Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/294/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou v právnej veci navrhovateľky: F. I., Z.. XX.XX.XXXX, B. F. Č.. XX, zastúpená advokátom: JUDr. Ernest Csonga, so sídlom Jesenského 5026/13A, Dunajská Streda proti odporcovi: P. E., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. Č.. XXX o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa a o návrhu odporcu na zníženie výživného takto

rozhodol:

Výživné stanovené rozsudkom tunajšieho súdu č. -60 zo dňa 15.01.2010 na navrhovateľku súd zmeňuje tak, že výživné zo sumy 100,-€ zvyšuje na sumu 140 € od 23.10.2013.

Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 23.10.2013 do 30.07.2015 je suma vo výške 850,32 €.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke dlh na zročnom výživnom v mesačných splátkach po 24,-€ spolu s bežným výživným tak, že omeškanie splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd vo zvyšku návrh navrhovateľky zamieta.

Súd návrh odporcu na zníženie výživného zamieta.

Súd konanie v časti čo sa týka zvýšenia výživného zo sumy 100,-€ na sumu 250,-€ za obdobie od 15.10.2013 do 22.10.2013 ako aj zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 100,- € od 01.07.2013 až do zaplatenia, zo sumy 100,-€ od 01.08.2013 až do zaplatenia a zo sumy 100,-€ od 01.09.2013 až do zaplatenia zastavuje.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom zo dňa 23.10.2013 sa domáhala na tunajšom súde o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa.

Odporca žiadal návrh zamietnuť, uviedol, že žiada, aby súd znížil výživné na navrhovateľku.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi a to najmä rozsudkom tunajšieho súdu -60 zo dňa 15.01.2010, potvrdením o návšteve strednej alebo vysokej školy ako a č.l. 11, rozsudkom tunajšieho súdu -19 zo dňa 28.09.2001 ako na č.l. 16, písomným podaním právneho zástupcu navrhovateľky ako na č.l. 33, 105, zárobkovým výkazom odporcu za rok 2013 ako na č.l. 36,37, 102, 103, 125, rozhodnutím sociálnej poisťovne ako na č.l. 38, rozhodnutím Úradu práce, soc. vecí a rodiny v X. zo dňa 02.12.2013 ako na č.l. 40, rodnými listami malol. V. a malol. E. ako na č.l. 42,43, rozpisom pravidelných mesačných výdavkov odporcu ako na č.l. 44, písomným podaním právnej zástupkyni odporcu spolu s podaním vzájomného návrhu na zníženie výživného ako na č.l. 49, oznámením

