Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39T/29/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, samosudcom Marekom Mikulčíkom, v trestnej veci obžalovaného R. Z., stíhaného pre prečin pytliactva podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. novembra 2022 v Pezinku, takto

rozhodol:

Obžalovaný: R. Z., I.. XX. X. XXXX O. Z., G. Z. Y. XXXX/XX, Z.,

uznáva sa za vinného, že

dňa 14.10.2019 približne v čase o 09:24h lovil ryby v kaprovom revíri, vo vodnej nádrži Vištuk, číslo revíru 1-1421-1-1 obhospodarovaného Slovenským rybárskym zväzom, Mestská organizácia Pezinok na tri rybárske udice, čím porušil písmeno a) Zákona o rybárstve číslo v znení neskorších predpisov

teda

neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že lovil ryby zakázaným spôsobom,

čím spáchal

prečin pytliactva podľa .

Za to mu súd ukladá

Podľa s použitím , , , , a , peňažný trest vo výške 200,- (dvesto) eur. Podľa obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu úmyselne zmaril, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

odôvodnenie:

1 Okresná prokuratúra Pezinok podala na obžalovaného R. Z. (ďalej len „obžalovaný“) na tunajšom súde dňa 26. mája 2021 obžalobu pod číslom Pv 567/19/1107-18 (ďalej len „obžaloba“), pričom skutok uvedený v obžalobe právne kvalifikovala ako prečin pytliactva podľa , ktorého sa obžalovaný mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe.

2 Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, ktoré vykonal v dňoch 9. novembra 2021 a 10. novembra 2022.

3 Potom, ako prokurátor na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. júna 2022 predniesol podanú obžalobu, zaujal k obžalobe stanovisko obhajca. Samosudca poučil obžalovaného o jeho práve urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v , , , pričom obžalovaný vyhlásil, že sa cíti byť nevinným.

4 Hlavné pojednávanie dňa 10. novembra 2022 súd vykonal v neprítomnosti obžalovaného za splnenia podmienok uvedených v (obžalovanému bola doručená obžaloba, obžalovaný bola na pojednávanie riadne a včas predvolaný, mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obžalovaný bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a napokon obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený, pričom obžalovaný sa na hlavné pojednávanie nedostavil). Na tomto mieste súd poznáva, že obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu doručil súdu aj písomný súhlas s vykonaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti.

5 V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov W. Y., Ľ. K., V. W.; postupom podľa 268 ods. 2 so súhlasom obhajcu obžalovaného a prokurátora oboznámil znalecký posudok č. 004/2020 z č.l. 54-66, postupom podľa T. por. prečítal listinné dôkazy: č.l. 67-68 - zápisnica o vydaní veci, č.l. 69 - uznesenie o vrátení veci, č.l. 88 - odpis registra trestov, č.l. 87 - výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV; postupom podľa , predložil stranám k nahliadnutiu fotodokumentáciu z č.l. 74-77 a č.l. 136 spisu.

K dokazovaniu

6 Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je ženatý, má dve deti, vzdelanie má stredoškolské bez maturity, povolaním je strojník, zamestnaný je ako strojník chladiarenských zariadení a dosahuje čistý mesačný príjem cca 800,- €. Uviedol, že dňa 14.10.2019 bol na rybách na VN Vištuk, čo je revír MO Pezinok, ktorej členom on je už viacej rokov. Hneď ráno, ako prišiel, zakŕmil na malé rybky do vody šrot a chytal na bič. Potom bič odložil a nahodil si jednu udicu a ešte sa pokúšal chytiť aj rybku na bič. Rybky nebrali, tak s bičom išiel na rôzne miesta skúsiť nahadzovať, či tam bude mať šťastie. Ako nahodil ten bič, tak s háčikom zavadil o niečo vo vode, pravdepodobne koreň, a tak ten naviazaný systém odtrhol. Takýto nenaviazaný bič s odtrhnutým silonom vložil do bodca a bič bol kolmo uložený v bodci. Potom nahodil aj druhú udicu na ťažko a dal ju do stojana. Po čase sa rozhodol, že si udice prehodí a potreboval uvoľniť bodec, v ktorom bol zastrčený bič. Ako držal ten bič v ruke, tak dával pozor, aby s bičom nezavadil o kroviny šípok a trniek, ktoré boli nad ním a tak ho prenášal ponad vodu a sledoval vo vode, či sú v mieste, kde prikrmoval nejaké rybky. Žiaden pohyb vo vode nevidel a tak išiel bič zbaliť. No a v tom čase, v doobedných hodinách ho kontrolovala rybárska stráž, boli to dvaja členovia rybárskej stráže. Prišli ako veľká voda, jeden z nich ku nemu pristúpil, povedal že je rybárska stráž, a že udicu, ktorú držal v ruke, zabavuje ako dôkazový materiál. Bič bol v tom čase bez plaváku, háčika aj bez závažia. V tomto stave mu bol bič odňatý a aj dňa 04.02.2020 vrátený.

