Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/66/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/ XX, E. – F. F. G., štátny príslušník Iránskej islamskej republiky, právne zastúpený spoločnosťou GH LEGAL, s. r. o, so sídlom Kazanská 3, 821 06 Bratislava, IČO: 52 232 743, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, vo veci preskúmania rozhodnutia žalovaného č. PPZ- HCP-BA2-2021/022469-004 zo dňa 29.3.2021, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava Č.: PPZ-HCP-BA2-2021/022469-004 zo dňa 29.3.2021 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda Č.p.: PPZ-HCP-BA8-389-014/2021-PC zo dňa 1.2.2021 a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalobca má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

Priebeh administratívneho konania

Dňa 23.09.2020 si žalobca podal žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky z dôvodu, že na území Slovenskej republiky sa zdržiava oprávnene a nepretržite po dobu piatich rokov pred podaním žiadosti.

V zmysle § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov si správny orgán vyžiadal stanovisko Slovenskej informačnej služby. V zmysle § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a vojenského spravodajstva, ktorý pri nesúhlase s udelením pobytu zašle nesúhlasné stanovisko policajnému útvaru do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti o stanovisko.

Dňa 05.11.2020 bol žalobcovi udelený dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky podľa § 52 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov.

Dňa 04.01.2021 bol správny orgán, Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda oboznámený s obsahom utajovanej skutočnosti č. SIS-69/76-V-66-3/2020-S zo dňa 04.12.2020 stupeň utajenia „VYHRADENÉ“ , ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba. Písomnosť obsahuje dôvod na postup v zmysle k citovaného zákona s poukazom na o pobyte cudzincov.

Nakoľko podľa názoru prvostupňového správneho orgánu vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie a to tým, že správny orgán Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru sa oboznámil s utajovanou informáciou SIS 69/76-V-66-3/2020-S zo dňa 04.12.2020, stupeň utajenia „VYHRADENÉ“, ktorej pôvodcom bola Slovenská informačná služba. Z uvedeného dôvodu vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA8-389-014/2021-PC zo dňa 01.02.2021, ktorým nariadil obnovu konania vo veci rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda č. PPZ-HCP-BA8-561-007/2020-TPC zo dňa 05.11.2020, ktorým bol žalobcovi udelený dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 24.02.2021 odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti, aké sú predmetom žalobného návrhu.

Žalovaný Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava napadnutým rozhodnutím č. PPZ- HCP-BA2-2021/022469-004 zo dňa 09.03.2021 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda č. PPZ-HCP- BA8-561-007/2020-TPC zo dňa 05.11.2020.

Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odvolací orgán preskúmaním spisu účastníka konania zistil, že správny orgán dňa 05.10.2020 zaslal žiadosť o stanovisko na Slovenskú informačnú službu. Dňa 05.11.2020 vydal správny orgán rozhodnutie o udelení dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky, ktoré prevzal splnomocnený zástupca dňa 12.11.2020.

Dňa 04.01.2021 bol vyhotovený úradný záznam, z ktorého vyplýva, že dňa 31.12.2020 bol s utajovanou písomnosťou oboznámený zástupca riaditeľa Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda č. p.: SIS-69/76-V-66-3/2020-S zo dňa 04.12.2020 so stupňom utajenia „VYHRADENÉ“ , ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba. Z utajovanej písomnosti vyplýva, že Slovenská informačná služba disponuj informáciami, ktoré odôvodňujú neudelenie súhlasu Slovenskej informačnej služby s udelením dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky účastníkovi konania, nakoľko je dôvodné podozrenie, že účastník konania ohrozí bezpečnosť štátu. Na základe uvedenej informácie začal správny orgán konanie o obnove konania.

Dňa 26.03.2021 sa odvolací orgán oboznámil s utajovanou písomnosťou označenou stupňom utajenia „VYHRADENÉ“, ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba a jedná sa o vyjadrenie pod č. p.: SIS-69/76-V-66-2/2020-S zo dňa 04.12.2020, evidovanej na úrade hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, ktorej obsahom sú informácie utajovaného charakteru k osobe účastníka konania. Z uvedenej informácie vyplýva, že Slovenská informačná služba nesúhlasí s udelením dlhodobého pobytu, nakoľko existuje predpoklad, že účastník konania ohrozí bezpečnosť štátu.