Úradu práce, soc. vecí a rodiny v X. ako na č.l. 55, 113, oznámením o skončení pracovného pomeru odporcu ako na č.l. 58, oznámením Allianz o výplate poistného plnenia ako na č.l. 59, zmluvou o splátkovom úvere ako na č.l. 67, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako na č.l. 70, zárobkovým výkazom manželky odporcu ako na č.l. 92, správou bývalého zamestnávateľ odporcu spolu s oznámením o skončení pracovného pomeru ako na č.l. 114, 115, lustráciou v sociálnej poisťovni na odporcu ako na č.l. 119, lustráciou v sociálnej poisťovni na manželku odporcu ako na č.l. 133 a ustálil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľka v návrhu ako aj na ústnych pojednávaniach uviedla, že manželstvo jej matky a odporcu bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu a v rozvodovom konaní odporca bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 2000 Sk. Rozsudkom tunajšieho súdu jej bolo zvýšené výživného zo sumy 2000 Sk na sumu 100,-€ mesačne. Uviedla, že odporca neprispieva pravidelne na jej výživu tak, ako to ustanovuje rozhodnutie tunajšieho súdu. Poukázala na tú skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného uplynuli viac ako tri roky a na jej strane došlo k zmene pomerov, pričom zmena spočíva najmä v tom, že v roku 2013 úspešne ukončila strednú školu a začala študovať na Q. H. T. T. V. B., študijný odbor vyššie odborné štúdium - cestovný ruch, pričom ide o prvý stupeň vysokoškolského vzdelávania zameraného na prax. V tejto súvislosti vznikli jej vyššie výdavky a to a školné, ktoré na jeden polrok činí 330,-€. Ďalšie výdavky má na učebnice, na bývanie, nakoľko počas týždňa býva v podnájme. Poukázala na tú skutočnosť, že tým pádom ročne platí školné 660,-€, na zápisné zaplatila 150,-€, na učebnice na jeden školský rok 100,-€. Potrebuje ďalej na cestovné cca 70,-€ mesačne, na mobilný telefón 20,-€, na ošatenie a obuv mesačne 70,-€, na stravu 100,-€ mesačne, na drogériu 20,- € mesačne a na MHD v Bratislave platí trojmesačne sumu 35,90 €. Čo sa týka vyjadrenia odporcu ohľadne odpredaja bytu, uviedla, že peniaze, ktoré získali z odpredaja bytu v roku 2004 použili na úhradu úverov a hypoték, ktoré nehnuteľnosť zaťažovali. Nie je pravdou, že by prenechaný byt predstavoval takú hodnotu, z ktorej by do dnes profitovala vo forme podielu na zisku ako to uvádza odporca. Čo sa týka obdŕžania finančnej hotovosti vo výške 1579,98 € od poisťovne Allianz-Slovenská poisťovňa, pričom uviedla, že uvedené financie spotrebovala na hradenie školného a výdaje spojené so školou. Čo sa týka vyčíslenia pravidelných mesačných opakujúcich sa výdavkov uviedla, že na prvý pohľad je zrejmé, že odporcom prezentované mesačné výdaje vo výške 1591,03 € nie je možné vykryť zo sumy 1371,47 € ( rozdiel 219,56 €). Uviedla, že má za to, že odporca má ďalšie príjmy, ku ktorým sa v tomto konaní nepriznal. V prípade ak by súd vyhovel návrhu odporcu a znížilo by sa výživné zo sumy 100,-€ mesačne na sumu 50,-€, nespôsobilo by to výraznú zmenu pomerov u odporcu. Na ústnom pojednávaní dňa 22.06.2015 uviedla, že návrh v časti čo sa týka úrokov z omeškania berie späť a v tejto časti žiada konanie zastaviť. Uviedla ďalej, že teraz navštevuje druhý ročník Q. H. T. T.. Nakoľko škola sa nachádza v B. na cestovné potrebuje mesačne 70-100 €. Do B. platí na jednu cestu 1,35 € a tým že je študentom na MHD potrebuje na jednu cestu 0,35 € a musí ešte prestúpiť. V prípade ak potrebuje knihy do školy, musí to sama uhradiť, pričom na jeden školský rok potrebuje sumu okolo 70,-€. Na ošatenie potrebuje 70,-€ a na stravu 100,-€. Musí ďalej doplácať na lieky, hygienické potreby spolu okolo 30,-€. Internet nemá a na mobilný telefón má paušál a to 30-50 €. Uviedla, že teraz býva u svojho priateľa už rok, kde nič nemusí platiť. Pomáha jej priateľ a jej matka. Uviedla ďalej, že jej matka je na invalidnom dôchodku a z invalidného dôchodku uhrádza stravu a ošatenie. Žiadal návrhu vyhovieť v celom rozsahu a zamietnuť návrh odporcu.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení ako aj na ústnych pojednávaniach uviedol, že s návrhom navrhovateľky nesúhlasí. Uviedol, že z jeho strany došlo k zmene pomerov. Podaním z dňa 28.02.2014 poukázal na to, že od 15.02.2014 je nezamestnaný a je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Poukázala ďalej na to, že hoci navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že jej matka F. je poberateľkou invalidného dôchodku a že jej možnosti prispievať na jej výživu sú obmedzené, zabudla