7 Svedok Ľ. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je štatutárom Slovenského rybárskeho zväzu

- mestská organizácia Pezinok, ktorá má okrem iných v užívaní aj vodnú nádrž Vištuk, č. revíru 1-1421-1-1. Tento revír má charakter „lovný, kaprový ". Ako štatutár bol v ten deň, presný dátum ktorého si už nepamätal vyrozumený rybárskou strážou o tom, že majú poznatok, ako jedna osoba loví na tri udice. Členom rybárskej stráže uviedol, že sa jedná o trestný čin a majú preto kontaktovať štátnu políciu.

8 Svedok W. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je členom rybárskej stráže MO SRZ Pezinok od roku 2019. Robia väčšie kontroly rybárov, ktoré si vopred naplánujú aj dva dni vopred a často robia námatkové kontroly iba tak, že sa telefonicky dohodnú s inými členmi rybárskej stráže. Aj toto bola iba námatková kontrola. Spolu s V. W. zo Šenkvíc boli telefonicky dohodnutí, že pôjdu na kontrolu na vodnú nádrž Vištuk, číslo revíru 1-1421-1-1, presný dátum si už nepamätá, bolo to v októbri 2019. Prišli k nádrži a mali vedomosť od iných rybárov, že na druhej strane jazera od obory zvykne chytať viacej rybárov a je tam málo lovných miest, tak to chceli skontrolovať. Obišli celé jazero a vzadu bol jeden rybár, ktorý sedel na stoličke. Od neho si vypýtali doklady ako povolenie a rybársky lístok, Ako kolega V.

kontroloval toho pána, svedok sa rozhliadol a kontroloval, či niekto chytá aj na pravej strane za kríkmi. Podišiel k tomu kríku, nazrel ďalej a zistil, že tam chytá nejaký rybár, tento rybár stál, mal v ruke bič nahodený vo vode a vedľa na stojane mal nahodené dva kaprárske prúty na ťažko. Keď toto uvidel, zašiel naspäť za ten ker a zavolal kolegu V. W., nech sa pozrie aj on a povie mu, čo vidí. Kolega mu potvrdil to, čo svedok videl a išli riešiť tohto rybára. Ako prišli k nemu, tak ten pán vôbec neprestal loviť ryby aj na ten bič - čo je udica bez navijaku. Vyzvali ho na preukázanie sa potrebnými dokladmi a spýtali sa, že čo to robí. On vravel, že si chce nachytať nástražné rybky pre kamaráta. Ešte sa svedok opýtal rybára, že prečo naďalej chytal na tri udice aj keď videl, že idú k nemu a na to mu odpovedal, že už to je jedno. Rybár im predložil doklady- rybársky lístok, povolenie na rybolov, členský preukaz. Potom svedok volal Ľ. K. a povedal mu že majú pána, čo chytá na tri udice a že ako majú postupovať. Ľ. K. povedal, že majú volať políciu. On teda zavolal políciu. Svedok uviedol, že kým prišli k rybárovi, tak tento mal bič v ruke a bol naviazaný. Mal tam naviazaný plaváčik, malé olovko a háčik. Kým prišli k nemu mal bič nahodený vo vode. Rovnako tak mal nahodené aj tie dve udice na ťažko v stojane. Potom, ako ho kontrolovali, tak bič zložil a odložil do puzdra.

