Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/309/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, zastúpený: Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, 040 01 Košice, IČO: 36 866 563, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15912-9000//2017 zo dňa 27.11.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Dňa 25.09.2015 Mesto Prešov (ďalej aj ako „kontrolovaný“ alebo aj ako „žalobca), vyhlásil v Úradnom vestníku EÚ pod značkou 2015/S 186-337138, verejné obstarávanie na zadávanie nadlimitnej zákazky „Zneškodňovanie komunálnych odpadov“. Predmetné verejné obstarávanie bolo zrušené na základe rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len ako „Rada“) č. 8928-9000/2016-KR/10 zo dňa 11.07.2016. 2. Dňa 13.07.2016 pod identifikátorom č. Z201617642, dňa 18.10.2016 pod identifikátorom č. Z201633299, dňa 13.02.2017 pod identifikátorom č. Z20176389 a dňa 18.04.2017 pod identifikátorom č. Z201718032 boli na webovej stránke Z..V..sk vyhlásené žalobcom verejné obstarávania (ďalej aj ako „predmetné verejné obstarávania“), zadávané prostredníctvom Elektronického kontraktačného systému na poskytnutie služieb na predmet zákazky „Likvidácia komunálnych odpadov“, postupom pre zadávanie podlimitných zákaziek s využitím elektronického trhoviska podľa ust. v nadväznosti na ust. až ust. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon“ č. alebo aj ako „zákon o verejnom obstarávaní“). 3. Dňa 21.07.2016 žalobca vyhlásil nové verejné obstarávanie na zadávanie nadlimitnej zákazky „Likvidácia komunálnych odpadov“ v Úradnom vestníku EÚ pod značkou 2016/S 139-251449. Predmetné verejné obstarávanie bolo zrušené pre zmenu okolností, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie (viď oznámenie o zrušení použitého postupu zadávania zákazky zo dňa 19.08.2016, odôvodnenie zmeny okolností, za ktorých sa vyhlásilo verejné obstarávanie na predmet zákazky „Likvidácia komunálnych odpadov“ zo dňa 12.09.2016).

4. Dňa 21.07.2016 uzatvoril žalobca zmluvu s obchodnou spoločnosťou Marius Pedersen, a.s. so sídlom Opatovská 1735, 911 01 Trenčín, IČO: 34 115 901 na obdobie od 01.09.2016 do 09.11.2016 (ďalej len ako „Zákazka č. 1“). 5. Dňa 25.10.2016 uzatvoril žalobca zmluvu s obchodnou spoločnosťou Marius Pedersen na obdobie od 10.11.2016 do 15.02.2017 (ďalej len „Zákazka č. 2“). 6. Dňa 16.02.2017 uzatvoril žalobca zmluvu s obchodnou spoločnosťou Marius Pedersen na obdobie od 21.02.2017 do 30.04.2017 (ďalej len „Zákazka č. 3“). 7. Dňa 21.04.2017 uzatvoril žalobca zmluvu s obchodnou spoločnosťou Marius Pedersen na obdobie od 01.05.2017 do 31.07.2017 (ďalej len „Zákazka č. 4“). 8. Útvar hlavného kontrolóra mesta Prešov doručil Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj ako len „Úrad“) podanie č. označené ako „Podnet“ zo dňa 24.04.2017, v ktorom žiadal preskúmanie postupu žalobcu ako kontrolovaného na predmet zákazky „Likvidácia komunálnych odpadov“, s využitím elektronického trhoviska zadávanej prostredníctvom Elektronického kontraktačného systému na poskytnutie služieb. 9. Dňa 28.04.2017 vyhlásil žalobca prostredníctvom externého subjektu vo Vestníku verejného obstarávania pod značkou 5968-MSS verejné obstarávanie na zadávanie nadlimitnej zákazky. 10. Proces verejného obstarávania bol ukončený zmluvným vzťahom uzatvoreným dňa 19.07.2017 so spoločnosťou ÓN Hanušovce a. s. so sídlom v Petrovciach. 11. Úrad začal konanie o preskúmanie úkonov žalobcu po uzatvorení zmluvy z vlastného podnetu a to doručením mu oznámenia zo dňa 28.06.2017 o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy listom č. 9649-7000/2017-OD1I/1, 9651-7000/2017-ODII/l, 9654-7000/2017-ODII/l, 9656-7000/2017-ODII/l žalobcovi a to dňa 03.07.2017. 12. Úrad súčasne požiadal žalobcu o predloženie kompletnej dokumentácie z predmetných verejných obstarávaní v lehote do 5 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia. 13. Žalobca mňa 10.07.2017 doručil úradu listom č. 2017/EVOdok zo dňa 06.07.2017 dokumentáciu k predmetným verejným obstarávaniam v originálnom vyhotovení. 14. Úrad rozhodnutím č. 9649-7000/2017-ODH/2, 9651-7000/2017-ODII/2, 9654-7000/2017-ODII/2, 9656-7000/2017-ODII/2 zo dňa 31.07.2017, prerušil konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa ust. zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko zistil, že v doručenej dokumentácii sa nenachádzali všetky dokumenty a že z nej nevyplývajú všetky skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné pre objektívne posúdenie skutkového stavu veci a riadne preskúmanie úkonov žalobcu ako kontrolovaného po uzatvorení zmluvy pri zadávaní predmetných zákaziek a preto mu nariadil doručiť kompletnú dokumentáciu v origináli do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia vyššie uvedeného rozhodnutia. Uvedené rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 07.08.2017. 15. Žalobca dňa 18.08.2017 doručil Úradu v origináli listom č. 12666/2017/116147 doplnenú kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa predmetných verejných obstarávaní listom zo dňa 17.08.2017 a ktorú mu doručil. 16. Úrad listom č. 9649-7000/2017-ODII/3, 9651-7000/2017-OD1I/3, 9654-7000/2017-ODI1/3, 9656-7000/2017-ODII/3 označený ako „Výzva na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy č. 9649, 9651, 9654, 9656-7000/2017-ODII/3“ zo dňa 11.09.2017, doručeným žalobcovi dňa 21.09.2017, v súlade s ust. zákona o verejnom obstarávaní ho vyzval na vyjadrenie sa ku skutočnostiam, ktoré zistil v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, a to v termíne do 5 pracovných dní od doručenia tejto výzvy a zároveň ho upozornil, že na vyjadrenie doručené po uplynutí tejto lehoty neprihliadne. 17. Žalobca doručil úradu dňa 28.09.2017 list č. 12338/2017 označený ako „Vyjadrenie ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy“ zo dňa 26.09.2017, ktorým sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré Úrad zistil v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy. 18. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) v konaní o preskúmanie úkonov žalobcu ako kontrolovaného, po uzavretí zmluvy na základe vlastného podnetu na predmet podlimitných zákaziek na poskytnutie služieb „Likvidácia komunálnych odpadov“, postupom pre zadávanie podlimitných zákaziek s využitím elektronického trhoviska podľa ust. v nadväznosti na ust. až ust. zákona o verejnom obstarávaní, ktoré boli vyhlásené na webovej stránke Z..V..sk dňa 13.07.2016 pod identifikátorom č. Z201617642, dňa 18.10.2016 pod identifikátorom č. Z201633299, dňa 13.02.2017 pod identifikátorom č. Z20176389 a dňa 18.04.2017 pod identifikátorom č. Z201718032, vydal dňa 05.10.2017 rozhodnutie č. 9649-7000/2017-OD1I/4, č. 9651-7000/2017- ODII/4, č. 9654-7000/2017-ODI1/4, č. 9656-7000/2017-ODII/4 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“),