V rámci konania na správnom orgáne, ako aj konaní na odvolacom orgáne boli preverované informácie k osobe účastníka konania, týkajúce sa skutočnosti miery ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia zo strany účastníka konania. Správny orgán, ako aj odvolací orgán po tomto preverovaní disponujú informáciami k osobe účastníka konania utajovaného charakteru, pri ktorých neuvádzanie podrobného odôvodnenia v rozhodnutiach správneho orgánu je opodstatnené predovšetkým z dôvodu ochrany utajovaných skutočností. Informácie, ktoré boli poskytnuté správnemu orgánu, ako aj odvolaciemu orgánu na účely vydania rozhodnutia účastníkovi konania, sú informáciami získanými spravodajskou činnosťou, a ako také požívajú ochranu poskytovanú

Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V prípade uvedenia týchto informácií v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je neutajovanou písomnosťou by mohlo dôjsť k vyzradeniu utajovaných skutočností nepovolanej osobe.

Odvolací orgán preskúmaním predmetných informácií zistil, že je daný zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti účastníka konania v zmysle ustanovenia V prípade účastníka konania je dôvodné podozrenie, že pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Z uvedeného dôvodu správny orgán, ako aj odvolací orgán postupoval v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia v kontexte s ustanovením osobitného zákona, ktorým je v tomto prípade a uviedol v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky.

Odvolací orgán uvádza, že správny orgán nenariadil obnovu konania, aby bezdôvodne zmenil svoje rozhodnutie vo veci žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky, ale ako už je vyššie uvedené vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré by mali podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci. Už v čase rozhodovania vo veci žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky existovali informácie o účastníkovi konania, na základe ktorých vzniklo podozrenie, že ohrozí bezpečnosť štátu a verejný poriadok, o ktorých správny orgán nemal vedomosť.

Správny orgán priamo v rozhodnutí uviedol presné argumentácie, ako aj doklady, na základe ktorých vyhodnotil, že je dôvodné nariadiť obnovu konania. Odvolací orgán uvádza, že vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré mali podstatný vplyv na rozhodnutie a to tým, že na správny orgán bola doručená informácia utajovaného charakteru č.p.: SIS-69/76-V-66-3/2020-S zo dňa 04.12.2020 so stupňom utajenia „VYHRADENÉ“, ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba. Písomnosť obsahovala informácie, na základe ktorých je dôvodná obava, že účastník konania ohrozí bezpečnosť štátu. Vzhľadom na skutočnosť, že získaná informácia je utajovaného charakteru požívajúca ochranu poskytovanú o ochrane utajovaných skutočností, nie je možné uvedenú informáciu zverejniť. V zmysle o ochrane utajovaných skutočností stupňom utajenia Vyhradené sa označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak by neoprávnená manipulácia s ňou mohla zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky.

II. Žaloba a žalobné dôvody

Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 07.06.2021 žalobu, v ktorej namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ako aj to, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok, zistenia skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov a v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Žalobca namietal, že v rámci konania na správnom orgáne, ako aj v konaní na odvolacom orgáne boli preverené informácie o osobe žalobcu týkajúce sa skutočnej miery ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia zo strany žalobcu. Správny orgán, ako aj odvolací orgán po tomto preverení disponuje informáciami k osobe účastníka konania utajovaného charakteru, pri ktorých však neuvádza podrobné odôvodnenie v rozhodnutiach správneho orgánu je uvedené predovšetkým to, že dlhodobý pobyt nebol žalobcovi udelený z dôvodu ohrozenia bezpečnosti štátu, a že dané informácie sú informácie získané spravodajskou činnosťou a ako také používajú ochrany poskytovanú o ochrane utajovaných skutočností.

Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že zákon o utajovaných skutočnostiach vymedzuje jednak utajované skutočnosti, ale tiež opravené osoby, ktoré sú určené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami alebo ktorých oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vzniklo zo zákona. Ďalej uviedol, že oprávnenou osobou s osobitným postavením v rozsahu svojej funkcie je aj sudca. Nahliadnutie tejto časti administratívneho spisu podlieha režimu podľa § 35 ods. 3 zákona

o ochrane utajovaných skutočností, z čoho vyplýva, že s predmetnými utajovanými skutočnosťami by sa mohol oboznámiť len advokát účastníka, a to na základe súhlasu vedúceho do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí.

