Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/50/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s. r. o., so sídlom Astrová č. 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova č. 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému L. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX/XX, XXX XX V., vedenej pod sp. zn. súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom exekútorského úradu Borovnianska č. 17, 960 01 Zvolen, o vymoženie 1 184,95 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. - 23, zo dňa 20. mája 2015, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. , doručenú súdu dňa 22.04.2015, zamietol podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

V dôvodoch rozhodnutia okresný (exekučný) súd uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/1992 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), avšak na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský rozsudok nie je riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Priznané plnenia vyplývajú z nesplateného spotrebiteľského úveru poskytnutého povinnému právnym predchodcom oprávneného Poštová banka, a.s., IČO 31 340 890, na základe Zmluvy o úvere uzavretej dňa 05.06.2008. Právny vzťah účastníkov podlieha režimu spotrebiteľského práva. Oprávnený predmetnú pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok. Okresný súd predložené listinné dôkazy, najmä Zmluvu o úvere, vrátane Obchodných podmienok pre úver (OP) preskúmaval z hľadiska kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom aplikoval ust. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka - § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a ako od počiatku (ex tunc) neprijateľnú a absolútne neplatnú podmienku zmluvy vyhodnotil rozhodcovskú doložku s odkazom na ust. § 39 a § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) a ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka nie je dojednaná individuálne. Od absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky sa nedá odstúpiť, preto ak aj OP umožňujú spotrebiteľovi najneskôr pri podpise zmluvy doručiť veriteľovi oznámenie o tom, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí (bod 10.2.3. OP), takéto ustanovenie je právne bez významu.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie v rozsahu predloženej žiadosti.

Spochybnil legitimitu exekučného súdu na skúmanie rozhodcovskej doložky pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu (§ 159 ods. 2 O. s. p. ). Exekučný súd pristúpil k hmotnoprávnemu posúdeniu právneho titulu, na ktoré exekučný súd nemá oprávnenie, a exekučný súd takto v rozpore so zákonom nahradil aktivitu, ktorá mala vychádzať zo strany povinného, ktorý nevyužil procesné práva, ktoré mu zákon v konaní priznával - nepodal žalobnú odpoveď a ani žalobu proti rozhodcovskému rozsudku. Všeobecný súd konajúci z pozície exekučného súdu je v oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ust. § 40 v spojení s ust. § 43 ZoRK. V štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd zaoberá tým, či je exekučný titul vykonateľný po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bol exekučný titul vydaný) a po stránke materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia). V rámci tohto skúmania exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozhodcovského súdu.

Oprávnený má zato, že bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, lebo exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie bez toho, aby oprávnený mal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu. Súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny proces s dodržaním zásady „rovnosti zbraní“. Exekučný súd neumožnil účastníkom konania viesť kontradiktórne konanie. Oprávnený nemohol vyjadriť svoje stanovisko k skutkovým a právnym otázkam, ktoré súd nastolil v súvislosti s neprijateľnosťou zmluvnej podmienky.

Predložením rozhodcovskej doložky klientovi si právny predchodca oprávneného plnil len svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a nemožno ho za to sankcionovať. V tejto súvislosti odvolateľ zároveň poukázal na viaceré výhody rozhodcovského konania a na skutočnosť, že rozhodcovská doložka, ktorá zakladá riešenie sporov pred rozhodcovským súdom, zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.).

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1).

Rozhodnutie súdu je založené na zistení o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul. Potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mala byť vykonaná exekúcia.

S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje a dodáva.

V Zmluve o úvere zo dňa 05.06.2008 pod bodom 7) je uvedené: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach“ . K zmluve pripojené tzv. Obchodné podmienky pre úver (verzia 1/2008), v čl. 11 ods. 2. zakotvujú: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoU budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia

dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na zákale ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov.“ Citované obchodné podmienky nadobudli platnosť dňom zverejnenia t.j. 17.12.2007 a účinnosť dňa 01.01.2008. Zároveň boli exekučného súdu predložené aj tzv. Všeobecné obchodné podmienky, obsahujúce rozhodcovskú doložku v čl. 10.2., ktoré v zmysle bodu 8. Časť IV. - Prechodné a záverečné ustanovenia, „nadobudli platnosť 17.12.2007 a účinnosť dňa 01.01.2008. Touto aktualizáciou VOP sa ruší znenie VOP zo dňa 12. júna 2007.“ Nasleduje vytlačené meno predsedu predstavenstva a člena predstavenstva.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodovať o žalobe doručenej žalobcom (t.j. PRO CIVITAS s.r.o. - právnym nástupcom pôvodného oprávneného) podľa čl. 2 ods. 7 zmluvy o úvere, kde sa zmluvné strany (spotrebiteľ a veriteľ) dohodli, že všetky spory vzniknuté z tejto zmluvy, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných podmienkach. Podľa bodu bod 10.2. VOP písm. a), b):

a) - pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania.

b) - pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu a to podľa štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako okresný súd, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 10.2. Všeobecných obchodných podmienok (aj v spojitosti s odkazom na bod 11.2. Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2008)) je neprijateľnou podmienkou podľa ust. § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r) a neplatnou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, aj v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01. 04. 2004 zákonom č. 150/2004 Z.z. z 02. 03. 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (do ust. §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka).

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke, tak ako je formulovaná v bode 10.2. Všeobecných obchodných podmienok je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z formulácie bodu 10. 2 a), b) vyplýva v prípade podania žaloby pre banku aj pre klienta, jednoznačný záväzok banky aj klienta, obrátiť sa výlučne na vopred určený (vybraný) rozhodcovský súd, jednoznačne stanovuje „výlučnú“ právomoc rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť vec ohľadom všetkých sporov ktoré vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy medzi účastníkmi. Spôsob akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v písm. q) bodu 1 Prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS v tom význame, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy.

