Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoCsp-8-2022.pdf
PDF · 104.97 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/8/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava - Ružinov, IČO: 31 335 004, proti žalovanému: O. T., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/X, H., právne zastúpený JUDr. Pavel Vöröšváry, advokát, so sídlom 955 01 Topoľčany, Škultétyho 7, IČO: 41779592, o zaplatenie 13.420,08 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 15.10.2020 č.k. 11Csp/79/2019-162, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r -d z u j e s tým, že túto sumu je žalovaný povinný zaplatiť spoločne a nerozdielne s N. A., nar. XX.X.XXXX, bytom S. č. XXX, ktorej bola povinnosť plniť uložená právoplatným platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27.2.2019 č.k. 1ÚP/54/2019-53 tak, že plnením jedného vznik zaniká v tomto rozsahu povinnosť druhého plniť, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v časti o nároku na náhradu trov konania. Odvolací súd priznáva nárok žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 13.420,08 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 16.086,82 eur od 21.10.2016 do 07.02.2017,spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 16.054,25 eura od 08.02.2017 do 29.05.2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 15.754,25 eura od 30.05.2017 do 27.07.2017,spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 13.754,25 eura od 28.07.2017 do 20.09.2017,spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 12.754,25 eura od 21.09.2017 do 31.10.2017, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 12.254,25 eura od 01.11.2017 do 28.05.2018, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 12.104.25 eura od 29.05.2018 do 04.06.2018, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 12.064,25 eura od 05.06.2018 do 10.08.2018, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 11.914,25 eura od 11.08.2018 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že strany sporu uzatvorili zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bola uzatvorená Zmluva o medziúvere č. XXXXXXXX, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanej v 1. rade N. A. medziúver vo výške 16.132,60 eura a to v súlade s čl. II. Časť Medziúver zmluvy o úvere, podľa ktorého sa poplatok za spracovanie úveru vo výške 116,10 eura, ako aj poplatok za blankozmenku vo výške 16,50 eura zúčtovali pri prvom poukázaní finančných prostriedkov medziúveru tak, že celková výška poukazovaných finančných prostriedkov medziúveru bola znížená o výšku týchto poplatkov , a to na sumu 16.132,60 eura. Žalovaná v 1. rade vystupovala v uvedenej zmluve ako dlžníčka a žalovaný v 2. rade prevzal na seba záväzok z ručenia uspokojiť pohľadávku žalobcu v plnej výške, ak dlžník neplní záväzok zo zmluvy úvere. Žalovaná v 1. rade porušila zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestala riadne a včas splácať a následne žalobca
20.10.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku medziúveru. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 303, § 304 ods. 1 , ako aj § 497 Obchodného zákonníka, § 502 ods. 1 OZ, § 7 ods. 1,2,3,4 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, ako aj ust. § 8 ods. 2 a § 9 ods. 1,2 citovaného zákona, ako aj § 52 ods. 1, § 52 ods. 2,4 OZ, § 53 ods. 1, ods. 6 OZ, ako aj ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj § 2 písm. a, b, uvedeného zákona, ako aj § 9 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Konštatoval, že žalobca odvodzuje svoj nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a úverový vzťah zmluvných strán posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj podľa citovaných ustanovení Zákona č. 129/2010 Z.z.. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. Je nepochybné, že zmluva o úvere, uzatvorená medzi stranami dňa 6.8.2010 je spotrebiteľskou zmluvou. Pôvodne žalovaná v 1. rade N. A. nesplácala úver riadne a včas a žalobca zostatok pohľadávky vyčíslil na 13.420,08 eura. Preskúmaním predmetných zmlúv súd zistil, že obsahujú všetky údaje, ktoré už vyžaduje § 7 ods. 2, 3, 4 zákona č. 310/1992 Zb.. Žalovaný považoval za podstatné posúdiť otázku platnosti, resp. neplatnosti vyhlásenia ručiteľa, pričom podľa jeho názoru, takáto vyhlásenie bolo absolútne neplatné a právne neúčinné. Podľa názoru súdu vyhlásenie žalovaného zo dňa 6.8.2010 má náležitosti podľa § 303 Obchodného zákonníka a teda, že písomná forma bola dodržaná, veriteľ, dlžník a ručiteľ sú špecifikovaní
