Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-92-2015.pdf
PDF · 76.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-9C/92/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners a. s., IČO: 35944471, so sídlom Prievozská 37, Bratislava, práv. zast. Advokátskou kanceláriou Chabadová s.r.o., IČO: 36866733, so sídlom Pri starej prachárni 13, 831 04 Bratislava, proti odporcovi: Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX, XXX XX Y., Q. republika, VS: XXXXXXXXXX, v konaní o zaplatenie 11,95 Eur / pôvodne 360,- Sk /,
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 11,95 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Navrhovateľovi sa priznáva náhrada trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 22,04 eur, ktoré mu je odporca povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa spoločnosti Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., a to do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Podľa § 153a ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku. Podľa § 157 ods. 4 O.s.p. v odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1 uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol. Predmetom konania bol nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 11,95 eur (pôvodne 360,- Sk), a to titulom nedoplatku odporcu na koncesionárskych poplatkoch za používanie rozhlasového prijímača v celkovej výške 20,91 eur (630,- Sk), pričom navrhovateľ si uplatnil len nepremlčanú časť dlhu, a to konkrétne dlh za mesiace apríl 2003 - január 2004. Odporca bol pritom povinný platiť mesačne koncesionársky poplatok za používanie rozhlasového prijímača v zmysle § 3 zák. č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o koncesionárskych poplatkoch), pričom svoju povinnosť platiť poplatok potvrdil poukázaním platieb za rozhlasový prijímač Sro. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 212/1995 Z. z.o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o koncesionárskych poplatkoch“), platiteľom poplatkov je fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve, a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve. Podľa § 4 ods. 1 veta prvá zákona o koncesionárskych poplatkoch, príjemcom poplatku za rozhlasový prijímač je Slovenský rozhlas. Podľa § 4a ods. 1 zákona o koncesionárskych poplatkoch účinného do 31.7.2003 mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu je 30 Sk a televíznych prijímačov je 75 Sk.
Podľa § 4a ods. 1 zákona o koncesionárskych poplatkoch účinného od 1.8.2003 mesačná výška poplatku za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu je 40 Sk a televíznych prijímačov je 100 Sk. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Vzhľadom na to, že odporca na pojednávaní dňa 13.07.2015 uznal pred súdom nárok uplatnený v návrhu na začatie konania v celom rozsahu čo do dôvodu a výšky, súd vo veci rozhodol rozsudkom na základe uznania nároku a v odôvodnení rozsudku uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak sú trovy konania v sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., upravuje samostatný dôvod moderačného práva súdu a vzťahuje na drobné spory, t.j. spory nepresahujúce sumu 1.000,- eur (§ 29 ods. 6 O.s.p., § 200ea ods. 1 O.s.p.), pričom je podmienené pomerom pohľadávky vo veci samej a náhrady trov konania, na ktorú by inak úspešný účastník konania mal právo. Je výlučne vecou súdu, či toto moderačné oprávnenie využije alebo nie. V danej veci účelne vynaložené trovy konania navrhovateľa pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 22,04 eur, ktoré boli vyčíslené a priznané v súlade s ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej služby vo výške 16,60 eur + náhrada hotových výdavkov tzv. režijný paušál vo výške 5,44 eur. Pokiaľ si právny zástupca navrhovateľa uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnych služieb + 3 x režijný paušál, súd mu takto uplatnenú náhradu trov konania nepriznal, nakoľko trovy právneho zastúpenia v danej výške nepovažoval za účelne vynaložené. Súd nijako nespochybňuje právo navrhovateľa na zastúpenie advokátom (§ 25 O.s.p.) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené a odvíjajú sa od iných predpokladov. Súd náklady zastúpenia navrhovateľa advokátom nepovažuje v celom rozsahu za účelné po zistení, že sa jednalo o drobný spor, vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov navrhovateľom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovanej strany a výška nedoplatku, t.j. sumy, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha podľa priložených dokladov. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné právne znalosti. Navrhovateľ a jeho právny zástupca sú si vyššie uvedených okolností vedomí, pretože aj keď súd vo veci nariadi pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastnia vychádzajúc z toho, že súd s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou rozhodne na základe predložených písomných podkladov. V súlade s vymedzením účelu civilného procesu, ktorým má byť ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv, nie sú situácie, keď sa civilné konanie zneužíva a stáva sa nástrojom slúžiacim k vytváraniu rýchleho a ľahkého zisku v podobe náhrady trov konania na úkor protistrany. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na to, že k rovnakej aplikácii procesných predpisov o náhrade trov konania v spotrebiteľských - formulárových sporoch dospela aj súdna prax v Českej republike, podľa ktorej typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný (nález Ústavného súdu ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012). Napokon súd poukazuje na to, že môže priznať náhradu len takých trov konania, ktoré boli účastníkom platené v bezprostrednej spojitosti so súdnym konaním, pričom podľa názoru súdu výzva na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov - predsúdna upomienka právneho zástupcu navrhovateľa odporkyni na úhradu pohľadávky zo dňa 20.10.2005 (t.j. výzva protistrane pred podaním žaloby) so súdnym konaním bezprostredne nesúvisí, pričom právny zástupca navrhovateľa súdu ani nepreukázal vykonanie tohto úkonu, a preto odmena za uvedený úkon právnej pomoci navrhovateľovi nepatrí. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval všetky výdavky spojené so zastupovaním advokátom za nevyhnutné k riadnemu uplatňovaniu alebo bráneniu práva na súde, a preto navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia primerane znížil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.