia podložil nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi. Zároveň žalovaný poukázal na to, že v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, t.j. správca dane nevyhľadáva za daňový subjekt dôkazy, ktorými potvrdzuje opodstatnenosť odpočítania dane. V tej súvislosti žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. právne závery vyplývajúce z rozsudku sp. zn. z 21.04.2020), z ktorej vyplýva, že primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno zo strany daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Preto je aj jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

19. V súvislosti s poukázaním žalobcu na judikatúru súvisiacu s podvodným konaním žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zdôraznil, že správca dane neuznal právo daňového subjektu na odpočítanie dane, nie z dôvodu účasti na daňovom podvode, ale z dôvodu porušenia § 49 v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH, pričom právo na odpočítanie dane je spojené so skutočným dodaním tovaru alebo poskytnutím služieb tak, ako je to uvedené na faktúre, t.j. osobou uvedenou na faktúre. Znamená to, že ak k takémuto dodaniu tovaru alebo poskytnutie služieb nedôjde, nevznikne žiadne právo na odpočítanie dane (z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle príslušných ustanovení zákona o DPH). Dobrá viera alebo jej absencia na strane zdaniteľnej osoby, ktorá žiada odpočítanie dane, nemá žiaden vplyv na otázku, či sa uskutočnilo dodanie tovaru. Je úlohou daňového subjektu, ktorý sa domáha odpočítania dane, preukázať, že spĺňa podmienky na jeho získanie.

20. K námietkam procesného charakteru týkajúcim sa tvrdenia, že v priebehu daňovej kontroly došlo k porušeniu § 37 ods. 4 daňového poriadku (spísanie zápisnice, resp. úradného záznamu o miestnom zisťovaní) v priamej súvislosti s porušením § 25 daňového poriadku žalovaný uviedol, že žalobca nekonkretizoval úkony správcu dane, pri ktorých malo dôjsť k uvedeným porušeniam. Z odôvodnenia žalobou napadnuté rozhodnutia je však zrejmé, že z miestneho zisťovania a ústneho pojednávania vykonaného dňa 03.09.2019 bola spísaná zápisnica č. 102061463/2019, z miestneho zisťovania vykonaného dňa 19.09.2019 bola spísaná zápisnica č. 102192837/2019 a správca dane dňa 18.03.2021 vykonal aj ústne pojednávanie so svedkom A., konateľom deklarovaného dodávateľa a spísal zápisnicu č. 100453490/2021. Vypočutia svedka sa upovedomený žalobca, ani jeho splnomocnený zástupca nezúčastnili, nevyužili tak svoje právo v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, klásť svedkovi otázky. Na základe týchto skutočnosti žalovaný preto nepovažoval uvedený žalobný bod za opodstatnený.

21. V závere písomného vyjadrenia žalovaný zaujal stanovisko, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami daňového subjektu, ktoré boli obsahom jeho odvolania. Z obsahu rozhodnutí jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení zákona o DPH boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami označeného zákona, ako aj daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi a neboli porušené práva žalobcu.

Žalovaný z obsahu spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že všetky žalobné dôvody žalobcu uplatnené v podanej správnej žalobe nie je možné akceptovať a tieto žalobné dôvody sú neopodstatnené.

22. Zástupca žalobcu k vyjadreniu žalovaného replikou svoje stanovisko (v súdom stanovenej lehote a ani neskôr) nezaujal, napriek tomu, že výzva súdu spolu s vyjadrením žalovaného mu preukázateľne boli doručené dňa 17.04.2022.

23. Správny súd v konaní podľa a nasl. ( účinného od 01.07.2016, ďalej len „SSP“) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, v právnych medziach správnej žaloby ( ) bez nariadenia pojednávania (za splnenia podmienok uvedených v ) dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, preto rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

24. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bol postup, ako aj rozhodnutie žalovaného č.: 101562384/2021 zo dňa 24.08.2021, ktorým bolo v odvolacom konaní potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves č.: 100822281/2021 zo dňa 13.05.2021, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 33.566,40 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2019 daňovému subjektu, t.j. žalobcovi v tomto konaní, keď rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie rozhodnutia boli závery správcu dane o porušení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, na základe čoho správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z ním predložených faktúr (ktoré sú špecifikované v úvode odôvodnenia tohto rozhodnutia) za dodanie syra Trappista 45 % vystavených deklarovaným dodávateľom NIG s.r.o., Betliarska 22, Bratislava, IČO: 47567295 (do 25.11.2019 Pražská 2, Košice, od 07.03.2020 výmaz spoločnosti po prenesení sídla do iného členského štátu).

25. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní ( ); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

26. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

27. Pre potreby tohto súdneho preskúmavacieho konania správny súd zdôrazňuje, že účelom daňového konanie je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ho konkrétnemu daňovému subjektu.

28. Podľa , o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (odpočítanie dane platiteľom), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s

výnimkou ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom dane v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

29. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 zákona.

30. Podľa § 19 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

31. Podľa o správe daní - daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

32. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

33. Pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie dane (§ 3 ods. 6 Daňového poriadku).

34. Podľa § 24 ods. 1 písm. a/, c/ daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie daní a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dná, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy dane boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku).