podľa ust. § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní a v ktorom sa uvádza, že žalobca ako kontrolovaný svojím konaním porušil: ust. § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, keď na obstaranie zákazky vyhlásenej na webovej stránke Z..V..sk dňa 13.07.2016 pod identifikátorom č. Z201617642 a zákazky vyhlásenej dňa 18.10.2016 pod identifikátorom č. Z201633299, použil postupy pre zadávanie podlimitných zákaziek s využitím elektronického trhoviska a súčasne postupoval aj v rozpore s ust. § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní, keď predmetnú zákazku na poskytnutie služieb rozdelil, resp. zvolil spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky pod finančný limit prislúchajúci postupu pre zadávanie nadlimitných zákaziek, čím taktiež postupoval v rozpore s ust. § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní a to, v rozpore s princípom transparentnosti. ust. § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, keď na obstaranie zákazky vyhlásenej na webovej stránke Z..V..sk dňa 13.02.2017 pod identifikátorom č. Z20176389 a dňa 18.04.2017 pod identifikátorom č. Z201718032, použil postupy pre zadávanie podlimitných zákaziek s využitím elektronického trhoviska a súčasne postupoval aj v rozpore s ust. § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní, keď predmetnú zákazku na poskytnutie služieb rozdelil, resp. zvolil spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky pod finančný limit prislúchajúci postupu pre zadávanie nadlimitných zákaziek, čím taktiež postupoval v rozpore s ust. § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to princípom transparentnosti.

Prvostupňový orgán dospel k záveru, že uvedené porušenia zákona o verejnom obstarávaní z vyššie uvedených dôvodov malo vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko ak by zákazka nebola rozdelená a bol by použitý postup zadávania nadlimitných zákaziek na jej obstaranie, bola by prístupnejšia všetkým potenciálnym záujemcom, resp. uchádzačom, a to s prihliadnutím najmä na povinnosť zaslať oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania do Úradného vestníka EÚ ako aj do Vestníka verejného obstarávania a súčasne aj ďalšie procesné úkony vyplývajúce z postupu zadávania nadlimitných zákaziek, napríklad uplatnenie revíznych postupov a pod..

19. Dňa 11.10.2017 podal žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, ktoré bolo doručené Úradu dňa 13.10.2017. Zastával názor, že pre výber postupu verejného obstarávania je dôležitá predpokladaná hodnota zákazky, ktorej spôsob určenia, ktorý sa mal v daných prípadoch použiť s prihliadnutím na časové hľadisko, nie je v zákone o verejnom obstarávaní výslovne stanovený a že stanovenie predpokladanej hodnoty zákazky s poukazom na ust. § 6 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní sa na neho a jeho postup nevzťahovalo, a preto ho neaplikoval. Mal za to, že povinnosť určenia predpokladanej hodnoty zákazky z časového hľadiska, z ktorého vychádzal Úrad, nevyplýva zo zákona o verejnom obstarávaní, ani z iného právneho predpisu, či metodiky Úradu. Zohľadnenie časového hľadiska je podľa jeho názoru nutné dodržať iba v prípade postupu verejného obstarávania podľa ust. § 5 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, t.j. pri zákazkách s nízkou hodnotou. Na základe uvedeného, považoval úradom tvrdené nedodržanie spôsobu určenia predpokladanej hodnoty zákazky z časového hľadiska za právne irelevantné. Uviedol, že pre posúdenie skutkového a právneho stavu sú dôležitými okolnosti za akých sa zákazky zadávali, a ktoré Úrad nezohľadnil pri posudzovaní prípadu a to predovšetkým zrušenie nadlimitnej zákazky Rady č. 8928-9000/2016-KR/10 zo dňa 11.07.2016. Poukázal na to, že ďalšou dôležitou okolnosťou je, že zrušil ďalší nadlimitný postup zadávania zákazky, ktorý vyhlásil po zrušení verejného obstarávania Radou, pretože sa zmenili okolnosti a bol toho názoru, že v procese prípravy vyhlásenia ďalšieho verejného obstarávania nemohol prestať zabezpečovať likvidáciu odpadu. Žalobca tvrdil, že účelom jeho postupu nebolo rozdeliť predmet zákazky s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky, ale dosiahnuť zabezpečenia princípu hospodárnosti a efektívnosti, z dôvodu, že cena za likvidáciu odpadov obstaraná cez elektronické trhovisko, bola nižšia ako cena v predchádzajúcom zmluvnom vzťahu. Poukázal na ekonomickú výhodnosť svojho postupu a mal za to, že jeho postup bol jediným možným spôsobom zabezpečenia hospodárneho a efektívneho vynakladania finančných prostriedkov. Argumentoval, že sa nejednalo o opakované plnenie, ako to tvrdil Úrad, pretože v dôvodovej správe k zákonu o verejnom obstarávaní je uvedené v komentári k ust. § 6 citovaného zákona, že pri opakovaných zadávaniach zákazky sa predpokladaná hodnota zákazky určuje (aj) vrátane nasledujú- cich opakovaných plnení s pôvodným zmluvným partnerom. Preto nemohol pri obstarávaní zákazky č.

