Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9C-31-2015.pdf
PDF · 81.48 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/31/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou, v právnej veci navrhovateľky N. J., C.. C., W.. XX.XX.XXXX, M. F. XXX XX L., A. XXX/XX, občianky SR, zast. JUDr. Michaelou Maťuchovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Osloboditeľov 2585/5, 962 21 Lieskovec proti odporcovi T. J., W.. XX.XX.XXXX, M. F. XXX XX L., A. XXX/XX, občanovi SR, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania N. J., C.. C., W.. XX.XX.XXXX, M. F. L., A. XXX/XX E. T. J., W.. XX.XX.XXXX, M. F. L., A. XXX/XX, uzavreté dňa 28.02.1981 vo Zvolene, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu vo Zvolene, zväzku 17, ročník 1981, strana 139, por.č. 45 r o z v á d z a . Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 22.04.2015 domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavrela s lásky, dňa 28.02.1981. Manželstvo bolo harmonické. Počas manželstva prebiehali hádky bežného charakteru. Z manželstva sa narodil syn T. J., ktorý je t.č. už plnoletý. Najviac rozporov vznikalo medzi nimi pre odporcove podnikanie. Uviedla, že sa sama starala o domácnosť, nakoľko manžel pracoval alebo podnikal ako prevádzkar rôznych podnikov a jeho pracovná doba bola niekedy aj cez noc. Ďalej uviedla, že sa postupne s manželom odcudzovali, manžel sa venoval svojim aktivitám, ona svojim a spoločný život nemajú už asi 5 rokov, každý žije sám. Uviedla, že s manželom spolu nehospodária asi 3 roky, ich vzťah je len formálny, neslávia spolu sviatky, narodeniny ani Vianoce. Uviedla, že čo sa týka rozvratu manželstva, ide o dlhotrvajúci stav a nie len o krátkodobý nesúlad. Po poslednej hádke s odporcom sa odsťahovala so spoločnej domácnosti a žije sama v inej obci. Tiež uviedla, že nakoľko hádky s odporcom u nej vyvolali psychické problémy, triašku a nespavosť a keďže aj psychologička jej neodporučila stretnutie s odporcom žiadala, aby súd konal v jej neprítomnosti.
Odporca sa k návrhu vyjadril v podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 29.06.2015. Uviedol, že navrhovateľka v návrhu uviedla polopravdivý prierez manželstvom. Podľa vyjadrenia odporcu hlavným dôvodom postupného rozvratu manželstva bola manželská nevera navrhovateľky. Uviedol, že asi za obdobie posledných 5 rokov zaznamenal výraznú zmenu správania sa navrhovateľky. Počnúc odmietaním intímneho manželského života so zdôvodnením pokročilého veku navrhovateľky, choroby a tiež z dôvodu nezmyselného ultimáta, že manželský život bude pokračovať, keď splatí úver. Navrhovateľka si postupne prestala plniť domáce povinnosti, strácala záujem o odporcových rodičov, ktorý jej vlastne nahrádzali vlastných, už zosnulých a postupne strácala aj záujem o vzťah so synom, keďže k nevere dochádzalo i v čase keď chodil k synovi pomáhať pri stavbe rodinného domu. Odporca ďalej uviedol, že hádky bežného charakteru prebiehali medzi nimi minimálne, nakoľko skoro vždy to boli hádky závažného charakteru. Podľa vyjadrenia odporcu, navrhovateľka viackrát zabudla, že je vydatou
ženou a niekoľkokrát prišla alebo bola donesená domov v neskorých nočných hodinách. Viackrát nebola ochotná vysvetliť celodennú neprítomnosť a ak aj áno, tak len s odstupom času, keď aj toto vysvetlenie sa časom ukázalo ako klamstvo. Čo sa týka podnikania, uviedol, že v roku 1995 odovzdal navrhovateľke zabehnutú prevádzku vrátane objektu, zariadenia a tovarových zásob na podnikanie, pričom navrhovateľka ju prevádzkuje dodnes. Pracovný čas navrhovateľky nikdy nepresiahol v priemere 40 hodín týždenne a zvyčajne sa pohyboval v rozpätí 20 - 33 hodín týždenne. Uviedol, že aj keď nechcel musel venovať práci viac hodín denne ako bola bežná pracovná doba. Ďalej uviedol, že spoločne s navrhovateľkou nehospodária už 20 rokov. Uviedol, že sám splácal úver za rodinný dom, hradil náklady na chod domácnosti, investoval a budoval ďalšie prevádzky na podnikanie, splácal úvery. Odporca tiež uviedol, že navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť bez jeho prítomnosti, že sa odsťahuje neoznámila, ani o ňom nevedel. Odviezla si veci bez akejkoľvek dohody s odporcom. Odporca uviedol, že niekoľko krát sa snažil o riešenie danej situácie s navrhovateľky, avšak neúspešne.