uviesť skutočnosť, že byt ktorý spolu obývali s matkou navrhovateľky a nadobudli počas trvania ich manželstva prenechal matke navrhovateľky, ktorá to sama odpredala za 1.197.000 Sk, ktorú sumu odovzdala svojim rodičom do rodinného podniku. Uviedol, že pokiaľ si matka navrhovateľky mohla dovoliť zrealizovať takúto investíciu do rodinného podniku zrejme ani navrhovateľka ani jej matka na tieto finančné prostriedky neboli odkázané a pravdepodobne za tieto investície podieľa sa matka na zisku z podnikania. Uviedol ďalej, že navrhovateľke bolo v marci 2011 vyplatené poistné plnenie vo výške 1579,98 €, ktoré poistenie v prospech navrhovateľky po rozvode manželstva platil on. Uviedol, že okrem vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke má dve vyživovacie povinnosti k svojim dvom malol. dcéram a to malol. E., nar. v roku XXXX a V., nar. v roku XXXX. Od času poslednej úpravy výživného pre navrhovateľku došlo k zmene pomerov i na jeho strane, poukazujúc na to, že okrem navrhovateľky má dve malol. deti. Malol. V. začala navštevovať základnú školu a malol. E. začala navštevovať druhý stupeň Základnej školy v Š., čím mu vznikli nové náklady ako napr. náklady spojené s investovaním do školy. Zvýšené náklady si vyžaduje aj zdravotný stav malol. E., nakoľko je liečená v imunologickej ambulancii, s čím sú spojeného náklady na jej liečbu. Uviedol, že so svojou manželkou I. žijú v spoločnej domácnosti a spoločnej zabezpečujú výchovu svojich dvoch malol. detí. Jeho manželka pre diagnostikovanie astmy je vedená ako pacientka v imunologickej ambulancii a v ambulancii endokrinológa. Jej liečba si taktiež vyžaduje pravidelné výdaje. Čo sa týka jeho výdavkov uviedol, že platí výživné na navrhovateľku vo výške 100,-€, potrebuje cestovné do práce vo výške 94,60 €, ďalej platí úver na bývanie vo výške 184,18 €, na poistenie úveru 26,71 €, na flexipôžičku 176,38 €, na inkaso 129,64 €, zálohu na elektrinu 68,60 €, na internet 17,90 € mesačne. Čo sa týka ďalších výdavkov ďalej platí vývoz komunálneho odpadu mesačne vo výške 10,68 €, povinné zmluvné poistenie na auto 9,08 €. Na mobilný telefón platí mesačne 27,76 € ako aj lieky na vysoký tlak, čo potrebuje a dopláca 10,-€. Čo sa týka výdavkov jeho manželky tá platí na mobilný telefón mesačne sumu 30,30 €, ďalej na lieky na alergiu a na imunitu mesačne 15,-€. Ďalšie náklady má na malol. deti a to na malol. E. platí na jeden školský rok ZRPŠ 25,-€, čo je mesačne 2,50 €, cestovné do školy na malol. E. 15,40 € ( 0,35 € x 2 x 22 dní), ostatné výdaje spojené zo školou ako napr. školské pomôcky, školské výlety mesačne 10,-€, lieky na alergiu a imunitu 10,-€. Ďalšie náklady na malol. V. sú ZRPŠ 13,-€ na jeden školský rok, teda mesačne 1,30 €, obedy v školskej jedálni mesačne 18,-€, krúžok mažoretky 13,-€, ostatné výdaje spojené zo školou ako školské pomôcky a výlety 10,-€ mesačne. Uviedol ďalej, že čo sa týka stravného na štvorčlennú rodinu je to vo výške 300,-€, ošatenie a obuv na štvorčlennú rodinu 250,-€ mesačne a drogéria na štvorčlennú rodinu 60,-€ mesačne. Spolu má teda výdavky mesačne vo výške 1591,03 €. V čase podania písomného vyjadrenia dňa 28.02.2014 uviedol ďalej, že je nezamestnaný a jeho predchádzajúci mesačný príjem bol cca 700,- €. Jeho manželka je zamestnaná a jej mesačný príjem aj s daňovým bonusom na obe deti je 624,43 €. Na obe deti poberá rodinné prídavky v celkovej výške 47,04 €. Už pri tomto príjme jeho rodiny teda spolu vo výške 1371,47 € finančne s veľkými ťažkosťami zabezpečovali chod ich rodiny. Uviedol, že predkladané mesačné opakujúce sa výdaje zahrňujú len nevyhnutné náklady jeho rodiny, pretože na také výdaje, ako kultúra, rodinná dovolenka im finančné prostriedky nepostačujú. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby súd znížil výživné na navrhovateľku zo sumy 100,-€ na sumu 50,- €. Na ústnom pojednávaní dňa 22.06.2015 ďalej uviedol, že je zamestnaný, pričom musí cestovať do zamestnania, má výdavky na pohonné hmoty vo výške 100,-€ mesačne. Keďže je rozvedený, musel zabezpečiť pre svoju druhú rodinu bývanie a preto bol nútený zobrať si úver vo výške 20.000 €, čo spláca v mesačných splátkach po 184,18 €, okrem toho platí poistenie na úver vo výške 26,71 € mesačne a ďalšiu flexipôžičku na dokončenie domu zobral vo výške 10.000 čo taktiež spláca v mesačných splátkach po 176,38 €. Predmetný rodinný dom kde teraz býva so svojou rodinnou postavil svojpomocne, ktorý však ešte stále nie je dokončený. Žiadal, aby súd znížil výživné na navrhovateľku zo sumy 100,-€ na sumu 50,-€ mesačne.

Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre malol. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to v sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť v sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Konanie o určenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu možno začať len na návrh. Aktívne legitimované na podanie návrhu je plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné sa samé živiť. Pasívne legitimovaný je rodič, ktorý si voči tomuto dieťaťu riadne neplní vyživovaciu povinnosť. Nie je rozhodujúce, či oprávnený a povinný spolu žijú v spoločnej domácnosti a dokonca ani to, či sa stýkajú resp. spolu komunikujú. Výživné na plnoletého sa má plniť opakovane v pravidelných mesačných splátkach. Právo na výživné nemožno vôbec priznať, ak by to odporovalo dobrým mravom ( napr. životná úroveň rodiča je nepomerne nižšia ako životná úroveň dieťaťa). Súdom určené výživné možno zrušiť na návrh ak odpadnú predpoklady, ktoré zákon vyžaduje pre jeho určenie.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť ( či už schválením novej dohody alebo autoritatívnym rozhodnutím ) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti, dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho , ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne

- okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa odseku 3 § 78 Zák. o rodine. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania ( súd je povinný skúmať príčiny) dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a podobne. Až v prípade , ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča je považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní Ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti ( fyzická zdatnosť, vzdelanie, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a podobne.). možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti ( dopyt na trhu práce, ohodnotenie rovnakej pozície a podobne). Pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného, jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností).

Až v prípade, ak má súd preukázané, že pomery účastníkov sa zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že naposledy bolo určené výživné na navrhovateľku rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 15.01.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.02.2010. V danom rozsudku súd zvýšil výživné na navrhovateľka zo sumy 2000 Sk na sumu 100,-€ mesačne od 01.09.2009. Navrhovateľka návrhom zo dňa 23.10.2013 žiadala o zvýšenie výživného od 15.10.2013. Na ústnom pojednávaní dňa 22.06.2015 uviedla, že žiada zvýšiť výživné od podania návrhu. Pri podaní návrhu ďalej žiadala zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5,5% zo sumy 100,-€ od 01.07.2013 až do zaplatenia, zo sumy 100,-€ od 01.08.2013 až do zaplatenia a zo sumy 100,- € od 01.09.2013 až do zaplatenia. Na ústnom pojednávaní dňa 22.06.2015 návrh čo sa týka úrokov z omeškania vo výške 5,5% z týchto súm zobrala späť v tejto časti žiadala konanie zastaviť. Poukazujúc na vyjadrenie navrhovateľky súd konanie čo sa týka určenia výživného od 15.10.2013 do 22.10.2013 v sume 250,-€ ako aj o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 100,-€ od 01.07.2013 až do zaplatenia, zo sumy 100,-€ od 01.08.2013 až do zaplatenia, zo sumy 100,-€ od 01.09.2013 až do zaplatenia zastavil. Odporca podal vzájomný návrh a žiadal, aby súd znížil výživné na navrhovateľku zo sumy 100,-€ na sumu 50 € mesačne. Čo sa týka návrhu navrhovateľky navrhovateľka oznámila súdu svoje výdavky poukazujúc na tú skutočnosť, že navštevuje Q. H. T. T. so sídlom O. Č.. X, B. pričom na jeden školský rok platí školné vo výške 660,-€, ďalšie výdavky má s cestovaním zo svojho bydliska do B., pričom do školy cestuje každý deň a potrebuje mesačne 70 až 100,-€, nakoľko na jednu cestu platí 1,35 € a na MHD ako študent 0,35 €. Ďalšie výdavky má so zakúpením školských potrieb okolo 70,-€ na