- označení na prvej strane zmluvy, ručiteľ bol oboznámený s obsahom zmluvy, bol si vedomý toho , že obsahom zmluvy je poskytnutie úveru dlžníčke, a že preberá na seba záväzok dlžníčky v prípade, že dlžníčka svoj dlh neuhradí. Mal za to, že v prípade žalovaných v 1. a 2. rade ako dlžníkovi išlo o samostatné procesné spoločenstvo a keďže voči platobnému rozkazu podal odpor len žalovaný v 1. rade, vo vzťahu k žalovanej N. A. nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.3.2019. Vzhľadom na solidárny charakter záväzku je žalobca oprávnený požadovať plnenie celého dlhu od ktoréhokoľvek z dlžníkov s tým, že ak dlh splatí jeden dlžník ( žalovaný ) zanikne tým v rozsahu plnenie aj povinnosť druhého dlžníka. Z uvedených dôvodov súd preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy aj voči žalovanému v 2. rade. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný a domáhal sa jeho zmeny tak, aby žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d, f, h CSP. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že podľa § 278 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne. Podľa jeho názoru, na súdnom pojednávaní, konanom dňa 14.1.2020 boli splnené podmienky na to, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, nakoľko tento sa žiadnym spôsobom a vôbec nie včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnil a nedostavil na súdne pojednávanie, pričom bol naň riadne a včas predvolaný a tiež bol poučený o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, a teda mal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V ďalšej časti nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, keď svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa jeho názoru ručiteľské vyhlásenie má náležitosti vyhlásenia podľa § 303 Obchodného zákonníka. Má za to, že súd sa nedostatočne v odôvodnení vysporiadal s jeho vyjadrením, neodôvodnil v dostatočnom rozsahu ako sa vysporiadal s jeho argumentáciou, ohľadne namietanej neplatnosti ručiteľského vyhlásenia. Vyhlásenie ručiteľa sa nachádza na strane 8 zmluvy o medziúvere o stavebnom - sporiteľskom úvere zo dňa 3.8.2010, podľa ktorého ručiteľ vyhlásil, že podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, v platnom znení, ručí za zaplatenie záväzku dlžníka podľa tejto zmluvy. Mal za to, že tento ručiteľský vzťah by sa mal posudzovať podľa § 546 a nasl. OZ. V každom prípade právna úprava v zmysle Občianskeho zákonníka, ako i v zmysle Obchodného zákonníka, je jednoznačne v rozpore s obsahovým znením ručiteľského vyhlásenia, tak ako je uvedené v predmetnej úverovej zmluve. Ručiteľské vyhlásenie má prísnu obsahovú formu a musí byť z neho zrejmé, že ručiteľ uspokojí určitú konkrétnu pohľadávku veriteľa, pokiaľ ju neuspokojí dlžník. Pokiaľ na ručiteľskom vyhlásení absentuje výslovný prejav vôle platiť, resp. pohľadávku uhradiť namiesto dlžníka, takéto ručiteľské vyhlásenie je neurčité, a je preto absolútne neplatným právnym úkonom, a nedošlo k vzniku ručiteľského vzťahu. Otázku neplatnosti ručiteľského vyhlásenia žiadal, aby súd posúdil ako predbežnú otázku. Preto ručiteľské vyhlásenie v znení, ako je uvedené v úverovej zmluva, nepostačuje, aby založilo ručiteľský vzťah, nakoľko ručiteľ nevyhlásil a neuviedol, čím vlastne ručí, a neuviedol, že eventuálne on bude uhrádzať dlh namiesto dlžníka. Pokiaľ na ručiteľskom vyhlásení absentuje podmienka neplnenia dlžníka, najmä absentuje výslovný prejav vôle plniť, resp. pohľadávku uhradiť namiesto dlžníka, takéto ručiteľské vyhlásenie je
