Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cb-81-2013.pdf
PDF · 115.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3Cb/81/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v obchodnej veci žalobcu: adidas Slovakia, s.r.o. so sídlom Galvaniho 15/A, 821 04 Bratislava, IČO: 35 739 738, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Martin Fritz, advokát so sídlom Podjavorinskej 4, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: JD Holding, s.r.o. so sídlom Račianska 96, 831 02 Bratislava, IČO: 45 351 031, o zaplatenie 10 110,61 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 10.110,61 € a vždy 8,75 % úrok z omeškania ročne takto:
- zo sumy 373,94 eur od 28.9.2012 do 19.6.2013,
- zo sumy 108,73 eur od 20.6.2013,
- zo sumy 517,58 eur od 28.9.2012,
- zo sumy 572,41 eur od 30.9.2012,
- zo sumy 639,95 eur od 1.10.2012,
- zo sumy 53,46 eur od 1.10.2012,
- zo sumy 1 813,19 eur od 4.10.2012,
- zo sumy 407,51 eur od 5.10.2012,
- zo sumy 876,89 eur od 7.10.2012,
- zo sumy 44,64 eur od 11.10.2012,
- zo sumy 654,90 eur od 11.10.2012,
- zo sumy 50,04 eur od 12.10.2012,
- zo sumy 116,70 eur od 14.10.2012,
- zo sumy 130,80 eur od 14.10.2012,
- zo sumy 1 461,11 eur od 18.10.2012,
- zo sumy 354,06 eur od 18.10.2012,
- zo sumy 76,68 eur od 19.10.2012,
- zo sumy 22,16 eur od 19.10.2012,
- zo sumy 338,94 eur od 20.10.2012,
- zo sumy 14,58 eur od 20.10.2012,
- zo sumy 608,08 eur od 21.10.2012,
- zo sumy 40,44 eur od 25.10.2012,
- zo sumy 79,26 eur od 26.10.2012,
- zo sumy 47,21 eur od 29.10.2012,
- zo sumy 968,86 eur od 4.11.2012,
- zo sumy 57,67 eur od 8.11.2012,
- zo sumy 54,76 eur od 23.11.2012, úroky z omeškania všetky do zaplatenia a náhradu iných trov konania v sume 606,50 € a náhradu trov právneho zastúpenia k rukám JUDr. Martina Fritza, advokáta v sume 649,30 € a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca podal na Okresný Skalica dňa 8.7.2013 žalobu, ktorou navrhol zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10 110,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 373,94 eur od 28.9.2012 do 19.6.2013, zo sumy 108,73 eur od 20.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 517,58 eur od 28.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 572,41 eur od 30.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 639,95 eur od 1.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 53,64 eur od 1.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 1 813,19 eur od 4.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 407,51 eur od 5.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 876,89 eur od 7.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 44,64 eur od 11.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 654,90 eur od 11.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 50,04 eur od 12.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 116,70 eur od 14.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 130,80 eur od 14.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 1 461,11 eur od 18.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 354,06 eur od 18.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 76,68 eur od 19.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 22,16 eur od 19.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 338,94 eur od 20.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 14,58 eur od 20.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 608,08 eur od 21.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 40,44 eur od 25.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 79,26 eur od 26.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 47,21 eur od 29.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 968,86 eur od 4.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 57,67 eur od 8.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 54,76 eur od 23.11.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný prevzal od žalobcu tovar v celkovej hodnote 10 428,30 eur, ide o faktúry: č. XXXXXXXXX zo dňa 28.8.2012 na sumu 517,58 eur, splatná 27.9.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 30.8.2012 na sumu 572,41 eur, splatná 29.9.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 31.8.2012 na sumu 639,95 eur, splatná 30.9.