1 zarátať do jej predpokladanej hodnoty zákazky aj hodnotu zákazky č. 2, pretože vtedy nebolo zrejmé, kto bude zmluvným partnerom zákazky č. 2. Žalobca dôvodil, že Úrad nesprávne vyhodnotil výpočet predpokladanej hodnoty zákazky, resp. zákaziek za rok 2016 vo väzbe na opakované plnenia zadefinované v dôvodovej správe a následne neodôvodnene a bez vysporiadania sa so skutkovou podstatou konštatoval porušenie ust. § 6 ods. 7, ust. § 6 ods. 16 a ust. § 10 ods. 1 a 2 zákona o verejnom obstarávaní. Obdobné argumenty uviedol aj k časti rozhodnutia Úradu týkajúceho sa porušenia zákona o verejnom obstarávaní pri obstarávaní zákaziek č. 3 a č. 4. Ďalej namietal, že Úrad nesprávne aplikoval princíp analógie a závery z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len ako „SD EÚ“) vo veci T-358/08 Španielske kráľovstvo proti Európskej komisii, pretože rozsudok síce rieši problém stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky, avšak vo vzťahu k stavebným prácam, ktoré podľa kontrolovaného majú iný charakter ako poskytovanie služieb likvidácie odpadu a taktiež z dôvodu, že obstarávané služby, na rozdiel od stavebných prác, je nutné vykonávať nepretržite ako povinnosť vyplývajúcu z iných právnych predpisov. V nadväznosti na uvedené žalobca zastával názor, že Úrad nesprávne posúdil a vyhodnotil skutkový ako aj právny stav veci a navrhol, aby odvolací orgán - Rada pre verejné obstarávanie zmenila prvostupňové rozhodnutie Úradu vo veci tak, že skonštatuje, že neporušil pri obstarávaní zákaziek č. 1 až č. 4 zákon o verejnom obstarávaní. 20. Rada Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“) ako odvolací orgán vydala dňa 27.11.2017 rozhodnutie č. 15912-9000/2017 (ďalej aj ako „druhostupňové rozhodnutie“), ktorým zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia takto: „...kontrolovaný svojím konaním porušil § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní keď na obstaranie zákazky vyhlásenej prostredníctvom Elektronického kontraktačného systému dňa 13.07.2016 pod identifikátorom č. Z201617642, zákazky vyhlásenej dňa 18.10.2016 pod identifikátorom č. Z201633299, zákazky vyhlásenej dňa 13.02.2017 pod identifikátorom č. Z20176389 a dňa 18.04.2017 pod identifikátorom č. Z201718032 použil postupy pre zadávame podlimitných zákaziek s využitím elektronického trhoviska a súčasne postupoval aj v rozpore s § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní, keď predmetnú zákazku na poskytnutie služieb rozdelil a zvolil spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky pod finančný limit prislúchajúci postupu pre zadávanie nadlimitných zákaziek, čím taktiež postupoval v rozpore s § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to princípom transparentnosti. Úrad konštatuje, že uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní malo vplyv na výsledok verejného obstarávania“. Uviedol, že žalobca rozdelil predmet zákazky v rozpore s ust. § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní, t.j. rozdelil nadlimitnú zákazku na štyri podlimitné zákazky s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky podprahovú hodnotu nadlimitných zákaziek. Druhostupňový orgán dospel k záveru, že žalobca porušením ust. § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní, t.j. postupom zadávania podlimitných zákaziek č. 1 až 4 elektronickým trhoviskom, postupoval zároveň v rozpore s ust. § 10 ods. 1 tohto zákona, keďže postupoval zadávaním podlimitných zákaziek namiesto toho, aby postupoval nadlimitným postupom. Konštatoval, že žalobca postupoval aj v rozpore s princípom transparentnosti, nakoľko zadaním štyroch podlimitných zákaziek namiesto jednej nadlimitnej zákazky (prípadne dvoch nadlimitných zákaziek) si zvolil postup, pre ktorý zákon o verejnom obstarávaní ustanovuje menej prísne pravidlá a povinnosti, a ktorý je v podstatnej miere menej transparentný v porovnaní so zadávaním nadlimitnej zákazky zverejnenej cez Úradný vestník Európskej únie, resp. Vestník verejného obstarávania. Uvedené porušenia zákona o verejnom obstarávaní pritom mali vplyv na výsledok verejného obstarávania, pretože v prípade vyhlásenia nadlimitnej zákazky (zákaziek) namiesto podlimitných zákaziek v dôsledku povinnosti zverejnenia v Úradnom Vestníku Európskej únie a dlhších lehôt sa mohol prihlásiť širší okruh uchádzačov a tak mohla byť vybraná najlepšia ponuka (lepšia ako v prípade realizovania podlimitných zákaziek). Zároveň žalovaný posudzoval súlad so zákonom o verejnom obstarávaní v prípade zadávania štyroch podlimitných zákaziek (s totožným predmetom zákazky „Likvidácia komunálnych odpadov“), ktoré žalobca zadával s využitím elektronického trhoviska (zákazka zadávaná v roku 2016 pod identifikátorom Z201617642 (Zákazka č. 1), zákazka zadávaná v roku 2016 pod identifikátorom Z201633299 (Zákazka č. 2), zákazka zadávaná v roku 2017 pod identifikátorom Z20176389 (Zákazka č. 3), zákazka zadávaná v roku 2017 pod identifikátorom Z201718032 (Zákazka č. 4). Osobitne posudzoval zákonnosť zadávania zákaziek č. 1 a č. 2, pretože boli zadávané v kalendárnom roku 2016 a osobitne zákazky č. 3 a č. 4, ktoré boli zadávané v kalendárnom roku 2017. Zastával názor, že v prípade obstarávania uvedeného predmetu zákaziek ide o opakované plnenie a kontrolovaný mal povinnosť nepretržite zabezpečovať obstarávané služby.