9 Svedok V. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je členom rybárskej stráže Miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu Pezinok. S kolegom W. Y. vtedy išli na bežnú kontrolu ako rybárska stráž na rybársky revír vodná nádrž Vištuk. Po príchode k vode kontrolovali rybárov. Pri kontrole jedného rybára mu W. Y. povedal, že ide k ďalšiemu rybárovi a na chvíľu odišiel. Vzápätí sa vrátil a povedal mu, že má podozrenie, že jeden rybár chytá na tri udice. Tak ukončil kontrolu a spolu sa vydali za tým rybárom. Svedok išiel popredu, prišiel k rybárovi, predstavil sa ako člen rybárskej stráže a všimol si, že má dve kaprárske udice s navijakom nahodené na položenú a tretiu udicu mal v ruke, nahodenú a stál pri vode. Mal ju na plávanú. Hneď ho upozornil, že loví na tri udice a požiadal ho, aby sa preukázal. Ako doklady im rybár predložil rybársky lístok, povolenie na rybolov a členský preukaz. Doklady mal v poriadku a vo vode mal dve sieťky. V jednej sieťke mal uloveného kapra rybničného, okolo 57 cm a v druhej sieťke mal ulovené nástrahové rybky. Pokiaľ išlo o ten bič, jednalo sa o teleskopickú udicu cca 3-4 metre, udica bola bez navijaku tzv. bič a mala naviazaný silon, plaváčik, závažie a háčik. Po ich príchode ju rybár vytiahol a položil na zem za svoj chrbát. Rybár im povedal, že rybky chytá pre kamaráta. S W. Y. sa dohodli, že zavolajú hliadku PZ, nakoľko je tu podozrenie z trestného činu. Do tej doby išiel W. Y. čakať hliadku a on zostal s p. Z.. R. Z. si balil veci, ale udice mu nedovolil baliť, bič bol stále na zemi. Pokiaľ ide o fotografie vyhotovené na mieste činu svedok uviedol, že nemajú služobný fotoaparát a používajú vlastné telefóny.

10 V znaleckom posudku č. 004/2020, Ing. Ján Kuljovský, znalec z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická fotografia, uviedol, inter alia, nasledovné „Skúmanie bolo zamerané na podrobnú obrazovú analýzu zobrazenia grafického súboru s názvom Z. 3.jpg za účelom zistenia, či zobrazenia obsahuje zaznamenanú osobu v pozícií zodpovedanie chytanie rýb takzvane „na bič" s vyviazaným vlasom na konci rybárskej udice. Skúmanie bolo vykonané pomocou grafického editora použitím nástrojov na úpravu zobrazenia za účelom zviditeľnenia konca udice. Skúmanie je dokumentované obrázkami č. 1, č. 2, č. 3, Príloha 3. Vyhodnotením získaných zobrazení je možné jednoznačne konštatovať, že zobrazenie obsahuje pozíciu osoby, ktorá chytá ryby takzvane „na bič". Obrázky č. 2 a č. 3 potvrdzujú, že osoba ktorá drží udicu nad hladinou má na konci vyviazaný vlas pripravený na chytanie rýb. Pozícia, postavenie osoby a držanie udice zodpovedá chytaniu rýb takzvane „na bič". Spracovaním skúmaného zobrazenia s post-produkčnou úpravou je možné jednoznačne konštatovať, že zaznamenaná osoba chytá ryby dvoma udicami nahodenými na hladine označených [1] a [2], jednou udicou takzvane „na bič" označenou [3]. Skúmanie je dokumentované obrázkom č.1 Príloha č. 4. Zaznamenaná osoba súčasne chytala ryby troma udicami.

11 Obžalovaný bol v minulosti raz súdne trestaný, avšak jeho odsúdenie už bolo zahladené. Obžalovaný sa v minulosti nedopustil žiadneho priestupku.

K výroku o vine k právnej kvalifikácií

12 Podľa , kto neoprávnene zasiahne do výkonu práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver alebo ryby alebo loví zver alebo ryby v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva, alebo na seba alebo na iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

13 Podľa o rybárstve a o doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v kaprových vodách sa zakazuje loviť na viac ako dve udice.