35. Podľa 24 § ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, či môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočnosti rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

36. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

37. Podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

38. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného konštatuje, že správca dane - Daňový úrad Košice, pobočka Spišská Nová Ves vykonal u daňového subjektu, t.j. žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2019, výsledkom ktorej bol Protokol č.: 100954672/2020 zo dňa 29.05.2020 s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu, ktorý bol splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu doručený dňa 15.06.2020. Prvšie rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo v odvolacom konaní zrušené rozhodnutím žalovaného č. 102012678/2020 zo dňa 21.12.2020 a vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a predčasne vyvodeného záveru. Správca dane vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie, o výsledkoch ktorého bol splnomocnený zástupca daňového subjektu oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 04.05.2021, o ktorom bola spísaná zápisnica č. 100741091/2021. Následne dňa 13.05.2021 správca dane vydal rozhodnutie č. 100822281/2021, t.j. rozhodnutie správneho orgánu

prvého stupňa, ktoré bolo na základe žalobcom podaného odvolania potvrdené rozhodnutím žalovaného tvoriaceho predmet súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní.

39. Z obsahu jednotlivých ustanovení daňového poriadku, ako aj ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít a rozhodovacej činnosti správnych súdov vyplýva, že v rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úloha je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie DPH sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napr. v rozsudku č.k. z 23.06.2010 judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok“.

40. K samotným zákonným podmienkam odpočtu DPH správny súd poukazuje na právne názory vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.08.2022 (v kasačnom konaní v právnej veci sťažovateľa CESTY KOŠICE s.r.o.), v ktorom sa uvádza : „25. V nadväznosti na vyššie uvedené kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie nároku na odpočítanie dane príjemcovi plnenia (v danom prípade sťažovateľovi) je podmienené súčasným splnením jednotlivých hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písm. a/ smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1) (ďalej „Smernica 2006/112/ES") a jej transpozície do právneho poriadku Slovenskej republiky. Týmito hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú (1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a (3) že prijaté plnenie je príjemcom (sťažovateľom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. V prípade, že čo i len jedna z vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane nie je splnená, s tým, že dôkazné bremeno (ohľadne ich splnenia) je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje (sťažovateľovi), právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. 26. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o DPH. Platiteľ dane (sťažovateľ) si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň: 1. dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH), 2. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o DPH), 3. daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), 4. zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.“

41. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a potvrdzujúceho rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný svoje závery o nesplnení podmienok na odpočítanie dane v sume 33.566,40 EUR z dodávok tovaru fakturovaného deklarovaným dodávateľom NIG s.r.o. založil na skutkovom závere, že tovar uvedený v predmetných faktúrach nebol dodaný v takom obchodnom reťazci, ako to deklaruje daňový subjekt v dokladoch predložených správcovi dane, teda, že zdaniteľný obchod nebol uskutočnený dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúrach. Uvedené konštatovanie je koncentrované v tvrdení žalovaného z preskúmavaného rozhodnutia: „....keďže počas daňovej kontroly a ani počas vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že fakturovaný tovar skutočne dodala spoločnosť NIG s.r.o.“. K takémuto záveru dospel správca dane a žalovaný aj po doplnení dokazovania v rámci vyrubovacieho konania, vykonaného na pokyn žalovaného v rozhodnutí, ktorým bolo zrušené skoršie rozhodnutie správcu dane, a to predvolaním konateľa spoločnosti Karena s.r.o. D. G. (t.j. subdodávateľa) a vypočutím konateľa deklarovaného dodávateľa žalobcu spoločnosti NIG s.r.o. J. A.. Aj z obsahu písomného vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe vyplýva, že dôvodom neuznania práva na

odpočítanie dane z dodávok syra Trappista 45 % fakturovaných deklarovaným dodávateľom NIG s.r.o. bola skutočnosť, že v priebehu daňovej kontroly, a ani počas vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že tento tovar skutočne dodal deklarovaný dodávateľ. Administratívny daňový orgán tak v rozhodnutí správcu dane, a ani v rozhodnutí žalovaného nepriznanie nároku na odpočet DPH neodvodzuje od skutkového záveru, že nedošlo k samotnej dodávke deklarovaného tovaru (keď takýto záver v rozhodnutí ani nie je konštatovaný) ale, že pri existencii deklarovanej dodávky nebolo preukázané, že fakturovaný tovar skutočne dodal deklarovaný dodávateľ. Správny súd vyslovuje názor, že spochybnenie osoby deklarovaného dodávateľa v prípade, ak by nebola preukázaná reálna existencia dodávky, by nemalo logické opodstatnenie.