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 31.8.2012 na sumu 53,46 eur, splatná 30.9.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 3.9.2012 na sumu 1 813,19 eur, splatná 3.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 4.9.2012 na sumu 407,51 eur, splatná 4.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 6.9.2012 na sumu 876,89 eur, splatná 6.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 10.9.2012 na sumu 44,64 eur, splatná 10.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 10.9.2012 na sumu 654,90 eur, splatná 10.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 11.9.2012 na sumu 50,04 eur, splatná 11.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 13.9.2012 na sumu 116,70 eur, splatná 13.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 13.9.2012 na sumu 130,80 eur, splatná 13.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 17.9.2012 na sumu 1 461,11 eur, splatná 17.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 17.9.2012 na sumu 354,06 eur, splatná 17.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 18.9.2012 na sumu 76,68 eur, splatná 18.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 18.9.2012 na sumu 22,16 eur, splatná 18.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 19.9.2012 na sumu 338,94 eur, splatná 19.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 19.9.2012 na sumu 14,58 eur, splatná 19.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 20.9.2012 na sumu 608,08 eur, splatná 20.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 24.9.2012 na sumu 40,44 eur, splatná 24.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 25.9.2012 na sumu 79,26 eur, splatná 25.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 28.9.2012 na sumu 47,21 eur, splatná 28.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 4.10.2012 na sumu 968,86 eur, splatná 3.11.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 8.10.2012 na sumu 57,67 eur, splatná 7.11.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 23.10.2012 na sumu 54,76 eur, splatná 22.11.2012 a ďalej o faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 28.8.2012 na sumu 426,42 eur, splatnú 27.9.2012 a dobropis č. XXXXXXXXX zo dňa 21.9.2012 na sumu 52,48 eur, pričom po započítaní dobropisu zostala z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 28.8.2012 neuhradená suma v hodnote 373,94 eur. Žalovaný dňa 19.6.2013 uhradil žalobcovi sumu 265,21 eur a preto neuhradená časť z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 28.8.2012 predstavuje sumu 108,73 eur. Žalovaný dlžnú sumu 10 110,61 eur neuhradil.
Podaním zo dňa 26.8.2013 žalobca z dôvodu chyby v písaní opravil svoju žalobu v časti nesprávne žalovaného úroku z omeškania z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 31.8.2012, ktorý správne znie 8,75 % ročne zo sumy 53,46 eur od 1.10.2012 do zaplatenia.
Súd vo veci vydal pod č.k. 3Rob/33/2013-23 dňa 3.9.2013 platobný rozkaz, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. V zákonom stanovenej lehote podal voči platobnému rozkazu žalovaný odpor, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že nárok žalobcu neuznáva čo do dôvodu a výšky, nakoľko uvádzané fakturácie nezodpovedajú dohodnutým obchodným podmienkam a nezohľadňujú obchodné zvyklosti. Ďalej argumentoval tým, že dodaný tovar mal vady, ktoré znemožnili jeho predaj, mal záujem tovar vrátiť, avšak žalobca ho neprevzal, čo považuje za porušovanie obchodnej praktiky.
Žalobca a jeho splnomocnenec sa na riadne a včasne predvolané pojednávanie nedostavili, neúčasť ospravedlnil splnomocnenec žalobcu, ktorý súhlasil s rozhodnutím veci v ich neprítomnosti.
Žalovaný na svoju obranu v odpore uviedol, že nárok žalobcu neuznáva čo do dôvodu a výšky, fakturácie žalobcu nezodpovedajú dohodnutým obchodným podmienkam a nezohľadňujú obchodné zvyklosti. Podľa žalovaného dodaný tovar mal vady, bol preto nepredajný a žalovaný ho chcel vrátiť. Žalobca tovar neprevzal, čo žalovaný považoval za porušenie obchodnej dohody a fakturáciu za neoprávnenú. Navrhol z týchto dôvodov platobný rozkaz zrušiť a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Žalobca považoval odpor čo do dôvodu a výšky z dôvodu neoprávnenej fakturácie za účelový a trval na žalobe v plnom rozsahu.