neurčité, a preto absolútne neplatným právnym úkonom, nedošlo k vzniku ručiteľského vzťahu. Poukázal na svoju výpoveď na pojednávaní dňa 19.5.2020, kde uviedol, že nemal vedomosť v čase podpisu, že podpisuje ručiteľský záväzok a v tomto smere nebolo vykonané ani navrhované žiadne dokazovanie, ktoré by vylúčili tieto jeho tvrdenia. 3.K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedol, že čo sa týka kontumačného rozsudku, tento rozsudok pre zmeškanie má predstavovať akúsi sankciu za to, že žalobca je v spore pasívny. Zdá sa mu neprípustné, aby sa predmetné ustanovenie vykladalo šikanózne a použilo sa v prípade, ak je žalobca v celom spore aktívny, len sa nedostavil na pojednávanie, pričom zo sporu nevyplýva potreba, aby bol prítomný len z dôvodu, aby predniesol opakovane to, čo už súdu prvej inštancie a žalovanému poskytol písomne. Tiež nesúhlasí s jeho názorom, že vyhlásenie žalovaného ako ručiteľa má byť považované za absolútne neplatné. Žalobca počas doterajšieho konania preukázal a odôvodnil platnosť ručiteľského vyhlásenia, a preto nie je možné sa stotožniť s argumentami žalovaného ohľadne neplatnosti ručiteľského vyhlásenia žalovaného. 4.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie v rozsahu danom v ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 5.Žalovaný ako prvý odvolací dôvod uvádza, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorú vadu vidí v tom, že na pojednávaní dňa 14.1.2020 boli splnené podmienky na to, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, avšak takto nepostupoval. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že pojednávanie uskutočnené dňa 22.10.2019 (č.l. 108 spisu) bolo odročené na deň 14.1.2020 s tým, že o termíne pojednávania bude upovedomený žalobca a zároveň vyzvaný, aby sa vyjadril k písomnému podaniu žalovaného zo dňa 15.10.2019. Žalobca bol aj na toto pojednávanie predvolaný, avšak žiaden listinný doklad o tom, že by toto predvolanie na pojednávanie aj skutočne prevzal, sa v spise nenachádza. Nemožno preto konštatovať, že na pojednávanie, konané dňa 14.1.2020 bol riadne a včas predvolaný, pretože obsah spisu tejto skutočnosti nezodpovedá. Ak teda nebol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, nemohlo dôjsť k splneniu podmienok, stanovených v ust. § 278 CSP, pre ktoré by mohol rozsudok súdu prvej inštancie rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, a to z dôvodu, že je naplnená podmienky ust. § 278 písm. a) CSP, že žalobca sa nedostavil na pojednávanie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný. Keďže nebol riadne a včas na pojednávanie predvolaný, nedošlo k naplneniu podmienok ust. § 278 CSP, a preto súd rozhodnutie súdu prvej inštancie nemá inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 6.Ako ďalší odvolací dôvod žalovaný uvádzal, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že ručiteľské vyhlásenie má náležitosti v zmysle ust. § 303 Obchodného zákonníka a naviac podľa jeho názoru tento ručiteľský vzťah by sa mal posudzovať v zmysle ust. § 546 a nasl. OZ. Žalovaný teda namietal nesprávne právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie, ohľadne právneho posúdenia platnosti ručiteľského vyhlásenia. 7.Nárok, ktorý si žalobca uplatnil voči žalovanému, je nárokom z titulu ručenia, upravený v ust. § 303 Obchodného zákonníka. 8.Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplní určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. 9.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 10.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, len na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v odvolaním napadnutom rozhodnutí uvádza s prihliadnutím na obsah a rozsah odvolania nasledujúce skutočnosti: 11.Ručenie predstavuje významný zabezpečovací inštitút obchodného práva, ktorým možno zabezpečiť peňažný alebo nepeňažný záväzok dlžníka. Právnu úpravu ručenia v rámci obchodného zákonníka treba považovať za komplexnú, existujúcu paralelne pri taktiež ucelenej úprave, obsiahnutej v Občianskom zákonníku (§ 546 až 550). Záväzok ručiteľa a dlžníka je záväzkom aksesorickým, pričom jeho vznik a trvanie sú priamo podmienené existenciou hlavného záväzku medzi veriteľom a dlžníkom. 