Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2P/267/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Jana Smereková, v právnej veci maloletých detí G.: L., nar. XX.X.XXXX a M., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom H. práce, sociálnych vecí a rodiny L., deti rodičov: matka Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, zast.: T.. T. N., advokát, M. slobody 7, L., otec L. G., nar. X.XX.XXXX, bytom Q. XX, zast.: T.. I. W., advokát, N. XX, L., o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Michalovce č. k. XXP/XX/XXXX - 64 zo dňa 11.4.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. XCoP/XXX/XXXX - 85 zo dňa 30.10.2012 v časti výživného a úpravy styku tak, že zvyšuje výživné hradené otcom na maloletú L., nar. XX.X.XXXX zo sumy 100.- € mesačne na sumu 120.- € mesačne a na maloletú M., nar. XX.X.XXXX zo sumy 60. € mesačne na sumu 80.- € mesačne, ktoré je otec povinný hradiť k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, od 1.9.2014.

Dlžné výživné za mesiace september až december 2014 a január až jún 2015 na maloletú L. v celkovej výške 200 € ukladá otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- € spolu s bežným výživným, s tým, že neuhradením, čo i len jednej splátky sa stane splatné celé dlžné výživné.

Dlžné výživné za mesiace september až december 2014 a január až jún 2015 na maloletú M. v celkovej výške 200 € ukladá otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- € spolu s bežným výživným, s tým, že neuhradením, čo i len jednej splátky sa stane splatné celé dlžné výživné.

Styk otca s maloletou L. a maloletou M. upravuje tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti prevezme v stanovenom čase v byte, kde matka s maloletými deťmi býva a matka je povinná v stanovenom čase maloleté deti na styk s otcom pripraviť a otcovi odovzdať, otec je povinný maloleté deti v stanovenom čase vrátiť v bydlisku matky.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.9.2014 domáhala, aby súd zmenil úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom ohľadne výšky výživného a úpravy styku otca s maloletými deťmi. Žiadala, aby súd zvýšil výživné na mal. Miroslavu zo sumy 100 € mesačne na sumu 140 € mesačne a na maloletú M. zo sumy 60 € mesačne na sumu 100 € mesačne, a to od 1.9.2014. V priebehu konania matka upravila návrh na zvýšenie výživného tak, že žiadala aby súd zvýšil výživné na mal. L. zo sumy 100 € mesačne na sumu 120 € mesačne a na maloletú Natáliu zo sumy 60 € mesačne na sumu 80 € mesačne. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností v roku 2012 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré sú vekovo staršie a majú zvýšené výdavky osobné i v súvislosti s návštevou základnej a materskej školy.

Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil, pretože podľa neho súčasné výživné je postačujúce pre potreby maloletých detí.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine matky, o ktorom podal správu zo dňa 1.10.2014 (čl. 18 spisu) navrhol návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť podľa majetkových a zárobkových možností a schopností otca a odôvodnených potrieb maloletých detí.

V priebehu konania došlo medzi rodičmi k dohode ohľadne úpravy styku s otca s maloletými deťmi, a preto súd upravil styk v zmysle tejto dohody tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky, vyjadrením otca, vyjadrením kolízneho opatrovníka, s predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce č. k. XXP/XX/XXXX - 64 zo dňa 11.4.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. XCoP/XXX/XXXX - 85 zo dňa 30.10.2012 bol otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej L. sumou 100 € mesačne a na maloletú M. sumou 60 € mesačne. V čase rozhodovania o výživnom bola matka na rodičovskej dovolenke, poberala len rodičovský príspevok a rodinné prídavky, avšak v čase rozhodovania odvolacieho súdu bola zamestnaná na Okresnej prokuratúre Michalovce, teda v jej súčasnom zamestnaní. Priemerná čistá mesačná mzda matky dosahovala výšku 372,01 €. Maloletá L. navštevovala 1. ročník základnej školy, maloletá M.a pred nástupom do materskej školy. Odporca bol zamestnaný v Merkury Market Slovakia s.r.o. s priemerným čistým mesačným príjmom 649 €, žil v spoločnej domácnosti s rodičmi, kde sa platil polovicu nákladov na bývanie.

Výsluchom matky a z predložených listinných dôkazov súd zistil, že matka dosahuje čistý príjem vo výške 571,24 € mesačne. Matka sa vydala, žije v spoločnej domácnosti so svojim manželom, ktorého priemerný príjem za rok 2014 dosahoval výšku 350 € mesačne. Náklady na bývanie uhrádzajú obaja manželia spoločne. Manžel matky má jednu vyživovaciu povinnosť vo výške 43 € mesačne. matka mesačne spláca pôžičku vo výške 80 €, poistenie a sporenie vo výške 97 €, náklady na pohonné hmoty 100 €, osobné náklady 40 € a strava 250 - 300 €.