Súd vec prejednal a nakoniec aj rozhodol s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti účastníkov a zástupcu (splnomocnenca) žalobcu. Žalovaný ospravedlnil síce svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 13.7.2015, ale za dôvod neúčasti označil, že od 11.7.2015 do 25.7.2015 bude na pracovnej ceste mimo územia SR a za ideálne navrhol vytýčiť termín pojednávania po 20.8.2015. Súd neakceptoval dôvod neúčasti konateľa žalovaného. Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Občiansky súdny poriadok ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania /§ 115 ods. 1 O.s.p./, a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie / § 101 ods. 2 O.s.p./. Žalovaný je právnickou osobou, ktorej právnou formou je spoločnosť s ručením obmedzeným. Všeobecne za dôležitý dôvod neúčasti účastníka (zástupcu) treba považovať také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé neúčasť účastníka (zástupcu) na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne z hľadiska objektívneho aj subjektívneho, či mohla byť prekážka predvídaná prípadne odvrátená. Žalovaný bol predvolaný na pojednávanie dňa 9.6.2015, kedy prevzal predvolanie, o čom svedčí doručenka, založená v spise. Žalovaný vedel o tom, že sa vedie súdne konanie od 23.9.2013, kedy si prevzal vtedy podnikajúc ešte pod obchodným menom BEGIN s.r.o. a so sídlom O. platobný rozkaz a žalobu, súvisiace s prejednávanou vecou a 8.10.2013 podal proti nemu odpor. Súd mal za to, že na strane žalovaného neexistovala taká subjektívna alebo objektívna prekážka alebo časová tieseň do dňa konania pojednávania v prejednávanej veci, aby nemohol konateľ žalovaného odstrániť prekážku, ktorú označil za dôvod ospravedlnenia a pre ktorú navrhol odročiť pojednávanie. Žalovaný je účastníkom, ktorý je právnickou osobou, za ktorú zo zákona koná, zastupuje žalovaného navonok aj v súdnom konaní konateľ. Žalovaný, t.j. účastník súdneho konania a ani jeho konateľ nebol v časovej tiesni a mohol a konateľ mohol využiť právo, dané mu v Ústave SR a v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku a splnomocniť na to spôsobilú osobu, či advokáta alebo inú fyzickú osobu na zastúpenie žalovaného na pojednávaní. Žalovaný aj jeho štatutár (zákonný zástupca) sa o pojednávaní dozvedeli v dostatočnom časovom predstihu a preto súd neakceptoval ospravedlnenie zástupcu (konateľa) žalovaného z dôvodu jeho pracovnej cesty, nepovažujúc dôvod ani za vážny dôvod neúčasti. Predpokladá sa, že konateľ žalovaného riadne zastupuje a zvyčajne sa tak deje vždy v pracovné dni a v konečnom dôsledku by každý jeden pracovný deň, kedy by súd vytýčil pojednávanie mohol slúžiť ako dôvod ospravedlnenia. Súd mal z uvedených dôvodov za to, že sú splnené podmienky, dané v § 101 ods. 2 O.s.p. , t.j. že účastník , (zástupca) nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania a neboli pre odročenie pojednávania zistené žiadne subjektívne a objektívne podmienky na strane žalovaného / jeho zástupcu/ na odročenie pojednávania. Súd pri neakceptovaní dôvodu neúčasti žalovaného a jeho štatutára prihliadol i na to, že v sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci sú vždy najmenej dvaja účastníci, nielen žalovaný, ale účastníkom konania je aj žalobca a ak by súd prijal za akceptovateľný dôvod pre odročenie pojednávania dôvody zástupcu žalovaného, mohlo by prísť k ujme na právach žalobcu na rýchle prejednanie veci a vo veci by mohlo byť odročenie pojednávania označené za prieťah v konaní. Preto súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho zástupcu, pričom pri rozhodovaní prihliadol na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie faktúrami, uznaním záväzku žalovaným, dokladom o čiastkových úhradách žalovaného a zistil tento skutkový stav veci:
V uznaní záväzku zo dňa 18.1.2013 žalovaný svojim podpisom uznal záväzok voči žalobcovi v celkovej sume 10 743,03 eur, ktorý vznikol medzi účastníkmi tým, že žalovaný odobral od žalobcu tovar a to na základe faktúr uvedených v žalobe a tiež faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 27.8.2012 na sumu 102 eur, splatná 26.9.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 3.9.2012 v sume 183,60 eur, splatná 3.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 4.9.2012 v sume 81.61 eur, splatná 4.10.2012, od ktorých bol odpočítaný dobropis č. XXXXXXXXX zo dňa 21.9.2012 v sume 52,48 eur, splatná 21.9.2012.