Žalobca tiež namietal porušenie a dohovoru zaručovaného práva účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom. Správny orgán by mal účastníkovi konania a jeho právnemu zástupcovi v konaní sprístupniť stanovisko SIS k nahliadnutiu, aby sa mohol k nemu vyjadriť. Žalobca ďalej uviedol, že ak je potrebné obmedziť právo na prístup k určitej utajovanej skutočnosti preverovanej osobe mal by mať toto právo aspoň právny zástupca preverovanej osoby podľa o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Žalobca ďalej namietal, že právny zástupca žalobcu podal žiadosť o jednorazové oboznámenie sa so správou SIS, ktorá bola zaslaná policajnému útvaru dňa 27.05.2021, pričom až do doby podania žaloby nebolo žalobcovi, ani jeho právnemu zástupcovi umožnené, aby sa s touto správou oboznámili.

Žalobca ďalej prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na porušenie ust. správneho poriadku, článku 48 ods. 2 , článku 6 ods. 1 dohovoru, ako aj článku 46 ods. 1 SR a jednoznačne namieta, že v konaní žalobca nemal možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré boli kritické pre rozhodnutie správneho orgánu, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia a inú vadu rozhodnutia správneho orgánu. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu konaniu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 16.07.2021, súdu doručenom 22.07.2021, pričom v tomto vyjadrení uviedol, že správny orgán v oznámení o začatí správneho konania vo veci obnovy konania o udelení dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky č. p.: PPZ-HCP- BA8-561-007/2020-TPC zo dňa 05.11.2020, ako aj v rozhodnutí o nariadení obnovy konania č. p.: PPZ- JICP-BA8-389-014/2021-PC zo dňa 01.02.2021 uviedol informáciu o utajovanej skutočnosti so stupňom utajenia „Vyhradené“, s ktorou sa oboznámil. Žalobca, ani jeho splnomocnený zástupca nepožiadali správny orgán o odtajnenie stanoviska SIS, ako ani nepožiadali správny orgán o nahliadnutie do administratívneho spisu, ako už bolo vyššie uvedené. Ako uvádza splnomocnený zástupca v správnej žalobe, že žalobca sa telefonicky informoval na správnom orgáne je potrebné považovať za irelevantné, nakoľko žalobca neovláda slovenský jazyk.

Dňa 04.01.2021 bol správny orgán (zástupca riaditeľa) oboznámený s obsahom utajovanej písomnosti Č.p.: SIS-69/76-V-66-3/2020-S zo dňa 04.12.2020 so stupňom utajenia „VYHRADENÉ“, ktorej pôvodcom je SIS a žalovaný bol s touto písomnosťou oboznámený dňa 26.03.2021.

Žalovaný opätovne považuje za nutné poukázať na o SIS, kde podľa ustanovenia uvedeného zákona informačná služba je štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktorý plní úlohy vo veciach ochrany ústavného zriadenia, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a ochrany zahraničnopolitických a hospodárskych záujmov štátu v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Vo svojej činnosti sa spravuje , ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Žalovaný poukazuje aj na ustanovenie o SIS, podľa ktorého informačná služba v rozsahu svojej pôsobnosti získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o činnosti smerujúcej proti bezpečnosti Slovenskej republiky. Nie je v kompetencii správneho