Na základe uvedeného, druhostupňový orgán pre posudzovanie časovej súvislosti zákaziek, určil ako rozhodný „kalendárny rok“ analogicky k ust. § 5 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Skonštatoval, že medzi zákazkou č. 1 a č. 2 je evidentná časová súvislosť z dôvodu časovo blízkeho obdobia realizácie jednotlivých procesných úkonov kontrolovaného vo verejných obstarávaniach (napr. časovo blízke vyhlásenie verejných obstarávaní v priebehu kalendárneho roka) a z dôvodu, že lehoty plnení na seba bezprostredne nadväzujú. Ďalej druhostupňový orgán poukázal na to, že keďže miesto plnenia, resp. miesto súvisiace s plnením zákazky je zhodné, t.j. mesto Prešov, resp. v zmysle osobitných požiadaviek na plnenie zmluvy, mal objednávateľ dodať odpad na miesto odovzdania odpadu, ktoré určí dodávateľ vo vzdialenosti max. 30 km od presne uvedenej adresy (ulice) v Prešove, skonštatoval, že medzi uvedenými zákazkami je miestna súvislosť. Zároveň konštatoval aj vecnú (funkčnú) súvislosť medzi zákazkami č. 1 a č. 2, keďže predmetom zákaziek bolo zabezpečenie služieb likvidácie komunálneho odpadu a dodávateľom bola pri všetkých zákazkách rovnaká spoločnosť. Argumentoval, že ak žalobca nedokázal zabezpečiť poskytovanie služieb prostredníctvom nadlimitnej zákazky (napr. aj z dôvodu jeho interných problémov), napriek tomu, že o nevyhnutnosti zabezpečenia likvidácie komunálneho odpadu mal dlhodobú vedomosť, nepredstavuje v zmysle zákona o verejnom obstarávaní dôvod na rozdelenie zákazky s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky pod finančné limity. Druhostupňový orgán s poukazom na judikatúru SD EÚ, neakceptoval argumentáciu žalobcu, ktorá sa týkala skutočnosti, že Úrad mal preukázať jeho úmysel pri porušení zákona o verejnom obstarávaní a teda, že rozdelením predmetu zákaziek, resp. určením predpokladanej hodnoty zákazky postupoval s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky pod prahovú hodnotu nadlimitných zákaziek. Taktiež neakceptoval ani jeho argumentáciu týkajúcu sa ekonomickej výhodnosti postupu zadávania zákaziek cez elektronické trhovisko oproti výsledným hodnotám úspešného uchádzača v nadlimitnej zákazke, keď skonštatoval, že ním tvrdená ekonomická výhodnosť nemôže byť dôvodom na to, aby nepostupoval v zmysle ustanovení zákona o verejnom obstarávaní.

II.

Žaloba

21. Včas podanou žalobou zo dňa 21.12.2017, doručenou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „správny súd“) dňa 22.12.2017, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 15912-9000/2017 zo dňa 27.11.2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie č. 9649-7000/2017-ODII/4, č. 9651-7000/2017-OD1I/4, č. 9654-7000/2017-OD1I/4 a č. 9656-7000/2017-ODII/4 zo dňa 05.10.2017. 22. Zároveň žalobca podal súčasne so žalobou návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorý súd uznesením sp. zn. -133 zo dňa 11.05.2018, zamietol. 23. Žalobca v žalobe namietal že napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci ( (ďalej len ako „SSP“) a že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci ( ). 24. Žalobca nesúhlasil s výrokmi napadnutých rozhodnutí a uviedol, že nespochybňuje, že medzi zákazkami je miestna ako aj vecná súvislosť, avšak namietal časovú súvislosť. 25. Zdôraznil, že uskutočnením štyroch samostatných postupov zadávania podlimitnej zákazky s využitím elektronického trhoviska nemal za cieľ vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky. 26. Mal za to, že predmet zákaziek - zabezpečenie služieb likvidácie odpadu, nepredstavuje služby majúce charakter opakovaného plnenia a vzhľadom na to, nemohol pri určení predpokladanej hodnoty zákazky uplatniť ust. zákona o verejnom obstarávaní. 27. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že zadaním štyroch podlimitných zákaziek namiesto jednej nadlimitnej postupoval v rozpore s princípom transparentnosti, keďže si zvolil postup, ktorý stanovuje menej prísne pravidlá a povinnosti, čím sa mal vyhnúť základnej povinnosti pri nadlimitných zákazkách a to zverejniť zadanie zákazky cez Úradný vestník EÚ. 28. Uviedol, že musel zvoliť taký postup, ktorý by napĺňal účel - likvidáciu komunálneho odpadu, v nadväznosti na iné špeciálne zákony a predpisy. 29. Žalobca nespochybňoval, že medzi zákazkami je miestna ako aj vecná súvislosť, avšak namietal časovú súvislosť a poukázal na to, že posudzovanie časovej súvislosti a rovnako tak aj vecnej a miestnej