42. Z uvedeného preto vyplýva, že v predmetnej veci bolo spochybnené, kto fakturované plnenia reálne vykonal, t.j. bolo spochybnené splnenie hmotnoprávnej podmienky na odpočítanie dane, a to, že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň. Správca dane, ako aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach na základe výsledkov vykonaného dokazovania vyslovili názor, že tovary uvedené na faktúrach neboli dodané v takom obchodnom reťazci, ako to deklaruje daňový subjekt, a to zachytené vo vystavených dokladoch, pretože u subdodávateľa (spoločnosť Karena s.r.o.) nebolo preukázané, aby v zdaňovacom období marec 2019 vykonával ekonomickú činnosť, čím nemohol ani tovar dodať svojmu odberateľovi (NIG s.r.o), ktorý bol dodávateľom žalobcu.

43. Súd opakovane poukazuje na právne závery vyplývajúce z už citovaného rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.08.2022, ktorý podľa názoru správneho súdu je plne aplikovateľný aj pre toto súdne preskúmavacie konanie, kde v bode 33. odôvodnenia rozsudku sa konštatuje, že v zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že sťažovateľ nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie prostredníctvom subdodávateľských subjektov, resp. tieto osoby stotožniť. K uvedenému kasačný súd poukázal na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v to zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol dodaný, z dôvodu, že faktúry týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila faktúru, uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená, po druhé neboli dodržané vnútroštátne právne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec, ktorý viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých predchádzajúcich transakcií, ktoré boli súčasťou tohto dodávateľského reťazca, sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. .... .... 35. Z vyššie citovaného uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo vyplýva, že v prípade spochybnených subdodávateľov v kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať odpočítanie dane v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu (sťažovateľa) o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Keďže správca dane a ani žalovaný týmto smerom neviedli svoje úvahy pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane sťažovateľovi, tak kasačný súd považuje ich rozhodnutie za nezákonné. ..... .... Pre záver správcu dane a žalovaného, že sťažovateľ nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie dodávateľa, resp. subdodávateľa, ktorý nemal personálne či materiálno - technické vybavenie na realizáciu daných prác a teda nedisponoval nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia. V takomto prípade je možné nepriznať odpočítanie dane sťažovateľovi ak by bolo v konaní preukázané, že sťažovateľ sa podieľal na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom.“

44. Správny súd vo vzťahu k stanovisku žalovaného, že správca dane neuznal právo daňového subjektu na odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona o DPH, a nie z dôvodu účasti na daňovom podvode, poukazuje na to, že v zmysle vyššie uvedených právnych názorov Najvyššieho správneho

súdu, bolo na správcovi dane, aby v prípade, ak bola spochybnená osoba deklarovaného dodávateľa, v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukazoval, že žalobca sa podieľa na daňovom podvode, alebo vedel, či vedieť mal, že sa zúčastňuje na obchodnom reťazci poznačenom prípadným daňovým podvodom. Iba za splnenia týchto predpokladov bolo namieste nepriznať žalobcovi odpočítanie dane, tak ako ho požadoval v predloženom daňovom priznaní.

45. V závere rozhodnutia správny súd poukazuje na to, že aj keď v rozhodnutí žalovaného je konštatované, že: „správca dane napriek tomu, že zistil nesplnenie už prvej podmienky pre odpočítanie dane, t. j. že právo odpočítať daň z tovaru alebo služieb vzniklo, t.j. dodaním tovaru alebo služby vznikla dodávateľovi daňová povinnosť ( v znení neskorších predpisov), zameral sa na preverenie celej obchodnej transakcie“, rozhodnutie žalovaného - a teda aj dôvod pre nepriznanie uplatneného nároku je jednoznačne koncipovaný administratívnym daňovým orgánom tak, že bola spochybnená osoba dodávateľa dodaného tovaru zachyteného v predložených faktúrach. Tak, ako je vyššie uvedené, v prípade, ak by v rámci daňového konania bol prijatý záver, že nebola splnená podmienka preukázania materiálneho plnenia, t.j. samotnej dodávky vo faktúrach označeného tovaru, bolo na žalovanom, aby túto skutočnosť premietol do rozhodnutia o podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, pretože nesplnenie tejto hmotnoprávnej podmienky je samo osebe dôvodom na nepriznanie uplatneného nároku v daňovom konaní. Nejasné formulácie žalovaného (a správcu dane), spolu s nejednoznačne prijatými závermi vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH z predložených faktúr podľa názoru súdu majú za následok aj nezrozumiteľnosť rozhodnutia žalovaného.

46. Z vyššie uvedených dôvodov preto podľa názoru súdu boli vo veci naplnené zrušovacie dôvody podľa a , pretože rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň je aj čiastočne nepreskúmateľné. Tieto zrušovacie dôvody, okrem aj iných, boli žalobcom uplatnené v správnej žalobe.

47. Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude pri rešpektovaní právneho názoru súdu vysloveného v tomto zrušujúcom rozsudku opätovne vec posúdiť z hľadísk, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozsudku, najmä vo vzťahu k preukázaniu (ne)splnenia hmotnoprávnych podmienok pre priznanie uplatneného nároku na odpočet DPH a vo veci opätovne rozhodnúť preskúmateľným rozhodnutím.

48. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle a žalobcovi, ktorý bol vo veci plne úspešný, súd priznal nárok na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku procesným postupom podľa .

49. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).