Žalobca dodal žalovanému tovar, ktorého kúpnu cenu žalovanému vyfaktúroval nasledovnými faktúrami: č. XXXXXXXXX zo dňa 28.8.2012 na sumu 517,58 eur, splatná 27.9.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 30.8.2012 na sumu 572,41 eur, splatná 29.9.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 31.8.2012 na sumu 639,95 eur, splatná 30.9.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 31.8.2012 na sumu 53,46 eur, splatná 30.9.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 3.9.2012 na sumu 1 813,19 eur, splatná 3.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 4.9.2012 na sumu 407,51 eur, splatná 4.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 6.9.2012 na sumu 876,89 eur, splatná 6.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 10.9.2012 na sumu 44,64 eur, splatná 10.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 10.9.2012 na sumu 654,90 eur, splatná 10.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 11.9.2012 na sumu 50,04 eur, splatná 11.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 13.9.2012 na sumu 116,70 eur, splatná 13.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 13.9.2012 na sumu 130,80 eur, splatná 13.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 17.9.2012 na sumu 1 461,11 eur, splatná 17.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 17.9.2012 na sumu 354,06 eur, splatná 17.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 18.9.2012 na sumu 76,68 eur, splatná 18.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 18.9.2012 na sumu 22,16 eur, splatná 18.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 19.9.2012 na sumu 338,94 eur, splatná 19.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 19.9.2012 na sumu 14,58 eur, splatná 19.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 20.9.2012 na sumu 608,08 eur, splatná 20.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 24.9.2012 na sumu 40,44 eur, splatná 24.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 25.9.2012 na sumu 79,26 eur, splatná 25.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 28.9.2012 na sumu 47,21 eur, splatná 28.10.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 4.10.2012 na sumu 968,86 eur, splatná 3.11.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 8.10.2012 na sumu 57,67 eur, splatná 7.11.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 23.10.2012 na sumu 54,76 eur, splatná 22.11.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 28.8.2012 na sumu 426,42 eur, splatnú 27.9.2012.
Dokladom o čiastkových úhradách žalovaného má súd preukázané, že žalovaný dňa 19.6.2013 uhradil žalobcovi sumu 81,61 eur a 183,60 eur, pričom platby boli priradené k faktúre č. XXXXXXXXX. zo dňa 28.8.2012. Na uvedenú faktúru bol započítaný aj dobropis č. XXXXXXXXX zo dňa 21.9.2012 v sume 52,48 eur za zreklamovaný chybný tovar.
Podľa § 409 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
Podľa § 448 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.
Podľa § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa § 443 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.
Podľa § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 323 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná, ods. 2 za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa § 365 veta prvá Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas voj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"), b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý, c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu, d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalobca v konaní tvrdil, že má pohľadávku na zaplatenie z kúpnej zmluvy, z ktorej je žalovaný dlžníkom a má voči žalobcovi nesplnený záväzok, vzniknutý nesplnením jeho povinnosti zaplatiť za tovar kúpnu cenu z kúpnej zmluvy, ktorá je záväzkovoprávnym vzťahom. Žalovaný v podstate tvrdil, že žalobca z kúpnej zmluvy nesplnil svoj záväzok vyplývajúci predávajúcemu z kúpnej zmluvy dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a tovar mal vady, chcel ho vrátiť a žalobca ho neprevzal.
Pohľadávkou v záväzkovom práve sa rozumie subjektívne právo jedného subjektu (veriteľa) požadovať od druhého subjektu (dlžníka) toho istého záväzkovoprávneho vzťahu určité plnenie, t.j. požadovať od dlžníka, aby niečo dal, aby niečo konal alebo niečo nekonal, t.j. opomenul, či strpel (§ 494 O9Z a § 495 OZ). Záväzkový právny vzťah (záväzok, obligácia) je právny vzťah, z ktorého jedna strana (dlžník) je povinná druhej strane (veriteľovi) z daného dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť, a táto je oprávnená to požadovať. Z hľadiska dlžníka sa povinnosť plniť nazýva dlhom, záväzkom, povinnosťou a z hľadiska veriteľa právo vyžadovať plnenie sa nazýva pohľadávkou, právom. Záväzkom sa rozumie povinnosť vyplývajúca zo záväzkovoprávneho vzťahu, dlh, záväzok, predstavuje povinnosť dlžníka poskytnúť veriteľovi určité plnenie.