súvislosti kontrolovaných zákaziek nevyplýva priamo zo zákona o verejnom obstarávaní, čo napokon potvrdil aj žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí. 30. Zároveň poukázal na skutočnosť, že rozhodovacia prax európskych súdov, rozhodovacia prax žalovaného a jeho metodické usmernenia, na ktoré sa žalovaný odvoláva a o ktoré opiera svoje rozhodnutie, nemajú všeobecne záväzný charakter, dokonca metodické usmernenia majú iba odporúčací charakter. 31. Žalobca argumentoval, že žiadny všeobecne záväzný právny predpis neustanovuje, ani bližšie nevymedzuje povinnosť zohľadňovať časovú súvislosť a ani spôsob akým posudzovať túto časovú súvislosť pri zadávaní jednotlivých zákaziek, s výnimkou zákaziek s nízkou hodnotou, uviedol, že nebral primárne do úvahy časové hľadisko pri zadávaní zákaziek, ale sa sústredil na to, aby zvolil čo najefektívnejší a najhospodárnejší postup verejného obstarávania na účel likvidácie komunálneho odpadu v nadväznosti na všetky povinnosti, ktoré sú mu, ako samostatnému samosprávnemu územnému celku Slovenskej republiky ukladané inými špeciálnymi zákonmi a predpismi (napr. ust. o obecnom zriadení; ust. o životnom prostrední; ust. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ust. o odpadoch). Uviedol, že pri vymedzovaní predmetu jednotlivých zákaziek postupoval vždy individuálne s ohľadom na konkrétnu situáciu, v ktorej sa v čase zadávania zákaziek nachádzal, v súlade s tým, že zákon o verejnom obstarávaní nekonkretizuje predmet zákazky, čo do obsahu a rozsahu, ale o týchto skutočnostiach rozhoduje verejný obstarávateľ vždy individuálne a v závislosti od konkrétnej situácie a svojich potrieb. 32. Ďalej zdôraznil, že uskutočnením štyroch samostatných postupov zadávania podlimitnej zákazky s využitím elektronického trhoviska nemal ani v najmenšom prípade za cieľ vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky, avšak ako základný samosprávny celok Slovenskej republiky, vykonáva svoju výkonnú moc prostredníctvom svojich samosprávnych orgánov a je celkom bežné, že pri aplikácii princípu vzájomných bŕzd a protiváh kompetencií a právomoci samosprávnych orgánov pri realizácii verejnej moci, nastane kolízia názorového spektra primátorky a mestského zastupiteľstva, čo v danom konkrétnom prípade vyústilo až do niekoľko mesačného procesu hľadania spoločného konsenzu riešenia daného problému tak, aby bolo výsledné riešenie preňho strategicky efektívne, zákonne prípustné a bez prvkov diskriminácie subjektov vo verejnej súťaži. Zadanie podlimitných zákaziek preto žalobca využil ako efektívny nástroj za účelom zabezpečiť poskytovateľa služby - likvidácia a odvoz komunálneho odpadu na preklenutie obdobia, počas ktorého samosprávne orgány neboli schopné nájsť vzájomný konsenzus. 33. Žalobca zastával názor, že predmet zákaziek - zabezpečenie služieb likvidácie odpadu, nepredstavuje služby majúce charakter opakovaného plnenia a vzhľadom k tomu, že nemohol pri určení predpokladanej hodnoty zákazky uplatniť ust. zákona o verejnom obstarávaní. 34. Zároveň žalobca namietal, že žalovaný nesprávne aplikoval na jeho prípad rozsudok SD EÚ T-358/08 vo veci Španielske kráľovstvo proti Európskej Komisii. 35. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že zadaním štyroch podlimitných zákaziek namiesto jednej nadlimitnej postupoval v rozpore s princípom transparentnosti, keďže si zvolil postup, ktorý stanovuje menej prísne pravidlá a povinnosti, čím sa vyhol základnej povinnosti pri nadlimitných zákazkách a to zverejniť zadanie zákazky cez Úradný vestník Európskej únie. 36. Uviedol, že postupoval v súlade s princípom transparentnosti pri zohľadnení konkrétnych skutočností v danom čase, nakoľko z podstaty jednotlivých zákaziek, ktorou bolo odoberanie odpadu na likvidáciu z pevne stanoveného miesta vyplýva, že predmetné zákazky mali len lokálny charakter a teda boli určené viac menej pre lokálnych uchádzačov. Z tohto hľadiska naplnil princíp transparentnosti, hospodárnosti a efektívnosti, nakoľko je možné predpokladať, že zahraniční uchádzači by museli vynaložiť vyššie náklady v súvislosti s lokálnym charakterom zákazky, v dôsledku čoho by sa zdvihla ponúkaná cena. 37. Žalobca mal za to, že zadaním štyroch podlimitných zákaziek za daných okolností neporušil nijaké z ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, ale dosiahol ekonomicky výhodnejší proces, umožnil zapojiť sa do súťaže širokej podnikateľskej verejnosti a zabezpečil transparentnosť súťaže, a to vo väzbe na okolnosti, v ktorých sa nachádzal a povinnosti, ktoré musel plniť, najmä povinnosť kontinuálne vykonávať likvidáciu odpadov ako službu platenú z verejných financií. III. Vyjadrenie žalovaného

38. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.04.2018, doručenom správnemu súdu dňa 04.04.2018, žalovaný zotrval na svojom závere uvedenom v napadnutom rozhodnutí a uviedol že s názorom žalobcu sa nestotožňuje a zdôraznil, že v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými argumentami

a námietkami, ktoré namietal žalobca v konaní a zastával názor, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci a že zistenie skutkového stavu prvostupňovým orgánom bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci. 39. Žalovaný sa podrobne vyjadril k jednotlivým žalobným bodom a trval na tom, že žalobca konal v rozpore s ust. § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní, pretože zadával podlimitné zákazky samostatnými postupmi zadávania zákaziek s využitím elektronického trhoviska a nie nadlimitným postupom zadávania zákazky s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky pod finančný limit prislúchajúci postupu pre zadávanie nadlimitných zákaziek, čím taktiež postupoval v rozpore s ust. § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to princípom transparentnosti. Konštatoval, že uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní z vyššie uvedených dôvodov malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. 40. Navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Replika

41. Žalobca v replike zo dňa 20.04.2018, doručenej správnemu súdu dňa 20.04.2018 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 03.04.2018, zotrval na všetkých argumentoch uvedených v žalobe a nesúhlasil v celom rozsahu s jeho tvrdeniami. V. Právne posúdenie

42. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, ), po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu dôvodov správnej žaloby dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 10.11.2022 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil. 43. Kto tvrdí, že bol na svojich právach vrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd ( ). 44. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 15912-9000/2017 zo dňa 27.11.2017 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie č. 9649-7000/2017-ODII/4, č. 9651-7000/2017-OD1I/4, č. 9654-7000/2017-OD1I/4, č. 9656-7000/2017- ODII/4 zo dňa 05.10.2017. 45. Kto tvrdí, že bol na svojich právach vrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd ( ). 46. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti o správnych žalobách. 47. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 48. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 49. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 50. Podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.05.2017 (ďalej len ako „zákon o verejnom obstarávaní“), zákazka je nadlimitná, podlimitná alebo s nízkou hodnotou v závislosti od jej predpokladanej hodnoty. 51. Podľa zákona o verejnom obstarávaní, nadlimitná zákazka je zákazka, ktorej predpokladaná hodnota sa rovná alebo je vyššia ako finančný limit ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“).