Z ust. 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, na ktoré poukazuje oprávnený, pre banky vyplývajúcu povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona (pol. 88k odkazuje na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) - ods. 1, nemožno vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, podľa ktorého ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov (pol. 88i - odkazuje na O. s. p. ). Veriteľ (právny predchodca oprávneného) pri podpise zmluvy takto nepostupoval. Dlžníkovi (spotrebiteľovi) jednoznačne nedal na výber, ale mu predložil k podpisu zmluvu vrátane vopred pripravenej rozhodcovskej doložky, ktorá zakotvuje rozhodcovské konanie ako výlučnú možnosť riešenia

sporov, že s takouto doložkou súhlasí. Iný záver nemožno vyvodiť ani s poukazom na znenie bodu 10.2.3. VOP „Ak klient, najneskôr pri uzavretí Bankového obchodu alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to že ju prijal“, ktoré má učiniť zadosť, že klient (povinný) s rozhodcovskou doložkou vyslovil súhlas, a teda bola právne relevantným spôsobom založená právomoc rozhodcovského súdu. Okolnosť, že veriteľ si vymienil, že klient (spotrebiteľ) je povinný platnosť rozhodcovskej doložky namietať pri uzavretí zmluvy resp. bankového obchodu osobitnou formou „písomne“, spotrebiteľa pri vyjednávaní podstatne znevýhodňuje.

S okresným súdom treba súhlasiť v tom, že rozhodcovskú doložku si povinný (spotrebiteľ) osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy vopred pripravenými veriteľom (právnym predchodcom oprávneného) pre veľký počet spotrebiteľov, ktoré povinný ovplyvniť nemohol. V konečnom dôsledku zmluvu mohol len ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam obsiahnutým vo formulárovej predtlači, vrátane rozhodcovskej doložky. Uvedené okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy nasvedčujú tomu a vylučujú záver o voľbe povinného (slobodne sa rozhodnúť) pri podpise zmluvy. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú náležitú pozornosť tejto časti formuláru, nemožno zneužívať k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Na tomto nič nemení technika predkladania

- zapracovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok resp. vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera. Je neakceptovateľné, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú doložku.

Odvolací súd dodáva, že takto uzavretá doložka nespĺňa ani náležitosti písomnej formy, zjavne účastníkmi nie je podpísaná.

Platnosť doložky nemožno obhájiť ani tým, že priamo v zmluve o úvere (bod 7) je uvedené: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo všeobecných obchodných podmienkach“. V Zmluve o úvere zo dňa 05.06.2008 je síce uvedené v ustanovení časti 2, bod 3. že : „Právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami (OP) pre úver, ....... Klient svojím podpisom potvrdzuje, že bol s nimi oboznámený s súhlasí s nimi “, VOP a taktiež Obchodné podmienky pre úver (verzia 1/2008)) sú však len nepodpísaný dokument, ani inak bližšie identifikovaný v zmluve. Potom nemožno prijať záver, že rozhodcovská doložka bola účastníkmi uzavretá v kogentne predpísanej forme, tak ako vyžaduje ust. § 4 ods. 2 prvá veta ZoRK (písomne pod sankciou neplatnosti právneho úkonu).

Okresný súd vo svojom procesnom postupe neprekročil rámec preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z.. V zmysle § 44 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok tak súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ods. 1 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie exekúcie. Je povinnosťou exekučného súdu preskúmať aj exekučný titul a to z hľadísk vyjadrených v ustanovení § 45 ZoRK, teda aj čo do materiálnej správnosti. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 ZoRK.

Postup exekučného súdu keď posudzoval, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný ani tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Svojím postupom okresný súd, ktorý vyhodnotil dojednanie o rozhodcovskej doložke ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, neukrátil oprávneného o právo tvrdiť skutočnosti vo svoj prospech a navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Z úradnej činnosti odvolacieho súdu je zrejmé, že oprávnený vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré iniciuje na základe rozhodcovských rozsudkov (vydaných rozhodcovským súdom na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach adhéznej spotrebiteľskej zmluvy o úvere) ako exekučných titulov je

nepochybne dostatočne informovaný o názore okresného súdu i súdu odvolacieho ohľadom rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v obdobných prípadoch. Uvedený názor okresného súdu preto nebol pre oprávneného prekvapujúci, a mal možnosť sa k nemu vyjadriť (prípadne predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení), a to priamo v návrhu na vykonanie exekúcie (viď § 39 ods. 1 Exekučného poriadku). Právo tvrdiť skutočnosti vo svoj prospech a navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdení nemožno vykladať tak, že by bolo povinnosťou súdu upovedomiť účastníka zastúpeného advokátom na možnosť toto svoje právo využiť (pozri § 5 ods. 2 O. s. p.), ale zahŕňa len povinnosť súdu vytvoriť podmienky, aby tak účastník konania mohol bez zbytočných obmedzení urobiť a pokiaľ svoje právo využije, s účastníkom predloženými tvrdeniami, či dôkazmi sa procesným spôsobom vysporiadať. V prejednávanej veci založil okresný súd svoje rozhodnutie výlučne na listinných dôkazoch, ktoré mu predložil oprávnený, stabilná rozhodovania činnosť okresného i odvolacieho súdu je navrhovateľovi dlhodobo známa a zo strany okresného súdu mu neboli kladené žiadne prekážky prezentovať svoje tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie. Zo strany okresného súdu nedošlo k takému postupu, ktorý by predstavoval zásah do práva oprávneného na súdnu ochranu.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.