Z dokazovania, vykonaného listinnými dôkazmi, a to faktúrami a uznaním záväzku žalovaným, pred zmenou obchodného mena z BEGIN s.r.o. na JD Holding s.r.o. a zmenou sídla najprv O. XXXX/XX, H. na I. XX, P. od 22.7.2014, identifikačné číslo nezmenené ( IČO 45 351 031) súd vyvodil, že medzi účastníkmi vznikol platne záväzkový vzťah podľa Obchodného zákonníka, konkrétne záväzkový vzťah z kúpnej zmluvy podľa ustanovenia § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca, v záväzkovom vzťahu, pri dodaní tovaru predávajúci, dodal žalovanému tovar určený jednotlivo a čo do množstva, druhu a žalovaný, v záväzkovom vzťahu z kúpnej zmluvy kupujúci, prevzatím tovaru, čo bolo preukázané z uznania záväzku spoločnosťou žalovaného, kde je uvedené, že spoločnosť odobrala od žalobcu tovar nadobudol vlastnícke právo k veciam. Prevzatím tovaru a nadobudnutím vlastníctva k nemu vznikol žalovanému záväzok zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu tovaru celkom vo výške 10.110,61 eur, uvedenej vo faktúrach predložených žalobcom na dôkaz, okrem tých kúpnych cien, o ktorých bolo dokladom o čiastkových úhradách žalovaného preukázané, že žalovaný dňa 19.6.2013 uhradil žalobcovi sumu 81,61 eur a 183,60 eur, pričom platby boli priradené k faktúre č. XXXXXXXXX zo dňa 28.8.2012. Na uvedenú faktúru bol započítaný aj dobropis č. XXXXXXXXX zo dňa 21.9.2012 v sume 52,48 eur za zreklamovaný chybný tovar, ktoré sumy ale žalobca na zaplatenie v súdnom konaní neuplatnil. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalovaný má povinnosť podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 447 a § 448 ods. 2 Obchodného zákonníka zaplatiť kúpnu cenu tovaru, ku ktorému podľa § 443 Obchodného zákonníka nadobudol vlastnícke právo a práve vo výške 10.110,61-eur.
Pokiaľ sa týka tvrdenia žalovaného, že žalobca nesplnil celkom povinnosti predávajúceho a tovar mal vady , k tomu súd uvádza, že podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a súd u žalovaného, ktorý nie je zastúpený advokátom podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku splnil voči žalovanému poučovaciu povinnosť, že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada a skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Poučenie podľa doručenky žalovaný prevzal spolu s predvolaním na termín pojednávania, t.j. dňom 9.6.2015. K vyhláseniu uznesenia o skončení dokazovania došlo na pojednávaní 13.7.2015.
V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, kde platí pravidlo, že dôkazné bremeno ohľadne tvrdených skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý tieto skutočnosti tvrdí. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Žalovaný na svoje tvrdenie, že žalobca mu poskytol vadné plnenie z kúpnej zmluvy neoznačil ani v podanom odpore ani pri ospravedlnení z neúčasti na pojednávaní napriek poučeniu súdu žiadne dôkazy, hoci na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že žalobca pri dodaní tovaru porušil povinnosti predávajúceho ustanovené pri kúpnej zmluve v zmysle § 420 Obchodného zákonníka, t.j. že žalobca nedodal tovar v množstve, akosti a vyhotovení, určených zmluvou, nezabalil ho alebo nevybavil na prepravu spôsobom určeným v zmluve alebo že nesplnil povinnosti podľa § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka a ani netvrdil, že ak mu podľa obrany v odpore proti platobnému rozkazu bol dodaný tovar celkom v žalovanej sume 10.110,61-eur, že využil práva kupujúceho z nárokov vád tovaru, upravených v ustanoveniach § 436 Obchodného zákonníka, v § 437 Obchodného zákonníka alebo ostatných ustanoveniach Obchodného zákonníka, týkajúcich nárokov z vád tovaru, okrem tovaru, ktorého cena bola faktúrovaná fa č. XXXXXXXXX zo dňa 28.8.2012, na bol započítaný dobropis č. XXXXXXXXX zo dňa 21.9.2012 na čiastku 52,48 eur za zreklamovaný chybný tovar, ktorý dôkaz ale nepredložil žalovaný, ale žalobca.
Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, žalovaný neuniesol bremeno dôkazu.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že si žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť preukázať tvrdený skutkový stav ohľadom jeho nárokov z vád tovaru a súd mal za to, že žalovaný v tomto tvrdení neuniesol dôkazné bremeno , ktorého výsledkom mal byť podľa návrhu žalovaného procesný neúspech žalobcu a procesný úspech žalovaného.