52. Podľa § 6 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, predpokladaná hodnota zákazky sa určuje ako cena bez dane z pridanej hodnoty. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ určia predpokladanú hodnotu zákazky na základe údajov a informácií o zákazkách na rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky. Ak nemá verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ údaje podľa druhej vety k dispozícii, určí predpokladanú hodnotu na základe údajov získaných prieskumom trhu s požadovaným plnením alebo na základe údajov získaných iným vhodným spôsobom. Predpokladaná hodnota zákazky je platná v čase odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž na uverejnenie; ak sa uverejnenie takého oznámenia nevyžaduje, predpokladaná hodnota je platná v čase začatia postupu zadávania zákazky. 53. Podľa § 6 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní, zákazku, ak ide o zákazku na dodanie tovaru alebo o zákazku na poskytnutie služby, ktorá sa pravidelne opakuje, alebo obnovuje v dohodnutej lehote, predpokladaná hodnota zákazky sa určí z a) celkových skutočných nákladov rovnakého alebo porovnateľného tovaru alebo služieb, ktoré boli obstarané v predchádzajúcom kalendárnom roku alebo v predchádzajúcich 12 mesiacoch, upravených o očakávané zmeny v množstve alebo v hodnote v nasledujúcich 12 mesiacoch, alebo b) celkovej predpokladanej hodnoty tovaru alebo služieb obstarávaných v priebehu 12 mesiacov po prvom plnení alebo počas platnosti zmluvy, ak je dlhšia ako 12 mesiacov. 54. Podľa § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní, zákazku, koncesiu alebo súťaž návrhov nemožno rozdeliť ani zvoliť spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty ak by výsledkom tohto postupu bolo a) zníženie predpokladanej hodnoty pod finančné limity podľa tohto zákona, b) vyhnutie sa zverejneniu oznámenia alebo výzvy podľa tohto zákona, alebo c) vyhnutie sa podaniu námietok podľa § 170 ods. 7.

55. Podľa § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona. 56. Podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 57. Podľa o verejnom obstarávaní, úrad vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa zákona o verejnom obstarávaní ustanovených zákonom o verejnom obstarávaní. 58. Podľa zákona o verejnom obstarávaní, konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, po ukončení súťaže návrhov, po zadaní zákazky na základe rámcovej dohody, po ukončení postupu inovatívneho partnerstva (ďalej len „konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy“) sa začína a) z vlastného podnetu úradu, b) na základe podnetu osoby, ktorá nebola oprávnená podať námietky alebo c) na základe podnetu orgánu štátnej správy, ktorý osvedčí právny záujem v danej veci, ak boli kontrolovanému poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskej únie. 59. Podľa zákona o verejnom obstarávaní, konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa až c) a a sa začína dňom doručenia oznámenia o začatí konania kontrolovanému. 60. Podľa zákona o verejnom obstarávaní, úrad pred vydaním rozhodnutia podľa v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa až c/ a a vyzve kontrolovaného, aby sa v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, písomne vyjadril ku skutočnostiam, ktoré úrad zistil v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného; na vyjadrenie doručené po uplynutí tejto lehoty úrad neprihliada. Lehota podľa neplynie od vydania výzvy podľa prvej vety do doručenia vyjadrenia kontrolovaného alebo do uplynutia lehoty podľa prvej vety, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr. 61. Podľa zákona o verejnom obstarávaní, úrad rozhodne v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného do 30 dní odo dňa doručenia kompletnej dokumentácie v origináli úradu. 62. Podľa vyhlášky Úradu pre verejné obstarávanie č., ktorou sa ustanovuje finančný limit pre nadlimitnú zákazku, finančný limit pre nadlimitnú koncesiu a finančný limit pri súťaži návrhov ustanovuje: Finančný limit pre nadlimitnú zákazku je a) 135 000 eur