12.Podľa § 303 Obchodného zákonníka, vznik ručenia spočíva v jednostrannom písomnom vyhlásení ručiteľa, a nevyžaduje sa súhlas veriteľa ani dlžníka. Takýto spôsob vzniku ručenia zodpovedá obchodnej praxi. Po splnení záväzku ručiteľom, veriteľovi vznikne vzťah medzi ručiteľom - veriteľom a dlžníkom. 13.Z fikcie úpravy ručenia z Občianskeho zákonníka vyplýva, že ručenie sa opiera o dohodu účastníkov
- veriteľa, ručiteľa, pričom v momente splnenia dlhu ručiteľom sa aktivizuje väzba ručiteľa, ktorý dlh splnil
a dlžníka, keď je ručiteľ oprávnený požadovať na dlžníkovi náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi a na strane druhej povinnosti dlžníka, takúto náhradu ručiteľovi realizovať. Preto je dlžník účastníkom občianskoprávneho vzťahu ručenia už od samotného vzniku, a to napriek tomu, že jeho pozícia sa plne aktivizuje až v záverečnej fáze celého tohto komplexu. 14.Z uvedeného vyplýva, že úpravu ručenia v Občianskom zákonníku, tak aj úpravu ručenia v Obchodnom zákonníku, treba považovať za komplexnú. 15.Pri aplikácii právneho predpisu (Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka) je dôležitou a rozhodujúcou právnou skutočnosťou, aké vzťahy sa ručením zabezpečujú. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečovaní záväzkov z úverovej zmluvy sa spravujú Obchodným zákonníkom. Použitie Obchodného zákonníka na tieto vzťahy účastníci nemôžu ani dohodou vylúčiť, keďže viaceré ustanovenia, ktoré upravujú inštitút ručenia v Obchodnom zákonníku, majú kogentnú povahu. 16.Záväzok ručiteľa a dlžníka je záväzkom aksesorickým, pričom vznik a trvanie tohto záväzku je právne podmienené existenciou hlavného záväzku medzi veriteľom a dlžníkom. Právna úprava ručenia v rámci Obchodného zákonníka má komplexný charakter a je paralelná s právnou úpravou v Občianskom zákonníku. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečovaní záväzkov z úverovej zmluvy, sa v celom rozsahu spravujú len Obchodným zákonníkom. 17.Právny vzťah medzi žalobcom a dlžníkom vznikol na základe zmluvy o úvere - zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere zo dňa 3.8.2010, pričom zabezpečenie úveru žalovaným, vzniklo podpísaním ručiteľského vyhlásenia podľa § 303 Obchodného zákonníka, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď na predmetnú vec aplikoval ustanovenia o ručení podľa Obchodného zákonníka. 18.Odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného konštatuje, že vyhlásenie ručiteľa je jednostranným právnym úkonom, ktorý zakladá vznik ručenia, avšak ručiteľove vyhlásenie musí splniť formálne aj obsahové náležitosti. Z hľadiska formy musí byť dodržaná písomná forma, ktorá je podmienkou platnosti vyhlásenia, čo v danom prípade bolo dodržané, pričom vyhlásenie je jednostranným právnym úkonom toho, kto ručenie ponúka, a preto musí spĺňať aj všetky všeobecné požiadavky na platnosť právneho úkonu. Z hľadiska obsahu musí preto vyhlásenie obsahovať určenie dlžníka, veriteľa a ručiteľa tak, aby nevznikla pochybnosť, o ktoré osoby ide. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že jednoznačne boli označené osoby veriteľa, ako aj dlžníka, ako aj ručiteľa. Z vyhlásenia musí byť tiež zrejmé o aký záväzok ide, teda ktorý záväzok má byť zabezpečený ručením. Dôležitá je preto jeho presná identifikácia z hľadiska jeho obsahu a rozsahu, ako aj právneho dôvodu. I táto podmienka bola splnená, pretože z predmetnej zmluvy je jednoznačne a určite zrejmé, že ide o záväzok z poskytnutej zmluvy o stavebnom spotrebiteľskom úvere, kde bola presná jeho identifikácia z hľadiska jeho obsahu, ako aj rozsahu. Zákon tiež vyžaduje, aby vyhlásenie celkom jednoznačne obsahovalo záväzok ručiteľa, že ak dlžník svoj záväzok nesplní, splní ho veriteľovi ručiteľ. Vzhľadom na uvedené odvolací súd skúmal, či ručiteľské vyhlásenie žalovaného spĺňa všetky uvedené náležitosti a zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že ručiteľské vyhlásenie žalovaného je platné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje, že z predloženej zmluvy je dostatočným spôsobom individualizovaný záväzok, na ktorý ručiteľ preberá ručenie (deň uzavretia úverovej zmluvy, výška úveru). Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že nevedel čo v predmetnej zmluve podpisuje, pretože z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že ručiteľ vyhlásil, že bol oboznámený s úplným znením tejto zmluvy, v znení jej neskorších dodatkov a je si vedomý všetkých povinností z tohto vzťahu vzniknutých. Ak teda tvrdil, že nevedel, že podpisuje ručiteľský záväzok, bolo na ňom, aby vierohodne preukázal, že takáto situácia nastala. Odvolací súd dopĺňa, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, pričom Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj pri vykonávaní dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada, že každá strana konania musia uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Žalovaný namietal, že nevedel, že podpisuje ručiteľský záväzok, v tomto smere však nenavrhol vykonanie žiadneho dokazovania na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti. Odvolací súd sa preto stotožňuje s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý vec správne právne posúdil a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, na základe ktorých aplikoval platnú právnu úpravu pri rozhodovaní vo veci. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 19.5.2020 vypovedal, že vedel, že sa jedná o zmluvu o úvere, avšak o ručení sa dozvedel, až keď si riadne všetky listiny prečítal doma. Z jeho výpovede tak nepochybne vyplýva, že vedel aký záväzok na seba prevzal a napriek tomu sa nijakým spôsobom nebránil a až v priebehu tohto konania namietal, že jeho vyhlásenie o ručení je neplatný právny úkon. Takúto jeho obranu odvolací súd vyhodnotil ako účelovú s úmyslom vyhnúť z plnenia povinnosti vyplývajúcej z jeho vyhlásenia o ručení.
19.Žalovaný namieta, že vyhlásenie ručiteľa je absolútnym neplatným právnym úkonom, pretože nie je v ňom uvedené, že ručiteľ uspokojí určitú konkrétnu pohľadávku veriteľa, pokiaľ ju neuspokojí dlžník. 20.Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že pokiaľ v ručiteľskom vyhlásení absentuje výslovný prejav vôle platiť, resp. pohľadávku uhradiť namiesto dlžníka, je takéto vyhlásenie neurčité, a preto je absolútne neplatným právnym úkonom. V zmluve zo dňa 3.8.2010 pod bodom VIII. je vyhlásenie ručiteľa, ktorý vyhlasuje, že podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, ručí za zaplatenie záväzku dlžníka, podľa tejto zmluvy, vrátane príslušenstva úveru. Z vyhlásenia ručiteľa v znení „ručí za zaplatenie“, možno jednoznačne logickým výkladom dospieť k záveru, že v prípade, ak pohľadávku nezaplatí dlžník, a keďže ručiteľ ručí za jej zaplatenie, je zrejmé, že túto povinnosť bude musieť splniť namiesto dlžníka. Je preto nepodstatné, či presne takéto znenie je v zmluve uvedené, že v prípade ak dlžník nezaplatí tento záväzok, zaplatí ho ručiteľ. Odvolací súd preto dospel k záveru, že takéto ručiteľské vyhlásenie možno považovať za platné. 21.Záverom odvolací súd dodáva, že v danom prípade bol vo veci Okresným súdom Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz dňa 27.2.2019 pod sp. zn. 1Up/54/2019-53, v ktorom žalovaný v 1. rade Bibiána Pospiechová, žalovaný v 2. rade O. T., boli zaviazaní zaplatiť 13.420,08 eura s príslušenstvom s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia, zaniká povinnosť plniť ostatných. Predmetný platobný rozkaz bol napadnutý len zo strany žalovaného v 2. rade O. T., žalovaná v 1. rade odpor proti platobnému rozkazu nepodala, a preto platobný rozkaz vo vzťahu k nej zostal právoplatný. V tejto súvislosti, týkajúcej sa samostatného spoločenstva účastníkov na strane žalovaných, odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.10.2016 