Súd pri hodnotení dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach vzal v úvahu, že žalovaný svojím písomným prejavom z 18.1.2013, adresovaným žalobcovi (svojmu veriteľovi) uznal záväzok na zaplatenie kúpnych cien tovaru zo všetkých faktúr, ktoré boli v konaní súdu predložené na dôkaz. Aby uznanie záväzku bolo účinné, zákon požaduje splnenie určitých požiadaviek a vymedzuje formálne aj obsahové náležitosti tohto jednostranného právneho úkonu. Posudzujúc, či došlo k účinkom a právnym následkom pre vec účastníkov, s ktorými ich Obchodný zákonník spája, súd po oboznámení sa s uznávacím prejavom žalovaného dospel k záveru, že ide o jeho jednostranný právny úkon dlžníka, adresovaný žalobcovi, ktorý podpísala vtedajšia konateľka žalovaného R., zapísaná v obchodnom registri pri obchodnom mene žalovaného a oprávnená konať samostatne. Písomná forma právneho úkonu, vyžadovaná zákonom bola dodržaná a uznanie záväzku je adresované veriteľovi. Súd hodnotí z hľadiska určitosti právneho úkon žalovaného ako spĺňajúci požiadavku určitosti tým, že je v uznaní záväzku žalovaným jednoznačne určené číslami faktúr (daňovými dokladmi), dňami ich vystavenia, dňami splatnosti cien z faktúr a sumou eur, ktoré záväzky z kúpnej zmluvy, resp. z kúpnych zmlúv žalovaný uznáva a je jednoznačný spôsob vymedzenia záväzku, z tej ktorej kúpnej zmluvy, na základe ktorej záväzok vznikol. K uznaniu záväzku žalovaným došlo zákonom predpísaným spôsobom, ktorý zakladá vyvratiteľnú právnu domnienku, že záväzok žalovaného v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Vzhľadom na vyvrátiteľnosť domnienky, čo znamená že sa predpokladá, že dlžník má naďalej možnosť preukázať, že záväzok nevznikol, prípadne že v čase uznania už netrval. Dôkazné bremeno má dlžník, v procesnom postavení v súdnom konaní žalovaný. Vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky zaväzuje aj súd pri hodnotení dôkazov podľa § 133 Občianskeho súdneho poriadku, a to v tom zmysle, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Existencia záväzku je nesporná len v čase uznania a preto z uznania záväzku nemožno vyvodzovať, že tento záväzok trvá aj neskôr. K zániku záväzkovoprávneho vzťahu dochádza na základe právnych skutočností, s ktorými objektívne právo spája právny následok ich zániku. Záväzok zaniká splnením, započítaním, nováciou a tým uspokojením veriteľa alebo pri neuspokojení veriteľa, odpustením dlhu, nemožnosťou plnenia, uplynutím času, výpoveďou zmluvy dojednanej na dobu neurčitú, uložením do úradnej úschovy, splynutím, na základe rozhodnutia štátneho orgánu, zánikom právnickej osoby bez právneho nástupcu, ak nebola pohľadávka veriteľa uspokojená. V konaní žalovaný nepreukázal, že jeho záväzok zaplatiť kúpnu cenu 10.110,61- eur zanikol po uznaní záväzku niektorým zo spôsobov podľa práva a preto ho súd na splnenie povinnosti kupujúceho zaplatiť 10.110,61-eur zaviazal rozsudkom. V súdenej veci účastníkov nedošlo k predloženiu takého dôkazu, ktorý by preukazoval zánik celého uznaného záväzku žalovaného, zanikla iba jeho časť do výšky 265,21-eur (sumy 81,61 eur a 183,60 eur), uhradené 19.6.2013 po uznaní záväzku a dobropisovaná suma. K účinkom uznania záväzku súd uvádza, že uznanie záväzku nespôsobuje zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom (privatívna novácia).
O príslušenstve pohľadávky, t.j. úroku z omeškania súd rozhodol s tým, že žalovaný sa podľa § 365 prvej vety Obchodného zákonníka dostal do omeškania so žalovanou sumou, pretože neplnil záväzok zaplatiť kúpnu cenu riadne a včas. Žalobcovi preto patrí úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti tej ktorej ceny. O výške úroku z omeškania nebolo v konaní zistené, že bola dohodnutá, preto ju súd priznal podľa predpisov občianskoprávnych a vo výške podľa § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorou sa vykonáva ustanovenie § 517 ods. 2 OZ. Žalobca sa dôvodne domáhal po žalovanom príslušenstva pohľadávky a preto súd žalobe vyhovel aj v tejto časti.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešným účastníkom, priznal súd náhradu iných trov konania za zaplatený súdny poplatok za žalobu v sume 606,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 649,30 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej služby a to za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, za podanie žaloby na súd a 20 % DPH.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 251 ods. l O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.