14 Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, dospel súd k záveru, že skutok pre ktorý je obžalovaný trestne stíhaný sa stal, tento má znaky trestného činu a nie je pochýb o tom, že sa ho dopustil práve obžalovaný. Z vykonaných dôkazov jedine výsluch obžalovaného svedčil v jeho prospech, všetky ostatné dôkazy svedčili v jeho neprospech. Z výsluchov očitých svedkov Y. a W., z fotografií vyhotovených z miesta činu, ako aj zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo konanie obžalovaného uvedené v skutkovej vete obžaloby. Toto dokazovanie taktiež spoľahlivo vyvrátilo obhajobné tvrdenie obžalovaného, podľa ktorého bič, ktorý držal v rukách, nemal naviazaný vlasec s háčikom. Za toho stavu bolo dostatočne preukázané, že obžalovaný v kaprovom revíri lovil na tri udice, dve udice mal nahodené tzv. na ťažko a pomocou tretej udice - rybárskeho biča, lovil malé, nástrahové rybky. Išlo teda o lovenie rýb spôsobom zakázaným .

15 Bolo zrejmé, že obžalovaný neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že lovil ryby zakázaným spôsobom. Konanie obžalovaného (dlhoročného rybára), súd zo subjektívnej stránky vyhodnotil, ako priamy úmysel, nakoľko obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v porušiť záujem chránený týmto zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené súd právne kvalifikoval skutok obžalovaného ako prečin pytliactva podľa .

16 Po zistení formálnych znakov trestného činu - prečinu, skúmal súd aj materiálnu stránku - materiálny znak prečinu uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom, a to z hľadiska posúdenia všetkých skutočností spadajúcich pod kritéria definované v . Pritom vychádzal z požiadavky, že skutočnosti uvedené v je potrebné hodnotiť vo svojom súhrne bez toho, aby niektorej bol pripisovaný väčší či menší význam (jednej na úkor druhej). Na tomto základe dospel súd k záveru, že konkrétna závažnosť prečinu stíhaného v obžalobe dosahuje vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, teda stupeň vyšší než nepatrný. Tento záver vyplýva z už uvedeného spôsobu vykonania činu a jeho následku popísaného v skutkovej vete rozsudku, z okolností, za ktorých bol spáchaný, ako aj z uvedenej formy a miery zavinenia (priamy úmysel). Tieto všetky rozhodné skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú taký stupeň závažnosti činu, pre ktorý je nevyhnutné vyvodzovať voči páchateľovi trestnú zodpovednosť.

K výroku o treste

17 Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. , , podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

18 Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

19 Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný

zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

20 Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

21 Pri úvahe o druhu a výmere trestu, súd vychádzal z vyššie uvedených skutočností a dospel k záveru, že u obžalovaného najlepšie splní účel trestu uloženie peňažného trestu s primeraným náhradným trestom odňatia slobody. Nakoľko obžalovaný je zamestnaný a jeho čistý mesačný príjem je cca. 800,- €, dospel súd k záveru, že takýto trest dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti, vytvorí podmienky na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

22 Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ustanovením prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri výmere trestu súd taktiež obligatórne prihliadol podľa na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

23 Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť , a to že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život Priťažujúce okolnosti u obžalovaného súd nezistil žiadne. Následne súd trestnú sadzbu ustanovenú v § 56 ods. 1 Tr. zák. (od 160 eur do 331 930 eur) modifikoval s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák. a zistil, že obžalovanému je možné ukladať peňažný trest v rozpätí 160 eur až 221 340 eur. Za toho stavu súd uložil obžalovanému peňažný trest pri dolnej hranici takto určeného rozpätia vo výmere 200 eur, nakoľko mal za to, že takáto výmera trestu bude vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného dostatočne represívna.

24 Súd obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu úmyselne zmaril, ustanovil podľa náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac, nakoľko mal za to, že takýto náhradný trest odňatia slobody bude vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného dostatočný.

25 Uložený peňažný trest na dolnej hranici modifikovanej trestnej sadzby, s primeraným náhradným trestom odňatia slobody považuje súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti prípadu za trest primeraný, spravodlivý, dostatočne zodpovedajúci represívnej funkcii trestu i potrebám generálnej a individuálnej prevencie, ktorý bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli .

26 To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, cestou Okresného súdu Pezinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.