Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 14 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (27)Uznesenie_9CoCsp-45-2022.pdf
PDF · 91.16 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/45/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu, sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX J., o zaplatenie 3.000,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19Csp/23/2020-169 zo dňa 17.05.2022, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: I. Žalobu zamieta. II. II. Náhradu trov konania žalovanému nepriznáva.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručenom Okresnému súdu Banská Bystrica 29.04.2020 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 3.000,- eur s prísl. V návrhu uviedol, že na základe zmluvy uzatvorenej medzi ním a Slovenskou sporiteľňou, a.s. o postúpení pohľadávok má voči žalovanému pohľadávku zo zmluvy č. XXXXXXXXXX z 23.07.2014, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný porušil zmluvou dohodnuté podmienky splácania, preto postupca 01.03.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca z postúpenej pohľadávky 13.550,95 eura uplatňuje len sumu istiny 3.000,- eur, vrátane úroku z omeškania z tejto sumy. Odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver bola zachovaná, právny predchodca žalobcu overil návratnosť. Zistil, a to dopytom do Sociálnej poisťovne, a.s. príjem žalovaného 450,- eur, nemal žiadne existujúce záväzky, čo bolo overené dopytom do úverového registra, ukazovateľ schopnosti splácať, t.j. maximálne splátkové zaťaženie (55 % z akceptovaného príjmu) bol vo výške 248,- eur. Splátka poskytnutého úveru bola nižšia ako disponibilný zostatok, čím bola podmienka primárnej návratnosti z disponibilných zdrojov príjmov splnená. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou, a.s., a žalovaným, bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, ktorú opísal žalobca v žalobe. V zmluve boli uvedené tieto údaje: Výška úveru: 10.500,- eur, druh úveru: Spotrebný úver na čokoľvek, typ a výška úrokovej sadzby: fixná do splatnosti, 12,90 % p.a. v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, v ktorej je zohľadnená zľava z úrokovej sadzby vo výške a za podmienok uvedených vo zverejnení, úrok z omeškania: 5 % ročne, spôsob poskytnutia úveru: jednorazovo, výška a splátky a splatnosť: 163,43 eura mesačne, k 2. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky: 02.09.2014, splatnosť úrokov a poplatkov: mesačne, ku dňu splátky v kalendárnom mesiaci, počet splátok 120, konečná splatnosť úveru: 02.08.2024, spôsob splácania: odpísaním z účtu pre splácanie, ročná percentuálna miera nákladov: 14,89 %, priemerná hodnota RPMN: 11,75 %, celková čiastka spojená s úverom: 19.629,81 eura, predpoklady použité na
výpočet RPMN: úver bol poskytnutý okamžite a v plnej výške, dlžník bude plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách uvedených v úverovej zmluve. Dohodnutý typ a výška úrokovej sadzby platí až do skončenia úverového vzťahu za predpokladu, že dlžník počas celého obdobia trvania úverového vzťahu spĺňa podmienky pre poskytnutie zľavy z úrokovej sadzby uvedené vo zverejnení. Listom zo dňa 01.03.2018 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému zosplatnenie úveru ku dňu 28.02.2018, čomu predchádzala výzva banky na uhradenie sumy 2.681,- eur listom z 27.01.2018. Listom z 18.12.2018 banka vyzvala žalovaného na uhradenie dlžnej sumy k 18.12.2018 vo výške 13.069,39 eura. Posudzujúc zistený skutkový stav súd prvej inštancie konštatoval, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 10.500,- eur, ale z formulárovej zmluvy nevyplýva, aby bol veriteľ zisťoval jeho zárobkové pomery a oprávnené výdavky. Pokiaľ žalobca vo vzťahu k odbornej starostlivosti predložil posúdenie bonity žalovaného s tým, že mal deklarovaný príjem zo Sociálnej poisťovne, a.s. 450,- eur, bez záväzkov, s akceptovaním maximálneho splátkového zaťaženia 55 % z príjmu, mal súd prvej inštancie za to, že bez zistených výdavkov nepovažoval žalobcom predložené vyjadrenie za splnenie odbornej starostlivosti. Žalovanému pri príjme 450,- eur nemala byť požičaná suma 10.500,- eur na dobu 10 rokov pri výške splátky 163,43 eura. Toto súd považoval nielenže za nesplnenie odbornej starostlivosti, ale za hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Podľa súdu prvej inštancie je povinnosťou žalobcu už pri žalobe predkladať dôkazy o povinnosti splnenia odbornej starostlivosti. Žalobca nepredložil dôkaz o vyhodnotení príjmov, výdavkov a ďalších skutočností, ktoré je potrebné zohľadniť pri poskytovaní úveru. Keďže veriteľ podľa súdu prvej inštancie nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nemohol úver predčasne zosplatniť a nebolo možné v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. úver postúpiť, čím nebola daná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie nároku, preto žalobu zamietol. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. ods. 1, 2, § 11 ods. 1, § 17 ods. 1. Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil ustanovením § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal na to, že súdu potvrdil, že pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver, t.j. pri posudzovaní jeho bonity, bola zachovaná odborná starostlivosť a v rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Uviedol, že súdu predložil výstup z úverového registra a podanie, ktoré obsahovalo aj presný výpočet platobnej kapacity žalovaného, ktorá bola dostatočná. Poukázal na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., z ktorého vyplýva, že hrubým porušením povinnosti podľa § 7 ods. 1 tohto zákona je posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Podľa žalobcu je zo znenia zákona zrejmé, že v prípade ak žalobca predložil potvrdenie, že poskytovateľ nahliadol do registra bankových informácií, nedošlo k porušeniu povinnosti veriteľa posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Zákonodarca ukladá poskytovateľovi úveru brať do úvahy jeho príjmy a výdavky alebo nahliadnuť do príslušnej databázy a nestanovuje naplnenie týchto predpokladov kumulatívne. Podľa žalobcu priložením potvrdenia o nahliadnutí do bankového registra došlo k preukázaniu riadneho postupu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Žalobca tiež uviedol, že z prebiehajúceho konania je naviac zrejmé, že žalovaný nepoprel ani jedno z tvrdení žalobcu ohľadne skúmania bonity. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp.zn. 6CoCsp/37/2020 z 23.06.2021 a Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5CoCsp/76/2021 z 18.02.2022. S ohľadom na to, že boli dodržané všetky zákonom stanovené podmienky pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať poskytnutý úver a tým aj podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca sa na základe platnej zmluvy o postúpení stal veriteľom žalovanej pohľadávky. Je tak aktívne vecne legitimovaný. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 a nasl.
Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru o existencii dôvodov, pre ktoré bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Súd prvej inštancie dôvody zamietnutia žaloby založil na argumentácii o tom, že:
- z formulárovej zmluvy nevyplýva, aby bol veriteľ zisťoval zárobkové pomery a oprávnené výdavky žalovaného,
- povinnosťou žalobcu je už pri žalobe predkladať dôkazy o povinnosti splnenia odbornej starostlivosti, žalobca nepredložil dôkaz o vyhodnotení príjmov, výdavkov a ďalších skutočností, ktoré bolo potrebné zohľadniť pri poskytovaní úveru,
- poskytnutie úveru 10.500,- eur na 10 rokov pri výške splátky 163,43 eura osobe s príjmom 450,- eur je hrubým porušením odbornej starostlivosti.
6. V súhrne takto deklarovaných výhrad mal súd prvej inštancie za to, že neboli splnené predpoklady pre postúpenie pohľadávky z úveru.
7. Po oboznámení sa s obsahom listín zo spisu predložených žalobcom, s obsahom listín o procesných úkonoch súdu a dôsledkoch, ku ktorým súd prvej inštancie zamietnutím žaloby dospel, je možné mať pochybnosti o tom, či záver súdu prvej inštancie nie je predčasný aj v tom zmysle, či nevykazuje znaky aktivizmu v konkrétnych súvislostiach súdu neprislúchajúce.
8. Z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-58/18 Michel Schyns / Belfius Banque SA zo 06.06.2019 vyplýva, že určenie povinností, ktoré možno veriteľovi uložiť v nadväznosti na preskúmanie úverovej bonity zostáva, pokiaľ ide o zmluvy spadajúce pod Smernicu 2008/48/ES, v právomoci členských štátov, a teda neplatí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.
9. Zo zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku posudzovaného zmluvného vzťahu - k 23.07.2014 nevyplýva, že by mali byť obsahom zmluvy, ktorú uzavrel žalovaný dlžník so Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom informácie o zisťovaní zárobkových pomerov a výdavkoch osoby, ktorej veriteľ poskytuje úver. Pokiaľ absenciu uvedených informácií v zmluve mal súd prvej inštancie za nedostatok (bod 16 odôvodnenia rozsudku), ide o výhradu nezodpovedajúcu požiadavke zákonodarcu.
10. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania sa uvedie označenie strán pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Osobitnou náležitosťou žaloby, okrem všeobecných náležitostí podania, je okrem iného aj pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností. Uvedená okolnosť predstavuje samotný základ žaloby kde sa má zrozumiteľne a určito opísať okolnosť, ktorá viedla k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Z tvrdení skutkového deja má vyplynúť opodstatnenosť žalobného návrhu - petitu. Žalobca musí skutkový dej riadne opísať tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným. Odvolací súd vo formulácii predmetného zákonného ustanovenia nenachádza povinnosť osoby žalujúcej plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy predkladať dôkaz o splnení povinnosti skúmania odbornej starostlivosti spolu so žalobou. Ak súd prvej inštancie mal za to, že ide o povinnosť žalobcu (bod 18 odôvodnenia prvoinštančného rozsudku), ktorá má byť splnená spolu so žalobou, nie je zrejmé, z čoho má uvedená povinnosť vyplývať.
11. Bez akýchkoľvek pochybností je povinnosťou veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou pred uzavretím zmluvy bonitu spotrebiteľa, primárne sa tým sleduje ochrana spotrebiteľa pred nezodpovedným prijatím úveru, čo by v prípade jeho nesplácania mohlo viesť k negatívnym dôsledkom, sekundárne sa jeho ochranou dosiahne aj ochrana veriteľa pred nepriaznivými dôsledkami nezodpovedného overovania.
12. Je povinnosťou súdu ex offo preskúmať splnenie povinnosti veriteľa. Je to poskytovateľ úveru, ktorý musí v každom jednotlivom prípade zvážiť, či informácie, ktorými disponuje, sú dostatočné pre posúdenie úveruschopnosti spotrebiteľa. Dostatočnosť informácií sa môže líšiť podľa okolností, za ktorých dôjde k uzavretiu úverovej zmluvy, podľa osobnej situácie spotrebiteľa alebo požiadavky čiastky úveru v zmluve. Toto posúdenie je možné vykonať pomocou dokladov o finančnej situácii spotrebiteľa, ale nie je možné vylúčiť, aby poskytovateľ úveru zohľadnil prípadne skôr získané znalosti o finančnej situácii záujemcu o
úver. Avšak len ničím nepodložené prehlásenia spotrebiteľa nemôžu byť samé osebe kvalifikované ako dostatočné, pokiaľ nie sú podopreté žiadnymi dokladmi (Súdny dvor Európskej únie vo veci C-449/13, CA Consumer Finance / Ingrid Bakkaus et all z 18.12.2014).
13. Súd prvej inštancie okolnosti predchádzajúce poskytnutiu úveru žalovanému vyhodnotil ako hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Čo sa rozumie hrubým porušením odbornej starostlivosti vyplýva z § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvy - ide o posudzovanie bez akýchkoľvek príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úveru.
14. Zo spisu vyplýva, že žalobca súdu prvej inštancie predložil výpis z registra (č.l. 145 spisu), z rozsudku však nie je zrejmé ako sa súd prvej inštancie, pokiaľ mal za to, že veriteľ hrubo porušil odbornú starostlivosť, vysporiadal s jednoznačnou formuláciou, resp. definovaním hrubého porušenia ak je v zákone (§ 11 ods. 2) uvedená spojka „alebo“, ktorá je spojkou vylučovacou. Taktiež je otázne, či je to súd, ktorý vyhodnocuje správnosť výsledku hodnotenia bonity v tom zmysle, či nejde o otázku odbornú; zo zákonnej formulácie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. aj z citovaného rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že je to poskytovateľ úveru, ktorý posudzuje úveruschopnosť; povinnosťou súdu je ex offo preskúmať to, či veriteľ zákonom mu uloženú povinnosť splnil.
15. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, majúc za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je rozporuplné, nedávajúce v úplnosti odpovede na tie otázky, ktoré boli podstatné pre posúdenie prejednávanej veci, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné, nezostávalo odvolaciemu súdu iné ako rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby a to v intenciách naznačených odvolacím súdom. Ak opätovne dospeje k záveru, že pre postúpenie pohľadávky neboli splnené zákonné predpoklady, čo vylúčené nie je, svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo zákonným predpokladom pre taký záver a aby bolo preskúmateľné. Svoje rozhodnutie, závery o skutkovom zistení a právnom posúdení odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 CSP tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov.
17. V novom rozhodnutí rozhodne taktiež o nároku na náhradu trov konania, vrátane nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.