sp. zn. 6Cdo/544/2015, ktorý uviedol, že k otázke charakteru spoločenstva medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi už Najvyšší súd SR zaujal stanovisko, keď napríklad v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/203/2005 uviedol, že: „žalovaní solidárni dlžníci sú zásadne samostatnými, a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní“. Vysvetlil, že právny základ záväzku každého z nich a prípadné námietky proti nemu môžu byť u každého spoločníka posúdené nezávisle. Samotná povaha solidarity sa vyznačuje mnohosťou právnych vzťahov, spätých iba totožnosťou plnenia, či predmetu plnenia. Solidárny záväzok sa ale nemusí vyznačovať totožným obsahom, rôznosť práv a povinností k tomu istému plneniu, je tu prípustná. Ak teda ide o samostatné záväzky, ktoré nemusia byť ani obsahovo totožné, potom už táto skutočnosť vylučuje, že by mohlo ísť medzi solidárnymi dlžníkmi o také spoločné práva, aby sa rozsudok musel vzťahovať na všetkých. Rozsudok sa nemusí vzťahovať na všetkých žalovaných solidárnych dlžníkov a o nerozlučné spoločenstvo nepôjde tiež preto, že veriteľ si môže zvoliť či bude o celé plnenie žalovať všetkých, alebo len niektorých spoludlžníkov. Z hmotného práva, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého, alebo od všetkých solidárnych dlžníkov totiž vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo) vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov. Okrem toho, aj keby boli žalovaní všetci solidárni dlžníci, nemusí sa rozsudok vzťahovať na všetkých, lebo každému z nich prislúchajú jeho (resp. aj jeho) osobné námietky, ktoré budú posudzované iba vo vzťahu k nemu „samotnému“. Pre posúdenie či ide o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo, je rozhodujúca povaha predmetu konania, vyplývajúce z hmotného práva tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bola prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo. Ďalej platí, že u solidárneho záväzku je možné požadovať celé plnenie, od ktoréhokoľvek zo solidárne zaviazaných dlžníkov. V danom prípade predmetom konania je solidárny záväzok žalovaných, pričom hmotné právo umožňuje, aby takýto záväzok bol prejednaný samostatne voči každému spoločníkovi; ak rozhodne súd proti všetkým spoločníkom jedným rozhodnutím, nemusí sa rozhodnutie vzťahovať na všetkých rovnako. Solidárne zaviazaní dlžníci majú postavenie samostatných spoločníkov a každý z nich je oprávnený podať námietku len za svoju osobu. Z uvedeného vyplýva, že ak žalovaná v 1. rade nepodala proti platobnému rozkazu odpor, ohľadom nej platobný rozkaz nadobudol účinky právoplatného rozsudku. Táto skutočnosť, sa ale musela prejaviť vo výroku napadnutého rozhodnutia, preto odvolací súd uviedol, že žalovanú istinu, ktorú bol zaviazaný zaplatiť žalovaný sa vzťahuje už aj právoplatný platobný rozkaz vo vzťahu k pôvodne žalovanej v 1. rade, a preto vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalovaný je povinný zaplatiť túto istinu spoločne a nerozdielne aj s N., ktorej bola povinnosť plniť uložená už právoplatným platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, a to tak, že plnením jedeného, zaniká v tomto rozsahu povinnosť druhého plniť. 22.V predmetnej veci bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný ručiteľský záväzok prevzal, išlo o platný záväzok a taktiež nebol spochybnený právne relevantným spôsobom obsah ani rozsah záväzku. Tiež bolo preukázané a v odvolaní nespochybnené, že dlžník záväzok z úverovej zmluvy ani na výzvu nesplnil. Na vznik povinnosť ručiteľa splniť záväzok namiesto dlžníka sa nevyžaduje predchádzajúce
súdne vymáhanie od dlžníka, ani stav prípadnej nevymožiteľnosti pohľadávky. Ručenie trvá, pokiaľ trvá zabezpečovaný záväzok. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, potvrdil ho i v časti o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, keď je v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie správny. 23.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).