Maloletá L. je žiačkou 3. ročníka základnej školy. Mesačné náklady maloletej sú: 20 € stravné v škole, 6 € poplatok za školskú družinu, 10 € pomôcky v škole, 20 € ošatenie, 3 - 5 € poplatky za predstavenia.

Maloletá M. navštevuje materskú škôlku. Mesačné náklady maloletej sú: 20 € stravné v škôlke, 11 € angličtina, 1 - 3 € výtvarná, 20 € ošatenie, 3 € poplatky za predstavenia, 5 - 15 € lieky.

Výsluchom otca z predložených listinných dôkazov súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem otca za rok 2013 dosahoval sumu 652 € mesačne a za rok 2014 sumu 750 € mesačne. Otec žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí sú poberateľmi starobných dôchodkov vo výške 404,30 € mesačne a 387,10 € mesačne. Otec platí polovicu nákladov na bývanie v sume 72 € mesačne. Ďalšie mesačné náklady otca sú: poistenie na obe maloleté deti 18,40 €, splátka úveru 91,50 €, stavebné sporene pre obe maloleté deti 100 €, internet 13,28 €, stravné v práci 25 €, strava 75 €, telefón 20 €, ošatenie, hygienické potreby 30 €, doprava do zamestnania 90 €, splátka za notebook 30 €, výživné na maloleté deti vo výške 160 € (špecifikácia príjmov a výdavkov na čl. 69 spisu).

Podľa § 36 ods. l z. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. l Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziko, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu .

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť.

Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, súd vychádza z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti

a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Zmenou pomerov v zmysle ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena okolností na strane oprávneného alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Musí ísť o zmenu zásadnú ako aj o zmenu trvalú v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného.

U matky došlo k zmene pomerov ohľadne zárobkových pomerov v tom, že jej priemerná čistá mesačná mzda v roku 2012 bola 372,01 € a súčasná priemerná čistá mesačná mzda je 571,24 €. Matka žije v spoločnej domácnosti so svojim manželom, s ktorým sa spoločne podieľajú na úhrade nákladov na bývanie a nákladov domácnosti.

Otec v čase poslednej úpravy výživného teda v roku 2012 mal príjem vo výške 649 €, za rok 2013 dosahoval príjem otca sumu 652 € mesačne a za rok 2014 sumu 750 € mesačne. Otec žije naďalej v spoločnej domácnosti s rodičmi a podieľa sa na úhrade nákladov na bývanie.

U oboch rodičov teda došlo k nárastu priemernej mesačnej mzdy.

Zohľadniac pomery na strane oboch rodičov, ale predovšetkým na strane maloletých detí, u ktorých došlo k zvýšeniu priemerných mesačných životných nákladov v dôsledku ich rastu a prirodzeného vývinu, dospel k súd k záveru, že je potrebné upraviť výšku vyživovacej povinnosti. Na základe uvedených skutočností súd upravil otcovi výšku výživného na mal. Miroslavu na sumu 120.- € mesačne a na maloletú Natáliu na sumu 80 €, pretože uvedená čiastka sa mu javila primeraná predovšetkým k príjmovým pomerom otca a k jeho nevyhnutným priemerným mesačným nákladom. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že vyživovacia povinnosť má prednosť pre nákladmi otca spojených so splácaním úveru, pôžičky na notebook, poistenia či stavebného sporenia.

Je nutné zdôrazniť, že stanovené výživné nepredstavuje len sumu určenú na stravu, ošatenie, náklady na štúdium a záujmové aktivity, ale že v sebe zahŕňa i výdaje na úhradu nájomného, služby spojené s užívaním bytu, podiel na energiách u matky, kde dieťa žije.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona i s poukazom na to, že matka si časť vyživovacej povinnosti plní svojou osobnou starostlivosťou o maloleté, bol súd názoru, že vyživovacia povinnosť k maloletým dieťaťom je otcovou prioritnou povinnosťou, najmä v situácii, keď otec neprispieva na ich výživu nad rámec súdom určeného výživného.

Súd zvýšil výživné od 1.9.2014, keďže matka podala návrh na zvýšenie výživného v septembri 2014 a zároveň súd povolil otcovi splácať dlžné výživné za mesiace september až december 2014 a január až jún 2015 v mesačných splátkach po 20.- € na každé dieťa spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením, čo i len jednej splátky sa stane splatné celé dlžné výživné.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu a preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 250a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a Exekučnom poriadku.