1. pre verejného obstarávateľa podľa § 7 ods. 1 písm. a/ zákona, ak ide o zákazku na dodanie tovaru alebo zákazku na poskytnutie služby okrem zákazky na poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1 zákona, b) 209 000 eur 1. pre verejného obstarávateľa podľa § 7 ods. 1 písm. b/ až e/ zákona, ak ide o zákazku na dodanie tovaru alebo zákazku na poskytnutie služby okrem zákazky na poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1 zákona, 63. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ust. súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ust. rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je orgán verejnej správy oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 64. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred orgánom verejnej správy, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 65. V danom prípade bolo primárnou úlohou správneho súdu posúdiť, či orgány verejnej správy správne posúdili, že žalobca porušil ust. zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu, že zadával podlimitné zákazky (č. 1 až č. 4) samostatnými postupmi zadávania zákaziek s využitím elektronického trhoviska, t.j. rozdelil zákazku a zvolil spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty a teda, že nepostupoval nadlimitným postupom zadávania zákazky s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu pod finančné limity podľa zákona o verejnom obstarávaní. 66. Správny súd mal zistené z administratívneho spisu, že žalobca realizoval štyri zákazky prostredníctvom elektronického trhoviska a že mal zmluvne zabezpečenú likvidáciu odpadu do 31.08.2016. Ďalej mal správny súd zistené, že žalobca vyhlásil vo Vestníku verejného obstarávania dňa 30.10.2015 verejnú súťaž (prvá nadlimitná zákazka), predmetom ktorej bolo zabezpečenie likvidácie odpadu na obdobie nasledujúcich 5 rokov. Verejná súťaž bola zrušená rozhodnutím Rady č. 8928-9000/2016-KR/10 zo dňa 11.07.2016, následne kontrolovaný vyhlásil vo Vestníku verejného obstarávania dňa 22.07.2016 ďalšiu verejnú súťaž (druhá nadlimitná zákazka), predmetom ktorej bolo zabezpečenie likvidácie odpadov tiež na 5 rokov), ktorá bola zrušená dňa 25.08.2016. Žalobca dňa 13.07.2016 vyhlásil aj zadávanie podlimitnej zákazky na zabezpečenie likvidácie odpadu cez elektronické trhovisko (Zákazka č. 1) s lehotou plnenia 01.09.2016 - 09.11.2016, ktorá obsahovala odkladaciu podmienku, v zmysle ktorej mohol žalobca odstúpiť od zmluvy, ak by uzatvoril zmluvu s úspešným uchádzačom vo verejnej súťaži (v druhej nadlimitnej zákazke) do 5 pracovných dní pred dohodnutou dobou účinnosti (t.j. od 01.09.2016). Žalobca vyhlásil vo Vestníku verejného obstarávania dňa 28.04.2017 verejnú súťaž (tretia nadlimitná zákazka) a zmluvu s úspešným uchádzačom uzatvoril dňa 19.07.2017 na obdobie 4 rokov. Žalobca následne vyhlásil cez elektronické trhovisko ďalšie tri podlimitné zákazky (Zákazky č. 2, č. 3 a č. 4), kde sa úspešnou sa vo všetkých štyroch podlimitných zákazkách stala spoločnosť Marius Pedersen, a.s., Opatovská 1735, 911 01 Trenčín. 67. K námietke žalobcu, že posudzovanie časovej súvislosti a ako aj vecnej a miestnej súvislosti kontrolovaných zákaziek nevyplýva priamo zo zákona o verejnom obstarávaní a to s poukazom na rozhodovaciu prax európskych súdov, žalovaného a jeho metodické usmernenia, ktoré nemajú všeobecne záväzný charakter, správny súd uvádza, že z ust. zákona o verejnom obstarávaní, vyplýva zákaz rozdeliť predmet zákazky ako aj zvoliť spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu pod finančné limity podľa tohto zákona. V konaní mal správny súd preukázané, že žalobca ako zadávateľ verejného obstarávania rozdelil rovnaké (obdobné plnenie) predmetu zákazky s postupom pre zadávanie podlimitných zákaziek s využitím elektronického trhoviska podľa ust. v nadväznosti na ust. až ust. zákona o verejnom obstarávaní, t. j. pre každú z nich vyhlásil samostatné verejné obstarávanie, pričom išlo o také predmety plnenia štyroch zákaziek, ktoré spolu súviseli a to z hľadiska časového, miestneho, funkčného ako aj vecného. Uvedené preukazuje nepretržitá nadväzujúca časová súvislosť predmetných zákaziek a to od 01.09.2016 do 09.11.2016, od 10.11.2016 do 15.02.2017 (lehota predĺžená do 20.02.2017), od 21.02.2017 do 30.04.2017, od 01.05.2017 do 31.07.2017, od 01.09.2016 do 09.11.2016, od 10.11.2016 do 15.02.2017 (lehota predĺžená do 20.02.2017), od 21.02.2017

