Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15C-205-2014.pdf
PDF · 74.19 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PN-15C/205/2014
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnej veci žalobkyne: T.. H. X.W., B.. XX.XX.XXXX, X. H.. V. XX/XX, L., zastúpená: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom, sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 36 866 598, proti žalovanej: GERANIUM, s.r.o., so sídlom Semenárska 1, Vrbové, IČO: 31 436 471, o zaplatenie 257,67 € s príslušenstvom a o čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie konania, takto
rozhodol:
Konanie v časti o zaplatenie sumy 257,67 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 15,44 € od 02.10.2012 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 0,66 € od 02.10.2012 do zaplatenia zastavuje.
Ďalej bude konať o návrhu tohto znenia: Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške: 8,75% ročne zo sumy 203,72 € od 02.10.2012 do 23.03.2015, 8,75% ročne zo sumy 37,85 € od 02.10.2012 do 01.04.2015 a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 19.02.2014 podanou na tunajšom súde dňa 19.02.2012 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť jej sumu 257,67 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 257,67 € od 02.10.2012 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania titulom neuhradenia nájomného.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 13Ro/20/2014-15 zo dňa 11.03.2014, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 257,67 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 257,67 € od 02.10.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 70,81 € a z iných trov konania vo výške 16,50 €.
Proti platobnému rozkazu včas žalovaná podala odpor.
Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie.
Podaním zo dňa 28.04.2015 doručeným súdu toho istého dňa žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu zobrala späť svoj žalobný návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 257,01 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,7% ročne zo sumy 15,44 € od 02.10.2012 do zaplatenia. Svoje späťvzatie návrhu žalobkyňa zdôvodnila nasledovne: dňa 24.03.2015 zaplatila žalovaná sumu 203,72 € T.Á. X., ktorému bola pohľadávka z nájomného žalobkyňou postúpená, čím sa žalovaná svojho dlhu zbavila plnením T. X.. Následne dňa 02.04.2015 žalovaná uhradila žalobkyni sumu 37,85 €, čím jej dlh v označenej výške zanikol splnením priamo žalobkyni. Napokon v časti o zaplatenie sumy 15,44 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 15,44 € od 02.10.2012 do zaplatenia zobrala žalobkyňa späť svoj návrh bez uvedenia dôvodu. Zároveň upravila svoj žalobný petit tak, že žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 0,66 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo
sumy 203,72 € od 02.10.2015 do 23.03.2015, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 38,51 € od 24.03.2015 do 01.04.2015, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 0,66 € od 02.04.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Žalobkyňa k svojmu čiastočnému späťvzatiu žalobného návrhu nepripojila žiadne listinné dôkazy.
Na pojednávaní dňa 30.04.2015 žalobkyňa zobrala späť svoj žalobný návrh aj v časti o zaplatenie 0,66 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 0,66 € od 02.10.2012 do zaplatenia a zároveň ďalej upravila svoj žalobný petit tak, že žiadala uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť jej úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 203,72 € od 02.10.2012 do 23.03.2015, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 37,85 € od 02.10.2012 do 01.04.2015.
Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP"), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 OSP, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 OSP, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Vzhľadom na skutočnosť, že k čiastočnému späťvzatiu návrhu došlo po prvom pojednávaní a žalovaná podanie žalobkyne zo dňa 28.04.2015, ktorým zobrala svoj návrh vo vyššie uvedenej časti späť, ktoré podanie prevzala žalovaná na pojednávaní dňa 30.04.2015, skúmal súd jej stanovisko k čiastočnému späťvzatiu návrhu jednak oboznámením jej vyjadrenia k čiastočnému späťvzatiu na pojednávaní dňa 30.04.2015, ako aj oboznámením jej podania zo dňa 06.05.2015, ktorým spresnila svoje nesúhlasné stanovisko k čiastočnému späťvzatiu.
Žalovaná zdôvodnila svoj nesúhlas so späťvzatím návrhu na pojednávaní dňa 30. 04.2015 tým, že za vážny dôvod považuje ochranu svojho dobrého mena pri plnení svojich záväzkov. V podaní zo dňa 06.05.2015 svoje dôvody nesúhlasu žalovaná spresnila, pričom uviedla, že v samotný žalobný návrh zo dňa 19.02.2014 vychádzal zo zásadného tvrdenia, že žalovaná nezaplatila žalobkyni nájomné za rok 2012, ďalej poukázala na skôr uvedené skutočnosti v podanom odpore zo dňa 14.04.2014, že nájomné za rok 2012 žalobkyni zaplatila už dňa 06.11.2012 poštovou poukážkou, ktorú si žalobkyňa neprevzala. Napokon žalovaná uviedla, že žalobkyňa nebola vlastníčkou pozemkov a už v tom momente mala vziať svoj návrh v zodpovedajúcej časti späť, s ktorým späťvzatím by žalovaná súhlasila.
V sporovom konaní je žalobca ako dominus litis (pán sporu) oprávnený kedykoľvek v priebehu konania zobrať svoj žalobný návrh celkom alebo v časti späť. Aj napriek uplatneniu dispozičnej zásady sa v prípadoch, keď k späťvzatiu návrhu dôjde po začatí pojednávania (s výnimkou späťvzatia návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), vyžaduje pre účinnosť späťvzatia stanovisko žalovaného (§ 96 ods. 2 a 3 OSP). Súd má preto v takýchto prípadoch povinnosť pred rozhodnutím o zastavení, resp. nezastavení konania vyzvať žalovaného, aby sa vyjadril, či so späťvzatím návrhu súhlasí alebo nie. Nesúhlas žalovaného pritom môže zabrániť zastaveniu konania len v prípade, že je podporený vážnymi dôvodmi.
V danej procesnej situácii je nepochybné, že procesný úkon žalobkyne, ktorým vzala svoj žalobný návrh v časti o zaplatenie 257,67 € s príslušenstvom po prvom pojednávaní späť, je výsostným právom výlučne žalobkyne majúcim svoj základ v jej procesnom postavení pána sporu. Rešpektujúc právo žalovanej vyjadriť svoje stanovisko k späťvzatiu návrhu súd hodnotil danosť vážnych dôvodov jej nesúhlasu s takýmto procesným úkonom žalobkyne, pričom existenciu vážnych dôvodov žalovanej uvedených v jej vyjadrení jednak na pojednávaní, ako aj v jej samostatnom podaní zo dňa 06.05.2015 nezistil, nemožno teda žalovanou uvedené dôvody považovať za tak vážne dôvody, pre ktoré by súd nemal konanie v navrhnutej časti zastaviť.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. (§ 202 ods. 3 písm. f/ OSP), keďže vo veci rozhodoval vyšší súdny úradník, podľa § 374 ods. 4 OSP odvolanie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP- z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že 1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), 2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP, t.j. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa), 6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.