jeden školský rok. Na ošatenie podľa jej vyjadrenia potrebuje 70,-€, na stravu 100,-€ mesačne, na lieky a hygienické potreby 30,-€, ďalej platí paušál na mobilný telefón 30-50 €, pričom internet nemá. Jej matka je na invalidnom dôchodku, pomôže jej tak ako môže. Čo sa týka odporcu, ten uviedol, že žiada zníženie výživného z dôvodu, že má ešte dve školopovinné deti, 12 a 9 ročné. Čo sa týka výdavkov jeho rodiny sú to spolu mesačne vo výške 1.591,03 €. Odporca poukázal na to, že platí úver na bývanie mesačne vo výške 184,18 €, flexipôžičku mesačne 176,38 € a poistenie úveru 26,71 €. Ďalšie výdavky má okrem nevyhnutných výdavkov sám pre seba na mobilný telefón 26,70 € a náklady na mobilný telefón jeho manželky I. vo výške 30,30 € ( č.l. 52). Z predložených dokladov zo strany odporcu ďalej súd zistil, že odporca bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 15.02.2014 ( č.l. 55). Z oznámenia o skončení pracovného pomeru ( č.l. 58) súd zistil, že bývalý zamestnávateľ odporcu dňa 13.02.2014 oznámil odporcovi, že dňom 14.02.2014 končí s ním pracovný pomer v skúšobnej dobe, pričom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 25.11.2013 pracoval zamestnanec teda odporca u zamestnávateľa od 01.12.2013. Z ďalšieho potvrdenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Q. ( č.l. 113) súd zistil, že odporca bol evidovaný v zozname uchádzačov o zamestnanie od 15.02.2014 do 06.04.2014. Odporca predložil súdu zárobkový výkaz za obdobie od 04/2014 do 05/2015 ( č.l. 125). Z predmetného potvrdenia súd zistil, že za toto obdobie odporca mal priemerný čistý zárobok vo výške 780,14 €. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby za rok 2013 ( č.l. 37) súd zistil, že odporca mal priemerný mesačný zárobok za obdobie od januára do septembra 2013 vo výške 911,17 €, v decembri 2013 odporca mal zárobok vo výške 692,80 € ( č.l. 36). Z rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 14.10.2013 ( č.l. 38) súd zistil, že odporca mal nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 41,9940 € v období od 01.10.2013 do uplynutia zostávajúcej časti podporného obdobia. Z tohto vyplýva, že za obdobie október a november 2013 mu boli vyplatené dávky v nezamestnanosti po 629,91 €. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby za obdobie 1-2/2014 ( č.l. 103) zistil, že odporca za toto obdobie mal priemerný mesačných zárobok vo výške 550,22 €. Z rozhodnutia sociálnej poisťovne zo dňa 24.02.2014 ( č.l. 127) súd zistil, že odporcovi bol priznaný nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 41,9940 € v období od 15.02.2014 do uplynutia zostávajúcej časti podporného obdobia.

Zo zárobkového výkazu odporcu súd zistil ( č.l. 36-38, 103, 92), že odporca má priemerný mesačný zárobok za obdobie od 01.01.2013 do 06/2015 vo výške 786,39 €. Manželka odporcu má priemerný mesačný zárobok za obdobie od 02/2014 do 05/2015 ( č.l. 133) vo výške 770,54 €. Príjem rodiny je teda mesačne suma vo výške 1556,93 €. Matka navrhovateľky je na invalidnom dôchodku a dostáva mesačne sumu vo výške 278,70 € č.l. 31). Poukazujúc na výdavky navrhovateľky a poukazujúc na tú skutočnosť, že odporca okrem navrhovateľky má ešte dve vyživovacie povinnosti, pričom súd poukazuje na to, že tieto dve vyživovacie povinnosti mal aj v čase určenia výživného dňa 15.01.2010 súd zvýšil výživné zo sumy 100,-€ na sumu 140,-€ mesačne od podania návrhu a to od 23.10.2013 na navrhovateľku a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol, nakoľko pokiaľ to životná úroveň rodiča dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarsky kurz a podobne tak, aby sa deti podieľali na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov. Práve pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa naviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Pokiaľ napr. rodič pravidelne opakovane v roku trávi dovolenku v zahraničí, má dieťa právo zdielať s ním jeho životnú úroveň a teda tento rodič buď dieťa berie zo sebou, alebo dieťa so sebou na dovolenky neberie, a vznikne mu povinnosť prispievať na náklady dieťaťa na dovolenku, ktoré vynaloží za dieťa druhý rodič. Položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú ( strava, mobilný telefón, električenka), ale aj tie, ktoré sa opakujú pre vážnu väčšinu v mesiacoch roku ( družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť dieťaťa a podobne) možno uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac.