do 30.04.2017, od 01.05.2017 do 31.07.2017, ktoré boli vyhlásené v rozmedzí 9 mesiacov a pokryli poskytovanie služieb v časovom období 11 mesiacov a teda je nesporné, že lehoty plnenia jednotlivých zákaziek na seba bezprostredne nadväzovali. Podľa názoru správneho súdu preto neobstojí argumentácia žalobcu, že pri vymedzovaní predmetu jednotlivých zákaziek postupoval vždy individuálne s ohľadom na konkrétnu situáciu, v ktorej sa v čase zadávania zákaziek nachádzal. V nadväznosti na uvedené skutočnosti, správny súd poukazuje na osobitosti zadávania podlimitných zákaziek prostredníctvom Elektronického kontraktačného systému (elektronického trhoviska), v ktorom dochádza k automatizovanému vyhodnocovaniu ponúk a uzatvoreniu zmluvy. Vzhľadom na anonymitu procesu, záujemcovia tak nemali možnosť požadovať od verejného obstarávateľa vysvetlenie, resp. neboli oprávnení podať námietky. Správny súd dospel k záveru, že žalobca tak konal v rozpore s ust. § 6 ods. 16 zákona o verejnom obstarávaní, pretože zadával podlimitné zákazky samostatnými postupmi zadávania zákaziek s využitím elektronického trhoviska a nie nadlimitným postupom zadávania zákazky s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky pod finančný limit prislúchajúci postupu pre zadávanie nadlimitných zákaziek. Preto správny súd považoval túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 68. K námietke žalobcu, že nemal za cieľ vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej zákazky a že zadanie podlimitných zákaziek využil iba ako efektívny nástroj za účelom zabezpečiť poskytovateľa služby - likvidácia a odvoz komunálneho odpadu na preklenutie obdobia počas ktorého samosprávne orgány neboli schopné nájsť vzájomný konsenzus a čo preukazuje skutočnosť, že žalobca vyhlásil prostredníctvom externého subjektu dňa 28.04.2017 ďalšie verejné obstarávanie na zadávanie nadlimitnej zákazky, pričom tento proces bol ukončený zmluvným vzťahom uzatvoreným dňa 19.07.2017 s obchodnou spoločnosťou ÓN Hanušovce a. s. so sídlom v Petrovciach, správny súd uvádza, že v danom prípade predmetom zákazky bola služba (zabezpečenie likvidácie odpadov), ktorá sa pravidelne opakuje. V konaní bolo nesporné, že žalobca určil predpokladanú hodnotu zákazky jednotlivých zákaziek vždy na 2-3 mesiace, resp. na také množstvo odpadu, aby nepresiahol finančný limit podlimitnej zákazky. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že konanie žalobcu bolo účelové, nakoľko využitím Elektronického kontraktačného systému uzatvoril jednotlivé zmluvy na 2-3 mesačné obdobie, čím rozdelil zákazku a zvolil spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty z časového hľadiska s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky pod finančný limit nadlimitnej zákazky. Vo vzťahu k uvedenému, správny súd poukazuje na to, že predpokladaná hodnota cena podlimitných zákaziek, ktoré vyhlásil žalobca cez Elektronický kontraktačný systém, bola vždy tesne pod hranicou limitu pre nadlimitnú zákazku, t.j. Zákazka č. 1 v sume vo výške XXX XXX eur, Zákazka č. 2 v sume vo výške XXX XXX eur, Zákazka č. 3 v sume vo výške XXX XXX eur a zákazka č. 4 v sume vo výške XXX XXX eur, a to s poukazom na ust. až e/ , v zmysle ktorých, je finančný limit pre nadlimitnú zákazku v sume vo výške XXX XXX eur pre verejného obstarávateľa, ak ide o zákazku na dodanie tovaru alebo zákazku na poskytnutie služby okrem zákazky na poskytnutie služby uvedenej v prílohe č. 1 cit. zákona. Na základe vyššie uvedeného, správny súd dospel k záveru, že v danom prípade, sa jednalo o rozdelenie nadlimitnej zákazky, pri ktorých zákonná úprava stanovuje povinnosť uverejnenia v Úradnom vestníku EÚ. Správny súd dospel k záveru, že žalobca mal postupovať v zmysle zákona o verejnom obstarávaní pre nadlimitné zákazky a aplikovať ust. a zákona o verejnom obstarávaní upravujúce spôsob určenia predpokladanej hodnoty zákazky. Preto správny súd považoval túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 69. K námietke žalobcu, že predmet zákaziek - zabezpečenie služieb likvidácie odpadu, nepredstavuje služby majúce charakter opakovaného plnenia a vzhľadom na to, že nemohol pri určení predpokladanej hodnoty zákazky uplatniť ust. zákona o verejnom obstarávaní správny súd uvádza, že spôsob určenia predpokladanej hodnoty zákazky pri zákazkách na poskytnutie služieb (dodanie tovarov), ktoré sa pravidelne opakujú, je určený v ust. zákona o verejnom obstarávaní, ktorý je potrebné odlišovať od spôsobu stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky pri opakovaných plneniach na ktorý sa odvoláva žalobca v ust. zákona o verejnom obstarávaní. Správny súd poukazuje na to, že odvoz odpadu je činnosť, ktorá sa zabezpečuje trvale a je založená na pravidelnom opakovaní (ust. zákona o verejnom obstarávaní). Na základe uvedeného, správny súd dospel k záveru, že likvidáciu odpadu možno považovať za službu majúcu charakter opakovaného plnenia, čo nakoniec žalobca sám potvrdil v svojom podaní a to že: „aj naďalej musel v súlade s platnou legislatívou zabezpečovať úlohu starostlivosti o čistotu mesta a likvidáciu komunálneho odpadu...,“ a „...vo väzbe na okolnosti, v ktorých sa nachádzal a povinnosti, ktoré musel plniť, najmä povinnosť kontinuálne vykonávať likvidáciu odpadov ako službu platenú z verejných financií,...“. Preto správny súd považoval túto námietku žalobcu za nedôvodnú.

70. K námietke žalobcu, že zadaním štyroch podlimitných zákaziek namiesto jednej nadlimitnej postupoval v súlade s princípom transparentnosti pri zohľadnení konkrétnych skutočností v danom čase a že neporušil nijaké z ustanovení zákona o verejnom obstarávaní a ani jednotlivé princípy, na ktorých je verejné obstarávanie postavené, ale naopak, vďaka týmto zákazkám sa mohol vyhnúť všetkým nežiaducim dôsledkom, ktoré mu hrozili, správny súd uvádza, že cieľom princípu transparentnosti, ktorý dopĺňa princíp rovnakého zaobchádzania, je zabrániť riziku uprednostňovania určitých záujemcov, resp. uchádzačov a svojvoľnému prístupu verejného obstarávateľa. Verejný obstarávateľ je vždy povinný postupovať tak, aby zabezpečil čestnú hospodársku súťaž, pretože táto je konečným cieľom verejného obstarávania. V rozpore s touto zásadou, a teda aj v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní je možné považovať akékoľvek konanie verejného obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie kontrolovateľné. Správny súd zastáva názor, že žalobca porušil princíp transparentnosti tým, že už v počiatočnom štádiu procesu verejného obstarávania nepostupoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, t.j. pri určovaní predpokladanej hodnoty zákazky, v dôsledku čoho postupoval podľa pravidiel upravujúcich postup zadávania podlimitných zákaziek s využitím elektronického trhoviska podľa ust. § 108 v nadväznosti na ust. § 109 až ust. § 112 zákona o verejnom obstarávaní, a teda zvolil postup, pre ktorý zákon o verejnom obstarávaní ustanovuje menej prísne pravidlá a povinnosti ako pre kontrolovaného, tak aj pre uchádzačov, resp. záujemcov. Pri postupe zadávania nadlimitných zákaziek, ako pri postupe zadávania podlimitných zákaziek s využitím elektronického trhoviska podľa ust. § 108 v nadväznosti na ust. § 109 až § 112 zákona o verejnom obstarávaní, bo bola oveľa vyššia miera preskúmateľnosti úkonov žalobcu. Preto správny súd považoval túto námietku žalobcu za nedôvodnú. 71. Podľa názoru správneho súdu sa orgány verejnej správy vecou dôkladne zaoberali, pričom prvostupňový orgán vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a nie je možné ani tvrdiť, že by spôsob vykonávania dokazovania bol v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Možno konštatovať, že prvostupňový orgán hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. 72. V súlade s výsledkami vykonaného dokazovania, kedy orgány verejnej správy aplikovali zásadu voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na ich povinnosti dbať, aby rozhodujúce skutočnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať, že záver zo zistených skutkových okolností, ktorý vyvodili je plne v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní. 73. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je zákonné, a preto žalobu s poukazom na ust. zamietol. 74. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. , avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 75. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.