orgánu ani žalovaného zasahovať SIS do spôsobu získania informácií, taktiež správny orgán, ani žalovaný nemajú dôvod spochybňovať relevantnosť a pravdivosť týchto získaných informácií k žalobcovi. regulujúci podmienky cudzincov na území Slovenskej republiky zveril právomoc Slovenskej informačnej službe zaujať v rozsahu pôsobnosti. prihliadajúc najmä na bezpečnostné záujmy štátu, stanovisko k žiadosti zaslanej správnym orgánom. Žalovaný má za to, že SIS je kompetentným orgánom na posudzovanie a vyhodnocovanie miery ohrozenia bezpečnosti štátu, a je orgánom kompetentným v plnej miere zhodnotiť žiadosť správneho orgánu a žalovaného o vydanie stanoviska podľa ustanovenia , pričom má oprávnenie a dostatočné prostriedky posudzovať takúto žiadosť', a v prípade, ak je dôvodné podozrenie, že žalobca ohrozí bezpečnosť štátu, je plne kompetentným orgánom na vydanie takého stanoviska. Ak by bola utajovaná skutočnosť zverejnená, došlo by zo strany správneho orgánu a žalovaného k porušeniu predpisov na úseku ochrany utajovaných skutočností. Informácie postupované policajnému útvaru sú informáciami získanými spravodajskou činnosťou, a ako také požívajú ochranu poskytovanú o ochrane utajovaných skutočnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V prípade uvedenia týchto informácií vo výzve na vyjadrenie, resp. v odôvodnení rozhodnutia, ktoré sú neutajovanou písomnosťou, by mohlo dôjsť k vyzradeniu utajovaných skutočností nepovolenej osobe. V podstate sa jedná o snahu zabrániť zverejňovaniu prameňov, z ktorých sa dospelo k poznatkom. podľa ktorých konkrétna osoba predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky. Ak by sa uviedol obsah utajovanej písomnosti, mohlo by dôjsť k odkrytiu zdroja poznatkov, samotnej masy poznatkov a spôsobu ich získania čím by sa mohlo zmariť konanie príslušných štátnych orgánov a vo všeobecnosti by mohlo dôjsť aj k zverejneniu postupov používaných na odhaľovanie konaní, ktoré môžu ohrozovať ústavné zriadenie, územnú celistvosť, zvrchovanosť a bezpečnosť Slovenskej republiky. Utajované informácie podliehajú špeciálnemu režimu utajenia podľa o ochrane utajovaných skutočnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon vymedzuje jednak utajované skutočnosti a tiež oprávnené osoby, ktoré sú určené na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, alebo ktorých oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vzniklo zo o ochrane utajovaných skutočností, z ktorého vyplýva, že s utajovanými skutočnosťami sa môže oboznámiť len advokát žalobcu, a to na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí. Správny orgán a žalovaný sú viazaní vyjadrením SIS a takéto vyjadrenie je pre správny orgán a žalovaného záväzné. Správny orgán a žalovaný koná podľa , ako aj a nemôže podľa ľubovôle takéto vyjadrenie ignorovať.

K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 07.02.2022, pričom v replike uviedol, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu považuje za neodôvodnené, pričom poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorého povinnosť súdu dostatočné odôvodnenie rozhodnutia vyplýva aj zo základného právneho práva na súdnu ochranu zaručeného v článku 46 ods. 1 SR. Právny zástupca žalobcu uviedol, že nemožnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré boli kritické pre rozhodnutie správneho orgánu spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť a inú vadu rozhodnutia. Prioritne namieta porušenie a dohovorom zaručeného práva žiadateľa vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom. Právny orgán by mal žiadateľovi a jeho právnemu zástupcovi sprístupniť stanovisko SIS k nahliadnutiu, aby sa mohol k nemu vyjadriť. V predmetnej veci však nebolo umožnené oboznámiť sa s podkladom tohto stanoviska, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie vo veci.

Ďalej právny zástupca žalobcu uviedol, že správa SIS bola sprístupnená právnemu zástupcovi žalobcu dňa 13.08.2021, avšak neobsahovala žiadne odôvodnenie a preto považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné a arbitrárne. V tejto súvislosti poukázala na rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.08.2017, zo dňa 27.02.2014.

Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

Relevantná právna úprava

Podľa § 2 ods. 1 SPP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho dodatkových protokolov (zverejnený Oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. , ďalej v texte rozsudku len „Dohovor“) každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Podľa (ďalej len „“) štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.

Podľa SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

Podľa čl. 154c ods. 1 SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

Podľa ohrozením bezpečnosti štátu konanie osoby, ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú celistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a slobody, ktorými sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie.

Podľa policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie trvalého pobytu prihliada na

a. verejný záujem, mieru ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia zo strany štátneho príslušníka tretej krajiny, b. záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu, c. mieru integrácie štátneho príslušníka tretej krajiny do spoločnosti, d. stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu trvalého pobytu.

Podľa policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.

Podľa , ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, 91a) ak v , , , a a nie je ustanovené inak.

Podľa v znení účinnom do 11.04.2019 za oprávnenú osobu sa považuje aj osoba, ktorá sa v konaní pred štátnym orgánom, na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, jednorazovo oboznámi s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie, a to advokát, notár, znalec, tlmočník, súdny exekútor alebo starosta obce po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia. Poučenie vykoná ten, kto bude oprávnený rozhodnúť o prizvaní takejto osoby na konanie, o čom vyhotoví písomný záznam.

Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 vety prvej a druhej správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci k ich vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov, pričom vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 10.11.2022, postupom podľa a zistil, že žaloba je podaná dôvodná.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že po tom, ako bol žalobcoviudelený dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky na základe žiadosti, ktorá bola podaná dňa 23.09.2020, následne po udelení tohto dlhodobého pobytu (05.11.2020) bol prvostupňový správny orgán oboznámený s obsahom utajovanej písomnosti č. SIS zo dňa 04.12.2020 so stupňom utajenia „VYHRADENÉ“ , ktorého pôvodcom je Slovenská informačná služba. Na základe tejto písomnosti dospel prvostupňový správny orgán, že vo veci vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré mali podstatný vplyv na rozhodnutie a preto prvostupňovým rozhodnutím povolil o konanie o obnove, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním a druhostupňový správny orgán, t.j. žalovaný zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda zo dňa 05.11.2020 č. PPZ-HCP-BA8-561/007/2020-TPC.

Z obsahu žalobných námietok, ktoré krajský súd preveril, podľa názoru krajského súdu zásadnou a prioritnou námietkou podanou žalobcom prostredníctvom svojho právneho zástupcu je námietka, že žalobca, resp. jeho právny zástupca sa pred rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu nemohol oboznámiť s obsahom utajovanej skutočnosti č. SIS zo dňa 04.12.2020 so stupňom utajenia „VYHRADENÉ“, pôvodcom ktorého bola Slovenská informačná služba, ktorá vydala nesúhlasné stanovisko k udeleniu dlhodobého pobytu pre žalobcu, pričom k tejto správe sa právny zástupca žalobcu dostal až dňa 13.08.2021, avšak z obsahu tejto správy pri jednorazovom nahliadnutí právny zástupca žalobcu zistil, že táto správa neobsahuje žiadne odôvodnenie, na základe ktorého bolo toto nesúhlasné stanovisko vydané.

V súvislosti s garantovaným právom na spravodlivý proces v konaní pred súdom alebo v administratívnom konaní pred iným orgánom verejnej moci ( SR), Ústavný súd Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom náleze sp. zn. z 12. decembra 2018 vo vzťahu k podkladom rozhodnutí vo veciach pobytu cudzincov, ktoré svojím charakterom spadajú pod režim ochrany utajovaných skutočností podľa , vyslovil nasledovný právny názor: „122. Základné právo na súdnu ochranu v správnom súdnictve predpokladá nielen formálne umožnenie prístupu uplatnením napadnutej právnej úpravy dotknutých osôb k súdu, resp. súdnej ochrane, ale tiež taký prístup, ktorý im umožní účinnú (efektívnu) ochranu ich individuálnych záujmov. Efektívnosť ochrany individuálnych záujmov závisí od mnohých faktorov, predovšetkým však od práva dotknutej osoby brániť svoje záujmy za najlepších možných podmienok, čo v kontexte napadnutej právnej úpravy znamená, že dotknutá osoba má možnosť vyžadovať od príslušného orgánu (policajného útvaru, resp. ministerstva) sprístupnenie aspoň podstaty dôvodov týkajúcich verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ jeho rozhodnutia podľa napadnutej právnej úpravy a tak so znalosťou veci posúdiť, či je pre ňu užitočné obrátiť sa s príslušným návrhom na súd. Iba tak sa z hľadiska dotknutej osoby môže vylúčiť svojvôľa alebo iný ústavne neudržateľný postup príslušného orgánu (policajného útvaru, resp. ministerstva) pri napĺňaní účelu napadnutej právnej úpravy vo vzťahu k dotknutej osobe. Z toho vyplýva, že príslušný orgán (policajný útvar, resp. ministerstvo) musí mať zákonom uloženú povinnosť oznámiť dotknutej osobe aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ rozhodnutia podľa

napadnutej právnej úpravy, ak už z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti nemôže dotknutej osobe oznámiť presné a úplné dôvody tvoriace základ rozhodnutí podľa napadnutej právnej úpravy.“