Avšak ani určenie výšky výživného na spotrebné náklady dieťaťa nie je bezhraničné. Za súčasného právneho stavu nemožno priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej, než sú preukázané náklady na dieťa, a to ani v prípade, ak to pomery rodiča dovoľujú. Možno však - ak to pomery ( možnosti, schopností a majetok) zaviazaného rodiča odôvodňujú, určiť okrem povinnosti platiť spotrebné výživné aj povinnosť plniť splátky výživného, určeného na tvorbu úspor, podľa ustanovenia § 63 ods. 3 ZR. Toto výživné má slúžiť na tvorbu úspor dieťaťa tým, že sa budú prostriedky zasielané povinným rodičom kumulovať na osobitnom účte maloletého, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Akékoľvek nakladanie s týmto nespotrebovateľným výživným maloletého je neprípustné bez súhlasu súdu. Môže byť použité výlučne pre potreby dieťaťa. Nesmie sa použiť na zvyšovanie životnej úrovne celej rodiny, a to ani výnosy z neho, pretože je osobitným majetkom maloletého oddelením od majetku spravovaného podľa § 32. Osobitosť tohto majetku je daná spôsobom

jeho tvorby. Právo na výživné je výlučným osobným právom oprávneného dieťaťa, jeho smrťou zaniká, je neprevoditeľné a nescudziteľné.

Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť k druhému kroku, ktorým je určenie miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Toto určenie závisí od viacerých faktorov. Na strane každého povinného sú to v prvom rade jeho zárobkového schopností a možností, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výška, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určeným súdnym rozhodnutím.

Z uvedeného vyplýva, že miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Je nutné porovnať uvedené faktory u oboch rodičov navzájom a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o dieťa, prípadne starostlivosť o spoločnú domácnosť.

Po porovnaní všetkých kritérií u oboch rodičov súd rozdelí náklady na dieťa medzi rodičmi tak, že jednému z nich ( ktorému nebude dieťa zverené do osobnej starostlivosti) určí výživné. Výživné je peňažná forma plnenia vyživovacej povinnosti. Povinný rodič ho bude platiť dieťaťu do rúk oprávneného rodiča, ktorý je povinný použiť ho na úhradu potrieb dieťaťa. Nie je vylúčené, aby povinný rodič prispieval aj nad rámec takto určeného výživného, avšak zákonnú povinnosť nemá.

Z uvedeného je zrejmé, že určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade, paušálne určenie výšky výživného percentuálnou sadzbou z preukázané príjmu povinného rodiča náš zákon nepozná.

Pri stanovení miery povinnosti každého rodiča podieľať sa na výžive dieťaťa sa uplatňuje množstvo faktorov. Zákona priamo prikazuje súdu ( dikcia „ prihliada sa“) zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Osobná starostlivosť nie je zohľadňovaná len vo vzťahu k maloletým deťom. Miera prihliadnutia je ponechaná na úvahu súdu a bude závisieť najmä od veku, zdravotného stavu, potrieb dieťaťa, od jeho schopností a možností podieľať sa osobnú pomocou na uspokojovaní vlastných potrieb ( § 43 ods. 2, 3 ZR).

Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti, ktoré sa koná. Pokiaľ súd vyzve povinného rodiča, aby predložil doklady o svojich výdavkoch, môže tento dôkaz slúžiť skôr na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťa.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako ja na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný sám na seba berie ( § 75 ods. 1 zákona o rodine)

Na strane oprávnenej navrhovateľky je potrebné skúmať jej skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotným, kultúrnymi a závisia predovšetkým veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa sám o seba a podobne. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť aj majetkové pomery oboch rodičov.

Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Až v prípade ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkom zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť má súd objektívne zistiť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene.

Keďže v danom prípade súd zistil, že odporca žiadal o zníženie výživného, súd poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti a návrh otca na zníženie výživného zamietol, poukazujúc aj na tú skutočnosť, ako súd už hore uviedol, že už v čase určenia výživného na navrhovateľku v sume 100,-€ odporca už mal okrem navrhovateľky dve vyživovacie povinnosti a to voči malol. V. Z.. XX.XX.XXXX a voči F.. E., Z.. XX.XX.XXXX.

Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 142 ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).