Po vykonanom dokazovaní zistil súd tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo dňa 28.02.1981, obaja sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Z manželstva navrhovateľky a odporcu pochádza jedno dieťa, t.č. už plnoleté. Posledné spoločné bydlisko mali navrhovateľka a odporca ako manželia na adrese XXX XX L., A. XXX/XX, SR.
Navrhovateľka sa pojednávania nezúčastnila, ospravedlnila svoju neprítomnosť, nepožiadala o odročenie pojednávania. Súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti navrhovateľky.
Odporca na pojednávaní uviedol, že v manželstve s navrhovateľkou, on jej nič neprikazoval ani nezakazoval. Uviedol, že spoločne s manželkou podnikali, presťahovali sa do rodinného domu, ale potom neskôr sa to všetko vyvinulo tak, že už to boli len jej peniaze, pričom on všetko splácal. Uviedol, že mal starosti ako všetko zafinancovať. Odporca ďalej uviedol, že manželka viackrát chodila v noci von, vracala sa neskoro ráno; keď sa pýtal, kde bola, tak mu nepovedala. Manželka aj týždeň predtým ako sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti, tak odišla preč, nepovedala kde. Bola asi oslavovať MDŽ. Podľa vyjadrenia odporcu manželka robila v ich prevádzke 10,5 až 11 hodinové zmeny, on to všetko zásoboval a podľa neho nemala nejaký ťažký život. V poslednej dobe však boli zo strany manželky voči nemu viaceré výčitky, napríklad, že nechodí do kúpeľov, na dovolenky. On si však pamätá, že aj v roku 1995 sa opila v kúpeľoch a on už nechcel zažiť takúto hanbu. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľka mala počas ich manželstva aj mimomanželský vzťah, manželka ale jemu stále hovorila, že je žiarlivý. Uviedol, že sa viackrát snažil o obnovu manželstva, navrhoval obnovenie manželského spolužitia, ale tieto návrhy neboli zo strany navrhovateľky akceptované. Ani intímny život medzi nimi nefungoval; bolo mu zo strany navrhovateľky povedané, že bude intímny život, keď splatím pôžičku. Otázku ohľadne rozvodu manželstva ponechal odporca na rozhodnutie súdu.
Podľa § 23 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v súdenej veci sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva navrhovateľky a odporcu, nakoľko manželstvo účastníkov je rozvrátené, hoci každý z manželov videl príčinu rozvratu manželstva v iných dôvodoch. Manželstvo účastníkov už neplní žiadnu zo základných funkcií manželstva. Manželia nebývajú v jednej domácnosti, spoločne nehospodária, intímne spolu nežijú a postupom času došlo k citovému odcudzeniu manželov. Pokiaľ aj odporca uvádzal, že sa snažil o obnovenie manželského spolužitia, je nutné uviesť, že pokiaľ zo strany navrhovateľky nie je záujem o takéto obnovenie manželského spolužitia, keďže podľa jej vyjadrenia ide o dlhodobý stav, tak nie je ani žiadna nádej na záchranu manželstva, keď za takéhoto skutkového stavu súd má za to, že je splnená aj ďalšia podmienka pre rozvod manželstva a to v tom, že sa nejaví perspektíva riadneho obnovenia manželského spolužitia medzi manželmi.
Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je už len čisto formálnym vzťahom, ktorého umelé udržiavanie nemá spoločenský význam a teda neexistujú žiadne relevantné, skutkové,
ani právne dôvody na to, aby nedošlo k rozvodu manželstva účastníkov. Preto súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
O trovách konania súd rozhodol tak, že účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania podľa § 144 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, keď v konaní o rozvod manželstva zásadne si každý z účastníkov hradí trovy konania sám. Podmienky pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).