V kontexte okolností prejednávaného prípadu správny súd považuje za potrebné dodať, že ústavné právo na spravodlivý proces nachádza svoje reálne kontúry v zákonných úpravách konkrétnych zásad správneho konania, ako aj konkrétnych procesných práv účastníkov správnych konaní, ktoré sú okrem iného premietnuté do práva účastníka konania navrhovať v konaní dôkazy a ich doplnenie (§ 33 ods. 1 správneho poriadku), ako aj do procesného práva účastníka konania pred vydaním rozhodnutia vo veci oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia za účelom využitia možnosti vyjadriť sa k ich obsahu a k spôsobu ich zistenia, prípadne za účelom využitia možnosti navrhnúť doplnenie podkladov potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci samej. Hoci je pre správne konanie typické vrchnostenské postavenie konajúceho orgánu verejnej správy vo vzťahu k účastníkovi správneho konania, kedy orgán verejnej správy autoritatívne, avšak limitovaný v súlade so zásadou legality ( SR), upravuje formou rozhodovania a vydávania iných opatrení práva a povinnosti účastníka konania, jednotlivé fragmenty tvoriace sumu procesných práv garantujúcich účastníkovi konania právo na spravodlivý proces, vytvárajú podmienky na uplatnenie zásady rovnosti zbraní. Právo účastníka konania na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia korešponduje s povinnosťou konajúceho správneho orgánu v rámci príslušného administratívneho konania umožniť účastníkovi konania toto právo fakticky a účinne realizovať, čomu zodpovedá imperatív určujúci túto povinnosť priamo správnemu orgánu v ustanovení správneho poriadku. Preto i v správnych konaniach o žiadostiach podľa zákona o pobyte cudzincov, ktorí a priori bez splnenia zákonom stanovených podmienok nemajú právny nárok na vyhovenie žiadostiam o udelenie požadovaného druhu pobytu, je nevyhnutné pri skúmaní existencie podmienok na udelenie, prípadne neudelenie požadovaného pobytu, dodržať procesné zásady v rámci príslušného administratívneho konania a vytvoriť možnosti na uplatňovanie procesných práv dotknutého účastníka konania. Zákonnosť takého postupu, výsledkom ktorého má byť zákonné rozhodnutie vo veci samej, determinuje aj zákonná aplikácia súvisiacich právnych predpisov vzťahujúcich na predmetný prípad spôsobom, ktorý bez dôvodov osobitného zreteľa absolútne nevylúči účinné uplatňovanie procesných práv účastníka konania garantovaných právom na spravodlivé konanie.

Je povinnosťou správneho orgánu, aby od pôvodcov utajovaných informácií tvoriacich podklad pre rozhodnutie vo veci zabezpečil potrebný abstrakt relevantných informácií, ktoré tvoria podstatu dôvodov na rozhodnutie, v danom prípade podstatu tvrdení o existencii dôvodného podozrenia, že žalobkyňa ako štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte na území Slovenskej republiky ohrozí bezpečnosť štátu. Zabezpečenie uvedených podkladov je potrebné nie len z hľadiska aplikácie zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania a z hľadiska zabezpečenia realizácie zásady na spravodlivé konanie prostredníctvom vytvorenia zo strany správneho orgánu faktickej možnosti uplatňovania procesných práv účastníka konania, ale je potrebné aj z hľadiska zabezpečenia presvedčivosti odôvodnenia predmetného rozhodnutia pokiaľ ide o otázku riadneho a úplného zistenia skutkového stavu a jeho zákonnú aplikáciu na hmotnoprávne podmienky udeľovania trvalého pobytu na päť rokov, resp. hmotnoprávne podmienky na zamietnutie žiadosti o jeho udelenie, a to predovšetkým v kontexte správnosti posúdenia proporcionality medzi protichodnými právami a povinnosťami, reprezentovanými na jednej strane záujmom a povinnosťou správneho orgánu na zabezpečení ochrany bezpečnosti štátu a na strane druhej záujmom žalobcu.

Z priebehu administratívneho konania prvého stupňa je zjavné, že právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia bolo žalobcovi zo strany konajúceho správneho orgánu poskytnuté len formálne, bez poskytnutia reálnej možnosti využiť procesné práva účastníka konania, ktoré sú s postupom podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku spojené a ktorých naplnenie je týmto ustanovením sledované. Správny orgán v kontexte vyjadrenia žalobkyne k podkladom rozhodnutia opomenul aplikovať zásadu úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania a nekonal v súlade s jeho manudukčnou povinnosťou, ktorá je zakotvená v ustanovení § 3 ods. 2 správneho poriadku, v zmysle ktorej je správny orgán povinný dať účastníkom konania vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Druhá veta § 3 ods. 2 správneho poriadku priamo ukladá správnym orgánom poučovaciu povinnosť vo vzťahu k účastníkom konania („Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať

pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“). V danom prípade mohol správny orgán poučiť žalobcu o možnosti postupu podľa a prostredníctvom žalobcom zvoleného advokáta. V prípade negatívneho vybavenia žiadosti o umožnenie jednorazovo oboznámiť sa s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie, bolo povinnosťou správneho orgánu poskytnúť žalobkyni aspoň podstatu dôvodov týkajúcich sa hrozby ohľadom bezpečnosti štátu zo strany osoby žalobcu, ktoré tvoria podklad pre zamietnutie jej žiadosti podľa zákona o pobyte cudzincov.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný v rámci odvolacieho konania vo vzťahu k preukázaniu dôvodnej obavy existencie bezpečnostného rizika v osobe žalobcu neodstránil vady konania zabezpečením sprístupnenia aspoň podstatných dôvodov vyplývajúcich z utajovaných informácií ohľadom bezpečnostného rizika žalobcu pre štát, ktorých pôvodcom bola SIS, tak možno konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a to z dôvodu nedostatočného zisteného skutkového stavu potrebného pre riadne posúdenie veci, ako aj z dôvodu podstatného porušenia procesných ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

V súvislosti s poukazom žalovaného na možnosť súdu oboznámiť sa s obsahom utajovaných skutočností na základe ustanovenia , keďže sudca patrí do okruhu oprávnených osôb s osobitným postavením oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami v rozsahu svojej funkcie, správny súd uvádza, že súdny prieskum zákonnosti žalobcom napadnutých administratívnych rozhodnutí alebo opatrení má vo vzťahu k správnemu konaniu subsidiárnu povahu, pričom účelom správneho súdnictva nie je odstraňovať procesné vady správneho konania, dopĺňať dokazovanie, či zabezpečovať a vyhodnocovať podklady potrebné pre meritórne rozhodnutie vo veci samej namiesto príslušného orgánu verejnej správy. Vzhľadom k tomu, že žalovaný správny orgán do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyabstrahoval podstatu utajovaných skutočností, majúcich vplyv na prijatie záveru o naplnení podmienky na neudelenie trvalého pobytu žalobcovi z dôvodov podľa zákona o pobyte cudzincov, správny súd v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia nemal možnosť konfrontovať obsah utajovaných skutočností (ako jedného z podkladov preskúmavaného rozhodnutia) so správnou úvahou konajúceho orgánu verejnej správy vo vzťahu k vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu (vrátane požiadavky na dostatočné zistenie skutkového stavu) a k správnosti jeho aplikácie na hmotnoprávne ustanovenia zákona o pobyte cudzincov vo veci predmetnej žiadosti žalobcu. Za daných okolností prípadu, spočívajúcich v nepreskúmateľnosti administratívnych rozhodnutí oboch stupňov, spôsobenej aj nedostatočným zistením skutkového stavu veci v dôsledku porušenia práva žalobcu na spravodlivé konanie pred orgánom verejnej moci, správny súd nevzhliadol potrebu doplniť dokazovanie obsahom spisov obsahujúcimi utajované skutočnosti, keďže nemal obsahom preskúmavaného rozhodnutia vytvorený základ na overenie tvrdení žalovaného. V danom prípade nie je úlohou súdu v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného vyabstrahovať utajované informácie pre potreby odôvodnenia preskúmaného rozhodnutia (vrátane potreby poskytnutia možnosti žalobcu vyjadriť sa k týmto podkladom rozhodnutia) a tak dopĺňať za žalovaného a prvostupňový správny orgán administratívne konanie a podklady pre rozhodnutie vo veci samej, pretože to bolo úlohou správnych orgánov konajúcich o žiadosti žalobcu.

Rovnako neobstojí žalovaným uvádzaná argumentácia na podporu zákonnosti napadnutých rozhodnutí, založená na formálnom výklade a na tvrdení o nemožnosti sprístupnenia utajovaných skutočností zo strany správnych orgánov z dôvodu možného vzniku ich následnej administratívnej, príp. trestnoprávnej zodpovednosti za sprístupnenie utajovaných skutočností v rozpore s citovaným zákonom. Zákon o ochrane utajovaných skutočností upravuje podmienky a postupy pri sprístupňovaní utajovaných skutočností pre účely konaní pred štátnym orgánom v ustanovení a , pričom za súhlas vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, sa považuje vedúci konajúceho štátneho orgánu, ktorý v rámci svojej funkčnej pôsobnosti zodpovedá za uchovávanie a nakladanie s utajovanými skutočnosťami, danými do dispozície štátneho orgánu pre účely výkonu verejnej správy na príslušnom úseku alebo pre účely konkrétneho administratívneho konania vedeného na príslušnom štátnom orgáne. Z ustanovenia

citovaného zákona vyplýva, že po jednorazovom oboznámení sa s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie osobou oprávnenou podľa , napr. advokátom, je konajúci štátny orgán povinný neodkladne písomne informovať úrad (NBÚ) a pôvodcu utajovanej skutočnosti, t. j. v danom prípade Slovenskú informačnú službu a vojenské spravodajstvo, o osobe uvedenej v odseku 3, t. j. o osobe oboznámivšej sa s utajovanou skutočnosťou a o rozsahu jej oboznámenia s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné, teda v prípade utajovaných informácií so stupňom utajenia Vyhradené tento postup nie je potrebný, čomu v danom prípade zodpovedali utajované skutočnosti, ktorých pôvodcom je vojenské spravodajstvo.

S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody, ako aj na subsidiárny charakter súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých rozhodnutí vo vzťahu k preskúmavanému administratívnemu konaniu, správny súd nepovažoval za potrebné nechať si predložiť utajované informácie, ktorých pôvodcom bola Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo a vychádzajúc z jeho viazanosti v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej stavom („stavom spisu“) v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného ( a a contrario ), správny súd nevykonal dokazovanie oboznámením utajovaných skutočností, keďže v ďalšom administratívnom konaní po vrátení veci žalovanému, bude jeho úlohou, príp. na základe jeho pokynov z pozície odvolacieho orgánu, bude úlohou prvostupňového správneho orgánu, vyššie vytýkané vady konania a nedostatky preskúmavaných rozhodnutí odstrániť v intenciách naznačených postupov a vyššie uvedeným spôsobom.

Inými slovami, správny orgán za súčinnosti so žalobcom (§ 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 1 a 2 správneho poriadku) zabezpečí dostatok dôkazov potrebných pre posúdenie existencie dôvodného podozrenia, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu (nie, že „ohrozuje“, ako uvádza v rozhodnutí žalovaný, ktoré skutkové tvrdenie taktiež nepodložil dôkazmi) v takej predpokladanej miere, že záujem štátu na zachovaní bezpečnosti prevyšuje právo žalobkyne viesť rodinný život (čl. 8 ods. 1 Dohovoru) a odôvodňuje uplatnenie ods. 2 čl. 8 Dohovoru v spojení s § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, alebo správny orgán zabezpečí dostatok dôkazov a vyhodnotenie každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov a okolností prípadu vo vzájomných súvislostiach, na základe čoho bude možné dospieť k záveru o splnení podmienok na vyhovenie žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností správny súd uzavrel, že konajúce orgány verejnej správy pri nedostatočne zistenom skutkovom stave, nedodržaním zásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkom konania porušili jeho právo na spravodlivé konanie vedené pred orgánom verejnej správy, a zároveň napadnuté rozhodnutia oboch stupňov nedostatočne odôvodnili, čo podľa ustanovenia , a zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorý v rámci svojej kompetencie v odvolacom administratívnom konaní môže sám odstrániť vytýkané vady konania a rozhodnutia, prípadne môže ich odstránenie v rámci odvolacieho konania zabezpečiť. Správny súd zároveň podľa vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, pričom tento je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku ( ).

Obnova konania je možná v prípade, že existujú nové skutočnosti, ktoré môžu mať podstatný vplyv na nové rozhodnutie vo veci samej:

Z obsahu spisového materiálu ako aj z obsahu v konaní v iných skutkovo obdobných konaniach vedených na tunajšom súde dospel Krajský súd v Trnave k záveru, že hoci ide o novú skutočnosť, ktorá nebola správnemu orgánu známa v čase rozhodovania o udelení dlhodobého pobytu, nejde o takú

skutočnosť, ktorá by mohla privodiť nové a rozdielne rozhodnutie vo veci vzhľadom na nedostatočný obsah tohto nového dôkazu.

V konaní úspešnému žalobcovi priznal súd plnú náhradu trov konania podľa , o výške ktorej bude v zmysle rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. ( )

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. ( ) Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).